॥ दशक अकरावा : भीमदशक॥ ११॥ || daśaka akarāvā : bhīmadaśaka || 11|| समास पहिला : सिद्धांतनिरूपण samāsa pahilā : siddhāṁtanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || आकाशापासून वायो होतो। हा तों प्रत्यये येतो। वायोपासून अग्नी जो तो। सावध ऐका॥ १॥ ākāśāpāsūna vāyo hoto | hā toṁ pratyaye yeto | vāyopāsūna agnī jo to | sāvadha aikā || 1|| वायोची कठीण घिसणी। तेथें निर्माण जाला वन्ही। मंद वायो सीतळ पाणी। तेथुनि जालें॥ २॥ vāyocī kaṭhīṇa ghisaṇī | tetheṁ nirmāṇa jālā vanhī | maṁda vāyo sītaḻa pāṇī | tethuni jāleṁ || 2|| आपापासून जाली पृथ्वी। ते नाना बीजरूप जाणावी। बीजापासून उत्पत्ति व्हावी। हा स्वभावचि आहे॥ ३॥ āpāpāsūna jālī pṛthvī | te nānā bījarūpa jāṇāvī | bījāpāsūna utpatti vhāvī | hā svabhāvaci āhe || 3|| मुळीं सृष्टी कल्पनेची। कल्पना आहे मुळींची। जयेपासून देवत्रयाची। काया जाली॥ ४॥ muḻīṁ sṛṣṭī kalpanecī | kalpanā āhe muḻīṁcī | jayepāsūna devatrayācī | kāyā jālī || 4|| निश्चळामधें चंचळ। ते चि कल्पना केवळ। अष्टधा प्रकृतीचें मूळ। कल्पनारूप॥ ५॥ niścaḻāmadheṁ caṁcaḻa | te ci kalpanā kevaḻa | aṣṭadhā prakṛtīceṁ mūḻa | kalpanārūpa || 5|| कल्पना तेचि अष्टधा प्रकृति। अष्टधा तेचि कल्पनामुर्ती। मुळाग्रापासून उत्पत्ति। अष्टधा जाणावी॥ ६॥ kalpanā teci aṣṭadhā prakṛti | aṣṭadhā teci kalpanāmurtī | muḻāgrāpāsūna utpatti | aṣṭadhā jāṇāvī || 6|| पांच भूतें तीन गुण। आठ जालीं दोनी मिळोन। म्हणौनि अष्टधा प्रकृति जाण। बोलिजेते॥ ७॥ pāṁca bhūteṁ tīna guṇa | āṭha jālīṁ donī miḻona | mhaṇauni aṣṭadhā prakṛti jāṇa | bolijete || 7|| मुळीं कल्पनारूप जाली। पुढें तेचि फापावली। केवळ जडत्वास आली। सृष्टिरूपें॥ ८॥ muḻīṁ kalpanārūpa jālī | puḍheṁ teci phāpāvalī | kevaḻa jaḍatvāsa ālī | sṛṣṭirūpeṁ || 8|| मुळीं जाली ते मूळमाया। त्रिगुण जाले ते गुणमाया। जडत्व पावली ते अविद्या माया। सृष्टिरूपें॥ ९॥ muḻīṁ jālī te mūḻamāyā | triguṇa jāle te guṇamāyā | jaḍatva pāvalī te avidyā māyā | sṛṣṭirūpeṁ || 9|| पुढें च्यारी खाणी जाल्या। च्यारी वाणी विस्तारल्या। नाना योनी प्रगटल्या। नाना वेक्ती॥ १०॥ puḍheṁ cyārī khāṇī jālyā | cyārī vāṇī vistāralyā | nānā yonī pragaṭalyā | nānā vektī || 10|| ऐसी जाली उभारणी। आतां ऐका संव्हारणी। मागील दशकीं विशद करूनि। बोलिलें असे॥ ११॥ aisī jālī ubhāraṇī | ātāṁ aikā saṁvhāraṇī | māgīla daśakīṁ viśada karūni | bolileṁ ase || 11|| परंतु आतां संकळित। बोलिजेल संव्हारसंकेत। श्रोते वक्ते येथें चित्त। देऊन ऐका॥ १२॥ paraṁtu ātāṁ saṁkaḻita | bolijela saṁvhārasaṁketa | śrote vakte yetheṁ citta | deūna aikā || 12|| शत वरुषें अनावृष्टि। तेथें आटेल जीवसृष्टि। ऐशा कल्पांताच्या गोष्टी। शास्त्रीं निरोपिल्या॥ १३॥ śata varuṣeṁ anāvṛṣṭi | tetheṁ āṭela jīvasṛṣṭi | aiśā kalpāṁtācyā goṣṭī | śāstrīṁ niropilyā || 13|| बाराकळीं तपे सूर्य। तेणें पृथ्वीची रक्षा होये। मग ते रक्षा विरोन जाये। जळांतरीं॥ १४॥ bārākaḻīṁ tape sūrya | teṇeṁ pṛthvīcī rakṣā hoye | maga te rakṣā virona jāye | jaḻāṁtarīṁ || 14|| तें जळ शोषी वैश्वानरु। वन्ही झडपी समीरु। समीर वितुळे निराकारु। जैसें तैसें॥ १५॥ teṁ jaḻa śoṣī vaiśvānaru | vanhī jhaḍapī samīru | samīra vituḻe nirākāru | jaiseṁ taiseṁ || 15|| ऐसी सृष्टिसंहारणी जाली। मागां विस्तारें बोलिली। मायानिरासें उरली। स्वरूपस्थिति॥ १६॥ aisī sṛṣṭisaṁhāraṇī jālī | māgāṁ vistāreṁ bolilī | māyānirāseṁ uralī | svarūpasthiti || 16|| तेथें जीवशिव पिंडब्रह्मांड। अटोन गेलें थोतांड। मायेअविद्येचें बंड। वितळोन गेलें॥ १७॥ tetheṁ jīvaśiva piṁḍabrahmāṁḍa | aṭona geleṁ thotāṁḍa | māyeavidyeceṁ baṁḍa | vitaḻona geleṁ || 17|| विवेकेंचि बोलिला क्षये। म्हणोनि विवेकप्रळये। विवेकी जाणती काये। मूर्खास कळे॥ १८॥ vivekeṁci bolilā kṣaye | mhaṇoni vivekapraḻaye | vivekī jāṇatī kāye | mūrkhāsa kaḻe || 18|| सृष्टि शोधितां सकळ। येक चंचळ येक निश्चळ। चंचळास कर्ता चंचळ। चंचळरूपी १९॥ sṛṣṭi śodhitāṁ sakaḻa | yeka caṁcaḻa yeka niścaḻa | caṁcaḻāsa kartā caṁcaḻa | caṁcaḻarūpī 19|| जो सकळ शरीरीं वर्ते। सकल कर्तुत्वास प्रवर्ते। करून अकर्ता हा वर्ते। शब्द जया॥ २०॥ jo sakaḻa śarīrīṁ varte | sakala kartutvāsa pravarte | karūna akartā hā varte | śabda jayā || 20|| राव रंक ब्रह्मादिक। सकळांमधें वर्ते येक। नाना शरीरें चाळक। इंद्रियेंद्वारें॥ २१॥ rāva raṁka brahmādika | sakaḻāṁmadheṁ varte yeka | nānā śarīreṁ cāḻaka | iṁdriyeṁdvāreṁ || 21|| त्यास परमात्मा बोलती। सकळ कर्ता ऐसें जाणती। परि तो नासेल प्रचिती। विवेकें पाहावी॥ २२॥ tyāsa paramātmā bolatī | sakaḻa kartā aiseṁ jāṇatī | pari to nāsela pracitī | vivekeṁ pāhāvī || 22|| जो स्वानामधें गुरुगुरितो। जो सूकरांमधें कुरुकुरितो। गाढवीं भरोन भुंकतो। आटाहास्यें॥ २३॥ jo svānāmadheṁ gurugurito | jo sūkarāṁmadheṁ kurukurito | gāḍhavīṁ bharona bhuṁkato | āṭāhāsyeṁ || 23|| लोक नाना देह देखती। विवेकी देहांत पाहाती। पंडित समदर्शनें घेती। येणें प्रकारें॥ २४॥ loka nānā deha dekhatī | vivekī dehāṁta pāhātī | paṁḍita samadarśaneṁ ghetī | yeṇeṁ prakāreṁ || 24|| श्लोक॥ śloka || विद्याविनयसंपन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि। शुनि चैव श्वपाके च पंडिताः समदर्शिनः॥ vidyāvinayasaṁpanne brāhmaṇe gavi hastini | śuni caiva śvapāke ca paṁḍitāḥ samadarśinaḥ || पाहातां वेगळाले। परंतु अंतर येकचि जालें। प्राणीमात्र देखिलें। येकांतरें॥ २५॥ pāhātāṁ vegaḻāle | paraṁtu aṁtara yekaci jāleṁ | prāṇīmātra dekhileṁ | yekāṁtareṁ || 25|| अनेक प्राणी निर्माण होती। परी येकचि कळा वर्तती। तये नांव जगज्जोती। जाणतीकळा॥ २६॥ aneka prāṇī nirmāṇa hotī | parī yekaci kaḻā vartatī | taye nāṁva jagajjotī | jāṇatīkaḻā || 26|| श्रोत्रीं नाना शब्द जाणे। त्वचेमधें सीतोष्ण जाणे। चक्षुमधें पाहों जाणे। नाना पदार्थ॥ २७॥ śrotrīṁ nānā śabda jāṇe | tvacemadheṁ sītoṣṇa jāṇe | cakṣumadheṁ pāhoṁ jāṇe | nānā padārtha || 27|| रसनेमधें रस जाणे। घ्राणामधें वास तो जाणे। कर्मइंद्रियामधें जाणे। नाना विषयस्वाद॥ २८॥ rasanemadheṁ rasa jāṇe | ghrāṇāmadheṁ vāsa to jāṇe | karmaiṁdriyāmadheṁ jāṇe | nānā viṣayasvāda || 28|| सूक्ष्म रूपें स्थूळ रक्षी। नाना सुखदुःखें परीक्षी। त्यास म्हणती अंतरसाक्षी। अंतरात्मा॥ २९॥ sūkṣma rūpeṁ sthūḻa rakṣī | nānā sukhaduḥkheṁ parīkṣī | tyāsa mhaṇatī aṁtarasākṣī | aṁtarātmā || 29|| आत्मा अंतरात्मा विश्वात्मा। चैतन्य सर्वात्मा सुक्ष्मात्मा। जीवात्मा शिवात्मा परमात्मा। द्रष्टा साक्षी सत्तारूप॥ ३०॥ ātmā aṁtarātmā viśvātmā | caitanya sarvātmā sukṣmātmā | jīvātmā śivātmā paramātmā | draṣṭā sākṣī sattārūpa || 30|| विकारामधील विकारी। अखंड नाना विकार करी। तयास वस्तु म्हणती भिकारी। परम हीन॥ ३१॥ vikārāmadhīla vikārī | akhaṁḍa nānā vikāra karī | tayāsa vastu mhaṇatī bhikārī | parama hīna || 31|| सर्व येकचि दिसती। अवघा येकंकार करिती। ते अवघी माईक स्थिती। चंचळामधें॥ ३२॥ sarva yekaci disatī | avaghā yekaṁkāra karitī | te avaghī māīka sthitī | caṁcaḻāmadheṁ || 32|| चंचळ माया ते माईक। निश्चळ परब्रह्म येक। नित्यानित्यविवेक। याकारणे॥ ३३॥ caṁcaḻa māyā te māīka | niścaḻa parabrahma yeka | nityānityaviveka | yākāraṇe || 33|| जातो जीव तो प्राण। नेणे जीव तो अज्ञान। जन्मतो जीव तो जाण। वासनात्मक॥ ३४॥ jāto jīva to prāṇa | neṇe jīva to ajñāna | janmato jīva to jāṇa | vāsanātmaka || 34|| ऐक्य जीव तो ब्रह्मांश। जेथें पिंडब्रह्मांडनिरास। येथें सांगितले विशेष। चत्वार जीव॥ ३५॥ aikya jīva to brahmāṁśa | jetheṁ piṁḍabrahmāṁḍanirāsa | yetheṁ sāṁgitale viśeṣa | catvāra jīva || 35|| असो हें अवघें चंचळ। चंचळ जाईल सकळ। निश्चळ तें निश्चळ। आदिअंतीं॥ ३६॥ aso heṁ avagheṁ caṁcaḻa | caṁcaḻa jāīla sakaḻa | niścaḻa teṁ niścaḻa | ādiaṁtīṁ || 36|| आद्य मध्य अवसान। जे वस्तु समसमान। निर्विकारी निर्गुण निरंजन। निःसंग निःप्रपंच॥ ३७॥ ādya madhya avasāna | je vastu samasamāna | nirvikārī nirguṇa niraṁjana | niḥsaṁga niḥprapaṁca || 37|| उपाधीनिरासें तत्वता। जीवशिवास ऐक्यता। विवंचून पाहों जातां। उपाधि कैंची॥ ३८॥ upādhīnirāseṁ tatvatā | jīvaśivāsa aikyatā | vivaṁcūna pāhoṁ jātāṁ | upādhi kaiṁcī || 38|| असो जाणणें तितुकें ज्ञान। परंतु होतें विज्ञान। मनें वोळखावें उन्मन। कोण्या प्रकारें॥ ३९॥ aso jāṇaṇeṁ titukeṁ jñāna | paraṁtu hoteṁ vijñāna | maneṁ voḻakhāveṁ unmana | koṇyā prakāreṁ || 39|| वृत्तिस न कळे निवृत्ति। गुणास कैंची निर्गुणप्राप्ती। गुणातीत साधक संतीं। विवेकें केलें॥ ४०॥ vṛttisa na kaḻe nivṛtti | guṇāsa kaiṁcī nirguṇaprāptī | guṇātīta sādhaka saṁtīṁ | vivekeṁ keleṁ || 40|| श्रवणापरीस मनन सार। मननें कळे सारासार। निजध्यासें साक्षात्कार। निःसंग वस्तु॥ ४१॥ śravaṇāparīsa manana sāra | mananeṁ kaḻe sārāsāra | nijadhyāseṁ sākṣātkāra | niḥsaṁga vastu || 41|| निर्गुणीं जे अनन्यता। तेचि मुक्ति सायोज्यता। लक्ष्यांश वाच्यांश आतां। पुरे जाला॥ ४२॥ nirguṇīṁ je ananyatā | teci mukti sāyojyatā | lakṣyāṁśa vācyāṁśa ātāṁ | pure jālā || 42|| अलक्षीं राहिलें लक्ष। सिद्धांतीं कैंचा पूर्वपक्ष। अप्रत्यक्षास कैंचें प्रत्यक्ष। असोन नाहीं॥ ४३॥ alakṣīṁ rāhileṁ lakṣa | siddhāṁtīṁ kaiṁcā pūrvapakṣa | apratyakṣāsa kaiṁceṁ pratyakṣa | asona nāhīṁ || 43|| असोन माईक उपाधी। तेचि सहजसमाधी। श्रवणें बळावी बुद्धी। निश्चयाची॥ ४४॥ asona māīka upādhī | teci sahajasamādhī | śravaṇeṁ baḻāvī buddhī | niścayācī || 44|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सिद्धांतनिरूपणनाम समास पहिला॥ १॥ ११.१ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde siddhāṁtanirūpaṇanāma samāsa pahilā || 1|| 11.1 समास दुसरा : चत्वारदेवनिरूपण samāsa dusarā : catvāradevanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || येक निश्चळ येक चंचळ। चंचळीं गुंतलें सकळ। निश्चळ तें निश्चळ। जैसें तैसें॥ १॥ yeka niścaḻa yeka caṁcaḻa | caṁcaḻīṁ guṁtaleṁ sakaḻa | niścaḻa teṁ niścaḻa | jaiseṁ taiseṁ || 1|| पाहे निश्चळाचा विवेक। ऐसा लक्षांमधें येक। निश्चळाऐसा निश्चयात्मक। निश्चळचि तो॥ २॥ pāhe niścaḻācā viveka | aisā lakṣāṁmadheṁ yeka | niścaḻāaisā niścayātmaka | niścaḻaci to || 2|| या निश्चळाच्या गोष्टी सांगती। पुन्हां चंचळाकडे धांवती। चंचळचक्रीं निघोन जाती। ऐसे थोडे॥ ३॥ yā niścaḻācyā goṣṭī sāṁgatī | punhāṁ caṁcaḻākaḍe dhāṁvatī | caṁcaḻacakrīṁ nighona jātī | aise thoḍe || 3|| चंचळीं चंचळ जन्मलें। चंचळाचि मधें वाढलें। अवघें चंचळचि बिंबलें। जन्मवरी॥ ४॥ caṁcaḻīṁ caṁcaḻa janmaleṁ | caṁcaḻāci madheṁ vāḍhaleṁ | avagheṁ caṁcaḻaci biṁbaleṁ | janmavarī || 4|| पृथ्वी अवघी चंचळाकडे। करणें तितुकें चंचळीं घडे। चंचळ सांडून निश्चळीं पवाडे। ऐसा कैंचा॥ ५॥ pṛthvī avaghī caṁcaḻākaḍe | karaṇeṁ titukeṁ caṁcaḻīṁ ghaḍe | caṁcaḻa sāṁḍūna niścaḻīṁ pavāḍe | aisā kaiṁcā || 5|| चंचळ कांहीं निश्चळेना। निश्चळ कदापी चळेना। नित्यानित्यविवेकें जना। उमजे कांहीं॥ ६॥ caṁcaḻa kāṁhīṁ niścaḻenā | niścaḻa kadāpī caḻenā | nityānityavivekeṁ janā | umaje kāṁhīṁ || 6|| कांहीं उमजलें तरी नुमजे। कांहीं समजलें तरी न समजे। कांहीं बुझे तरी निर्बुजे। किंचित मात्र॥ ७॥ kāṁhīṁ umajaleṁ tarī numaje | kāṁhīṁ samajaleṁ tarī na samaje | kāṁhīṁ bujhe tarī nirbuje | kiṁcita mātra || 7|| संदेह अनुमान आणी भ्रम। अवघा चंचळामधें श्रम। निश्चळीं कदा नाहीं वर्म। समजलें पाहिजे॥ ८॥ saṁdeha anumāna āṇī bhrama | avaghā caṁcaḻāmadheṁ śrama | niścaḻīṁ kadā nāhīṁ varma | samajaleṁ pāhije || 8|| चंचळाकरी तितुकी माया। माईक जाले विलया। लहान थोर म्हणावया। कार्य नाहीं॥ ९॥ caṁcaḻākarī titukī māyā | māīka jāle vilayā | lahāna thora mhaṇāvayā | kārya nāhīṁ || 9|| सगट माया विस्तारली। अष्टधा प्रकृति फांपावली। चित्रविचित्र विकारली। नाना रूपें॥ १०॥ sagaṭa māyā vistāralī | aṣṭadhā prakṛti phāṁpāvalī | citravicitra vikāralī | nānā rūpeṁ || 10|| नाना उत्पत्ती नाना विकार। नाना प्राणी लाहान थोर। नाना पदार्थ मकार। नाना रूपें॥ ११॥ nānā utpattī nānā vikāra | nānā prāṇī lāhāna thora | nānā padārtha makāra | nānā rūpeṁ || 11|| विकारवंत विकारलें। सूक्ष्म जडत्वा आलें। अमर्याद दिसों लागलें। कांहींचाबाहीं॥ १२॥ vikāravaṁta vikāraleṁ | sūkṣma jaḍatvā āleṁ | amaryāda disoṁ lāgaleṁ | kāṁhīṁcābāhīṁ || 12|| मग नाना शरीरें निर्माण जालीं। नाना नामाभिधानें ठेविलीं। भाषा परत्वें कळों आलीं। काहीं कांहीं॥ १३॥ maga nānā śarīreṁ nirmāṇa jālīṁ | nānā nāmābhidhāneṁ ṭhevilīṁ | bhāṣā paratveṁ kaḻoṁ ālīṁ | kāhīṁ kāṁhīṁ || 13|| मग नाना रीति नाना दंडक। आचार येकाहून येक। वर्तों लागले सकळ लोक। लोकाचारें॥ १४॥ maga nānā rīti nānā daṁḍaka | ācāra yekāhūna yeka | vartoṁ lāgale sakaḻa loka | lokācāreṁ || 14|| अष्टधा प्रकृतीचीं शरीरें। निर्माण जालीं लाहानथोरें। पुढें आपुलाल्या प्रकारें। वर्तों लागती॥ १५॥ aṣṭadhā prakṛtīcīṁ śarīreṁ | nirmāṇa jālīṁ lāhānathoreṁ | puḍheṁ āpulālyā prakāreṁ | vartoṁ lāgatī || 15|| नाना मत्तें निर्माण जालीं। नाना पाषांडें वाढलीं। नाना प्रकारीचीं उठिलीं। नाना बंडें॥ १६॥ nānā matteṁ nirmāṇa jālīṁ | nānā pāṣāṁḍeṁ vāḍhalīṁ | nānā prakārīcīṁ uṭhilīṁ | nānā baṁḍeṁ || 16|| जैसा प्रवाह पडिला। तैसाच लोक चालिला। कोण वारील कोणाला। येक नाहीं॥ १७॥ jaisā pravāha paḍilā | taisāca loka cālilā | koṇa vārīla koṇālā | yeka nāhīṁ || 17|| पृथ्वीचा जाला गळांठा। येकाहून येक मोठा। कोण खरा कोण खोटा। कोण जाणे॥ १८॥ pṛthvīcā jālā gaḻāṁṭhā | yekāhūna yeka moṭhā | koṇa kharā koṇa khoṭā | koṇa jāṇe || 18|| आचार बहुकाचेंत पडिला। कित्येक पोटासाठीं बुडाला। अवघा वरपंगचि जाला। साभिमानें॥ १९॥ ācāra bahukāceṁta paḍilā | kityeka poṭāsāṭhīṁ buḍālā | avaghā varapaṁgaci jālā | sābhimāneṁ || 19|| देव जाले उदंड। देवांचें मांडलें भंड। भूतादेवतांचें थोतांड। येकचि जालें॥ २०॥ deva jāle udaṁḍa | devāṁceṁ māṁḍaleṁ bhaṁḍa | bhūtādevatāṁceṁ thotāṁḍa | yekaci jāleṁ || 20|| मुख्य देव तो कळेना। काशास कांहींच मिळेना। येकास येक वळेना। अनावर॥ २१॥ mukhya deva to kaḻenā | kāśāsa kāṁhīṁca miḻenā | yekāsa yeka vaḻenā | anāvara || 21|| ऐसा नासला विचार। कोण पाहातो सारासार। कैचा लहान कैंचा थोर। कळेचिना॥ २२॥ aisā nāsalā vicāra | koṇa pāhāto sārāsāra | kaicā lahāna kaiṁcā thora | kaḻecinā || 22|| शास्त्रांचा बाजार भरला। देवांचा गल्बला जाला। लोक कामनेच्या व्रताला। झोंबोन पडती॥ २३॥ śāstrāṁcā bājāra bharalā | devāṁcā galbalā jālā | loka kāmanecyā vratālā | jhoṁbona paḍatī || 23|| ऐसें अवघें नासलें। सत्यासत्य हारपलें। अवघें अनायेक जालें। चहूंकडे॥ २४॥ aiseṁ avagheṁ nāsaleṁ | satyāsatya hārapaleṁ | avagheṁ anāyeka jāleṁ | cahūṁkaḍe || 24|| मतामतांचा गल्बला। कोणी पुसेना कोणाला। जो जे मतीं सांपडला। तयास तेंचि थोर॥ २५॥ matāmatāṁcā galbalā | koṇī pusenā koṇālā | jo je matīṁ sāṁpaḍalā | tayāsa teṁci thora || 25|| असत्याचा अभिमान। तेणें पाविजे पतन। म्हणोनियां ज्ञाते जन। सत्य शोधिती॥ २६॥ asatyācā abhimāna | teṇeṁ pāvije patana | mhaṇoniyāṁ jñāte jana | satya śodhitī || 26|| लोक वर्तती सकळ। तें ज्ञात्यास करतळामळ। आतां ऐका केवळ। विवेकी हो॥ २७॥ loka vartatī sakaḻa | teṁ jñātyāsa karataḻāmaḻa | ātāṁ aikā kevaḻa | vivekī ho || 27|| लोक कोण्या पंथें जाती। आणि कोण्या देवास भजती। ऐसी हे रोकडी प्रचिती। सावध ऐका॥ २८॥ loka koṇyā paṁtheṁ jātī | āṇi koṇyā devāsa bhajatī | aisī he rokaḍī pracitī | sāvadha aikā || 28|| मृत्तिका धातु पाषाणादिक। ऐसिया प्रतिमा अनेक। बहुतेक लोकांचा दंडक। प्रतिमादेवीं॥ २९॥ mṛttikā dhātu pāṣāṇādika | aisiyā pratimā aneka | bahuteka lokāṁcā daṁḍaka | pratimādevīṁ || 29|| नाना देवांचे अवतार। चरित्रें ऐकती येक नर। जप ध्यान निरंतर। करिती पूजा॥ ३०॥ nānā devāṁce avatāra | caritreṁ aikatī yeka nara | japa dhyāna niraṁtara | karitī pūjā || 30|| येक सकळांचा अंतरात्मा। विश्वीं वर्ते जो विश्वात्मा। द्रष्टा साक्षी ज्ञानात्मा। मानिती येक॥ ३१॥ yeka sakaḻāṁcā aṁtarātmā | viśvīṁ varte jo viśvātmā | draṣṭā sākṣī jñānātmā | mānitī yeka || 31|| येक ते निर्मळ निश्चळ। कदापी नव्हेति चंचळ। अनन्यभावें केवळ। वस्तुच ते॥ ३२॥ yeka te nirmaḻa niścaḻa | kadāpī navheti caṁcaḻa | ananyabhāveṁ kevaḻa | vastuca te || 32|| येक नाना प्रतिमा। दुसरा अवतारमहिमा। तिसरा तो अंतरात्मा। चौथा तो निर्विकारी॥ ३३॥ yeka nānā pratimā | dusarā avatāramahimā | tisarā to aṁtarātmā | cauthā to nirvikārī || 33|| ऐसे हे चत्वार देव। सृष्टीमधील स्वभाव। यावेगळा अंतर्भाव। कोठेंचि नाहीं॥ ३४॥ aise he catvāra deva | sṛṣṭīmadhīla svabhāva | yāvegaḻā aṁtarbhāva | koṭheṁci nāhīṁ || 34|| अवघें येकचि मानिती। ते साक्ष देव जाणती। परंतु अष्टधा प्रकृति। वोळखिली पाहिजे॥ ३५॥ avagheṁ yekaci mānitī | te sākṣa deva jāṇatī | paraṁtu aṣṭadhā prakṛti | voḻakhilī pāhije || 35|| प्रकृतीमधील देव। तो प्रकृतीचा स्वभाव। भावातीत माहानभाव। विवेकें जाणावा॥ ३६॥ prakṛtīmadhīla deva | to prakṛtīcā svabhāva | bhāvātīta māhānabhāva | vivekeṁ jāṇāvā || 36|| जो निर्मळास ध्याईल। तो निर्मळचि होईल। जो जयास भजेल। तो तद्रूप जाणावा॥ ३७॥ jo nirmaḻāsa dhyāīla | to nirmaḻaci hoīla | jo jayāsa bhajela | to tadrūpa jāṇāvā || 37|| क्षीर नीर निवडिती। ते राजहंस बोलिजेती। सारासार जाणती। ते माहानभाव॥ ३८॥ kṣīra nīra nivaḍitī | te rājahaṁsa bolijetī | sārāsāra jāṇatī | te māhānabhāva || 38|| अरे जो चंचळास ध्याईल। तो सहजचि चळेल। जो निश्चळास भजेल। तो निश्चळचि॥ ३९॥ are jo caṁcaḻāsa dhyāīla | to sahajaci caḻela | jo niścaḻāsa bhajela | to niścaḻaci || 39|| प्रकृतीसारिखें चालावें। परी अंतरीं शाश्वत वोळखावें। सत्य होऊन वर्तावें। लोकांऐसें॥ ४०॥ prakṛtīsārikheṁ cālāveṁ | parī aṁtarīṁ śāśvata voḻakhāveṁ | satya hoūna vartāveṁ | lokāṁaiseṁ || 40|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे चत्वारदेवनिरूपणनाम समास दुसरा॥ २॥ ११.२ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde catvāradevanirūpaṇanāma samāsa dusarā || 2|| 11.2 समास तिसरा : शिकवण निरूपण samāsa tisarā : śikavaṇa nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || बहुतां जन्मांचा सेवट। नरदेह सांपडे अवचट। येथें वर्तावें चोखट। नितिन्यायें॥ १॥ bahutāṁ janmāṁcā sevaṭa | naradeha sāṁpaḍe avacaṭa | yetheṁ vartāveṁ cokhaṭa | nitinyāyeṁ || 1|| प्रपंच करावा नेमक। पाहावा परमार्थविवेक। जेणेंकरितां उभय लोक। संतुष्ट होती॥ २॥ prapaṁca karāvā nemaka | pāhāvā paramārthaviveka | jeṇeṁkaritāṁ ubhaya loka | saṁtuṣṭa hotī || 2|| शत वरुषें वय नेमिलें। त्यांत बाळपण नेणतां गेलें। तारुण्य अवघें वेचलें। विषयांकडे॥ ३॥ śata varuṣeṁ vaya nemileṁ | tyāṁta bāḻapaṇa neṇatāṁ geleṁ | tāruṇya avagheṁ vecaleṁ | viṣayāṁkaḍe || 3|| वृद्धपणीं नाना रोग। भोगणें लागे कर्मभोग। आतां भगवंताचा योग। कोणे वेळे॥ ४॥ vṛddhapaṇīṁ nānā roga | bhogaṇeṁ lāge karmabhoga | ātāṁ bhagavaṁtācā yoga | koṇe veḻe || 4|| राजिक देविक उदेग चिंता। अन्न वस्त्र देहममता। नाना प्रसंगें अवचिता। जन्म गेला॥ ५॥ rājika devika udega ciṁtā | anna vastra dehamamatā | nānā prasaṁgeṁ avacitā | janma gelā || 5|| लोक मरमरों जाती। वडिलें गेलीं हे प्रचिती। जाणत जाणत निश्चिती। काये मानिलें॥ ६॥ loka maramaroṁ jātī | vaḍileṁ gelīṁ he pracitī | jāṇata jāṇata niścitī | kāye mānileṁ || 6|| अग्न गृहासी लागला। आणि सावकास निजेला। तो कैसा म्हणावा भला। आत्महत्यारा॥ ७॥ agna gṛhāsī lāgalā | āṇi sāvakāsa nijelā | to kaisā mhaṇāvā bhalā | ātmahatyārā || 7|| पुण्यमार्ग अवघा बुडाला। पापसंग्रह उदंड जाला। येमयातनेचा झोला। कठीण आहे॥ ८॥ puṇyamārga avaghā buḍālā | pāpasaṁgraha udaṁḍa jālā | yemayātanecā jholā | kaṭhīṇa āhe || 8|| तरी आतां ऐसें न करावें। बहुत विवेकें वर्तावें। इक लोक परत्र साधावें। दोहीकडे॥ ९॥ tarī ātāṁ aiseṁ na karāveṁ | bahuta vivekeṁ vartāveṁ | ika loka paratra sādhāveṁ | dohīkaḍe || 9|| आळसाचें फळ रोकडें। जांभया देऊन निद्रा पडे। सुख म्हणौन आवडे। आळसी लोकां॥ १०॥ āḻasāceṁ phaḻa rokaḍeṁ | jāṁbhayā deūna nidrā paḍe | sukha mhaṇauna āvaḍe | āḻasī lokāṁ || 10|| साक्षेप करितां कष्टती। परंतु पुढें सुरवाडती। खाती जेविती सुखी होती। येत्नेंकरूनी॥ ११॥ sākṣepa karitāṁ kaṣṭatī | paraṁtu puḍheṁ suravāḍatī | khātī jevitī sukhī hotī | yetneṁkarūnī || 11|| आळस उदास नागवणा। आळस प्रेत्नबुडवणा। आळसें करंटपणाच्या खुणा। प्रगट करिती॥ १२॥ āḻasa udāsa nāgavaṇā | āḻasa pretnabuḍavaṇā | āḻaseṁ karaṁṭapaṇācyā khuṇā | pragaṭa karitī || 12|| म्हणौन आळस नसावा। तरीच पाविजे वैभवा। अरत्रीं परत्रीं जीवा। समाधान॥ १३॥ mhaṇauna āḻasa nasāvā | tarīca pāvije vaibhavā | aratrīṁ paratrīṁ jīvā | samādhāna || 13|| प्रेत्न करावा तो कोण। हेंचि ऐका निरूपण। सावध करून अंतःकरण। निमिष्य येक॥ १४॥ pretna karāvā to koṇa | heṁci aikā nirūpaṇa | sāvadha karūna aṁtaḥkaraṇa | nimiṣya yeka || 14|| प्रातःकाळी उठावें। कांहीं पाठांतर करावे। येथानशक्ती आठवावें सर्वोत्तमासी॥ १५॥ prātaḥkāḻī uṭhāveṁ | kāṁhīṁ pāṭhāṁtara karāve | yethānaśaktī āṭhavāveṁ sarvottamāsī || 15|| मग दिशेकडे जावें। जे कोणासिच नव्हे ठावें। शौच्य आचमन करावें। निर्मळ जळें॥ १६॥ maga diśekaḍe jāveṁ | je koṇāsica navhe ṭhāveṁ | śaucya ācamana karāveṁ | nirmaḻa jaḻeṁ || 16|| मुखमार्जन प्रातःस्नान। संध्या तर्पण देवतार्चन। पुढें वैश्यदेवउपासन। येथासांग॥ १७॥ mukhamārjana prātaḥsnāna | saṁdhyā tarpaṇa devatārcana | puḍheṁ vaiśyadevaupāsana | yethāsāṁga || 17|| कांहीं फळाहार घ्याव। मग संसारधांदा करावा। सुशब्दें राजी राखावा। सकळ लोक॥ १८॥ kāṁhīṁ phaḻāhāra ghyāva | maga saṁsāradhāṁdā karāvā | suśabdeṁ rājī rākhāvā | sakaḻa loka || 18|| ज्या ज्याचा जो व्यापार। तेथें असावे खबर्दार। दुश्चितपणें तरी पोर। वेढा लावी॥ १९॥ jyā jyācā jo vyāpāra | tetheṁ asāve khabardāra | duścitapaṇeṁ tarī pora | veḍhā lāvī || 19|| चुके ठके विसरे सांडी। आठवण जालियां चर्फडी। दुश्चित आळसाची रकडी। प्रचित पाहा॥ २०॥ cuke ṭhake visare sāṁḍī | āṭhavaṇa jāliyāṁ carphaḍī | duścita āḻasācī rakaḍī | pracita pāhā || 20|| याकारणें सावधान। येकाग्र असावें मन। तरी मग जेवितां भोजन। गोड वाटे॥ २१॥ yākāraṇeṁ sāvadhāna | yekāgra asāveṁ mana | tarī maga jevitāṁ bhojana | goḍa vāṭe || 21|| पुढें भोजन जालियांवरी। कांहीं वाची चर्चा करी। येकांतीं जाऊन विवरी। नाना ग्रंथ॥ २२॥ puḍheṁ bhojana jāliyāṁvarī | kāṁhīṁ vācī carcā karī | yekāṁtīṁ jāūna vivarī | nānā graṁtha || 22|| तरीच प्राणी शाहाणा होतो। नाहींतरी मूर्खचि राहातो। लोक खाती आपण पाहातो। दैन्यवाणा॥ २३॥ tarīca prāṇī śāhāṇā hoto | nāhīṁtarī mūrkhaci rāhāto | loka khātī āpaṇa pāhāto | dainyavāṇā || 23|| ऐक सदेवपणाचें लक्षण। रिकाम्या जाऊं नेदी येक क्षण। प्रपंचवेवसायाचें ज्ञान। बरें पाहे॥ २४॥ aika sadevapaṇāceṁ lakṣaṇa | rikāmyā jāūṁ nedī yeka kṣaṇa | prapaṁcavevasāyāceṁ jñāna | bareṁ pāhe || 24|| कांहीं मेळवी मग जेवी। गुंतल्या लोकांस उगवी। शरीर कारणीं लावी। कांहीं तरी॥ २५॥ kāṁhīṁ meḻavī maga jevī | guṁtalyā lokāṁsa ugavī | śarīra kāraṇīṁ lāvī | kāṁhīṁ tarī || 25|| कांहीं धर्मचर्चा पुराण। हरीकथा निरूपण। वायां जऊं नेदी क्षण। दोहींकडे॥ २६॥ kāṁhīṁ dharmacarcā purāṇa | harīkathā nirūpaṇa | vāyāṁ jaūṁ nedī kṣaṇa | dohīṁkaḍe || 26|| ऐसा जो सर्वसावध। त्यास कैंचा असेल खेद। विवेकें तुटला समंध। देहबुद्धीचा॥ २७॥ aisā jo sarvasāvadha | tyāsa kaiṁcā asela kheda | vivekeṁ tuṭalā samaṁdha | dehabuddhīcā || 27|| आहे तितुकें देवाचें। ऐसें वर्तणें निश्चयाचें। मूळ तुटें उद्वेगाचें। येणें रीतीं॥ २८॥ āhe titukeṁ devāceṁ | aiseṁ vartaṇeṁ niścayāceṁ | mūḻa tuṭeṁ udvegāceṁ | yeṇeṁ rītīṁ || 28|| प्रपंचीं पाहिजे सुवर्ण। परमार्थीं पंचिकर्ण। माहावाक्याचें विवरण। करितां सुटे॥ २९॥ prapaṁcīṁ pāhije suvarṇa | paramārthīṁ paṁcikarṇa | māhāvākyāceṁ vivaraṇa | karitāṁ suṭe || 29|| कर्म उपासना आणि ज्ञान। येणें राहे समाधान। परमार्थाचें जें साधन। तेंचि ऐकत जावें॥ ३०॥ karma upāsanā āṇi jñāna | yeṇeṁ rāhe samādhāna | paramārthāceṁ jeṁ sādhana | teṁci aikata jāveṁ || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सिकवणनिरूपणनाम समास तिसरा॥ ३॥ ११.३ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde sikavaṇanirūpaṇanāma samāsa tisarā || 3|| 11.3 समास चौथा : सारविवेकनिरूपण samāsa cauthā : sāravivekanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ब्रह्म म्हणिजे निराकार। गगनासारिखा विचार। विकार नाहीं निर्विकार। तेंचि ब्रह्म॥ १॥ brahma mhaṇije nirākāra | gaganāsārikhā vicāra | vikāra nāhīṁ nirvikāra | teṁci brahma || 1|| ब्रह्म म्हणिजे निश्चळ। अंतरात्मा तो चंचळ। द्रष्टा साक्षी केवळ। बोलिजे तया॥ २॥ brahma mhaṇije niścaḻa | aṁtarātmā to caṁcaḻa | draṣṭā sākṣī kevaḻa | bolije tayā || 2|| तो अंतरात्मा म्हणिजे देव। त्याचा चंचळ स्वभाव। पाळिताहे सकळ जीव। अंतरी वसोनी॥ ३॥ to aṁtarātmā mhaṇije deva | tyācā caṁcaḻa svabhāva | pāḻitāhe sakaḻa jīva | aṁtarī vasonī || 3|| त्यावेगळे जड पदार्थ। तेणेंवीण देह वेर्थ। तेणेंचि कळे परमार्थ। सकळ कांही॥ ४॥ tyāvegaḻe jaḍa padārtha | teṇeṁvīṇa deha vertha | teṇeṁci kaḻe paramārtha | sakaḻa kāṁhī || 4|| कर्ममार्ग उपासना मार्ग। ज्ञानमार्ग सिद्धांतमार्ग। प्रवृत्तिमार्ग निवृत्तिमार्ग। देवची चालवी॥ ५॥ karmamārga upāsanā mārga | jñānamārga siddhāṁtamārga | pravṛttimārga nivṛttimārga | devacī cālavī || 5|| चंचळेविण निश्चळ कळेना। चंचळ तरी स्थिरावेना। ऐसें हे विचार नाना। बरे पाहा॥ ६॥ caṁcaḻeviṇa niścaḻa kaḻenā | caṁcaḻa tarī sthirāvenā | aiseṁ he vicāra nānā | bare pāhā || 6|| चंचळनिश्चळाची संधी। तेथें भांबावते बुद्धि। कर्ममार्गाचे जे विधी। ते मग ऐलिकडे॥ ७॥ caṁcaḻaniścaḻācī saṁdhī | tetheṁ bhāṁbāvate buddhi | karmamārgāce je vidhī | te maga ailikaḍe || 7|| देव या सकळांचे मूळ। देवास मूळ ना डाळ। परब्रह्म तें निश्चळ। निर्विकारी॥ ८॥ deva yā sakaḻāṁce mūḻa | devāsa mūḻa nā ḍāḻa | parabrahma teṁ niścaḻa | nirvikārī || 8|| निर्विकारी आणि विकारी। येक म्हणेल तो भिकारी। विचाराची होते वारी। देखतदेखतां॥ ९॥ nirvikārī āṇi vikārī | yeka mhaṇela to bhikārī | vicārācī hote vārī | dekhatadekhatāṁ || 9|| सकळ परमार्थास मूळ। पंचीकर्ण माहावाक्य केवळ। तेंची करावें प्रांजळ। पुनःपुन्हां॥ १०॥ sakaḻa paramārthāsa mūḻa | paṁcīkarṇa māhāvākya kevaḻa | teṁcī karāveṁ prāṁjaḻa | punaḥpunhāṁ || 10|| पहिला देह स्थूळकाया। आठवा देह मूळमाया। अष्ट देह निर्शलियां। विकार कैंचा॥ ११॥ pahilā deha sthūḻakāyā | āṭhavā deha mūḻamāyā | aṣṭa deha nirśaliyāṁ | vikāra kaiṁcā || 11|| याकारणें विकारी। साचाऐसी बाजीगरी। येक समजे येक खरी। मानिताहे॥ १२॥ yākāraṇeṁ vikārī | sācāaisī bājīgarī | yeka samaje yeka kharī | mānitāhe || 12|| उत्पत्ति स्थिती संव्हार। यावेगळा निर्विकार। कळायासाठीं सारासार। विचार केला॥ १३॥ utpatti sthitī saṁvhāra | yāvegaḻā nirvikāra | kaḻāyāsāṭhīṁ sārāsāra | vicāra kelā || 13|| सार असार दोनी येक। तेथें कैंचा उरला विवेक। परिक्षा नेणती तंक। पापी करंटे॥ १४॥ sāra asāra donī yeka | tetheṁ kaiṁcā uralā viveka | parikṣā neṇatī taṁka | pāpī karaṁṭe || 14|| जो येकचि विस्तारला। तो अंतरात्मा बोलिला। नाना विकारीं विकारला। निर्विकारी नव्हे॥ १५॥ jo yekaci vistāralā | to aṁtarātmā bolilā | nānā vikārīṁ vikāralā | nirvikārī navhe || 15|| ऐसें प्रगटचि आहे। आपुल्या प्रत्ययें पाहे। काय राहे काय न राहे। हें कळेना॥ १६॥ aiseṁ pragaṭaci āhe | āpulyā pratyayeṁ pāhe | kāya rāhe kāya na rāhe | heṁ kaḻenā || 16|| जें अखंड होत जातें। जें सर्वदा संव्हारतें। रोकडें प्रचितीस येतें। जनामधें॥ १७॥ jeṁ akhaṁḍa hota jāteṁ | jeṁ sarvadā saṁvhārateṁ | rokaḍeṁ pracitīsa yeteṁ | janāmadheṁ || 17|| येक रडे येक चर्फडी। येकांची धरी नरडी। येकमेकां झोंबती बराडी। दुकळले जैसे॥ १८॥ yeka raḍe yeka carphaḍī | yekāṁcī dharī naraḍī | yekamekāṁ jhoṁbatī barāḍī | dukaḻale jaise || 18|| नाहीं न्यावे नाहिं नीति। ऐसे हे लोक वर्तती। आणि अवघेंच सार म्हणती। विवेकहीन॥ १९॥ nāhīṁ nyāve nāhiṁ nīti | aise he loka vartatī | āṇi avagheṁca sāra mhaṇatī | vivekahīna || 19|| धोंडे सांडून सोनें घ्यावें। माती सांडून अन्न खावें। आणि आवघेंचि सार म्हणावें। बाष्कळपणें॥ २०॥ dhoṁḍe sāṁḍūna soneṁ ghyāveṁ | mātī sāṁḍūna anna khāveṁ | āṇi āvagheṁci sāra mhaṇāveṁ | bāṣkaḻapaṇeṁ || 20|| म्हणौनि हा विचार करावा। सत्यमार्ग तोचि धरावा। लाभ जाणोन घ्यावा। विवेकाचा॥ २१॥ mhaṇauni hā vicāra karāvā | satyamārga toci dharāvā | lābha jāṇona ghyāvā | vivekācā || 21|| सारगार येकचि सरी। तेथें परीक्षेस कैंची उरी। याकारणें चतुरीं। परीक्षा करावी॥ २२॥ sāragāra yekaci sarī | tetheṁ parīkṣesa kaiṁcī urī | yākāraṇeṁ caturīṁ | parīkṣā karāvī || 22|| जेथें परीक्षेचा अभाव। तेथें दे घाव घे घाव। सगट सारिखा स्वभाव। लौंदपणाचा॥ २३॥ jetheṁ parīkṣecā abhāva | tetheṁ de ghāva ghe ghāva | sagaṭa sārikhā svabhāva | lauṁdapaṇācā || 23|| घेव ये तेंचि घ्यावें। घेव न ये तें सोंडावें। उंच नीच वोळखावें। त्या नाव ज्ञान॥ २४॥ gheva ye teṁci ghyāveṁ | gheva na ye teṁ soṁḍāveṁ | uṁca nīca voḻakhāveṁ | tyā nāva jñāna || 24|| संसारसांतेस आले। येक लाभें अमर जाले। येक ते करंटे ठकले। मुदल गेलें॥ २५॥ saṁsārasāṁtesa āle | yeka lābheṁ amara jāle | yeka te karaṁṭe ṭhakale | mudala geleṁ || 25|| जाणत्यानें ऐसें न करावें। सार तेंचि शोधून घ्यावें। असार तें जाणोन त्यागावें। वमक जैसें॥ २६॥ jāṇatyāneṁ aiseṁ na karāveṁ | sāra teṁci śodhūna ghyāveṁ | asāra teṁ jāṇona tyāgāveṁ | vamaka jaiseṁ || 26|| तें वमक करी प्राशन। तरी तें स्वानाचें लक्षण। तेथें सुचिस्मंत ब्राह्मण। काय करी॥ २७॥ teṁ vamaka karī prāśana | tarī teṁ svānāceṁ lakṣaṇa | tetheṁ sucismaṁta brāhmaṇa | kāya karī || 27|| जेहिं जैसें संचित केलें। तयास तैसेंचि घडलें। जें अभ्यासीं पडोन जडलें। तें तों सुटेना॥ २८॥ jehiṁ jaiseṁ saṁcita keleṁ | tayāsa taiseṁci ghaḍaleṁ | jeṁ abhyāsīṁ paḍona jaḍaleṁ | teṁ toṁ suṭenā || 28|| येक दिव्यान्नें भक्षिती। येक विष्ठा सावडिती। आपुल्या वडिलांचा घेती। साभिमान॥ २९॥ yeka divyānneṁ bhakṣitī | yeka viṣṭhā sāvaḍitī | āpulyā vaḍilāṁcā ghetī | sābhimāna || 29|| असो विवेकेविण। बोलणें तितुका सीण। कोणीयेकें श्रवण मनन। केलेंचि करावें॥ ३०॥ aso vivekeviṇa | bolaṇeṁ titukā sīṇa | koṇīyekeṁ śravaṇa manana | keleṁci karāveṁ || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सारविवेकनिरूपणनाम समास चौथा॥ ४॥ ११.४ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde sāravivekanirūpaṇanāma samāsa cauthā || 4|| 11.4 समास पांचवा : राजकारण निरूपण samāsa pāṁcavā : rājakāraṇa nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || कर्म केलेंचि करावें। ध्यान धरिलेंचि धरावें। विवरलेंचि विवरावें। पुन्हा निरूपण॥ १॥ karma keleṁci karāveṁ | dhyāna dharileṁci dharāveṁ | vivaraleṁci vivarāveṁ | punhā nirūpaṇa || 1|| तैसें आम्हांस घडलें। बोलिलेंचि बोलणें पडिलें। कां जें बिघडलेंचि घडलें। पाहिजे समाधान॥ २॥ taiseṁ āmhāṁsa ghaḍaleṁ | bolileṁci bolaṇeṁ paḍileṁ | kāṁ jeṁ bighaḍaleṁci ghaḍaleṁ | pāhije samādhāna || 2|| अनन्य राहे समुदाव। इतर जनास उपजे भाव। ऐसा आहे अभिप्राव। उपायाचा॥ ३॥ ananya rāhe samudāva | itara janāsa upaje bhāva | aisā āhe abhiprāva | upāyācā || 3|| मुख्य हरिकथा निरूपण। दुसरें तें राजकरण। तिसरें तें सावधपण। सर्वविषईं॥ ४॥ mukhya harikathā nirūpaṇa | dusareṁ teṁ rājakaraṇa | tisareṁ teṁ sāvadhapaṇa | sarvaviṣaīṁ || 4|| चौथा अत्यंत साक्षप। फेडावे नाना आक्षप। अन्याये थोर अथवा अल्प। क्ष्मा करीत जावे॥ ५॥ cauthā atyaṁta sākṣapa | pheḍāve nānā ākṣapa | anyāye thora athavā alpa | kṣmā karīta jāve || 5|| जाणावें पराचें अंतर। उदासीनता निरंतर। नीतिन्यायासि अंतर। पडोंच नेदावें॥ ६॥ jāṇāveṁ parāceṁ aṁtara | udāsīnatā niraṁtara | nītinyāyāsi aṁtara | paḍoṁca nedāveṁ || 6|| संकेतें लोक वेधावा। येकूनयेक बोधावा। प्रपंचहि सावरावा। येथानशक्‍त्या॥ ७॥ saṁketeṁ loka vedhāvā | yekūnayeka bodhāvā | prapaṁcahi sāvarāvā | yethānaśaktyā || 7|| प्रपंचसमयो वोळखावा। धीर बहुत असावा। संमंध पडों नेदावा। अति परी तयाचा॥ ८॥ prapaṁcasamayo voḻakhāvā | dhīra bahuta asāvā | saṁmaṁdha paḍoṁ nedāvā | ati parī tayācā || 8|| उपाधीसी विस्तारावें। उपाधींत न संपडावें। नीचत्व पहिलेंच घ्यावें। आणि मूर्खपण॥ ९॥ upādhīsī vistārāveṁ | upādhīṁta na saṁpaḍāveṁ | nīcatva pahileṁca ghyāveṁ | āṇi mūrkhapaṇa || 9|| दोष देखोन झांकावे। अवगुण अखंड न बोलावे। दुर्जन सांपडोन सोडावे। परोपकार करूनी॥ १०॥ doṣa dekhona jhāṁkāve | avaguṇa akhaṁḍa na bolāve | durjana sāṁpaḍona soḍāve | paropakāra karūnī || 10|| तऱ्हे भरोंच नये। सुचावे नाना उपाये। नव्हे तेंचि करावें कायें। दीर्घ प्रेत्नें॥ ११॥ tahe bharoṁca naye | sucāve nānā upāye | navhe teṁci karāveṁ kāyeṁ | dīrgha pretneṁ || 11|| फड नासोंचि नेदावा। पडिला प्रसंग सांवरावा। अतिवाद न करावा। कोणीयेकासी॥ १२॥ phaḍa nāsoṁci nedāvā | paḍilā prasaṁga sāṁvarāvā | ativāda na karāvā | koṇīyekāsī || 12|| दुसऱ्याचें अभिष्ट जाणावें। बहुतांचें बहुत सोसावें। न सोसे तरी जावें। दिगांतराप्रती॥ १३॥ dusayāceṁ abhiṣṭa jāṇāveṁ | bahutāṁceṁ bahuta sosāveṁ | na sose tarī jāveṁ | digāṁtarāpratī || 13|| दुखः दुसऱ्याचें जाणावें। ऐकोन तरी वांटून घ्यावें। बरें वाईट सोसावें। समुदायाचें॥ १४॥ dukhaḥ dusayāceṁ jāṇāveṁ | aikona tarī vāṁṭūna ghyāveṁ | bareṁ vāīṭa sosāveṁ | samudāyāceṁ || 14|| अपार असावें पाठांतर। सन्निधचि असावा विचार। सदा सर्वदा तत्पर। परोपकारासी॥ १५॥ apāra asāveṁ pāṭhāṁtara | sannidhaci asāvā vicāra | sadā sarvadā tatpara | paropakārāsī || 15|| शांती करून करवावी। तऱ्हे सांडून सांडवावी। क्रिया करून करवावी। बहुतांकरवीं॥ १६॥ śāṁtī karūna karavāvī | tahe sāṁḍūna sāṁḍavāvī | kriyā karūna karavāvī | bahutāṁkaravīṁ || 16|| करणें असेल अपाये। तरी बोलोन दाखऊं नये। परस्परेंचि प्रत्यये। प्रचितीस आणावा॥ १७॥ karaṇeṁ asela apāye | tarī bolona dākhaūṁ naye | paraspareṁci pratyaye | pracitīsa āṇāvā || 17|| जो बहुतांचे सोसीन। त्यास बहुतेक लोक मिळेना। बहुत सोसितां उरेना। महत्व आपुलें॥ १८॥ jo bahutāṁce sosīna | tyāsa bahuteka loka miḻenā | bahuta sositāṁ urenā | mahatva āpuleṁ || 18|| राजकारण बहुत करावें। परंतु कळोंच नेदावें। परपीडेवरी नसावें। अंतःकरण॥ १९॥ rājakāraṇa bahuta karāveṁ | paraṁtu kaḻoṁca nedāveṁ | parapīḍevarī nasāveṁ | aṁtaḥkaraṇa || 19|| लोक पारखून सांडावे। राजकारणें अभिमान झाडावे। पुन्हा मेळऊन घ्यावें। दुरील दोरे॥ २०॥ loka pārakhūna sāṁḍāve | rājakāraṇeṁ abhimāna jhāḍāve | punhā meḻaūna ghyāveṁ | durīla dore || 20|| हिरवटासी दुरी धरावें। कचरटासी न बोलावें। समंध पडता सोडून जावें। येकीकडे॥ २१॥ hiravaṭāsī durī dharāveṁ | kacaraṭāsī na bolāveṁ | samaṁdha paḍatā soḍūna jāveṁ | yekīkaḍe || 21|| ऐसें असो राजकारण। सांगतां तें असाधारण। सुचित अस्तां अंतःकरण। राजकारण जाणे॥ २२॥ aiseṁ aso rājakāraṇa | sāṁgatāṁ teṁ asādhāraṇa | sucita astāṁ aṁtaḥkaraṇa | rājakāraṇa jāṇe || 22|| वृक्षीं रूढासी उचलावें। युद्धकर्त्यास ढकलून द्यावें। कारबाराचें सांगावें। आंग कैसें॥ २३॥ vṛkṣīṁ rūḍhāsī ucalāveṁ | yuddhakartyāsa ḍhakalūna dyāveṁ | kārabārāceṁ sāṁgāveṁ | āṁga kaiseṁ || 23|| पाहातां तरी सांपडेना। कीर्ति करूं तरी राहेना। आलें वैभव अभिळासीना। कांहीं केल्यां॥ २४॥ pāhātāṁ tarī sāṁpaḍenā | kīrti karūṁ tarī rāhenā | āleṁ vaibhava abhiḻāsīnā | kāṁhīṁ kelyāṁ || 24|| येकांची पाठी राखणें। येकांस देखो न सकणें। ऐसीं नव्हेत कीं लक्षणें। चातुर्याचीं॥ २५॥ yekāṁcī pāṭhī rākhaṇeṁ | yekāṁsa dekho na sakaṇeṁ | aisīṁ navheta kīṁ lakṣaṇeṁ | cāturyācīṁ || 25|| न्याय बोलतांहि मानेना। हित तेंचि न ये मना। येथें कांहींच चालेना। त्यागेंवीण॥ २६॥ nyāya bolatāṁhi mānenā | hita teṁci na ye manā | yetheṁ kāṁhīṁca cālenā | tyāgeṁvīṇa || 26|| श्रोतीं कळोन आक्षेपिलें। म्हणौन बोलिलेंचि बोलिलें। न्यूनपूर्ण क्ष्मा केलें। पाहिजे श्रोतीं॥ २७॥ śrotīṁ kaḻona ākṣepileṁ | mhaṇauna bolileṁci bolileṁ | nyūnapūrṇa kṣmā keleṁ | pāhije śrotīṁ || 27|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे राजकारणनिरूपणनाम समास पांचवा॥ ५॥ ११.५ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde rājakāraṇanirūpaṇanāma samāsa pāṁcavā || 5|| 11.5 समास सहावा : महंत लक्षण samāsa sahāvā : mahaṁta lakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || शुद्ध नेटकें ल्याहावें। लेहोन शुद्ध शोधावें। शोधून शुद्ध वाचावें। चुकों नये॥ १॥ śuddha neṭakeṁ lyāhāveṁ | lehona śuddha śodhāveṁ | śodhūna śuddha vācāveṁ | cukoṁ naye || 1|| विश्कळित मात्रुका नेमस्त कराव्या। धाट्या जाणोन सदृढ धराव्या। रंग राखोन भराव्या। नाना कथा॥ २॥ viśkaḻita mātrukā nemasta karāvyā | dhāṭyā jāṇona sadṛḍha dharāvyā | raṁga rākhona bharāvyā | nānā kathā || 2|| जाणायाचें सांगतां न ये। सांगायाचें नेमस्त न ये। समजल्याविण कांहींच न ये। कोणीयेक॥ ३॥ jāṇāyāceṁ sāṁgatāṁ na ye | sāṁgāyāceṁ nemasta na ye | samajalyāviṇa kāṁhīṁca na ye | koṇīyeka || 3|| हरिकथा निरूपण। नेमस्तपणें राजकारण। वर्तायाचें लक्षण। तेंहि असावें॥ ४॥ harikathā nirūpaṇa | nemastapaṇeṁ rājakāraṇa | vartāyāceṁ lakṣaṇa | teṁhi asāveṁ || 4|| पुसों जाणे सांगों जाणे। अर्थांतर करूं जाणे। सकळिकांचें राखों जाणे। समाधान॥ ५॥ pusoṁ jāṇe sāṁgoṁ jāṇe | arthāṁtara karūṁ jāṇe | sakaḻikāṁceṁ rākhoṁ jāṇe | samādhāna || 5|| दीर्घ सूचना आधीं कळे। सावधपणें तर्क प्रबळे। जाणजाणोनि निवळे। येथायोग्य॥ ६॥ dīrgha sūcanā ādhīṁ kaḻe | sāvadhapaṇeṁ tarka prabaḻe | jāṇajāṇoni nivaḻe | yethāyogya || 6|| ऐसा जाणे जो समस्त। तोचि महंत बुद्धिमंत। यावेगळें अंतवंत। सकळ कांहीं॥ ७॥ aisā jāṇe jo samasta | toci mahaṁta buddhimaṁta | yāvegaḻeṁ aṁtavaṁta | sakaḻa kāṁhīṁ || 7|| ताळवेळ तानमानें। प्रबंद कविता जाड वचनें। मज्यालसी नाना चिन्हें। सुचती तया॥ ८॥ tāḻaveḻa tānamāneṁ | prabaṁda kavitā jāḍa vacaneṁ | majyālasī nānā cinheṁ | sucatī tayā || 8|| जो येकांतास तत्पर। आधीं करी पाठांतर। अथवा शोधी अर्थांतर। ग्रंथगर्भींचें॥ ९॥ jo yekāṁtāsa tatpara | ādhīṁ karī pāṭhāṁtara | athavā śodhī arthāṁtara | graṁthagarbhīṁceṁ || 9|| आधींच सिकोन जो सिकवी। तोचि पावे श्रेष्ठ पदवी। गुंतल्या लोकांस उगवी। विवेकबळें॥ १०॥ ādhīṁca sikona jo sikavī | toci pāve śreṣṭha padavī | guṁtalyā lokāṁsa ugavī | vivekabaḻeṁ || 10|| अक्षर सुंदर वाचणें सुंदर। बोलणें सुंदर चालणें सुंदर। भक्ति ज्ञान वैराग्य सुंदर। करून दावी॥ ११॥ akṣara suṁdara vācaṇeṁ suṁdara | bolaṇeṁ suṁdara cālaṇeṁ suṁdara | bhakti jñāna vairāgya suṁdara | karūna dāvī || 11|| जयास येत्नचि आवडे। नाना प्रसंगीं पवाडे। धीटपणें प्रगटे दडे। ऐसा नव्हे॥ १२॥ jayāsa yetnaci āvaḍe | nānā prasaṁgīṁ pavāḍe | dhīṭapaṇeṁ pragaṭe daḍe | aisā navhe || 12|| सांकडीमधें वर्तों जाणे। उपाधीमधें मिळों जाणे। अलिप्तपणें राखों जाणे। आपणासी॥ १३॥ sāṁkaḍīmadheṁ vartoṁ jāṇe | upādhīmadheṁ miḻoṁ jāṇe | aliptapaṇeṁ rākhoṁ jāṇe | āpaṇāsī || 13|| आहे तरी सर्वां ठाईं। पाहों जातां कोठेंचि नाहीं। जैसा अंतरात्मा ठाईंचा ठाईं। गुप्त जाला॥ १४॥ āhe tarī sarvāṁ ṭhāīṁ | pāhoṁ jātāṁ koṭheṁci nāhīṁ | jaisā aṁtarātmā ṭhāīṁcā ṭhāīṁ | gupta jālā || 14|| त्यावेगळें कांहींच नसे। पाहों जातां तो न दिसे। न दिसोन वर्तवीतसे। प्राणीमात्रांसी॥ १५॥ tyāvegaḻeṁ kāṁhīṁca nase | pāhoṁ jātāṁ to na dise | na disona vartavītase | prāṇīmātrāṁsī || 15|| तैसाच हाहि नानापरी। बहुत जनास शाहाणे करी। नाना विद्या त्या विवरी। स्थूळ सूक्ष्मा॥ १६॥ taisāca hāhi nānāparī | bahuta janāsa śāhāṇe karī | nānā vidyā tyā vivarī | sthūḻa sūkṣmā || 16|| आपणाकरितां शाहाणे होती। ते सहजचि सोये धरिती। जाणतेपणाची महंती। ऐसी असे॥ १७॥ āpaṇākaritāṁ śāhāṇe hotī | te sahajaci soye dharitī | jāṇatepaṇācī mahaṁtī | aisī ase || 17|| राखों जाणें नीतिन्याय। न करी न करवी अन्याये। कठीण प्रसंगीं उपाये। करूं जाणे॥ १८॥ rākhoṁ jāṇeṁ nītinyāya | na karī na karavī anyāye | kaṭhīṇa prasaṁgīṁ upāye | karūṁ jāṇe || 18|| ऐसा पुरुष धारणेचा। तोचि आधार बहुतांचा। दास म्हणे रघुनाथाचा। गुण घ्यावा॥ १९॥ aisā puruṣa dhāraṇecā | toci ādhāra bahutāṁcā | dāsa mhaṇe raghunāthācā | guṇa ghyāvā || 19|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे महंतलक्षणनिरूपणनाम समास सहावा॥ ६॥ ११.६ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde mahaṁtalakṣaṇanirūpaṇanāma samāsa sahāvā || 6|| 11.6 समास सातवा : चंचळ नदी samāsa sātavā : caṁcaḻa nadī ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || चंचळ नदी गुप्त गंगा। स्मरणें पावन करीं जगा। प्रचित रोकडी पाहा गा। अन्यथा नव्हे॥ १॥ caṁcaḻa nadī gupta gaṁgā | smaraṇeṁ pāvana karīṁ jagā | pracita rokaḍī pāhā gā | anyathā navhe || 1|| केवळ अचंचळीं निर्माण जाली। अधोमुखें बळें चालिली। अखंड वाहे परी देखिली। नाहींच कोणीं॥ २॥ kevaḻa acaṁcaḻīṁ nirmāṇa jālī | adhomukheṁ baḻeṁ cālilī | akhaṁḍa vāhe parī dekhilī | nāhīṁca koṇīṁ || 2|| वळणें वांकाणें भोवरे। उकळ्या तरंग झरे। लादा लाटा कातरे। ठाईं ठाईं॥ ३॥ vaḻaṇeṁ vāṁkāṇeṁ bhovare | ukaḻyā taraṁga jhare | lādā lāṭā kātare | ṭhāīṁ ṭhāīṁ || 3|| शुष्क जळाचे चळाळ। धारा धबाबे खळाळ। चिपळ्या चळक्या भळाळ। चपळ पाणी॥ ४॥ śuṣka jaḻāce caḻāḻa | dhārā dhabābe khaḻāḻa | cipaḻyā caḻakyā bhaḻāḻa | capaḻa pāṇī || 4|| फेण फुगे हेलावे। सैरावैरा उदक धावे। थेंब फुई मोजावे। अणुरेणु किती॥ ५॥ pheṇa phuge helāve | sairāvairā udaka dhāve | theṁba phuī mojāve | aṇureṇu kitī || 5|| वोसाणे वाहती उदंड। झोतावे दर्कुटे दगड। खडकें बेटें आड। वळसा उठे॥ ६॥ vosāṇe vāhatī udaṁḍa | jhotāve darkuṭe dagaḍa | khaḍakeṁ beṭeṁ āḍa | vaḻasā uṭhe || 6|| मृद भूमी तुटोन गेल्या। कठीण तैश्याचि राहिल्या। ठाईं ठाईं उदंड पाहिल्या। सृष्टीमधें॥ ७॥ mṛda bhūmī tuṭona gelyā | kaṭhīṇa taiśyāci rāhilyā | ṭhāīṁ ṭhāīṁ udaṁḍa pāhilyā | sṛṣṭīmadheṁ || 7|| येक ते वाहतचि गेले। येक वळशामधें पडिले। येक सांकडींत आडकले। अधोमुख॥ ८॥ yeka te vāhataci gele | yeka vaḻaśāmadheṁ paḍile | yeka sāṁkaḍīṁta āḍakale | adhomukha || 8|| येक आपटआपटोंच गेली। येक चिरडचिर्दोंच मेलीं। कितीयेक ते फुगलीं। पाणी भरलें॥ ९॥ yeka āpaṭaāpaṭoṁca gelī | yeka ciraḍacirdoṁca melīṁ | kitīyeka te phugalīṁ | pāṇī bharaleṁ || 9|| येक बळाचे निवडले। ते पोहतचि उगमास गेले। उगमदर्शनें पवित्र जाले। तीर्थरूप॥ १०॥ yeka baḻāce nivaḍale | te pohataci ugamāsa gele | ugamadarśaneṁ pavitra jāle | tīrtharūpa || 10|| तेथें ब्रह्मादिकांचीं भुवनें। ब्रह्मांडदेवतांचीं स्थानें। उफराटी गंगा पाहातां मिळणें। सकळांस तेथें॥ ११॥ tetheṁ brahmādikāṁcīṁ bhuvaneṁ | brahmāṁḍadevatāṁcīṁ sthāneṁ | upharāṭī gaṁgā pāhātāṁ miḻaṇeṁ | sakaḻāṁsa tetheṁ || 11|| त्या जळाऐसें नाही निर्मळ। त्या जळाऐसें नाहीं चंचळ। आपोनारायण केवळ। बोलिजे त्यासी॥ १२॥ tyā jaḻāaiseṁ nāhī nirmaḻa | tyā jaḻāaiseṁ nāhīṁ caṁcaḻa | āponārāyaṇa kevaḻa | bolije tyāsī || 12|| माहानदी परी अंतराळीं। प्रत्यक्ष वाहे सर्वकाळीं। स्वर्गमृत्युपाताळी। पसरली पाहा॥ १३॥ māhānadī parī aṁtarāḻīṁ | pratyakṣa vāhe sarvakāḻīṁ | svargamṛtyupātāḻī | pasaralī pāhā || 13|| अधोर्ध अष्टहि दिशा। तिचें उदक करी वळसा। जाणते जाणती जगदीशा। सारिखीच ते॥ १४॥ adhordha aṣṭahi diśā | ticeṁ udaka karī vaḻasā | jāṇate jāṇatī jagadīśā | sārikhīca te || 14|| अनंत पात्रीं उदक भरलें। कोठें पाझपाझरोंच गेलें। कितीयेक तें वेचलें। संसारासी॥ १५॥ anaṁta pātrīṁ udaka bharaleṁ | koṭheṁ pājhapājharoṁca geleṁ | kitīyeka teṁ vecaleṁ | saṁsārāsī || 15|| येक्यासंगे तें कडवट। येक्यासंगें तें गुळचट। येक्यासंगे ते तिखट। तुरट क्षार॥ १६॥ yekyāsaṁge teṁ kaḍavaṭa | yekyāsaṁgeṁ teṁ guḻacaṭa | yekyāsaṁge te tikhaṭa | turaṭa kṣāra || 16|| ज्या ज्या पदार्थास मिळे। तेथें तद्रूपचि मिसळे। सखोले भूमीस तुंबळे। सखोलपणें॥ १७॥ jyā jyā padārthāsa miḻe | tetheṁ tadrūpaci misaḻe | sakhole bhūmīsa tuṁbaḻe | sakholapaṇeṁ || 17|| विषामधें विषचि होतें। अमृतामधें मिळोन जाते। सुगंधीं सुगंध तें। दुर्गंधीं दुर्गंध॥ १८॥ viṣāmadheṁ viṣaci hoteṁ | amṛtāmadheṁ miḻona jāte | sugaṁdhīṁ sugaṁdha teṁ | durgaṁdhīṁ durgaṁdha || 18|| गुणीं अवगुणीं मिळे। ज्याचें त्यापरी निवळे। त्या उदकाचा महिमा न कळे। उदकेंविण॥ १९॥ guṇīṁ avaguṇīṁ miḻe | jyāceṁ tyāparī nivaḻe | tyā udakācā mahimā na kaḻe | udakeṁviṇa || 19|| उदक वाहे अपरंपार। न कळे नदी कीं सरोवर। जळवास करून नर। राहिले कितीयेक॥ २०॥ udaka vāhe aparaṁpāra | na kaḻe nadī kīṁ sarovara | jaḻavāsa karūna nara | rāhile kitīyeka || 20|| उगमापैलिकडे गेले। तेथें परतोन पाहिलें। तंव तें पाणीच आटलें। कांहीं नाहीं॥ २१॥ ugamāpailikaḍe gele | tetheṁ paratona pāhileṁ | taṁva teṁ pāṇīca āṭaleṁ | kāṁhīṁ nāhīṁ || 21|| वृत्तिसुन्य योगेश्वर। याचा पाहावा विचार। दास म्हणे वारंवार। किती सांगों॥ २२॥ vṛttisunya yogeśvara | yācā pāhāvā vicāra | dāsa mhaṇe vāraṁvāra | kitī sāṁgoṁ || 22|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे चंचळ नदीनिरूपणनाम समास सातवा॥ ७॥ ११.७ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde caṁcaḻa nadīnirūpaṇanāma samāsa sātavā || 7|| 11.7 समास आठवा : अंतरात्माविवरण samāsa āṭhavā : aṁtarātmāvivaraṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || आतां वंदूं सकळकर्ता। समस्त देवांचा जो भर्ता। त्याचे भजनीं प्रवर्ता। कोणीतरी॥ १॥ ātāṁ vaṁdūṁ sakaḻakartā | samasta devāṁcā jo bhartā | tyāce bhajanīṁ pravartā | koṇītarī || 1|| तेणेंविण कार्य न चले। पडिलें पर्ण तेंहि न हाले। अवघें त्रैलोक्येचि चाले। जयाचेनी॥ २॥ teṇeṁviṇa kārya na cale | paḍileṁ parṇa teṁhi na hāle | avagheṁ trailokyeci cāle | jayācenī || 2|| तो अंतरात्मा सकळांचा। देवदानवमानवांचा। चत्वारखाणीचत्वारवाणीचा। प्रवर्तकु॥ ३॥ to aṁtarātmā sakaḻāṁcā | devadānavamānavāṁcā | catvārakhāṇīcatvāravāṇīcā | pravartaku || 3|| तो येकलाचि सकळां घटीं। करी भिन्नभिन्ना राहाटी। सकळ सृष्टीची गोष्टी। किती म्हणोन सांगावी॥ ४॥ to yekalāci sakaḻāṁ ghaṭīṁ | karī bhinnabhinnā rāhāṭī | sakaḻa sṛṣṭīcī goṣṭī | kitī mhaṇona sāṁgāvī || 4|| ऐसा जो गुप्तेश्वर। त्यास म्हणावें ईश्वर। सकळ ऐश्वर्य थोर थोर। जयाचेनि भोगिती॥ ५॥ aisā jo gupteśvara | tyāsa mhaṇāveṁ īśvara | sakaḻa aiśvarya thora thora | jayāceni bhogitī || 5|| ऐसा जेणें वोळखिला। तो विश्वंभरचि जाला। समाधी सहजस्थितीला। कोण पुसे॥ ६॥ aisā jeṇeṁ voḻakhilā | to viśvaṁbharaci jālā | samādhī sahajasthitīlā | koṇa puse || 6|| अवघें त्रैलोक्य विवरावें। तेव्हां वर्म पडेल ठावें। आवचटें घबाड सिणावें। नलगेचि कांहीं॥ ७॥ avagheṁ trailokya vivarāveṁ | tevhāṁ varma paḍela ṭhāveṁ | āvacaṭeṁ ghabāḍa siṇāveṁ | nalageci kāṁhīṁ || 7|| पाहातां ऐसा कोण आहे। जो अंतरात्मा विवरोन पाहे। अल्प स्वल्प कळोन राहे। समाधानें॥ ८॥ pāhātāṁ aisā koṇa āhe | jo aṁtarātmā vivarona pāhe | alpa svalpa kaḻona rāhe | samādhāneṁ || 8|| आरे हें पाहिलेंच पाहावें। विवरलेंचि मागुतें विवरावें। वाचिलेंचि वाचावें। पुन्हापुन्हा॥ ९॥ āre heṁ pāhileṁca pāhāveṁ | vivaraleṁci māguteṁ vivarāveṁ | vācileṁci vācāveṁ | punhāpunhā || 9|| अंतरात्मा केवढा कैसा। पाहाणाराची कोण दशा। देखिल्या ऐकिल्या ऐसा। विवेक सांगे॥ १०॥ aṁtarātmā kevaḍhā kaisā | pāhāṇārācī koṇa daśā | dekhilyā aikilyā aisā | viveka sāṁge || 10|| उदंड ऐकिलें देखिलें। अंतरात्म्यास नवचे पुरविलें। प्राणी देहधारी बाउलें। काय जाणे॥ ११॥ udaṁḍa aikileṁ dekhileṁ | aṁtarātmyāsa navace puravileṁ | prāṇī dehadhārī bāuleṁ | kāya jāṇe || 11|| पूर्णास अपूर्ण पुरेना। कां जें अखंड विवरेना। विवरतां विवरतां उरेना। देवावेगळा॥ १२॥ pūrṇāsa apūrṇa purenā | kāṁ jeṁ akhaṁḍa vivarenā | vivaratāṁ vivaratāṁ urenā | devāvegaḻā || 12|| विभक्तपणें नसावें। तरीच भक्त म्हणवावें। नाहींतरी वेर्थचि सिणावें। खटाटोपें॥ १३॥ vibhaktapaṇeṁ nasāveṁ | tarīca bhakta mhaṇavāveṁ | nāhīṁtarī verthaci siṇāveṁ | khaṭāṭopeṁ || 13|| उगाच घर पाहोन गेला। घरधनी नाहीं वोळखिला। राज्यामधूनचि आला। परी राजा नेणे॥ १४॥ ugāca ghara pāhona gelā | gharadhanī nāhīṁ voḻakhilā | rājyāmadhūnaci ālā | parī rājā neṇe || 14|| देहसंगें विषये भोगिले। देहसंगें प्राणी मिरवलें। देहधर्त्यास चुकलें। नवल मोठें॥ १५॥ dehasaṁgeṁ viṣaye bhogile | dehasaṁgeṁ prāṇī miravaleṁ | dehadhartyāsa cukaleṁ | navala moṭheṁ || 15|| ऐसे लोक अविवेकी। आणि म्हणती आम्ही विवेकी। बरें ज्याची जैसी टाकी। तैसें करावें॥ १६॥ aise loka avivekī | āṇi mhaṇatī āmhī vivekī | bareṁ jyācī jaisī ṭākī | taiseṁ karāveṁ || 16|| मूर्ख अंतर राखों नेणे। म्हणौन असावें शाहाणे। ते शाहाणेहि दैन्यवाणे। होऊन गेले॥ १७॥ mūrkha aṁtara rākhoṁ neṇe | mhaṇauna asāveṁ śāhāṇe | te śāhāṇehi dainyavāṇe | hoūna gele || 17|| अंतरीं ठेवणें चुकलें। दारोदारीं धुंडूं लागलें। तैसें अज्ञानास जालें। देव न कळे॥ १८॥ aṁtarīṁ ṭhevaṇeṁ cukaleṁ | dārodārīṁ dhuṁḍūṁ lāgaleṁ | taiseṁ ajñānāsa jāleṁ | deva na kaḻe || 18|| या देवाचें ध्यान करी। ऐसा कोण सृष्टीवरी। वृत्ती येकदेंसी तर्तरी। पवाडेल कोठें॥ १९॥ yā devāceṁ dhyāna karī | aisā koṇa sṛṣṭīvarī | vṛttī yekadeṁsī tartarī | pavāḍela koṭheṁ || 19|| ब्रह्मांडीं दाटले प्राणी। बहुरूपें बहुवाणी। भूगर्भीं आणि पाषाणीं। कितीयेक॥ २०॥ brahmāṁḍīṁ dāṭale prāṇī | bahurūpeṁ bahuvāṇī | bhūgarbhīṁ āṇi pāṣāṇīṁ | kitīyeka || 20|| इतुके ठाईं पुरवला। अनेकीं येकचि वर्तला। गुप्त आणि प्रगटला। कितीयेक॥ २१॥ ituke ṭhāīṁ puravalā | anekīṁ yekaci vartalā | gupta āṇi pragaṭalā | kitīyeka || 21|| चंचळें न होईजे निश्चळ। प्रचित जाणावी केवळ। चंचळ तें नव्हे निश्चळ। परब्रह्म तें॥ २२॥ caṁcaḻeṁ na hoīje niścaḻa | pracita jāṇāvī kevaḻa | caṁcaḻa teṁ navhe niścaḻa | parabrahma teṁ || 22|| तत्वें तत्व जेव्हां उडे। तेव्हां देहबुद्धि झडे। निर्मळ निश्चळ चहुंकडे। निरंजन॥ २३॥ tatveṁ tatva jevhāṁ uḍe | tevhāṁ dehabuddhi jhaḍe | nirmaḻa niścaḻa cahuṁkaḍe | niraṁjana || 23|| आपण कोण कोठें कैंचा। ऐसा मार्ग विवेकचा। प्राणी जो स्वयें काचा। त्यास हें कळेना॥ २४॥ āpaṇa koṇa koṭheṁ kaiṁcā | aisā mārga vivekacā | prāṇī jo svayeṁ kācā | tyāsa heṁ kaḻenā || 24|| भल्यानें विवेक धरावा। दुस्तर संसार तरावा। अवघा वंशचि उधरावा। हरिभक्ती करूनी॥ २५॥ bhalyāneṁ viveka dharāvā | dustara saṁsāra tarāvā | avaghā vaṁśaci udharāvā | haribhaktī karūnī || 25|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे अंतरात्माविवरणनिरूपणनाम समास आठवा॥ ८॥ ११.८ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde aṁtarātmāvivaraṇanirūpaṇanāma samāsa āṭhavā || 8|| 11.8 समास नववा : उपदेश निरूपण samāsa navavā : upadeśa nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || आधीं कर्माचा प्रसंग। कर्म केलें पाहिजे सांग। कदाचित पडिले व्यंग। तरी प्रत्यवाय घडे॥ १॥ ādhīṁ karmācā prasaṁga | karma keleṁ pāhije sāṁga | kadācita paḍile vyaṁga | tarī pratyavāya ghaḍe || 1|| म्हणौन कर्म आरंभिले। कांहींयेक सांग घडलें। जेथजेथें अंतर पडिलें। तेथें हरिस्मरण करावें॥ २॥ mhaṇauna karma āraṁbhile | kāṁhīṁyeka sāṁga ghaḍaleṁ | jethajetheṁ aṁtara paḍileṁ | tetheṁ harismaraṇa karāveṁ || 2|| तरी तो हरी आहे कैसा। विचार पाहावा ऐसा। संधेपूर्वीं जगदीशा। चोविसां नामीं स्मरवें॥ ३॥ tarī to harī āhe kaisā | vicāra pāhāvā aisā | saṁdhepūrvīṁ jagadīśā | covisāṁ nāmīṁ smaraveṁ || 3|| चोवीसनामी सहस्रनामी। अनंतनामी तो अनामी। तो कैसा आहे अंतर्यामीं। विवेकें वोळखावा॥ ४॥ covīsanāmī sahasranāmī | anaṁtanāmī to anāmī | to kaisā āhe aṁtaryāmīṁ | vivekeṁ voḻakhāvā || 4|| ब्राह्मण स्नानसंध्या करून आला। मग तो देवार्चनास बैसला। येथासांग तो पूजिला। प्रतिमादेवो॥ ५॥ brāhmaṇa snānasaṁdhyā karūna ālā | maga to devārcanāsa baisalā | yethāsāṁga to pūjilā | pratimādevo || 5|| नाना देवांच्या नाना प्रतिमा। लोक पूजिती धरून प्रेमा। ज्याच्या प्रतिमा तो परमात्मा। कैसा आहे॥ ६॥ nānā devāṁcyā nānā pratimā | loka pūjitī dharūna premā | jyācyā pratimā to paramātmā | kaisā āhe || 6|| ऐसें वोळखिलें पाहिजे। वोळखोन भजन कीजे। जैसा साहेब नमस्कारिजे। वोळखिल्याउपरी॥ ७॥ aiseṁ voḻakhileṁ pāhije | voḻakhona bhajana kīje | jaisā sāheba namaskārije | voḻakhilyāuparī || 7|| तैसा परमात्मा परमेश्वर। बरा वोळखावा पाहोन विचार। तरीच पाविजे पार। भ्रमसागरचा॥ ८॥ taisā paramātmā parameśvara | barā voḻakhāvā pāhona vicāra | tarīca pāvije pāra | bhramasāgaracā || 8|| पूजा घेताती प्रतिमा। आंगा येतो अंतरात्मा। अवतारी तरी निजधामा। येऊन गेले॥ ९॥ pūjā ghetātī pratimā | āṁgā yeto aṁtarātmā | avatārī tarī nijadhāmā | yeūna gele || 9|| परी ते निजरूपें असती। तें निजरूप ते जगज्जोती। सत्वगुण तयेस म्हणती। जाणती कळा॥ १०॥ parī te nijarūpeṁ asatī | teṁ nijarūpa te jagajjotī | satvaguṇa tayesa mhaṇatī | jāṇatī kaḻā || 10|| तये कळेचे पोटीं। देव असती कोट्यान्-कोटी। या अनुभवाच्या गोष्टी। प्रत्ययें पाहाव्या॥ ११॥ taye kaḻece poṭīṁ | deva asatī koṭyān-koṭī | yā anubhavācyā goṣṭī | pratyayeṁ pāhāvyā || 11|| देहपुरामधें ईश। म्हणोन तया नांव पुरुष। जगामधें जगदीश। तैसा वोळखावा॥ १२॥ dehapurāmadheṁ īśa | mhaṇona tayā nāṁva puruṣa | jagāmadheṁ jagadīśa | taisā voḻakhāvā || 12|| जाणीवरूपें जगदांतरें। प्रस्तुत वर्तती शरीरें। अंतःकरणविष्णु येणें प्रकारें। वोळखावा॥ १३॥ jāṇīvarūpeṁ jagadāṁtareṁ | prastuta vartatī śarīreṁ | aṁtaḥkaraṇaviṣṇu yeṇeṁ prakāreṁ | voḻakhāvā || 13|| तो विष्णु आहे जगदांतरीं। तोचि आपुले अंतरीं। कर्ता भोक्ता चतुरीं। अंतरात्मा वोळखावा॥ १४॥ to viṣṇu āhe jagadāṁtarīṁ | toci āpule aṁtarīṁ | kartā bhoktā caturīṁ | aṁtarātmā voḻakhāvā || 14|| ऐके देखे हुंगे चाखे। जाणोन विचारें ओळखे। कित्येक आपुले पारिखे। जाणताहे॥ १५॥ aike dekhe huṁge cākhe | jāṇona vicāreṁ oḻakhe | kityeka āpule pārikhe | jāṇatāhe || 15|| येकची जगाचा जिव्हाळा। परी देहलोभाचा आडताळा। देहसमंधें वेगळा। अभिमान धरी॥ १६॥ yekacī jagācā jivhāḻā | parī dehalobhācā āḍatāḻā | dehasamaṁdheṁ vegaḻā | abhimāna dharī || 16|| उपजे वाढे मरे मारी। जैशा उचलती लहरीवरी लहरी। चंचळ सागरीं भरोवरी। त्रैलोक्य होत जातें॥ १७॥ upaje vāḍhe mare mārī | jaiśā ucalatī laharīvarī laharī | caṁcaḻa sāgarīṁ bharovarī | trailokya hota jāteṁ || 17|| त्रैलोका वर्तवितो येक। म्हणोन त्रिलोक्यनायेक। ऐसा प्रत्ययाचा विवेक। पाहाना कैसा॥ १८॥ trailokā vartavito yeka | mhaṇona trilokyanāyeka | aisā pratyayācā viveka | pāhānā kaisā || 18|| ऐसा अंतरात्मा बोलिला। परी तोहि तत्वांमधें आला। पुढें विचार पाहिजे केला। माहावाक्याचा॥ १९॥ aisā aṁtarātmā bolilā | parī tohi tatvāṁmadheṁ ālā | puḍheṁ vicāra pāhije kelā | māhāvākyācā || 19|| आधीं देखिला देहधारी। मग पाहावें जगदांतरीं। तयाचेनियां उपरी। परब्रह्म पावे॥ २०॥ ādhīṁ dekhilā dehadhārī | maga pāhāveṁ jagadāṁtarīṁ | tayāceniyāṁ uparī | parabrahma pāve || 20|| परब्रह्माचा विचार। होतां निवडे सारासार। चंचळ जाईल हा निर्धार। चुकेना कीं॥ २१॥ parabrahmācā vicāra | hotāṁ nivaḍe sārāsāra | caṁcaḻa jāīla hā nirdhāra | cukenā kīṁ || 21|| उत्पत्ति स्थिति संव्हार जाण। त्याहून वेगळा निरंजन। येथें ज्ञानाचें विज्ञान। होत आहे॥ २२॥ utpatti sthiti saṁvhāra jāṇa | tyāhūna vegaḻā niraṁjana | yetheṁ jñānāceṁ vijñāna | hota āhe || 22|| अष्टदेह थानमान। जाणोन जालियां निर्शन। पुढें उरे निरंजन। विमळ ब्रह्म॥ २३॥ aṣṭadeha thānamāna | jāṇona jāliyāṁ nirśana | puḍheṁ ure niraṁjana | vimaḻa brahma || 23|| विचारेंचि अनन्य जाला। पाहाणाराविण प्रत्यय आला। तेहि वृत्ति निवृत्तीला। बरें पाहा॥ २४॥ vicāreṁci ananya jālā | pāhāṇārāviṇa pratyaya ālā | tehi vṛtti nivṛttīlā | bareṁ pāhā || 24|| येथें राहिला वाच्यांश। पाहोन सांडिला लक्ष्यांश। लक्ष्यांशासारिसा वृत्तिलेश। तोहि गेला॥ २५॥ yetheṁ rāhilā vācyāṁśa | pāhona sāṁḍilā lakṣyāṁśa | lakṣyāṁśāsārisā vṛttileśa | tohi gelā || 25|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे उपदेश निरूपणनाम समास नववा॥ ९॥ ११.९ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde upadeśa nirūpaṇanāma samāsa navavā || 9|| 11.9 समास दहावा : निस्पृह वर्तणूक samāsa dahāvā : nispṛha vartaṇūka ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || मूर्ख येकदेसी होतो। चतुर सर्वत्र पाहातो। जैसा बहुधा होऊन भोगितो। नाना सुखें॥ १॥ mūrkha yekadesī hoto | catura sarvatra pāhāto | jaisā bahudhā hoūna bhogito | nānā sukheṁ || 1|| तोचि अंतरात्मा महंत। तो कां होईल संकोचित। प्रशस्त जाणता समस्त। विख्यात योगी॥ २॥ toci aṁtarātmā mahaṁta | to kāṁ hoīla saṁkocita | praśasta jāṇatā samasta | vikhyāta yogī || 2|| कर्ता भोक्ता तत्वता। भूमंडळीं सर्व सत्ता। त्यावेगळा त्यास ज्ञाता। पाहेसा कवणु॥ ३॥ kartā bhoktā tatvatā | bhūmaṁḍaḻīṁ sarva sattā | tyāvegaḻā tyāsa jñātā | pāhesā kavaṇu || 3|| ऐसें महंते असावें। सर्व सार शोधून घ्यावें। पाहों जातां न सांपडावें। येकायेकी॥ ४॥ aiseṁ mahaṁte asāveṁ | sarva sāra śodhūna ghyāveṁ | pāhoṁ jātāṁ na sāṁpaḍāveṁ | yekāyekī || 4|| कीर्तिरूपें उदंड ख्यात। जाणती लहान थोर समस्त। वेश पाहातां शाश्वत। येकचि नाहीं॥ ५॥ kīrtirūpeṁ udaṁḍa khyāta | jāṇatī lahāna thora samasta | veśa pāhātāṁ śāśvata | yekaci nāhīṁ || 5|| प्रगट कीर्ति ते ढळेना। बहुत जनास कळेना। पाहों जातां आडळेना। काये कैसें॥ ६॥ pragaṭa kīrti te ḍhaḻenā | bahuta janāsa kaḻenā | pāhoṁ jātāṁ āḍaḻenā | kāye kaiseṁ || 6|| वेषभूषण ते दूषण। कीर्तिभूषण तें भूषण। चाळणेविण येक क्षण। जाऊंच नेदी॥ ७॥ veṣabhūṣaṇa te dūṣaṇa | kīrtibhūṣaṇa teṁ bhūṣaṇa | cāḻaṇeviṇa yeka kṣaṇa | jāūṁca nedī || 7|| त्यागी वोळखीचे जन। सर्वकाळ नित्य नूतन। लोक शोधून पाहाती मन। परी इच्छा दिसेना॥ ८॥ tyāgī voḻakhīce jana | sarvakāḻa nitya nūtana | loka śodhūna pāhātī mana | parī icchā disenā || 8|| पुर्तें कोणाकडे पाहेना। पुर्तें कोणासीं बोलेना। पुर्तें येके स्थळीं राहेना। उठोन जातो॥ ९॥ purteṁ koṇākaḍe pāhenā | purteṁ koṇāsīṁ bolenā | purteṁ yeke sthaḻīṁ rāhenā | uṭhona jāto || 9|| जातें स्थळ तें सांगेना। सांगितलें तेथें तरी जायेना। आपुली स्थिति अनुमाना। येवोंच जेदी॥ १०॥ jāteṁ sthaḻa teṁ sāṁgenā | sāṁgitaleṁ tetheṁ tarī jāyenā | āpulī sthiti anumānā | yevoṁca jedī || 10|| लोकीं केलें तें चुकावी। लोकीं भाविलें तें उलथवी। लोकीं तर्किलें तें दावी। निर्फल करूनी॥ ११॥ lokīṁ keleṁ teṁ cukāvī | lokīṁ bhāvileṁ teṁ ulathavī | lokīṁ tarkileṁ teṁ dāvī | nirphala karūnī || 11|| लोकांस पाह्याचा आदर। तेथें याचा अनादर। लोक सर्वकाळ तत्पर। तेथें याची अनिछ्या॥ १२॥ lokāṁsa pāhyācā ādara | tetheṁ yācā anādara | loka sarvakāḻa tatpara | tetheṁ yācī anichyā || 12|| एवं कल्पितां कल्पेना। न तर्कितांहि तर्केना। कदपी भावितां भावेना। योगेश्वर॥ १३॥ evaṁ kalpitāṁ kalpenā | na tarkitāṁhi tarkenā | kadapī bhāvitāṁ bhāvenā | yogeśvara || 13|| ऐसें अंतर सांपडेना। शरीर ठाईं पडेना। क्षणयेक विशंभेना। कथाकीर्तन॥ १४॥ aiseṁ aṁtara sāṁpaḍenā | śarīra ṭhāīṁ paḍenā | kṣaṇayeka viśaṁbhenā | kathākīrtana || 14|| लोक संकल्प विकल्प करिती। ते अवघेचि निर्फळ होती। जनाची जना लाजवी वृत्ति। तेव्हां योगेश्वर॥ १५॥ loka saṁkalpa vikalpa karitī | te avagheci nirphaḻa hotī | janācī janā lājavī vṛtti | tevhāṁ yogeśvara || 15|| बहुतीं शोधून पाहिलें। बहुतांच्या मनास आलें। तरी मग जाणावें साधिलें। महत्कृत्य॥ १६॥ bahutīṁ śodhūna pāhileṁ | bahutāṁcyā manāsa āleṁ | tarī maga jāṇāveṁ sādhileṁ | mahatkṛtya || 16|| अखंड येकां सेवावा। अभ्यासचि करीत जावा। काळ सार्थकचि करावा। जनासहित॥ १७॥ akhaṁḍa yekāṁ sevāvā | abhyāsaci karīta jāvā | kāḻa sārthakaci karāvā | janāsahita || 17|| उत्तम गुण तितुले घ्यावे। घेऊन जनास सिकवावे। उदंड समुदाये करावे। परी गुप्तरूपें॥ १८॥ uttama guṇa titule ghyāve | gheūna janāsa sikavāve | udaṁḍa samudāye karāve | parī guptarūpeṁ || 18|| अखंड कामाची लगबग। उपासनेस लावावें जग। लोक समजोन मग। आज्ञा इछिती॥ १९॥ akhaṁḍa kāmācī lagabaga | upāsanesa lāvāveṁ jaga | loka samajona maga | ājñā ichitī || 19|| आधीं कष्ट मग फळ। कष्टचि नाहीं तें निर्फळ। साक्षेपेंविण केवळ। वृथापुष्ट॥ २०॥ ādhīṁ kaṣṭa maga phaḻa | kaṣṭaci nāhīṁ teṁ nirphaḻa | sākṣepeṁviṇa kevaḻa | vṛthāpuṣṭa || 20|| लोक बहुत शोधावे। त्यांचे अधिकार जाणावे। जाणजाणोन धरावे। जवळी दुरी॥ २१॥ loka bahuta śodhāve | tyāṁce adhikāra jāṇāve | jāṇajāṇona dharāve | javaḻī durī || 21|| अधिकारपरत्वें कार्य होतें। अधिकार नस्तां वेर्थ जातें। जाणोनि शोधावीं चित्तें। नाना प्रकारें॥ २२॥ adhikāraparatveṁ kārya hoteṁ | adhikāra nastāṁ vertha jāteṁ | jāṇoni śodhāvīṁ citteṁ | nānā prakāreṁ || 22|| अधिकार पाहोन कार्य सांगणें। साक्षेप पाहोन विश्वास धरणें। आपला मगज राखणें। कांहीतरी॥ २३॥ adhikāra pāhona kārya sāṁgaṇeṁ | sākṣepa pāhona viśvāsa dharaṇeṁ | āpalā magaja rākhaṇeṁ | kāṁhītarī || 23|| हें प्रचितीचें बोलिलें। आधीं केलें मग सांगितलें। मानेल तरी पाहिजे घेतलें। कोणीयेकें॥ २४॥ heṁ pracitīceṁ bolileṁ | ādhīṁ keleṁ maga sāṁgitaleṁ | mānela tarī pāhije ghetaleṁ | koṇīyekeṁ || 24|| महंतें महंत करावे। युक्तिबुद्धीनें भरावे। जाणते करून विखरावे। नाना देसीं॥ २५॥ mahaṁteṁ mahaṁta karāve | yuktibuddhīneṁ bharāve | jāṇate karūna vikharāve | nānā desīṁ || 25|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे निस्पृह वर्तणूक निरूपणनाम समास दहावा॥ १०॥ ११.१० ॥ दशक अकरावा समाप्त॥ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde nispṛha vartaṇūka nirūpaṇanāma samāsa dahāvā || 10|| 11.10 || daśaka akarāvā samāpta ||