॥ दशक एकोणिसावा : शिकवण॥ १९॥ || daśaka ekoṇisāvā : śikavaṇa || 19|| समास पहिला : लेखनक्रियानिरूपण samāsa pahilā : lekhanakriyānirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ब्राह्मणें बाळबोध अक्षर। घडसुनी करावें सुंदर। जें देखतांचि चतुर। समाधान पावती॥ १॥ brāhmaṇeṁ bāḻabodha akṣara | ghaḍasunī karāveṁ suṁdara | jeṁ dekhatāṁci catura | samādhāna pāvatī || 1|| वाटोळें सरळें मोकळें। वोतलें मसीचें काळें। कुळकुळीत वळी चालिल्या ढाळें। मुक्तमाळा जैशा॥ २॥ vāṭoḻeṁ saraḻeṁ mokaḻeṁ | votaleṁ masīceṁ kāḻeṁ | kuḻakuḻīta vaḻī cālilyā ḍhāḻeṁ | muktamāḻā jaiśā || 2|| अक्षरमात्र तितुकें नीट। नेमस्त पैस काने नीट। आडव्या मात्रा त्या हि नीट। आर्कुलीं वेलांड्या॥ ३॥ akṣaramātra titukeṁ nīṭa | nemasta paisa kāne nīṭa | āḍavyā mātrā tyā hi nīṭa | ārkulīṁ velāṁḍyā || 3|| पहिलें अक्षर जें काढिलें। ग्रंथ संपेतों पाहात गेलें। येका टांकेंचि लिहिलें। ऐसें वाटे॥ ४॥ pahileṁ akṣara jeṁ kāḍhileṁ | graṁtha saṁpetoṁ pāhāta geleṁ | yekā ṭāṁkeṁci lihileṁ | aiseṁ vāṭe || 4|| अक्षराचें काळेपण। टांकाचें ठोसरपण। तैसेंचि वळण वांकाण। सारिखेंचि॥ ५॥ akṣarāceṁ kāḻepaṇa | ṭāṁkāceṁ ṭhosarapaṇa | taiseṁci vaḻaṇa vāṁkāṇa | sārikheṁci || 5|| वोळीस वोळी लागेना। आर्कुली मात्रा भेदीना। खालिले वोळीस स्पर्शेना। अथवा लंबाकार॥ ६॥ voḻīsa voḻī lāgenā | ārkulī mātrā bhedīnā | khālile voḻīsa sparśenā | athavā laṁbākāra || 6|| पान शिषानें रेखाटावें। त्यावरी नेमकचि ल्याहावें। दुरी जवळी न व्हावें। अंतर वोळींचे॥ ७॥ pāna śiṣāneṁ rekhāṭāveṁ | tyāvarī nemakaci lyāhāveṁ | durī javaḻī na vhāveṁ | aṁtara voḻīṁce || 7|| कोठें शोधासी आडेना। चुकी पाहातां सांपडेना। गरज केली हें घडेना। लेखकापसुनी॥ ८॥ koṭheṁ śodhāsī āḍenā | cukī pāhātāṁ sāṁpaḍenā | garaja kelī heṁ ghaḍenā | lekhakāpasunī || 8|| ज्याचें वय आहे नूतन। त्यानें ल्याहावें जपोन। जनासी पडे मोहन। ऐसें करावें॥ ९॥ jyāceṁ vaya āhe nūtana | tyāneṁ lyāhāveṁ japona | janāsī paḍe mohana | aiseṁ karāveṁ || 9|| बहु बारिक तरुणपणीं। कामा नये म्हातारपणीं। मध्यस्त लिहिण्याची करणी। केली पाहिजे॥ १०॥ bahu bārika taruṇapaṇīṁ | kāmā naye mhātārapaṇīṁ | madhyasta lihiṇyācī karaṇī | kelī pāhije || 10|| भोंवतें स्थळ सोडून द्यावें। मधेंचि चमचमित ल्याहावें। कागद झडतांहि झडावें। नलगेचि अक्षर॥ ११॥ bhoṁvateṁ sthaḻa soḍūna dyāveṁ | madheṁci camacamita lyāhāveṁ | kāgada jhaḍatāṁhi jhaḍāveṁ | nalageci akṣara || 11|| ऐसा ग्रंथ जपोनी ल्याहावा। प्राणी मात्रास उपजे हेवा। ऐसा पुरुष तो पाहावा। म्हणती लोक॥ १२॥ aisā graṁtha japonī lyāhāvā | prāṇī mātrāsa upaje hevā | aisā puruṣa to pāhāvā | mhaṇatī loka || 12|| काया बहुत कष्टवावी। उत्कट कीर्ति उरवावी। चटक लाउनी सोडावी। कांहीं येक॥ १३॥ kāyā bahuta kaṣṭavāvī | utkaṭa kīrti uravāvī | caṭaka lāunī soḍāvī | kāṁhīṁ yeka || 13|| घट्य कागद आणावे। जपोन नेमस्त खळावे। लिहिण्याचे सामे असावे। नानापरी॥ १४॥ ghaṭya kāgada āṇāve | japona nemasta khaḻāve | lihiṇyāce sāme asāve | nānāparī || 14|| सुऱ्या कातऱ्या जागाईत। खळी घोंटाळें तागाईत। नाना सुरंग मिश्रित। जाणोनि घ्यावें॥ १५॥ suyā kātayā jāgāīta | khaḻī ghoṁṭāḻeṁ tāgāīta | nānā suraṁga miśrita | jāṇoni ghyāveṁ || 15|| नाना देसीचे बरु आणावे। घटी बारिक सरळे घ्यावे। नाना रंगाचे आणावे। नाना जिनसी॥ १६॥ nānā desīce baru āṇāve | ghaṭī bārika saraḻe ghyāve | nānā raṁgāce āṇāve | nānā jinasī || 16|| नाना जिनसी टांकतोडणी। नाना प्रकारें रेखाटणी। चित्रविचित्र करणी। सिसेंलोळ्या॥ १७॥ nānā jinasī ṭāṁkatoḍaṇī | nānā prakāreṁ rekhāṭaṇī | citravicitra karaṇī | siseṁloḻyā || 17|| हिंगुळ संग्रहीं असावे। वळले आळिते पाहोन घ्यावे। सोपें भिजउनी वाळवावे। संग्रह मसीचे॥ १८॥ hiṁguḻa saṁgrahīṁ asāve | vaḻale āḻite pāhona ghyāve | sopeṁ bhijaunī vāḻavāve | saṁgraha masīce || 18|| तगटी इतिश्रया कराव्या। बंदरी फळ्या घोटाव्या। नाना चित्रीं चिताराव्या। उंच चित्रें॥ १९॥ tagaṭī itiśrayā karāvyā | baṁdarī phaḻyā ghoṭāvyā | nānā citrīṁ citārāvyā | uṁca citreṁ || 19|| नाना गोप नाना बासनें। मेणकापडें सिंदुरवणें। पेट्या कुलुपें जपणें। पुस्तकाकारणें॥ २०॥ nānā gopa nānā bāsaneṁ | meṇakāpaḍeṁ siṁduravaṇeṁ | peṭyā kulupeṁ japaṇeṁ | pustakākāraṇeṁ || 20|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे लेखनक्रियानिरूपणनाम समास पहिला॥ १॥ १९.१ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde lekhanakriyānirūpaṇanāma samāsa pahilā || 1|| 19.1 समास दुसरा : विवरणनिरूपण samāsa dusarā : vivaraṇanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || मागां बोलिले लेखनभेद। आतां ऐका अर्थभेद। नाना प्रकारीचे संवाद। समजोन घ्यावे॥ १॥ māgāṁ bolile lekhanabheda | ātāṁ aikā arthabheda | nānā prakārīce saṁvāda | samajona ghyāve || 1|| शब्दभेद अर्थभेद। मुद्राभेद प्रबंधभेद। नाना शब्दाचे शब्दभेद। जाणोनी पाहावे॥ २॥ śabdabheda arthabheda | mudrābheda prabaṁdhabheda | nānā śabdāce śabdabheda | jāṇonī pāhāve || 2|| नाना आशंका प्रत्योत्तरें। नाना प्रचित साक्षात्कारें। जेणें करितां जगदांतरें। चमत्कारती॥ ३॥ nānā āśaṁkā pratyottareṁ | nānā pracita sākṣātkāreṁ | jeṇeṁ karitāṁ jagadāṁtareṁ | camatkāratī || 3|| नाना पूर्वपक्ष सिद्धांत। प्रत्ययो पाहावा नेमस्त। अनुमानाचे स्वस्तवेस्त। बोलोंचि नये॥ ४॥ nānā pūrvapakṣa siddhāṁta | pratyayo pāhāvā nemasta | anumānāce svastavesta | boloṁci naye || 4|| प्रवृत्ति अथवा निवृत्ती। प्रचितीविण अवघी भ्रांती। गलंग्यांमधील जगज्जोति। चेतेल कोठें॥ ५॥ pravṛtti athavā nivṛttī | pracitīviṇa avaghī bhrāṁtī | galaṁgyāṁmadhīla jagajjoti | cetela koṭheṁ || 5|| हेत समजोन उत्तर देणें। दुसऱ्याचे जीवीचें समजणें। मुख्य चातुर्याचीं लक्षणें। तें हें ऐसीं॥ ६॥ heta samajona uttara deṇeṁ | dusayāce jīvīceṁ samajaṇeṁ | mukhya cāturyācīṁ lakṣaṇeṁ | teṁ heṁ aisīṁ || 6|| चातुर्येंविण खटपट। ते विद्यादि फलकट। सभेमधें आटघाट। समाधान कैचें॥ ७॥ cāturyeṁviṇa khaṭapaṭa | te vidyādi phalakaṭa | sabhemadheṁ āṭaghāṭa | samādhāna kaiceṁ || 7|| बहुत बोलणें ऐकावें। तेथें मोन्यचि धरावें। अल्पचिन्हें समजावें। जगदांतर॥ ८॥ bahuta bolaṇeṁ aikāveṁ | tetheṁ monyaci dharāveṁ | alpacinheṁ samajāveṁ | jagadāṁtara || 8|| बाष्कळामधें बैसो नये। उद्धटासिं तंडों नये। आपणाकरितां खंडों नये। समाधान जनाचें॥ ९॥ bāṣkaḻāmadheṁ baiso naye | uddhaṭāsiṁ taṁḍoṁ naye | āpaṇākaritāṁ khaṁḍoṁ naye | samādhāna janāceṁ || 9|| नेणतपण सोडूं नये। जाणपणें फुगो नये। नाना जनाचें हृदये। मृद शब्दें उकलावें॥ १०॥ neṇatapaṇa soḍūṁ naye | jāṇapaṇeṁ phugo naye | nānā janāceṁ hṛdaye | mṛda śabdeṁ ukalāveṁ || 10|| प्रसंग जाणावा नेटका। बहुतांसी जाझु नका। खरें असतांचि नासका। फड होतो॥ ११॥ prasaṁga jāṇāvā neṭakā | bahutāṁsī jājhu nakā | khareṁ asatāṁci nāsakā | phaḍa hoto || 11|| शोध घेतां आळसों नये। भ्रष्ट लोकीं बैसों नये। बैसलें तरी टाकूं नये। मिथ्या दोष॥ १२॥ śodha ghetāṁ āḻasoṁ naye | bhraṣṭa lokīṁ baisoṁ naye | baisaleṁ tarī ṭākūṁ naye | mithyā doṣa || 12|| अंतर आर्ताचें शोधावें। प्रसंगीं थोडें चि वाचावें। चटक लाउनी सोडावें। भल्या मनुष्यासी॥ १३॥ aṁtara ārtāceṁ śodhāveṁ | prasaṁgīṁ thoḍeṁ ci vācāveṁ | caṭaka lāunī soḍāveṁ | bhalyā manuṣyāsī || 13|| मज्यालसींत बैसों नये। समाराधनेसी जाऊं नये। जातां येळीलवाणें होये। जिणें आपुलें॥ १४॥ majyālasīṁta baisoṁ naye | samārādhanesī jāūṁ naye | jātāṁ yeḻīlavāṇeṁ hoye | jiṇeṁ āpuleṁ || 14|| उत्तम गुण प्रगटवावे। मग भलत्यासी बोलतां फावे। भले पाहोन करावे। शोधून मित्र॥ १५॥ uttama guṇa pragaṭavāve | maga bhalatyāsī bolatāṁ phāve | bhale pāhona karāve | śodhūna mitra || 15|| उपासनेसारिखें बोलावें। सर्व जनासि तोषवावें। सगट बरेंपण राखावें। कोण्हीयेकासी॥ १६॥ upāsanesārikheṁ bolāveṁ | sarva janāsi toṣavāveṁ | sagaṭa bareṁpaṇa rākhāveṁ | koṇhīyekāsī || 16|| ठाईं ठाईं शोध घ्यावा। मग ग्रामीं प्रवेश करावा। प्राणीमात्र बोलवावा। आप्तपणें॥ १७॥ ṭhāīṁ ṭhāīṁ śodha ghyāvā | maga grāmīṁ praveśa karāvā | prāṇīmātra bolavāvā | āptapaṇeṁ || 17|| उंच नीच म्हणों नये। सकळांचें निववावें हृदये। अस्तमानीं जाऊं नये। कोठें तऱ्ही॥ १८॥ uṁca nīca mhaṇoṁ naye | sakaḻāṁceṁ nivavāveṁ hṛdaye | astamānīṁ jāūṁ naye | koṭheṁ tahī || 18|| जगामधें जगमित्र। जिव्हेपासीं आहे सूत्र। कोठें तऱ्ही सत्पात्र। शोधून काढावें॥ १९॥ jagāmadheṁ jagamitra | jivhepāsīṁ āhe sūtra | koṭheṁ tahī satpātra | śodhūna kāḍhāveṁ || 19|| कथा होती तेथें जावें। दुरी दीनासारिखें बैसावें। तेथील सकळ हरद्र घ्यावें। अंतर्यामीं॥ २०॥ kathā hotī tetheṁ jāveṁ | durī dīnāsārikheṁ baisāveṁ | tethīla sakaḻa haradra ghyāveṁ | aṁtaryāmīṁ || 20|| तेथें भले आडळती। व्यापा ते हि कळों येती। हळुहळु मंदगती। रीग करावा॥ २१॥ tetheṁ bhale āḍaḻatī | vyāpā te hi kaḻoṁ yetī | haḻuhaḻu maṁdagatī | rīga karāvā || 21|| सकळामधें विशेष श्रवण। श्रवणाहुनी थोर मनन। मननें होये समाधान। बहुत जनाचें॥ २२॥ sakaḻāmadheṁ viśeṣa śravaṇa | śravaṇāhunī thora manana | mananeṁ hoye samādhāna | bahuta janāceṁ || 22|| धूर्तपणें सकळ जाणावें अंतरीं अंतर बाणावें। समजल्याविण सिणावें। कासयासी॥ २३॥ dhūrtapaṇeṁ sakaḻa jāṇāveṁ aṁtarīṁ aṁtara bāṇāveṁ | samajalyāviṇa siṇāveṁ | kāsayāsī || 23|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे विवरणनिरूपणनाम समास दुसरा॥ २॥ १९.२ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde vivaraṇanirūpaṇanāma samāsa dusarā || 2|| 19.2 समास तिसरा : करंटलक्षणनिरूपण samāsa tisarā : karaṁṭalakṣaṇanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || सुचित करूनी अंतःकर्ण। ऐका करंटलक्षण। हें त्यागितां सदेवलक्षण। आंगीं बाणें॥ १॥ sucita karūnī aṁtaḥkarṇa | aikā karaṁṭalakṣaṇa | heṁ tyāgitāṁ sadevalakṣaṇa | āṁgīṁ bāṇeṁ || 1|| पापाकरितां दरिद्र प्राप्त। दरिद्रें होये पापसंचित। ऐसेंचि होत जात। क्षणक्षणा॥ २॥ pāpākaritāṁ daridra prāpta | daridreṁ hoye pāpasaṁcita | aiseṁci hota jāta | kṣaṇakṣaṇā || 2|| याकारणें करंटलक्षणें। ऐकोनी त्यागचि करणें। म्हणिजे कांहीं येक बाणें। सदेवलक्षण॥ ३॥ yākāraṇeṁ karaṁṭalakṣaṇeṁ | aikonī tyāgaci karaṇeṁ | mhaṇije kāṁhīṁ yeka bāṇeṁ | sadevalakṣaṇa || 3|| करंट्यास आळस आवडे। यत्‍न कदापि नावडे। त्याची वासना वावडे। अधर्मीं सदा॥ ४॥ karaṁṭyāsa āḻasa āvaḍe | yatna kadāpi nāvaḍe | tyācī vāsanā vāvaḍe | adharmīṁ sadā || 4|| सदा भ्रमिष्ट निदसुरा। उगेंचि बोले सैरावैरा। कोणीयेकाच्या अंतरा। मानेचिना॥ ५॥ sadā bhramiṣṭa nidasurā | ugeṁci bole sairāvairā | koṇīyekācyā aṁtarā | mānecinā || 5|| लेहों नेणे वाचूं नेणे। सवदासुत घेऊं नेणे। हिशेब कितेब राखों नेणे। धारणा नाहीं॥ ६॥ lehoṁ neṇe vācūṁ neṇe | savadāsuta gheūṁ neṇe | hiśeba kiteba rākhoṁ neṇe | dhāraṇā nāhīṁ || 6|| हारवी सांडी पाडी फोडी। विसरे चुके नाना खोडी। भल्याचे संगतीची आवडी। कदापी नाहीं॥ ७॥ hāravī sāṁḍī pāḍī phoḍī | visare cuke nānā khoḍī | bhalyāce saṁgatīcī āvaḍī | kadāpī nāhīṁ || 7|| चाट गडी मेळविले। कुकर्मी मित्र केले। खट नट येकवटिले। चोरटे पापी॥ ८॥ cāṭa gaḍī meḻavile | kukarmī mitra kele | khaṭa naṭa yekavaṭile | coraṭe pāpī || 8|| ज्यासीं त्यासीं कळकटा। स्वयें सदाचा चोरटा। परघातकी धाटामोटा। वाटा पाडी॥ ९॥ jyāsīṁ tyāsīṁ kaḻakaṭā | svayeṁ sadācā coraṭā | paraghātakī dhāṭāmoṭā | vāṭā pāḍī || 9|| दीर्घ सूचना सुचेचिना। न्याय नीति हे रुचेना। परअभिळासीं वासना। निरंतर॥ १०॥ dīrgha sūcanā sucecinā | nyāya nīti he rucenā | paraabhiḻāsīṁ vāsanā | niraṁtara || 10|| आळसें शरीर पाळिलें। परंतु पोटेंविण गेलें। सुडकें मिळेनासें जालें। पांघराया॥ ११॥ āḻaseṁ śarīra pāḻileṁ | paraṁtu poṭeṁviṇa geleṁ | suḍakeṁ miḻenāseṁ jāleṁ | pāṁgharāyā || 11|| आळसे शरीर पाळी। अखंड कुंसी कांडोळी। निद्रेचे पाडी सुकाळीं। आपणासी॥ १२॥ āḻase śarīra pāḻī | akhaṁḍa kuṁsī kāṁḍoḻī | nidrece pāḍī sukāḻīṁ | āpaṇāsī || 12|| जनासीं मीत्री करीना। कठिण शब्द बोले नाना। मूर्खपणें आवरेना। कोणीयेकासी॥ १३॥ janāsīṁ mītrī karīnā | kaṭhiṇa śabda bole nānā | mūrkhapaṇeṁ āvarenā | koṇīyekāsī || 13|| पवित्र लोकांमधें भिडावे। वोंगळामधें निशंक धांवे। सदा मनापासून भावे। जननिंद्य क्रिया॥ १४॥ pavitra lokāṁmadheṁ bhiḍāve | voṁgaḻāmadheṁ niśaṁka dhāṁve | sadā manāpāsūna bhāve | jananiṁdya kriyā || 14|| तेथें कैचा परोपकार। केला बहुतांचा संव्हार। पापी अनर्थी अपस्मार। सर्वअबद्धी॥ १५॥ tetheṁ kaicā paropakāra | kelā bahutāṁcā saṁvhāra | pāpī anarthī apasmāra | sarvaabaddhī || 15|| शब्द सांभळून बोलेना। आवरितां आवरेना। कोणीयेकासी मानेना। बोलणें त्याचें॥ १६॥ śabda sāṁbhaḻūna bolenā | āvaritāṁ āvarenā | koṇīyekāsī mānenā | bolaṇeṁ tyāceṁ || 16|| कोणीयेकास विश्वास नाहीं। कोणीयेकासीं सख्य नाहीं। विद्या वैभव कांहींच नाहीं। उगाचि ताठा॥ १७॥ koṇīyekāsa viśvāsa nāhīṁ | koṇīyekāsīṁ sakhya nāhīṁ | vidyā vaibhava kāṁhīṁca nāhīṁ | ugāci tāṭhā || 17|| राखावीं बहुतांची अंतरें। भाग्य येतें तदनंतरें। ऐसीं हें विवेकाचीं उत्तरें। ऐकणार नाहीं॥ १८॥ rākhāvīṁ bahutāṁcī aṁtareṁ | bhāgya yeteṁ tadanaṁtareṁ | aisīṁ heṁ vivekācīṁ uttareṁ | aikaṇāra nāhīṁ || 18|| स्वयें आपणास कळेना। शिकविलें तें ऐकेना। तयासी उपाय नाना। काये करिती॥ १९॥ svayeṁ āpaṇāsa kaḻenā | śikavileṁ teṁ aikenā | tayāsī upāya nānā | kāye karitī || 19|| कल्पना करी उदंड कांहीं। प्राप्तव्य तों कांहींच नहीं। अखंड पडिला संदेहीं। अनुमानाचे॥ २०॥ kalpanā karī udaṁḍa kāṁhīṁ | prāptavya toṁ kāṁhīṁca nahīṁ | akhaṁḍa paḍilā saṁdehīṁ | anumānāce || 20|| पुण्य मार्ग संडिला मनें। पाप झडावें काशानें। निश्चय नाहीं अनुमानें। नास केला॥ २१॥ puṇya mārga saṁḍilā maneṁ | pāpa jhaḍāveṁ kāśāneṁ | niścaya nāhīṁ anumāneṁ | nāsa kelā || 21|| कांहींयेक पुर्तें कळेना। सभेमधें बोलों राहेना। बाष्कळ लाबाड ऐसें जना। कळों आलें॥ २२॥ kāṁhīṁyeka purteṁ kaḻenā | sabhemadheṁ boloṁ rāhenā | bāṣkaḻa lābāḍa aiseṁ janā | kaḻoṁ āleṁ || 22|| कांहीं नेमकपण आपुलें। बहुत जनासी कळों आलें। तेंचि मनुष्य मान्य जालें। भूमंडळीं॥ २३॥ kāṁhīṁ nemakapaṇa āpuleṁ | bahuta janāsī kaḻoṁ āleṁ | teṁci manuṣya mānya jāleṁ | bhūmaṁḍaḻīṁ || 23|| झिजल्यावांचून कीर्ति कैंची। मान्यता नव्हे कीं फुकाची। जिकडे तिकडे होते ची ची। अवलक्षणें॥ २४॥ jhijalyāvāṁcūna kīrti kaiṁcī | mānyatā navhe kīṁ phukācī | jikaḍe tikaḍe hote cī cī | avalakṣaṇeṁ || 24|| भल्याची संगती धरीना। आपणासी शाहाणे करीना। तो आपला आपण वैरी जाणा। स्वहित नेणे॥ २५॥ bhalyācī saṁgatī dharīnā | āpaṇāsī śāhāṇe karīnā | to āpalā āpaṇa vairī jāṇā | svahita neṇe || 25|| लोकांसी बरें करवें। तें उसिणें सवेंचि घ्यावें। ऐसें जयाच्या जीवें। जाणिजेना॥ २६॥ lokāṁsī bareṁ karaveṁ | teṁ usiṇeṁ saveṁci ghyāveṁ | aiseṁ jayācyā jīveṁ | jāṇijenā || 26|| जेथें नाहीं उत्तम गुण। तें करंट्याचें लक्षण। बहुतांसीं न मने तें अवलक्षण। सहजचि जालें॥ २७॥ jetheṁ nāhīṁ uttama guṇa | teṁ karaṁṭyāceṁ lakṣaṇa | bahutāṁsīṁ na mane teṁ avalakṣaṇa | sahajaci jāleṁ || 27|| कार्याकारण सकळ कांहीं। कार्येंविण तो कांहींच नाहीं। निकामी तो दुःखप्रवाहीं। वाहातचि गेला॥ २८॥ kāryākāraṇa sakaḻa kāṁhīṁ | kāryeṁviṇa to kāṁhīṁca nāhīṁ | nikāmī to duḥkhapravāhīṁ | vāhātaci gelā || 28|| बहुतांसीं मान्य थोडा। त्याच्या पापासी नाहीं जोडा। निराश्रई पडे उघडा। जेथें तेथें॥ २९॥ bahutāṁsīṁ mānya thoḍā | tyācyā pāpāsī nāhīṁ joḍā | nirāśraī paḍe ughaḍā | jetheṁ tetheṁ || 29|| याकारणें अवगुण त्यागावे। उत्तम गुण समजोन घ्यावें। तेणें मनासारिखें फावे। सकळ कांहीं॥ ३०॥ yākāraṇeṁ avaguṇa tyāgāve | uttama guṇa samajona ghyāveṁ | teṇeṁ manāsārikheṁ phāve | sakaḻa kāṁhīṁ || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे करंटलक्षणनिरूपणनाम समास तिसरा॥ ३॥ १९.३ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde karaṁṭalakṣaṇanirūpaṇanāma samāsa tisarā || 3|| 19.3 समास चौथा : सदेवलक्षणनिरूपण samāsa cauthā : sadevalakṣaṇanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || मागां बोलिले करंटलक्षण। तें विवेकें सांडावें संपूर्ण। आतां ऐका सदेवलक्षण। परम सौख्यदायेक॥ १॥ māgāṁ bolile karaṁṭalakṣaṇa | teṁ vivekeṁ sāṁḍāveṁ saṁpūrṇa | ātāṁ aikā sadevalakṣaṇa | parama saukhyadāyeka || 1|| उपजतगुण शरीरीं। परोपकारी नानापरी। आवडे सर्वांचे अंतरीं। सर्वकाळ॥ २॥ upajataguṇa śarīrīṁ | paropakārī nānāparī | āvaḍe sarvāṁce aṁtarīṁ | sarvakāḻa || 2|| सुंदर अक्षर लेहो जाणे। चपळ शुद्ध वाचूं जाणे। अर्थांतर सांगों जाणे। सकळ कांहीं॥ ३॥ suṁdara akṣara leho jāṇe | capaḻa śuddha vācūṁ jāṇe | arthāṁtara sāṁgoṁ jāṇe | sakaḻa kāṁhīṁ || 3|| कोणाचें मनोगत तोडिना। भल्यांची संगती सोडिना। सदेवलक्षण अनुमाना। आणून ठेवी॥ ४॥ koṇāceṁ manogata toḍinā | bhalyāṁcī saṁgatī soḍinā | sadevalakṣaṇa anumānā | āṇūna ṭhevī || 4|| तो सकळ जनासी व्हावा। जेथें तेथें नित्य नवा। मूर्खपणें अनुमानगोवा। कांहींच नाहीं॥ ५॥ to sakaḻa janāsī vhāvā | jetheṁ tetheṁ nitya navā | mūrkhapaṇeṁ anumānagovā | kāṁhīṁca nāhīṁ || 5|| नाना उत्तम गुण सत्पात्र। तेचि मनुष्य जगमित्र। प्रगट कीर्ती स्वतंत्र। पराधेन नाहीं॥ ६॥ nānā uttama guṇa satpātra | teci manuṣya jagamitra | pragaṭa kīrtī svataṁtra | parādhena nāhīṁ || 6|| राखे सकळांचें अंतर। उदंड करी पाठांतर। नेमस्तपणाचा विसर। पडणार नाहीं॥ ७॥ rākhe sakaḻāṁceṁ aṁtara | udaṁḍa karī pāṭhāṁtara | nemastapaṇācā visara | paḍaṇāra nāhīṁ || 7|| नम्रपणें पुसों जाणे। नेमस्त अर्थ सांगों जाणे। बोलाऐसें वर्तों जाणे। उत्तम क्रिया॥ ८॥ namrapaṇeṁ pusoṁ jāṇe | nemasta artha sāṁgoṁ jāṇe | bolāaiseṁ vartoṁ jāṇe | uttama kriyā || 8|| तो मानला बहुतांसी। कोणी बोलों न शके त्यासी। धगधगीत पुण्यरासी। माहांपुरुष॥ ९॥ to mānalā bahutāṁsī | koṇī boloṁ na śake tyāsī | dhagadhagīta puṇyarāsī | māhāṁpuruṣa || 9|| तो परोपकार करितांचि गेला। पाहिजे तो ज्याला त्याला। मग काय उणें तयाला। भूमंडळीं॥ १०॥ to paropakāra karitāṁci gelā | pāhije to jyālā tyālā | maga kāya uṇeṁ tayālā | bhūmaṁḍaḻīṁ || 10|| बहुत जन वास पाहे। वेळेसी तत्काळ उभा राहे। उणें कोणाचें न साहे। तया पुरुषासी॥ ११॥ bahuta jana vāsa pāhe | veḻesī tatkāḻa ubhā rāhe | uṇeṁ koṇāceṁ na sāhe | tayā puruṣāsī || 11|| चौदा विद्या चौसष्टी कळा। जाणे संगीत गायेनकळा। आत्मविद्येचा जिव्हाळा। उदंड तेथें॥ १२॥ caudā vidyā causaṣṭī kaḻā | jāṇe saṁgīta gāyenakaḻā | ātmavidyecā jivhāḻā | udaṁḍa tetheṁ || 12|| सकळांसी नम्र बोलणें। मनोगत राखोन चालणें। अखंड कोणीयेकाचे उणें। पडोंचि नेदी॥ १३॥ sakaḻāṁsī namra bolaṇeṁ | manogata rākhona cālaṇeṁ | akhaṁḍa koṇīyekāce uṇeṁ | paḍoṁci nedī || 13|| न्याय नीति भजन मर्याद। काळ सार्थक करी सदा। दरिद्रपणाची आपदा। तेथें कैची॥ १४॥ nyāya nīti bhajana maryāda | kāḻa sārthaka karī sadā | daridrapaṇācī āpadā | tetheṁ kaicī || 14|| उत्तम गुणें श्रृंघारला। तो बहुतांमधें शोभला। प्रगट प्रतापें उगवला। मार्तंड जैसा॥ १५॥ uttama guṇeṁ śrṛṁghāralā | to bahutāṁmadheṁ śobhalā | pragaṭa pratāpeṁ ugavalā | mārtaṁḍa jaisā || 15|| जाणता पुरुष असेल जेथें। कळहो कैचा उठेल तेथें। उत्तम गुणाविषीं रितें। तें प्राणी करंटे॥ १६॥ jāṇatā puruṣa asela jetheṁ | kaḻaho kaicā uṭhela tetheṁ | uttama guṇāviṣīṁ riteṁ | teṁ prāṇī karaṁṭe || 16|| प्रपंची जाणे राजकारण। परमार्थीं साकल्य विवरण। सर्वांमधें उत्तम गुण। त्याचा भोक्ता॥ १७॥ prapaṁcī jāṇe rājakāraṇa | paramārthīṁ sākalya vivaraṇa | sarvāṁmadheṁ uttama guṇa | tyācā bhoktā || 17|| मागें येक पुढें येक। ऐसा कदापी नाहीं दंडक। सर्वत्रांसीं अलोलिक। तया पुरुषाची॥ १८॥ māgeṁ yeka puḍheṁ yeka | aisā kadāpī nāhīṁ daṁḍaka | sarvatrāṁsīṁ alolika | tayā puruṣācī || 18|| अंतरासी लागेल ढका। ऐसी वर्तणूक करूं नका। जेथें तेथें विवेका। प्रगट करी॥ १९॥ aṁtarāsī lāgela ḍhakā | aisī vartaṇūka karūṁ nakā | jetheṁ tetheṁ vivekā | pragaṭa karī || 19|| कर्मविधी उपासनाविधी। ज्ञानविधी वैराग्यविधी। विशाळ ज्ञात्रुत्वाची बुद्धी। चळेल कैसी॥ २०॥ karmavidhī upāsanāvidhī | jñānavidhī vairāgyavidhī | viśāḻa jñātrutvācī buddhī | caḻela kaisī || 20|| पाहातां अवघे उत्तम गुण। तयास वाईट म्हणेल कोण। जैसा आत्मा संपूर्ण। सर्वां घटीं॥ २१॥ pāhātāṁ avaghe uttama guṇa | tayāsa vāīṭa mhaṇela koṇa | jaisā ātmā saṁpūrṇa | sarvāṁ ghaṭīṁ || 21|| आपल्या कार्यास तत्पर। लोक असती लाहानथोर। तैसाचि करी परोपकार। मनापासुनी॥ २२॥ āpalyā kāryāsa tatpara | loka asatī lāhānathora | taisāci karī paropakāra | manāpāsunī || 22|| दुसऱ्याच्या दुःखें दुखवे। दुसऱ्याच्या सुखें सुखावे। आवघेचि सुखी असावे। ऐसी वासना॥ २३॥ dusayācyā duḥkheṁ dukhave | dusayācyā sukheṁ sukhāve | āvagheci sukhī asāve | aisī vāsanā || 23|| उदंड मुलें नानापरी। वडिलांचें मन अवघ्यांवरी। तैसी अवघ्यांची चिंता करी। माहांपुरुष॥ २४॥ udaṁḍa muleṁ nānāparī | vaḍilāṁceṁ mana avaghyāṁvarī | taisī avaghyāṁcī ciṁtā karī | māhāṁpuruṣa || 24|| जयास कोणाचें सोसेना। तयाची निःकांचन वासना। धीकारिल्या धीकारेना। तोचि महापुरुष॥ २५॥ jayāsa koṇāceṁ sosenā | tayācī niḥkāṁcana vāsanā | dhīkārilyā dhīkārenā | toci mahāpuruṣa || 25|| मिथ्या शरीर निंदलें। तरी याचें काये गेलें। ज्ञात्यासी आणि जिंतिलें। देहेबुद्धीनें॥ २६॥ mithyā śarīra niṁdaleṁ | tarī yāceṁ kāye geleṁ | jñātyāsī āṇi jiṁtileṁ | dehebuddhīneṁ || 26|| हें अवघें अवलक्षण। ज्ञाता देहीं विलक्षण। कांहीं तऱ्ही उत्तम गुण। जनीं दाखवावे॥ २७॥ heṁ avagheṁ avalakṣaṇa | jñātā dehīṁ vilakṣaṇa | kāṁhīṁ tahī uttama guṇa | janīṁ dākhavāve || 27|| उत्तम गुणास मनुष्य वेधे। वाईट गुणासी प्राणी खेदे। तीक्षण बुद्धि लोक साधें। काये जाणती॥ २८॥ uttama guṇāsa manuṣya vedhe | vāīṭa guṇāsī prāṇī khede | tīkṣaṇa buddhi loka sādheṁ | kāye jāṇatī || 28|| लोकीं अत्यंत क्षमा करिती। आलियां लोकांचे प्रचिती। मग ते लोक पाठी राखती। नाना प्रकारीं॥ २९॥ lokīṁ atyaṁta kṣamā karitī | āliyāṁ lokāṁce pracitī | maga te loka pāṭhī rākhatī | nānā prakārīṁ || 29|| बहुतांसी वाटे मी थोर। सर्वमान्य पाहिजे विचार। धीर उदार गंभीर। माहांपुरुष॥ ३०॥ bahutāṁsī vāṭe mī thora | sarvamānya pāhije vicāra | dhīra udāra gaṁbhīra | māhāṁpuruṣa || 30|| जितुके कांहीं उत्तम गुण। तें समर्थाचें लक्षण। अवगुण तें करंटलक्षण। सहजचि जालें॥ ३१॥ jituke kāṁhīṁ uttama guṇa | teṁ samarthāceṁ lakṣaṇa | avaguṇa teṁ karaṁṭalakṣaṇa | sahajaci jāleṁ || 31|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सदेवलक्षणनिरूपणनाम समास चौथा॥ ४॥ १९.४ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde sadevalakṣaṇanirūpaṇanāma samāsa cauthā || 4|| 19.4 समास पांचवा : देहमान्यणनिरूपण samāsa pāṁcavā : dehamānyaṇanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || मातीचे देव धोंड्याचे देव। सोन्याचे देव रुप्याचे देव। काशाचे देव पितळेचे देव। तांब्याचे देव चित्रलेपे॥ १॥ mātīce deva dhoṁḍyāce deva | sonyāce deva rupyāce deva | kāśāce deva pitaḻece deva | tāṁbyāce deva citralepe || 1|| रुविच्या लांकडाचे देव पोंवळ्यांचे देव। बाण तांदळे नर्मदे देव। शालिग्राम काश्मिरी देव। सूर्यकांत सोमकांत॥ २॥ ruvicyā lāṁkaḍāce deva poṁvaḻyāṁce deva | bāṇa tāṁdaḻe narmade deva | śāligrāma kāśmirī deva | sūryakāṁta somakāṁta || 2|| तांब्रनाणीं हेमनाणी। कोणी पूजिती देवार्चनीं। चक्रांगीत चक्रतीर्थाहुनी। घेऊन येती॥ ३॥ tāṁbranāṇīṁ hemanāṇī | koṇī pūjitī devārcanīṁ | cakrāṁgīta cakratīrthāhunī | gheūna yetī || 3|| उदंड उपासनेचे भेद। किती करावे विशद। आपलाले आवडीचा वेध। लागला जनीं॥ ४॥ udaṁḍa upāsanece bheda | kitī karāve viśada | āpalāle āvaḍīcā vedha | lāgalā janīṁ || 4|| परी त्या सकळांचें हि कारण। मुळीं पाहावें स्मरण। तया स्मरणाचे अंश जाण। नाना देवतें॥ ५॥ parī tyā sakaḻāṁceṁ hi kāraṇa | muḻīṁ pāhāveṁ smaraṇa | tayā smaraṇāce aṁśa jāṇa | nānā devateṁ || 5|| मुळीं द्रष्टा देव तो येक। त्याचे जाहाले अनेक। समजोन पाहातां विवेक। उमजों लागे॥ ६॥ muḻīṁ draṣṭā deva to yeka | tyāce jāhāle aneka | samajona pāhātāṁ viveka | umajoṁ lāge || 6|| देह्यावेगळी भक्ति फावेना। देह्यावेगळा देव पावेना। याकारणें मूळ भजना। देहेचि आहे॥ ७॥ dehyāvegaḻī bhakti phāvenā | dehyāvegaḻā deva pāvenā | yākāraṇeṁ mūḻa bhajanā | deheci āhe || 7|| देहे मुळींच केला वाव। तरी भजनासी कैंचा ठाव। म्हणोनी भजनाचा उपाव। देह्यात्मयोगें॥ ८॥ dehe muḻīṁca kelā vāva | tarī bhajanāsī kaiṁcā ṭhāva | mhaṇonī bhajanācā upāva | dehyātmayogeṁ || 8|| देहेंविण देव कैसा भजावा। देहेंविण देव कैसा पुजावा। देह्याविण मोहछाव कैसा करावा। कोण्या प्रकारें॥ ९॥ deheṁviṇa deva kaisā bhajāvā | deheṁviṇa deva kaisā pujāvā | dehyāviṇa mohachāva kaisā karāvā | koṇyā prakāreṁ || 9|| अत्र गंध पत्र पुष्प। फल तांबोल धूप दीप। नाना भजनाचा साक्षेप। कोठें करावा॥ १०॥ atra gaṁdha patra puṣpa | phala tāṁbola dhūpa dīpa | nānā bhajanācā sākṣepa | koṭheṁ karāvā || 10|| देवाचें तीर्थ कैसें घ्यावें। देवासी गंध कोठें लावावें। मंत्रपुष्प तरी वावें। कोणें ठाईं॥ ११॥ devāceṁ tīrtha kaiseṁ ghyāveṁ | devāsī gaṁdha koṭheṁ lāvāveṁ | maṁtrapuṣpa tarī vāveṁ | koṇeṁ ṭhāīṁ || 11|| म्हणोनी देह्याविण आडतें। अवघें सांकडेंचि पडतें। देह्याकरितां घडतें। भजन कांहीं॥ १२॥ mhaṇonī dehyāviṇa āḍateṁ | avagheṁ sāṁkaḍeṁci paḍateṁ | dehyākaritāṁ ghaḍateṁ | bhajana kāṁhīṁ || 12|| देव देवता भूतें देवतें। मुळींचे सामर्थ्ये आहे तेथें। अधिकारें नाना देवतें। भजत जावीं॥ १३॥ deva devatā bhūteṁ devateṁ | muḻīṁce sāmarthye āhe tetheṁ | adhikāreṁ nānā devateṁ | bhajata jāvīṁ || 13|| नाना देवीं भजन केलें। तें मूळ पुरुषासी पावलें। याकारणें सन्मानिलें। पाहिजे सकळ कांहीं॥ १४॥ nānā devīṁ bhajana keleṁ | teṁ mūḻa puruṣāsī pāvaleṁ | yākāraṇeṁ sanmānileṁ | pāhije sakaḻa kāṁhīṁ || 14|| मायावल्ली फांपावली। नाना देहेफळीं लगडली। मुळींची जाणीव कळों आली। फळामधें॥ १५॥ māyāvallī phāṁpāvalī | nānā dehephaḻīṁ lagaḍalī | muḻīṁcī jāṇīva kaḻoṁ ālī | phaḻāmadheṁ || 15|| म्हणोनी येळील न करावें। पाहाणें तें येथेंचि पाहावें। ताळा पडतां राहावें। समाधानें॥ १६॥ mhaṇonī yeḻīla na karāveṁ | pāhāṇeṁ teṁ yetheṁci pāhāveṁ | tāḻā paḍatāṁ rāhāveṁ | samādhāneṁ || 16|| प्राणी संसार टाकिती। देवास धुंडीत फिरती। नाना अनुमानीं पडती। जेथ तेथें॥ १७॥ prāṇī saṁsāra ṭākitī | devāsa dhuṁḍīta phiratī | nānā anumānīṁ paḍatī | jetha tetheṁ || 17|| लोकांची पाहातां रिती। लोक देवार्चनें करिती। अथवा क्षत्रदेव पाहाती। ठाईं ठाईं॥ १८॥ lokāṁcī pāhātāṁ ritī | loka devārcaneṁ karitī | athavā kṣatradeva pāhātī | ṭhāīṁ ṭhāīṁ || 18|| अथवा नाना अवतार। ऐकोनी धरिती निर्धार। परी तें अवघें सविस्तर। होऊन गेलें॥ १९॥ athavā nānā avatāra | aikonī dharitī nirdhāra | parī teṁ avagheṁ savistara | hoūna geleṁ || 19|| येक ब्रह्माविष्णुमहेश। ऐकोन म्हणतीं हे विशेष। गुणातीत जो जगदीश। तो पाहिला पाहिजे॥ २०॥ yeka brahmāviṣṇumaheśa | aikona mhaṇatīṁ he viśeṣa | guṇātīta jo jagadīśa | to pāhilā pāhije || 20|| देवासी नाहीं थानमान। कोठें करावें भजन। हा विचार पाहातां अनुमान। होत जातो॥ २१॥ devāsī nāhīṁ thānamāna | koṭheṁ karāveṁ bhajana | hā vicāra pāhātāṁ anumāna | hota jāto || 21|| नसतां देवाचें दर्शन। कैसेन होईजे पावन। धन्य धन्य ते साधुजन। सकळ जाणती॥ २२॥ nasatāṁ devāceṁ darśana | kaisena hoīje pāvana | dhanya dhanya te sādhujana | sakaḻa jāṇatī || 22|| भूमंडळी देव नाना। त्यांची भीड उलंघेना। मुख्य देव तो कळेना। कांहीं केल्यां॥ २३॥ bhūmaṁḍaḻī deva nānā | tyāṁcī bhīḍa ulaṁghenā | mukhya deva to kaḻenā | kāṁhīṁ kelyāṁ || 23|| कर्तुत्व वेगळें करावें। मग त्या देवासी पाहावें। तरीच कांहींयेक पडे ठावें। गौप्यगुह्य॥ २४॥ kartutva vegaḻeṁ karāveṁ | maga tyā devāsī pāhāveṁ | tarīca kāṁhīṁyeka paḍe ṭhāveṁ | gaupyaguhya || 24|| तें दिसेना ना भासेना। कल्पांतीं हि नासेना। सुकृतावेगळें विश्वासेना। तेथें मन॥ २५॥ teṁ disenā nā bhāsenā | kalpāṁtīṁ hi nāsenā | sukṛtāvegaḻeṁ viśvāsenā | tetheṁ mana || 25|| उदंड कल्पिते कल्पना। उदंड इछिते वासना। अभ्यांतरीं तरंग नाना। उदयातें पावती॥ २६॥ udaṁḍa kalpite kalpanā | udaṁḍa ichite vāsanā | abhyāṁtarīṁ taraṁga nānā | udayāteṁ pāvatī || 26|| म्हणोनी कल्पनारहित। तेचि वस्तु शाश्वत। अंत नाहीं म्हणोनी अनंत। बोलिजे तया॥ २७॥ mhaṇonī kalpanārahita | teci vastu śāśvata | aṁta nāhīṁ mhaṇonī anaṁta | bolije tayā || 27|| हें ज्ञानदृष्टीनें पाहावें। पाहोनी तेथेंचि राहावें। निजध्यासें तद्रूप व्हावें। संगत्यागें॥ २८॥ heṁ jñānadṛṣṭīneṁ pāhāveṁ | pāhonī tetheṁci rāhāveṁ | nijadhyāseṁ tadrūpa vhāveṁ | saṁgatyāgeṁ || 28|| नाना लीळा नाना लघवें। तें काये जाणिजे बापुड्या जीवें। संतसंगें स्वानुभवें। स्थिति बाणे॥ २९॥ nānā līḻā nānā laghaveṁ | teṁ kāye jāṇije bāpuḍyā jīveṁ | saṁtasaṁgeṁ svānubhaveṁ | sthiti bāṇe || 29|| ऐसी सूक्ष्म स्थिति गती। कळतां चुके अधोगती। सद्‍गुरुचेनि सद्‍गती। तत्काळ होते॥ ३०॥ aisī sūkṣma sthiti gatī | kaḻatāṁ cuke adhogatī | sadguruceni sadgatī | tatkāḻa hote || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे देहमान्यणनिरूपणनाम समास पांचवा॥ ५॥ १९.५ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde dehamānyaṇanirūpaṇanāma samāsa pāṁcavā || 5|| 19.5 समास सहावा : बुद्धिवादनिरूपण samāsa sahāvā : buddhivādanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || परमार्थी आणि विवेकी। त्याचें करणें माने लोकीं। कां जे विवरविवरों चुकी। पडोंचि नेदी॥ १॥ paramārthī āṇi vivekī | tyāceṁ karaṇeṁ māne lokīṁ | kāṁ je vivaravivaroṁ cukī | paḍoṁci nedī || 1|| जो जो संदेह वाटे जना। तो तो कदापी करीना। आदिअंत अनुमाना। आणून सोडी॥ २॥ jo jo saṁdeha vāṭe janā | to to kadāpī karīnā | ādiaṁta anumānā | āṇūna soḍī || 2|| स्वतां निस्पृह असेना। त्याचें बोलणेंचि मानेना। कठिण आहे जनार्दना। राजी राखणें॥ ३॥ svatāṁ nispṛha asenā | tyāceṁ bolaṇeṁci mānenā | kaṭhiṇa āhe janārdanā | rājī rākhaṇeṁ || 3|| कोणी दटून उपदेश देती। कोणी मध्यावर्ती घालिती। ते सहजचि हळु पडती। लालचीनें॥ ४॥ koṇī daṭūna upadeśa detī | koṇī madhyāvartī ghālitī | te sahajaci haḻu paḍatī | lālacīneṁ || 4|| जयास सांगावा विवेक। तोचि जाणावा प्रतिकुंचक। पुढें पुढें नासक। कारबार होतो॥ ५॥ jayāsa sāṁgāvā viveka | toci jāṇāvā pratikuṁcaka | puḍheṁ puḍheṁ nāsaka | kārabāra hoto || 5|| भावास भाऊ उपदेश देती। पुढें पुढें होते फजिती। वोळकीच्या लोकांत महंती। मांडूंचि नये॥ ६॥ bhāvāsa bhāū upadeśa detī | puḍheṁ puḍheṁ hote phajitī | voḻakīcyā lokāṁta mahaṁtī | māṁḍūṁci naye || 6|| पहिलें दिसे परी नासे। विवेकी मान्य करिती कैसे। अविवेकी ते जैसे तैसें। मिळती तेथें॥ ७॥ pahileṁ dise parī nāse | vivekī mānya karitī kaise | avivekī te jaise taiseṁ | miḻatī tetheṁ || 7|| भ्रतार शिष्य स्त्री गुरु। हाहि फटकाळ विचारु। नाना भ्रष्टाकारी प्रकारु। तैसाचि आहे॥ ८॥ bhratāra śiṣya strī guru | hāhi phaṭakāḻa vicāru | nānā bhraṣṭākārī prakāru | taisāci āhe || 8|| प्रगट विवेक बोलेना। झांकातापा करी जना। मुख्य निश्चय अनुमाना। आणूंच नेदी॥ ९॥ pragaṭa viveka bolenā | jhāṁkātāpā karī janā | mukhya niścaya anumānā | āṇūṁca nedī || 9|| हुकीसरिसा भरीं भरे। विवेक सांगतां न धरे। दुरीदृष्टीचे पुरे। साधु नव्हेती॥ १०॥ hukīsarisā bharīṁ bhare | viveka sāṁgatāṁ na dhare | durīdṛṣṭīce pure | sādhu navhetī || 10|| कोण्हास कांहींच न मागावें। भगवद्‍भजन वाढवावें। विवेकबळें जन लावावे। भजनाकडे॥ ११॥ koṇhāsa kāṁhīṁca na māgāveṁ | bhagavadbhajana vāḍhavāveṁ | vivekabaḻeṁ jana lāvāve | bhajanākaḍe || 11|| परांतर रक्षायाचीं कामें। बहुत कठीण विवेकवर्में। स्वइछेनें स्वधर्में। लोकराहाटी॥ १२॥ parāṁtara rakṣāyācīṁ kāmeṁ | bahuta kaṭhīṇa vivekavarmeṁ | svaicheneṁ svadharmeṁ | lokarāhāṭī || 12|| आपण तुरुक गुरु केला। शिष्य चांभार मेळविला। नीच यातीनें नासला। समुदाव॥ १३॥ āpaṇa turuka guru kelā | śiṣya cāṁbhāra meḻavilā | nīca yātīneṁ nāsalā | samudāva || 13|| ब्रह्मणमंडळ्या मेळवाव्या। भक्तमंडळ्या मानाव्या। संतमंडळ्या शोधाव्या। भूमंडळीं॥ १४॥ brahmaṇamaṁḍaḻyā meḻavāvyā | bhaktamaṁḍaḻyā mānāvyā | saṁtamaṁḍaḻyā śodhāvyā | bhūmaṁḍaḻīṁ || 14|| उत्कट भव्य तेंचि घ्यावें। मळमळीत अवघेंचि टाकावें। निस्पृहपणें विख्यात व्हावें। भूमंडळीं॥ १५॥ utkaṭa bhavya teṁci ghyāveṁ | maḻamaḻīta avagheṁci ṭākāveṁ | nispṛhapaṇeṁ vikhyāta vhāveṁ | bhūmaṁḍaḻīṁ || 15|| अक्षर बरें वाचणें बरें। अर्थांतर सांगणें बरें। गाणें नाचणें अवघेंचि बरें। पाठांतर॥ १६॥ akṣara bareṁ vācaṇeṁ bareṁ | arthāṁtara sāṁgaṇeṁ bareṁ | gāṇeṁ nācaṇeṁ avagheṁci bareṁ | pāṭhāṁtara || 16|| दीक्षा बरी मित्री बरी। तीक्षण बुधी राजकारणी बरी। आपणास राखे नानापरी। अलिप्तपणें॥ १७॥ dīkṣā barī mitrī barī | tīkṣaṇa budhī rājakāraṇī barī | āpaṇāsa rākhe nānāparī | aliptapaṇeṁ || 17|| अखंड हरिकथेचा छंदु। सकळांस लागे नामवेदु। प्रगट जयाचा प्रबोधु। सूर्य जैसा॥ १८॥ akhaṁḍa harikathecā chaṁdu | sakaḻāṁsa lāge nāmavedu | pragaṭa jayācā prabodhu | sūrya jaisā || 18|| दुर्जनासी राखों जाणे। सज्जनासी निवऊं जाणे। सकळांचे मनीचें जाणे। ज्याचें त्यापरीं॥ १९॥ durjanāsī rākhoṁ jāṇe | sajjanāsī nivaūṁ jāṇe | sakaḻāṁce manīceṁ jāṇe | jyāceṁ tyāparīṁ || 19|| संगतीचें मनुष्य पालटे। उत्तम गुण तत्काळ उठे। अखंड अभ्यासीं लगटे। समुदाव॥ २०॥ saṁgatīceṁ manuṣya pālaṭe | uttama guṇa tatkāḻa uṭhe | akhaṁḍa abhyāsīṁ lagaṭe | samudāva || 20|| जेथें तेथें नित्य नवा। जनासी वाटे हा असावा। परंतु लालचीचा गोवा। पडोंचि नेदी॥ २१॥ jetheṁ tetheṁ nitya navā | janāsī vāṭe hā asāvā | paraṁtu lālacīcā govā | paḍoṁci nedī || 21|| उत्कट भक्ति उत्कट ज्ञान। उत्कट च्यातुर्य उत्कट भजन। उत्कट योग अनुष्ठान। ठाईं ठाईं॥ २२॥ utkaṭa bhakti utkaṭa jñāna | utkaṭa cyāturya utkaṭa bhajana | utkaṭa yoga anuṣṭhāna | ṭhāīṁ ṭhāīṁ || 22|| उत्कट निस्पृहता धरिली। त्याची कीर्ति दिगांतीं फांकली। उत्कट भक्तीनें निवाली। जनमंडळी॥ २३॥ utkaṭa nispṛhatā dharilī | tyācī kīrti digāṁtīṁ phāṁkalī | utkaṭa bhaktīneṁ nivālī | janamaṁḍaḻī || 23|| कांहीं येक उत्कटेविण। कीर्ति कदापि नव्हे जाण। उगेंच वणवण हिंडोन। काये होतें॥ २४॥ kāṁhīṁ yeka utkaṭeviṇa | kīrti kadāpi navhe jāṇa | ugeṁca vaṇavaṇa hiṁḍona | kāye hoteṁ || 24|| नाहीं देह्याचा भरंवसा। केव्हां सरेल वयसा। प्रसंग पडेल कैसा। कोण जाणे॥ २५॥ nāhīṁ dehyācā bharaṁvasā | kevhāṁ sarela vayasā | prasaṁga paḍela kaisā | koṇa jāṇe || 25|| याकारणें सावधान असावें। जितुकें होईल तितुकें करावें। भगवत्कीर्तीनें करावें। भूमंडळ॥ २६॥ yākāraṇeṁ sāvadhāna asāveṁ | jitukeṁ hoīla titukeṁ karāveṁ | bhagavatkīrtīneṁ karāveṁ | bhūmaṁḍaḻa || 26|| आपणास जें जें अनुकूळ। तें तें करावें तत्काळ। होईना त्यास निवळ। विवेक उमजावा॥ २७॥ āpaṇāsa jeṁ jeṁ anukūḻa | teṁ teṁ karāveṁ tatkāḻa | hoīnā tyāsa nivaḻa | viveka umajāvā || 27|| विवेकामधें सापडेना। ऐसें तो कांहींच असेना। येकांतीं विवेक अनुमाना। आणून सोडी॥ २८॥ vivekāmadheṁ sāpaḍenā | aiseṁ to kāṁhīṁca asenā | yekāṁtīṁ viveka anumānā | āṇūna soḍī || 28|| अखंड तजवीजा चाळणा जेथें। पाहातं काय उणें तेथें। येकांतेंविण प्राणीयांतें। बुद्धि कैसी॥ २९॥ akhaṁḍa tajavījā cāḻaṇā jetheṁ | pāhātaṁ kāya uṇeṁ tetheṁ | yekāṁteṁviṇa prāṇīyāṁteṁ | buddhi kaisī || 29|| येकांती विवेक करावा। आत्माराम वोळखावा। येथून तेथवरी गोवा। कांहींच नाहीं॥ ३०॥ yekāṁtī viveka karāvā | ātmārāma voḻakhāvā | yethūna tethavarī govā | kāṁhīṁca nāhīṁ || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे बुद्धिवादनिरूपणनाम समास सहावा॥ ६॥ १९.६ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde buddhivādanirūpaṇanāma samāsa sahāvā || 6|| 19.6 समास सातवा : यत्‍ननिरूपण samāsa sātavā : yatnanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || कथेचें घमंड भरून द्यावें। आणी निरूपणीं विवरावें। उणें पडोंचि नेदावें। कोणीयेकविषीं॥ १॥ katheceṁ ghamaṁḍa bharūna dyāveṁ | āṇī nirūpaṇīṁ vivarāveṁ | uṇeṁ paḍoṁci nedāveṁ | koṇīyekaviṣīṁ || 1|| भेजणार खालें पडिला। तो भेजणारी जाणितला। नेणता लोक उगाच राहिला। टकमकां पाहात॥ २॥ bhejaṇāra khāleṁ paḍilā | to bhejaṇārī jāṇitalā | neṇatā loka ugāca rāhilā | ṭakamakāṁ pāhāta || 2|| उत्तर विलंबीं पडिलें। श्रोतयांस कळों आलें। म्हणिजे महत्व उडालें। वक्तयाचें॥ ३॥ uttara vilaṁbīṁ paḍileṁ | śrotayāṁsa kaḻoṁ āleṁ | mhaṇije mahatva uḍāleṁ | vaktayāceṁ || 3|| थोडें बोलोनि समाधान करणें। रागेजोन तरी मन धरणें। मनुष्य वेधींच लावणें। कोणीयेक॥ ४॥ thoḍeṁ boloni samādhāna karaṇeṁ | rāgejona tarī mana dharaṇeṁ | manuṣya vedhīṁca lāvaṇeṁ | koṇīyeka || 4|| सोसवेना चिणचिण केली। तेथें तामसवृत्ती दिसोन आली। आवघी आवडी उडाली। श्रोतयाची॥ ५॥ sosavenā ciṇaciṇa kelī | tetheṁ tāmasavṛttī disona ālī | āvaghī āvaḍī uḍālī | śrotayācī || 5|| कोण कोण राजी राखिले। कोण कोण मनी भंगिले। क्षणक्षणा परीक्षिले। पाहिजे लोक॥ ६॥ koṇa koṇa rājī rākhile | koṇa koṇa manī bhaṁgile | kṣaṇakṣaṇā parīkṣile | pāhije loka || 6|| शिष्य विकल्पें रान घेत। गुरु मागें मागें धांवतो। विचार पाहों जातां तो। विकल्पचि अवघा॥ ७॥ śiṣya vikalpeṁ rāna gheta | guru māgeṁ māgeṁ dhāṁvato | vicāra pāhoṁ jātāṁ to | vikalpaci avaghā || 7|| आशाबद्धी क्र्यियाहीन। नाहीं च्यातुर्याचें लक्षण। ते महंतीची भणभण। बंद नाहीं॥ ८॥ āśābaddhī kryiyāhīna | nāhīṁ cyāturyāceṁ lakṣaṇa | te mahaṁtīcī bhaṇabhaṇa | baṁda nāhīṁ || 8|| ऐसे गोसावी हळु पडती। ठाईं ठाईं कष्टी होती। तेथें संगतीचे लोक पावती। सुख कैचें॥ ९॥ aise gosāvī haḻu paḍatī | ṭhāīṁ ṭhāīṁ kaṣṭī hotī | tetheṁ saṁgatīce loka pāvatī | sukha kaiceṁ || 9|| जिकडे तिकडे कीर्ति माजे। सगट लोकांस हव्यास उपजे। लोक राजी राखोन कीजे। सकळ कांहीं॥ १०॥ jikaḍe tikaḍe kīrti māje | sagaṭa lokāṁsa havyāsa upaje | loka rājī rākhona kīje | sakaḻa kāṁhīṁ || 10|| परलोकीं वास करावा। समुदाव उगाच पाहावा। मागण्याचा तगादा न लवावा। कांहीं येक॥ ११॥ paralokīṁ vāsa karāvā | samudāva ugāca pāhāvā | māgaṇyācā tagādā na lavāvā | kāṁhīṁ yeka || 11|| जिकडे जग तिकडे जगन्नायेक। कळला पाहिजे विवेक। रात्रीदिवस विवेकी लोक। सांभाळीत जाती॥ १२॥ jikaḍe jaga tikaḍe jagannāyeka | kaḻalā pāhije viveka | rātrīdivasa vivekī loka | sāṁbhāḻīta jātī || 12|| जो जो लोक दृष्टीस पडिला। तो तो नष्ट ऐसा कळला। अवघेच नष्ट येकला भला। काशावरुनी॥ १३॥ jo jo loka dṛṣṭīsa paḍilā | to to naṣṭa aisā kaḻalā | avagheca naṣṭa yekalā bhalā | kāśāvarunī || 13|| वोस मुलकीं काये पाहावें। लोकांवेगळें कोठें राहावें। तऱ्हे खोटी सांडतें घ्यावें। कांहीं येक॥ १४॥ vosa mulakīṁ kāye pāhāveṁ | lokāṁvegaḻeṁ koṭheṁ rāhāveṁ | tahe khoṭī sāṁḍateṁ ghyāveṁ | kāṁhīṁ yeka || 14|| तस्मात लोकिकीं वर्ततां नये। त्यास महंती कामा नये। परत्र साधनाचा उपाये। श्रवण करून असावें॥ १५॥ tasmāta lokikīṁ vartatāṁ naye | tyāsa mahaṁtī kāmā naye | paratra sādhanācā upāye | śravaṇa karūna asāveṁ || 15|| आपणासी बरें पोहतां नये। लोक बुडवावयाचें कोण कार्य। गोडी आवडी वायां जाये। विकल्पचि अवघा॥ १६॥ āpaṇāsī bareṁ pohatāṁ naye | loka buḍavāvayāceṁ koṇa kārya | goḍī āvaḍī vāyāṁ jāye | vikalpaci avaghā || 16|| अभ्यासें प्रगट व्हावें। नाहीं तरी झांकोन असावें। प्रगट होऊन नासावें। हें बरें नव्हे॥ १७॥ abhyāseṁ pragaṭa vhāveṁ | nāhīṁ tarī jhāṁkona asāveṁ | pragaṭa hoūna nāsāveṁ | heṁ bareṁ navhe || 17|| मंद हळु हळु चालतो। चपळ कैसा अटोपतो। अरबी फिरवणार तो। कैसा असावा॥ १८॥ maṁda haḻu haḻu cālato | capaḻa kaisā aṭopato | arabī phiravaṇāra to | kaisā asāvā || 18|| हे धकाधकीचीं कामें। तिक्षण बुद्धीचीं वर्में। भोळ्या भावार्थें संभ्रमें। कैसें घडे॥ १९॥ he dhakādhakīcīṁ kāmeṁ | tikṣaṇa buddhīcīṁ varmeṁ | bhoḻyā bhāvārtheṁ saṁbhrameṁ | kaiseṁ ghaḍe || 19|| सेत केलें परी वाहेना। जवार केलें परी फिरेना। जन मेळविलें परी धरेना। अंतर्यामीं॥ २०॥ seta keleṁ parī vāhenā | javāra keleṁ parī phirenā | jana meḻavileṁ parī dharenā | aṁtaryāmīṁ || 20|| जरी चढती वाढती आवडी उठे। तरी परमार्थ प्रगटे। घसघस करितां विटे। सगट लोकु॥ २१॥ jarī caḍhatī vāḍhatī āvaḍī uṭhe | tarī paramārtha pragaṭe | ghasaghasa karitāṁ viṭe | sagaṭa loku || 21|| आपलें लोकांस मानेना। लोकांचें आपणांस मानेना। अवघा विकल्पचि मना। समाधान कैचें॥ २२॥ āpaleṁ lokāṁsa mānenā | lokāṁceṁ āpaṇāṁsa mānenā | avaghā vikalpaci manā | samādhāna kaiceṁ || 22|| नासक दीक्षा सिंतरु लोक। तेथें कैचा असेल विवेक। जेथें बळावला अविवेक। तेथें राहणें खोटें॥ २३॥ nāsaka dīkṣā siṁtaru loka | tetheṁ kaicā asela viveka | jetheṁ baḻāvalā aviveka | tetheṁ rāhaṇeṁ khoṭeṁ || 23|| बहुत दिवस श्रम केला। सेवटीं अवघाचि वेर्थ गेला। आपणास ठाकेना गल्बला। कोणें करावा॥ २४॥ bahuta divasa śrama kelā | sevaṭīṁ avaghāci vertha gelā | āpaṇāsa ṭhākenā galbalā | koṇeṁ karāvā || 24|| संगीत चालिला तरी तो व्याप। नाहीं तरी अवघाचि संताप। क्षणक्षणा विक्षेप। किती म्हणौनि संगावा॥ २५॥ saṁgīta cālilā tarī to vyāpa | nāhīṁ tarī avaghāci saṁtāpa | kṣaṇakṣaṇā vikṣepa | kitī mhaṇauni saṁgāvā || 25|| मूर्ख मूर्खपणें भरंगळती। ज्ञातेपणें कळ्हो करिती। होते दोहींकडे फजिती। लोकांमधें॥ २६॥ mūrkha mūrkhapaṇeṁ bharaṁgaḻatī | jñātepaṇeṁ kaḻho karitī | hote dohīṁkaḍe phajitī | lokāṁmadheṁ || 26|| कारबार आटोपेना करवेना। आणि उगेंहि राहेना। याकारणें सकळ जना। काये म्हणावें॥ २७॥ kārabāra āṭopenā karavenā | āṇi ugeṁhi rāhenā | yākāraṇeṁ sakaḻa janā | kāye mhaṇāveṁ || 27|| नासक उपाधीस सोडावें। वय सार्थकीं घालावें। परिभ्रमणें कंठावें। कोठें तरी॥ २८॥ nāsaka upādhīsa soḍāveṁ | vaya sārthakīṁ ghālāveṁ | paribhramaṇeṁ kaṁṭhāveṁ | koṭheṁ tarī || 28|| परिभ्रमण करीना। दुसऱ्याचें कांहींच सोसीना। तरी मग उदंड यतना। विकल्पाची॥ २९॥ paribhramaṇa karīnā | dusayāceṁ kāṁhīṁca sosīnā | tarī maga udaṁḍa yatanā | vikalpācī || 29|| आतां हें आपणाचिपासीं। बरें विचारावें आपणासी। अनुकुळ पडेल तैसी। वर्तणूक करावी॥ ३०॥ ātāṁ heṁ āpaṇācipāsīṁ | bareṁ vicārāveṁ āpaṇāsī | anukuḻa paḍela taisī | vartaṇūka karāvī || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे येत्‍ननिरूपणनाम समास सातवा॥ ७॥ १९.७ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde yetnanirūpaṇanāma samāsa sātavā || 7|| 19.7 समास आठवा : उपाधिलक्षणनिरूपण samāsa āṭhavā : upādhilakṣaṇanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || सृष्टीमधें बहू लोक। परिभ्रमणें कळे कौतुक। नाना प्रकारीचे विवेक। आडळों लागती॥ १॥ sṛṣṭīmadheṁ bahū loka | paribhramaṇeṁ kaḻe kautuka | nānā prakārīce viveka | āḍaḻoṁ lāgatī || 1|| किती प्रपंची जन। अखंड वृत्ति उदासीन। सुखदुःखें समाधान। दंडळेना॥ २॥ kitī prapaṁcī jana | akhaṁḍa vṛtti udāsīna | sukhaduḥkheṁ samādhāna | daṁḍaḻenā || 2|| स्वभावेंचि नेमक बोलती। सहजचि नेमक चालती। अपूर्व बोलण्याची स्थिती। सकळांसी माने॥ ३॥ svabhāveṁci nemaka bolatī | sahajaci nemaka cālatī | apūrva bolaṇyācī sthitī | sakaḻāṁsī māne || 3|| सहजचि ताळज्ञान येतें। स्वभावेंचि रागज्ञान उमटतें। सहजचि कळत जातें। न्यायेनीतिलक्षण॥ ४॥ sahajaci tāḻajñāna yeteṁ | svabhāveṁci rāgajñāna umaṭateṁ | sahajaci kaḻata jāteṁ | nyāyenītilakṣaṇa || 4|| येखादा आडळे गाजी। सकळ लोक अखंड राजी। सदा सर्वदा आवडी ताजी। प्राणीमात्राची॥ ५॥ yekhādā āḍaḻe gājī | sakaḻa loka akhaṁḍa rājī | sadā sarvadā āvaḍī tājī | prāṇīmātrācī || 5|| चुकोन उदंड आढळतें। भारी मनुष्य दृष्टीस पडतें। महंताचें लक्षणसें वाटतें। अकस्मात॥ ६॥ cukona udaṁḍa āḍhaḻateṁ | bhārī manuṣya dṛṣṭīsa paḍateṁ | mahaṁtāceṁ lakṣaṇaseṁ vāṭateṁ | akasmāta || 6|| ऐसा आडळतां लोक। चमत्कारें गुणग्राहिक। क्रिया बोलणें नेमक। प्रत्ययाचें॥ ७॥ aisā āḍaḻatāṁ loka | camatkāreṁ guṇagrāhika | kriyā bolaṇeṁ nemaka | pratyayāceṁ || 7|| सकळ अवगुणामधें अवगुण। आपले अवगुण वाटती गुण। मोठें पाप करंटपण। चुकेना कीं॥ ८॥ sakaḻa avaguṇāmadheṁ avaguṇa | āpale avaguṇa vāṭatī guṇa | moṭheṁ pāpa karaṁṭapaṇa | cukenā kīṁ || 8|| ढाळेंचि काम होतें सदा। जें जपल्यानें नव्हे सर्वदा। तेथें पीळपेंचाची आपदा। आडळेचिना॥ ९॥ ḍhāḻeṁci kāma hoteṁ sadā | jeṁ japalyāneṁ navhe sarvadā | tetheṁ pīḻapeṁcācī āpadā | āḍaḻecinā || 9|| येकासी अभ्यासितां न ये। येकासी स्वभावेंचि ये। ऐसा भगवंताचा महिमा काये। कैसा कळेना॥ १०॥ yekāsī abhyāsitāṁ na ye | yekāsī svabhāveṁci ye | aisā bhagavaṁtācā mahimā kāye | kaisā kaḻenā || 10|| मोठीं राजकारणें चुकती। राजकारणा वढा लागती। नाना चुकीची फजिती। चहुंकडे॥ ११॥ moṭhīṁ rājakāraṇeṁ cukatī | rājakāraṇā vaḍhā lāgatī | nānā cukīcī phajitī | cahuṁkaḍe || 11|| याकारणें चुकों नये। म्हणिजे उदंड उपाये। उपायाचा अपाये। चुकतां होये॥ १२॥ yākāraṇeṁ cukoṁ naye | mhaṇije udaṁḍa upāye | upāyācā apāye | cukatāṁ hoye || 12|| काये चुकलें तें कळेना। मनुष्याचें मनचि वळेना। खवळला अभिमान गळेना। दोहिंकडे॥ १३॥ kāye cukaleṁ teṁ kaḻenā | manuṣyāceṁ manaci vaḻenā | khavaḻalā abhimāna gaḻenā | dohiṁkaḍe || 13|| आवघे फडचि नासती। लोकांचीं मनें भंगती। कोठें चुकते युक्ती। कांहीं कळेना॥ १४॥ āvaghe phaḍaci nāsatī | lokāṁcīṁ maneṁ bhaṁgatī | koṭheṁ cukate yuktī | kāṁhīṁ kaḻenā || 14|| व्यापेंविण आटोप केला। तो अवघा घसरतचि गेला। अकलेचा बंद नाहीं घातला। दुरीदृष्टीनें॥ १५॥ vyāpeṁviṇa āṭopa kelā | to avaghā ghasarataci gelā | akalecā baṁda nāhīṁ ghātalā | durīdṛṣṭīneṁ || 15|| येखादें मनुष्य तें सिळें। त्याचें करणेंचि बावळें नाना विकल्पाचें जाळें। करून टाकी॥ १६॥ yekhādeṁ manuṣya teṁ siḻeṁ | tyāceṁ karaṇeṁci bāvaḻeṁ nānā vikalpāceṁ jāḻeṁ | karūna ṭākī || 16|| तें आपणासी उकलेना। दुसऱ्यास कांहींच कळेना। नाचे विकल्पें कल्पना। ठाईं ठाईं॥ १७॥ teṁ āpaṇāsī ukalenā | dusayāsa kāṁhīṁca kaḻenā | nāce vikalpeṁ kalpanā | ṭhāīṁ ṭhāīṁ || 17|| त्या गुप्त कल्पना कोणास कळाव्या। कोणें येऊन आटोपाव्या। ज्याच्या त्यानें कराव्या। बळकट बुद्धि॥ १८॥ tyā gupta kalpanā koṇāsa kaḻāvyā | koṇeṁ yeūna āṭopāvyā | jyācyā tyāneṁ karāvyā | baḻakaṭa buddhi || 18|| ज्यासी उपाधी आवरेना। तेणें उपाधी वाढवावीना। सावचित करूनियां मना। समाधानें असावें॥ १९॥ jyāsī upādhī āvarenā | teṇeṁ upādhī vāḍhavāvīnā | sāvacita karūniyāṁ manā | samādhāneṁ asāveṁ || 19|| धांवधावों उपाधी वेष्टी। आपण कष्टी लोक हि कष्टी। हे कामा नये गोष्टी। कुसमुसेची॥ २०॥ dhāṁvadhāvoṁ upādhī veṣṭī | āpaṇa kaṣṭī loka hi kaṣṭī | he kāmā naye goṣṭī | kusamusecī || 20|| लोक बहुत कष्टी जाला। आपणहि अत्यंत त्रासला। वेर्थचि केला गल्बला। कासयासी॥ २१॥ loka bahuta kaṣṭī jālā | āpaṇahi atyaṁta trāsalā | verthaci kelā galbalā | kāsayāsī || 21|| असो उपाधीचें काम ऐसें। कांहीं बरें कांहीं काणोंसें। सकळ समजोन ऐसें। वर्ततां बरें॥ २२॥ aso upādhīceṁ kāma aiseṁ | kāṁhīṁ bareṁ kāṁhīṁ kāṇoṁseṁ | sakaḻa samajona aiseṁ | vartatāṁ bareṁ || 22|| लोकांपासीं भावार्थ कैचा। आपण जगवावा तयांचा। सेवट उपंढर कोणाचा। पडोंचि नये॥ २३॥ lokāṁpāsīṁ bhāvārtha kaicā | āpaṇa jagavāvā tayāṁcā | sevaṭa upaṁḍhara koṇācā | paḍoṁci naye || 23|| अंतरात्म्याकडे सकळ लागे। निर्गुणीं हें कांहींच न लगे। नाना प्रकारीचे दगे। चंचळामधें॥ २४॥ aṁtarātmyākaḍe sakaḻa lāge | nirguṇīṁ heṁ kāṁhīṁca na lage | nānā prakārīce dage | caṁcaḻāmadheṁ || 24|| शुद्ध विश्रांतीचें स्थळ। तें एक निर्मळ निश्चळ। तेथें विकारचि सकळ। निर्विकार होती॥ २५॥ śuddha viśrāṁtīceṁ sthaḻa | teṁ eka nirmaḻa niścaḻa | tetheṁ vikāraci sakaḻa | nirvikāra hotī || 25|| उद्वेग अवघे तुटोनि जाती। मनासी वाटे विश्रांती। ऐसी दुल्लभ परब्रह्मस्थिती। विवेकें सांभाळावी॥ २६॥ udvega avaghe tuṭoni jātī | manāsī vāṭe viśrāṁtī | aisī dullabha parabrahmasthitī | vivekeṁ sāṁbhāḻāvī || 26|| आपणास उपाधी मुळींच नाहीं। रुणानुबंधें मिळाले सर्वहि। आल्यागेल्याची क्षिती नाहीं। ऐसें जालें पाहिजे॥ २७॥ āpaṇāsa upādhī muḻīṁca nāhīṁ | ruṇānubaṁdheṁ miḻāle sarvahi | ālyāgelyācī kṣitī nāhīṁ | aiseṁ jāleṁ pāhije || 27|| जो उपाधीस कंटाळला। तो निवांत होऊन बैसला। आटोपेना तो गल्बला। कासयासी॥ २८॥ jo upādhīsa kaṁṭāḻalā | to nivāṁta hoūna baisalā | āṭopenā to galbalā | kāsayāsī || 28|| कांहीं गल्बला कांहीं निवळ। ऐसा कंठीत जावा काळ। जेणेंकरितां विश्रांती वेळ। आपणासी फावे॥ २९॥ kāṁhīṁ galbalā kāṁhīṁ nivaḻa | aisā kaṁṭhīta jāvā kāḻa | jeṇeṁkaritāṁ viśrāṁtī veḻa | āpaṇāsī phāve || 29|| उपाधी कांहीं राहात नाहीं। समाधानायेवढें थोर नाहीं। नरदेहे प्राप्त होत नाहीं। क्षणक्षणा॥ ३०॥ upādhī kāṁhīṁ rāhāta nāhīṁ | samādhānāyevaḍheṁ thora nāhīṁ | naradehe prāpta hota nāhīṁ | kṣaṇakṣaṇā || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे उपाधिलक्षणनिरूपणनाम समास आठवा॥ ८॥ १९.८ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde upādhilakṣaṇanirūpaṇanāma samāsa āṭhavā || 8|| 19.8 समास नववा : राजकारणनिरूपण samāsa navavā : rājakāraṇanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || ज्ञानी आणी उदास। समुदायाचा हव्यास। तेणें अखंड सावकाश। येकांत सेवावा॥ १॥ jñānī āṇī udāsa | samudāyācā havyāsa | teṇeṁ akhaṁḍa sāvakāśa | yekāṁta sevāvā || 1|| जेथें तजवीजा कळती। अखंड चाळणा निघती। प्राणीमात्राची स्थिती गती। कळों येते॥ २॥ jetheṁ tajavījā kaḻatī | akhaṁḍa cāḻaṇā nighatī | prāṇīmātrācī sthitī gatī | kaḻoṁ yete || 2|| जरी हा चाळणाचि करीना। तरी कांहींच उमजेना। हिसेबझाडाचि पाहीना। दिवाळखोर॥ ३॥ jarī hā cāḻaṇāci karīnā | tarī kāṁhīṁca umajenā | hisebajhāḍāci pāhīnā | divāḻakhora || 3|| येक मिरासी साधिती। येक सीध्या गवाविती। व्यापकपणाची स्थिती। ऐसी आहे॥ ४॥ yeka mirāsī sādhitī | yeka sīdhyā gavāvitī | vyāpakapaṇācī sthitī | aisī āhe || 4|| जेणें जें जें मनीं धरिलें। तें तें आधींच समजलें। कृत्रिम अवघेंचि खुंटलें। सहजचि येणें॥ ५॥ jeṇeṁ jeṁ jeṁ manīṁ dharileṁ | teṁ teṁ ādhīṁca samajaleṁ | kṛtrima avagheṁci khuṁṭaleṁ | sahajaci yeṇeṁ || 5|| अखंड राहतां सलगी होते। अतिपरिचयें अवज्ञा घडते। याकारणें विश्रांती ते। घेतां नये॥ ६॥ akhaṁḍa rāhatāṁ salagī hote | atiparicayeṁ avajñā ghaḍate | yākāraṇeṁ viśrāṁtī te | ghetāṁ naye || 6|| आळसें आळस केला। तरी मग कारबारचि बुडाला। अंतरहेत चुकत गेला। समुदायाचा॥ ७॥ āḻaseṁ āḻasa kelā | tarī maga kārabāraci buḍālā | aṁtaraheta cukata gelā | samudāyācā || 7|| उदंड उपासनेचीं कामें। लावीत जावीं नित्यनेमें। अवकाश कैंचा कृत्रिमें। करावयासी॥ ८॥ udaṁḍa upāsanecīṁ kāmeṁ | lāvīta jāvīṁ nityanemeṁ | avakāśa kaiṁcā kṛtrimeṁ | karāvayāsī || 8|| चोर भांडारी करावा। घसरतांच सांभाळावा। गोवा मूर्खपणाचा काढावा। हळु हळु॥ ९॥ cora bhāṁḍārī karāvā | ghasaratāṁca sāṁbhāḻāvā | govā mūrkhapaṇācā kāḍhāvā | haḻu haḻu || 9|| या अवघ्या पहिल्याच गोष्टी। प्राणी कोणी नव्हता कष्टी। राजकारणें मंडळ वेष्टी। चहुंकडे॥ १०॥ yā avaghyā pahilyāca goṣṭī | prāṇī koṇī navhatā kaṣṭī | rājakāraṇeṁ maṁḍaḻa veṣṭī | cahuṁkaḍe || 10|| नष्टासी नष्ट योजावे। वाचळासी वाचाळ आणावे। आपणावरी विकल्पाचे गोवे। पडोंच नेदी॥ ११॥ naṣṭāsī naṣṭa yojāve | vācaḻāsī vācāḻa āṇāve | āpaṇāvarī vikalpāce gove | paḍoṁca nedī || 11|| कांटीनें कांटी झाडावी। झाडावी परी ते कळों नेदावी। कळकटेपणाची पदवी। असों द्यावी॥ १२॥ kāṁṭīneṁ kāṁṭī jhāḍāvī | jhāḍāvī parī te kaḻoṁ nedāvī | kaḻakaṭepaṇācī padavī | asoṁ dyāvī || 12|| न कळतां करी कार्य जें तें। तें काम तत्काळचि होतें। गचगचेंत पडतां तें। चमत्कारें नव्हे॥ १३॥ na kaḻatāṁ karī kārya jeṁ teṁ | teṁ kāma tatkāḻaci hoteṁ | gacagaceṁta paḍatāṁ teṁ | camatkāreṁ navhe || 13|| ऐकोनी आवडी लागावी। देखोनी बळकटचि व्हावी। सलगीनें आपली पदवी। सेवकामधें॥ १४॥ aikonī āvaḍī lāgāvī | dekhonī baḻakaṭaci vhāvī | salagīneṁ āpalī padavī | sevakāmadheṁ || 14|| कोणीयेक काम करितां होतें। न करितां तें मागें पडतें। या कारणें ढिलेपण तें। असोंचि नये॥ १५॥ koṇīyeka kāma karitāṁ hoteṁ | na karitāṁ teṁ māgeṁ paḍateṁ | yā kāraṇeṁ ḍhilepaṇa teṁ | asoṁci naye || 15|| जो दुसऱ्यावरी विश्वासला। त्याचा कार्यभाग बुडाला। जो आपणचि कष्टत गेला। तोचि भला॥ १६॥ jo dusayāvarī viśvāsalā | tyācā kāryabhāga buḍālā | jo āpaṇaci kaṣṭata gelā | toci bhalā || 16|| अवघ्यास अवघें कळलें। तेव्हां तें रितें पडिलें। याकारणें ऐसें घडलें। न पाहिजे कीं॥ १७॥ avaghyāsa avagheṁ kaḻaleṁ | tevhāṁ teṁ riteṁ paḍileṁ | yākāraṇeṁ aiseṁ ghaḍaleṁ | na pāhije kīṁ || 17|| मुख्य सूत्र हातीं घ्यावें। करणें तें लोकांकरवीं करवावें। कित्तेक खलक उगवावे। राजकारणामधें॥ १८॥ mukhya sūtra hātīṁ ghyāveṁ | karaṇeṁ teṁ lokāṁkaravīṁ karavāveṁ | kitteka khalaka ugavāve | rājakāraṇāmadheṁ || 18|| बोलके पहिलवान कळकटे। तयासीच घ्यावे झटे। दुर्जनें राजकारण दाटे। ऐसें न करावें॥ १९॥ bolake pahilavāna kaḻakaṭe | tayāsīca ghyāve jhaṭe | durjaneṁ rājakāraṇa dāṭe | aiseṁ na karāveṁ || 19|| ग्रामण्य वर्मीं सांपडावें। रगडून पीठचि करावें। करूनि मागुती सांवरावें। बुडऊं नये॥ २०॥ grāmaṇya varmīṁ sāṁpaḍāveṁ | ragaḍūna pīṭhaci karāveṁ | karūni māgutī sāṁvarāveṁ | buḍaūṁ naye || 20|| खळदुर्जनासी भ्यालें। राजकारण नाहीं राखिलें। तेणें अवघें प्रगट जालें। बरें वाईट॥ २१॥ khaḻadurjanāsī bhyāleṁ | rājakāraṇa nāhīṁ rākhileṁ | teṇeṁ avagheṁ pragaṭa jāleṁ | bareṁ vāīṭa || 21|| समुदाव पाहिजे मोठा। तरी तनावा असाव्या बळकटा। मठ करुनी ताठा। धरूं नये॥ २२॥ samudāva pāhije moṭhā | tarī tanāvā asāvyā baḻakaṭā | maṭha karunī tāṭhā | dharūṁ naye || 22|| दुर्जन प्राणी समजावे। परी ते प्रगट न करावे। सज्जनापरीस आळवावे। महत्व देउनी॥ २३॥ durjana prāṇī samajāve | parī te pragaṭa na karāve | sajjanāparīsa āḻavāve | mahatva deunī || 23|| जनामधें दुर्जन प्रगट। तरी मग अखंड खटखट। याकारणें ते वाट। बुझूनि टाकावी॥ २४॥ janāmadheṁ durjana pragaṭa | tarī maga akhaṁḍa khaṭakhaṭa | yākāraṇeṁ te vāṭa | bujhūni ṭākāvī || 24|| गनीमाच्या देखतां फौजा। रणशूरांच्या फुर्फुरिती भुजा। ऐसा पाहिजे किं राजा। कैपक्षी परमार्थी॥ २५॥ ganīmācyā dekhatāṁ phaujā | raṇaśūrāṁcyā phurphuritī bhujā | aisā pāhije kiṁ rājā | kaipakṣī paramārthī || 25|| तयास देखतां दुर्जन धाके। बैसवी प्रचितीचे तडाखे। बंडपाषांडाचे वाखे। सहजचि होती॥ २६॥ tayāsa dekhatāṁ durjana dhāke | baisavī pracitīce taḍākhe | baṁḍapāṣāṁḍāce vākhe | sahajaci hotī || 26|| हे धूर्तपणाचीं कामें। राजकारण करावें नेमें। ढिलेपणाच्या संभ्रमें। जाऊं नये॥ २७॥ he dhūrtapaṇācīṁ kāmeṁ | rājakāraṇa karāveṁ nemeṁ | ḍhilepaṇācyā saṁbhrameṁ | jāūṁ naye || 27|| कोठेंच पडेना दृष्टीं। ठाईं ठाईं त्याच्या गोष्टी। वाग्विळासें सकळ सृष्टी। वेधिली तेणें॥ २८॥ koṭheṁca paḍenā dṛṣṭīṁ | ṭhāīṁ ṭhāīṁ tyācyā goṣṭī | vāgviḻāseṁ sakaḻa sṛṣṭī | vedhilī teṇeṁ || 28|| हुंब्यासीं हुंबा लाऊन द्यावा। टोणप्यास टोणपा आणावा। लौंदास पुढें उभा करावा। दुसरा लौंद॥ २९॥ huṁbyāsīṁ huṁbā lāūna dyāvā | ṭoṇapyāsa ṭoṇapā āṇāvā | lauṁdāsa puḍheṁ ubhā karāvā | dusarā lauṁda || 29|| धटासी आणावा धट। उत्धटासी पाहिजे उत्धट। खटनटासी खटनट। अगत्य करी॥ ३०॥ dhaṭāsī āṇāvā dhaṭa | utdhaṭāsī pāhije utdhaṭa | khaṭanaṭāsī khaṭanaṭa | agatya karī || 30|| जैशास तैसा जेव्हां भेटे। तेव्हां मज्यालसी थाटे। इतुकें होतें परी धनी कोठें। दृष्टीस न पडे॥ ३१॥ jaiśāsa taisā jevhāṁ bheṭe | tevhāṁ majyālasī thāṭe | itukeṁ hoteṁ parī dhanī koṭheṁ | dṛṣṭīsa na paḍe || 31|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे राजकारणनिरूपणनाम समास नववा॥ ९॥ १९.९ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde rājakāraṇanirūpaṇanāma samāsa navavā || 9|| 19.9 समास दहावा : विवेकलक्षणनिरूपण samāsa dahāvā : vivekalakṣaṇanirūpaṇa ॥ श्रीरामसमर्थ॥ || śrīrāmasamartha || जेथें अखंड नाना चाळणा। जेथें अखंड नाना धारणा। जेथें अखंड राजकारणा। मनासी आणिती॥ १॥ jetheṁ akhaṁḍa nānā cāḻaṇā | jetheṁ akhaṁḍa nānā dhāraṇā | jetheṁ akhaṁḍa rājakāraṇā | manāsī āṇitī || 1|| सृष्टीमधें उत्तम गुण। तितुकें चाले निरूपण। निरूपणाविण क्षण। रिकामा नाहीं॥ २॥ sṛṣṭīmadheṁ uttama guṇa | titukeṁ cāle nirūpaṇa | nirūpaṇāviṇa kṣaṇa | rikāmā nāhīṁ || 2|| चर्चा आशंका प्रत्योत्तरें। कोण खोटें कोण खरें। नाना वगत्रुत्वें शास्त्राधारें। नाना चर्चा॥ ३॥ carcā āśaṁkā pratyottareṁ | koṇa khoṭeṁ koṇa khareṁ | nānā vagatrutveṁ śāstrādhāreṁ | nānā carcā || 3|| भक्तिमार्ग विशद कळे। उपासनामार्ग आकळे। ज्ञानविचार निवळे। अंतर्यामीं॥ ४॥ bhaktimārga viśada kaḻe | upāsanāmārga ākaḻe | jñānavicāra nivaḻe | aṁtaryāmīṁ || 4|| वैराग्याची बहु आवडी। उदास वृत्तीची गोडी। उदंड उपाधी तरी सोडी। लागोंच नेदी॥ ५॥ vairāgyācī bahu āvaḍī | udāsa vṛttīcī goḍī | udaṁḍa upādhī tarī soḍī | lāgoṁca nedī || 5|| प्रबंदाचीं पाठांतरें। उत्तरासी संगीत उत्तरें। नेमक बोलतां अंतरें। निववी सकळांचीं॥ ६॥ prabaṁdācīṁ pāṭhāṁtareṁ | uttarāsī saṁgīta uttareṁ | nemaka bolatāṁ aṁtareṁ | nivavī sakaḻāṁcīṁ || 6|| आवडी लागली बहु जना। तेथें कोणाचें कांहीं चालेना। दळवट पडिला अनुमाना। येईल कैसा॥ ७॥ āvaḍī lāgalī bahu janā | tetheṁ koṇāceṁ kāṁhīṁ cālenā | daḻavaṭa paḍilā anumānā | yeīla kaisā || 7|| उपासना करूनियां पुढें। पुरवलें पाहिजे चहुंकडे। भूमंडळीं जिकडे तिकडे। जाणती तया॥ ८॥ upāsanā karūniyāṁ puḍheṁ | puravaleṁ pāhije cahuṁkaḍe | bhūmaṁḍaḻīṁ jikaḍe tikaḍe | jāṇatī tayā || 8|| जाणती परी आडळेना। काये करितो तें कळेना। नाना देसीचे लोक नाना। येऊन जाती॥ ९॥ jāṇatī parī āḍaḻenā | kāye karito teṁ kaḻenā | nānā desīce loka nānā | yeūna jātī || 9|| तितुक्यांचीं अंतरें धरावीं। विवेकें विचारें भरावीं। कडोविकडीचीं विवरावीं। अंतःकर्णें॥ १०॥ titukyāṁcīṁ aṁtareṁ dharāvīṁ | vivekeṁ vicāreṁ bharāvīṁ | kaḍovikaḍīcīṁ vivarāvīṁ | aṁtaḥkarṇeṁ || 10|| किती लोक तें कळेना। किती समुदाव आकळेना। सकळ लोक श्रवणमनना। मध्यें घाली॥ ११॥ kitī loka teṁ kaḻenā | kitī samudāva ākaḻenā | sakaḻa loka śravaṇamananā | madhyeṁ ghālī || 11|| फड समजाविसी करणें। गद्यपद्य सांगणें। परांतरासी राखणें। सर्वकाळ॥ १२॥ phaḍa samajāvisī karaṇeṁ | gadyapadya sāṁgaṇeṁ | parāṁtarāsī rākhaṇeṁ | sarvakāḻa || 12|| ऐसा ज्याचा दंडक। अखंड पाहाणें विवेक। सावधापुढें अविवेक। येईल कैचा॥ १३॥ aisā jyācā daṁḍaka | akhaṁḍa pāhāṇeṁ viveka | sāvadhāpuḍheṁ aviveka | yeīla kaicā || 13|| जितुकें कांहीं आपणासी ठावें। तितुकें हळुहळु सिकवावें। शाहाणें करूनी सोडावे। बहुत जन॥ १४॥ jitukeṁ kāṁhīṁ āpaṇāsī ṭhāveṁ | titukeṁ haḻuhaḻu sikavāveṁ | śāhāṇeṁ karūnī soḍāve | bahuta jana || 14|| परोपरीं सिकवणें। आडणुका सांगत जाणें। निवळ करुनी सोडणें। निस्पृहासी॥ १५॥ paroparīṁ sikavaṇeṁ | āḍaṇukā sāṁgata jāṇeṁ | nivaḻa karunī soḍaṇeṁ | nispṛhāsī || 15|| होईल तें आपण करावें। न होतां जनाकरवीं करवावें। भगवद्‍भजन राहावें। हा धर्म नव्हे॥ १६॥ hoīla teṁ āpaṇa karāveṁ | na hotāṁ janākaravīṁ karavāveṁ | bhagavadbhajana rāhāveṁ | hā dharma navhe || 16|| आपण करावें करवावें। आपण विवरावें विवरवावें। आपण धरावें धरवावें। भजनमार्गासी॥ १७॥ āpaṇa karāveṁ karavāveṁ | āpaṇa vivarāveṁ vivaravāveṁ | āpaṇa dharāveṁ dharavāveṁ | bhajanamārgāsī || 17|| जुन्या लोकांचा कंटाळा आला। तरी नूतन प्रांत पाहिजे धरिला। जितुकें होईल तितुक्याला। आळस करूं नये॥ १८॥ junyā lokāṁcā kaṁṭāḻā ālā | tarī nūtana prāṁta pāhije dharilā | jitukeṁ hoīla titukyālā | āḻasa karūṁ naye || 18|| देह्याचा अभ्यास बुडाला। म्हणिजे महंत बुडाला। लागवेगें नूतन लोकांला। शाहाणे करावें॥ १९॥ dehyācā abhyāsa buḍālā | mhaṇije mahaṁta buḍālā | lāgavegeṁ nūtana lokāṁlā | śāhāṇe karāveṁ || 19|| उपाधींत सांपडों नये। उपाधीस कंटाळों नये। निसुगपण कामा नये। कोणीयेकविषीं॥ २०॥ upādhīṁta sāṁpaḍoṁ naye | upādhīsa kaṁṭāḻoṁ naye | nisugapaṇa kāmā naye | koṇīyekaviṣīṁ || 20|| काम नासणार नासतें। आपण वेडें उगें च पाहातें। आळसी हृदयसुन्य तें। काये करूं जाणें॥ २१॥ kāma nāsaṇāra nāsateṁ | āpaṇa veḍeṁ ugeṁ ca pāhāteṁ | āḻasī hṛdayasunya teṁ | kāye karūṁ jāṇeṁ || 21|| धकाधकीचा मामला। कैसा घडे अशक्ताला। नाना बुद्धि शक्ताला। म्हणोनी शिकवाव्या॥ २२॥ dhakādhakīcā māmalā | kaisā ghaḍe aśaktālā | nānā buddhi śaktālā | mhaṇonī śikavāvyā || 22|| व्याप होईल तों राहावें। व्याप राहातां उठोन जावें। आनंदरूप फिरावें। कोठें तऱ्ही॥ २३॥ vyāpa hoīla toṁ rāhāveṁ | vyāpa rāhātāṁ uṭhona jāveṁ | ānaṁdarūpa phirāveṁ | koṭheṁ tahī || 23|| उपाधीपासून सुटला। तो निस्पृहपणें बळावला। जिकडे सानुकूळ तिकडे चालिला। सावकास॥ २४॥ upādhīpāsūna suṭalā | to nispṛhapaṇeṁ baḻāvalā | jikaḍe sānukūḻa tikaḍe cālilā | sāvakāsa || 24|| कीर्ति पाहातं सुख नाहीं। सुख पाहातां कीर्ति नाहीं। केल्याविण कांहींच नाहीं। कोठें तऱ्ही॥ २५॥ kīrti pāhātaṁ sukha nāhīṁ | sukha pāhātāṁ kīrti nāhīṁ | kelyāviṇa kāṁhīṁca nāhīṁ | koṭheṁ tahī || 25|| येरवीं काय राहातें। होणार तितुकें होऊन जातें। प्राणी मात्र अशक्त तें। पुढें आहे॥ २६॥ yeravīṁ kāya rāhāteṁ | hoṇāra titukeṁ hoūna jāteṁ | prāṇī mātra aśakta teṁ | puḍheṁ āhe || 26|| अधींच तकवा सोडिला। मधेंचि धीवसा सांडिला। तरी संसार हा सेवटाला। कैसा पावे॥ २७॥ adhīṁca takavā soḍilā | madheṁci dhīvasā sāṁḍilā | tarī saṁsāra hā sevaṭālā | kaisā pāve || 27|| संसार मुळींच नासका। विवेकें करावा नेटका। नेटका करितां फिका। होत जातो॥ २८॥ saṁsāra muḻīṁca nāsakā | vivekeṁ karāvā neṭakā | neṭakā karitāṁ phikā | hota jāto || 28|| ऐसा याचा जिनसाना। पाहातां कळों येतें मना। परंतु धीर सांडावाना। कोणीयेकें॥ २९॥ aisā yācā jinasānā | pāhātāṁ kaḻoṁ yeteṁ manā | paraṁtu dhīra sāṁḍāvānā | koṇīyekeṁ || 29|| धीर सांडितां कये होतें। अवघें सोसावें लागतें। नाना बुद्धि नाना मतें। शाहाणा जाणे॥ ३०॥ dhīra sāṁḍitāṁ kaye hoteṁ | avagheṁ sosāveṁ lāgateṁ | nānā buddhi nānā mateṁ | śāhāṇā jāṇe || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे विवेकलक्षणनिरूपणनाम समास दहावा॥ १०॥ १९.१० iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde vivekalakṣaṇanirūpaṇanāma samāsa dahāvā || 10|| 19.10 दशक एकोणविसावा समाप्त॥ daśaka ekoṇavisāvā samāpta ||