॥ दशक चौदावा : अखंडध्यान॥ १४॥ || daśaka caudāvā : akhaṁḍadhyāna || 14|| समास पहिला : निस्पृह लक्षणनाम samāsa pahilā : nispṛha lakṣaṇanāma ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ऐका स्पृहाची सिकवण। युक्ति बुद्धि शाहाणपण। जेणें राहे समाधान। निरंतर॥ १॥ aikā spṛhācī sikavaṇa | yukti buddhi śāhāṇapaṇa | jeṇeṁ rāhe samādhāna | niraṁtara || 1|| सोपा मंत्र परी नेमस्त। साधें वोषध गुणवंत। साधें बोलणें सप्रचित। तैसें माझें॥ २॥ sopā maṁtra parī nemasta | sādheṁ voṣadha guṇavaṁta | sādheṁ bolaṇeṁ sapracita | taiseṁ mājheṁ || 2|| तत्काळचि अवगुण जाती। उत्तम गुणाची होये प्राप्ती। शब्दवोषध तीव्र श्रोतीं। साक्षपें सेवावें॥ ३॥ tatkāḻaci avaguṇa jātī | uttama guṇācī hoye prāptī | śabdavoṣadha tīvra śrotīṁ | sākṣapeṁ sevāveṁ || 3|| निस्पृहता धरूं नये। धरिली तरी सोडूं नये। सोडिली तरी हिंडों नये। वोळखीमधें॥ ४॥ nispṛhatā dharūṁ naye | dharilī tarī soḍūṁ naye | soḍilī tarī hiṁḍoṁ naye | voḻakhīmadheṁ || 4|| कांता दृष्टी राखों नये। मनास गोडी चाखऊं नये। धारिष्ट चळतां दाखऊं नये। मुख आपुलें॥ ५॥ kāṁtā dṛṣṭī rākhoṁ naye | manāsa goḍī cākhaūṁ naye | dhāriṣṭa caḻatāṁ dākhaūṁ naye | mukha āpuleṁ || 5|| येकेस्थळीं राहों नये। कानकोंडें साहों नये। द्रव्य दारा पाहों नये। आळकेपणें॥ ६॥ yekesthaḻīṁ rāhoṁ naye | kānakoṁḍeṁ sāhoṁ naye | dravya dārā pāhoṁ naye | āḻakepaṇeṁ || 6|| आचारभ्रष्ट होऊं नये। दिल्यां द्रव्य घेऊं नये। उणा शब्द येऊं नये। आपणावरी॥ ७॥ ācārabhraṣṭa hoūṁ naye | dilyāṁ dravya gheūṁ naye | uṇā śabda yeūṁ naye | āpaṇāvarī || 7|| भिक्षेविषीं लाजों नये। बहुत भिक्षा घेऊं नये। पुसतांहि देऊं नये। वोळखी आपली॥ ८॥ bhikṣeviṣīṁ lājoṁ naye | bahuta bhikṣā gheūṁ naye | pusatāṁhi deūṁ naye | voḻakhī āpalī || 8|| धड मळिन नेसों नये। गोड अन्न खाऊं नये। दुराग्रह करूं नये। प्रसंगें वर्तावें॥ ९॥ dhaḍa maḻina nesoṁ naye | goḍa anna khāūṁ naye | durāgraha karūṁ naye | prasaṁgeṁ vartāveṁ || 9|| भोगीं मन असों नये। देहदुःखें त्रासों नये। पुढें आशा धरूं नये। जीवित्वाची॥ १०॥ bhogīṁ mana asoṁ naye | dehaduḥkheṁ trāsoṁ naye | puḍheṁ āśā dharūṁ naye | jīvitvācī || 10|| विरक्ती गळों देऊं नये। धारिष्ट चळों देऊं नये। ज्ञान मळिण होऊं नये। विवेकबळें॥ ११॥ viraktī gaḻoṁ deūṁ naye | dhāriṣṭa caḻoṁ deūṁ naye | jñāna maḻiṇa hoūṁ naye | vivekabaḻeṁ || 11|| करुणाकीर्तन सोडूं नये। अंतर्ध्यान मोडूं नये। प्रेमतंतु तोडूं नये। सगुणमूर्तीचा॥ १२॥ karuṇākīrtana soḍūṁ naye | aṁtardhyāna moḍūṁ naye | premataṁtu toḍūṁ naye | saguṇamūrtīcā || 12|| पोटीं चिंता धरूं नये। कष्टें खेद मानूं नये। समइं धीर सांडूं नये। कांहीं केल्या॥ १३॥ poṭīṁ ciṁtā dharūṁ naye | kaṣṭeṁ kheda mānūṁ naye | samaiṁ dhīra sāṁḍūṁ naye | kāṁhīṁ kelyā || 13|| अपमानितां सिणों नये। निखंदितां कष्टों नये। धिःकारितां झुरों नये। कांहीं केल्या॥ १४॥ apamānitāṁ siṇoṁ naye | nikhaṁditāṁ kaṣṭoṁ naye | dhiḥkāritāṁ jhuroṁ naye | kāṁhīṁ kelyā || 14|| लोकलाज धरूं नये। लाजवितां लाजों नये । खिजवितां खिजों नये। विरक्त पुरुषें॥ १५॥ lokalāja dharūṁ naye | lājavitāṁ lājoṁ naye | khijavitāṁ khijoṁ naye | virakta puruṣeṁ || 15|| शुद्ध मार्ग सोडूं नये। दुर्जनासीं तंडों नये। समंध पडों देऊं नये। चांडाळासी॥ १६॥ śuddha mārga soḍūṁ naye | durjanāsīṁ taṁḍoṁ naye | samaṁdha paḍoṁ deūṁ naye | cāṁḍāḻāsī || 16|| तपीळपण धरूं नये। भांडवितां भांडों नये। उडवितां उडऊं नये। निजस्थिती आपुली॥ १७॥ tapīḻapaṇa dharūṁ naye | bhāṁḍavitāṁ bhāṁḍoṁ naye | uḍavitāṁ uḍaūṁ naye | nijasthitī āpulī || 17|| हांसवितां हासों नये। बोलवितां बोलों नये। चालवितां चालों नये। क्षणक्ष्णा॥ १८॥ hāṁsavitāṁ hāsoṁ naye | bolavitāṁ boloṁ naye | cālavitāṁ cāloṁ naye | kṣaṇakṣṇā || 18|| येक वेष धरूं नये। येक साज करूं नये। येकदेसी होऊं नये। भ्रमण करावें॥ १९॥ yeka veṣa dharūṁ naye | yeka sāja karūṁ naye | yekadesī hoūṁ naye | bhramaṇa karāveṁ || 19|| सलगी पडों देऊं नये। प्रतिग्रह घेऊं नये। सभेमध्यें बैसों नये। सर्वकाळ॥ २०॥ salagī paḍoṁ deūṁ naye | pratigraha gheūṁ naye | sabhemadhyeṁ baisoṁ naye | sarvakāḻa || 20|| नेम आंगीं लाऊं नये। भरवसा कोणास देऊं नये। अंगीकार करूं नये। नेमस्तपणाचा॥ २१॥ nema āṁgīṁ lāūṁ naye | bharavasā koṇāsa deūṁ naye | aṁgīkāra karūṁ naye | nemastapaṇācā || 21|| नित्यनेम सांडूं नये। अभ्यास बुडों देऊं नये। परतंत्र होऊं नये। कांहीं केल्यां॥ २२॥ nityanema sāṁḍūṁ naye | abhyāsa buḍoṁ deūṁ naye | parataṁtra hoūṁ naye | kāṁhīṁ kelyāṁ || 22|| स्वतंत्रता मोडूं नये। निरापेक्षा तोडूं नये। परापेक्षा होऊं नये। क्षणक्ष्णा॥ २३॥ svataṁtratā moḍūṁ naye | nirāpekṣā toḍūṁ naye | parāpekṣā hoūṁ naye | kṣaṇakṣṇā || 23|| वैभव दृष्टीं पाहों नये। उपाधीसुखें राहों नये। येकांत मोडूं देऊं नये। स्वरूपस्थितीचा॥ २४॥ vaibhava dṛṣṭīṁ pāhoṁ naye | upādhīsukheṁ rāhoṁ naye | yekāṁta moḍūṁ deūṁ naye | svarūpasthitīcā || 24|| अनर्गळता करूं नये। लोकलाज धरूं नये। कोठेंतरी होऊं नये। आसक्त कदां॥ २५॥ anargaḻatā karūṁ naye | lokalāja dharūṁ naye | koṭheṁtarī hoūṁ naye | āsakta kadāṁ || 25|| परंपरा तोडूं नये। उपाधी मोडूं देऊं नये। ज्ञानमार्गे सोडूं नये। कदाकाळीं॥ २६॥ paraṁparā toḍūṁ naye | upādhī moḍūṁ deūṁ naye | jñānamārge soḍūṁ naye | kadākāḻīṁ || 26|| कर्ममार्ग सांडूं नये। वैराग्य मोडूं देऊं नये। साधन भजन खंडूं नये। कदाकाळीं॥ २७॥ karmamārga sāṁḍūṁ naye | vairāgya moḍūṁ deūṁ naye | sādhana bhajana khaṁḍūṁ naye | kadākāḻīṁ || 27|| अतिवाद करूं नये। अनित्य पोटीं धऊं नये। रागें भरीं भरों नये। भलतीकडे॥ २८॥ ativāda karūṁ naye | anitya poṭīṁ dhaūṁ naye | rāgeṁ bharīṁ bharoṁ naye | bhalatīkaḍe || 28|| न मनी त्यास सांगों नये। कंटाळवाणें बोलों नये। बहुसाल असो नये। येकें स्थळीं॥ २९॥ na manī tyāsa sāṁgoṁ naye | kaṁṭāḻavāṇeṁ boloṁ naye | bahusāla aso naye | yekeṁ sthaḻīṁ || 29|| कांहीं उपाधी करूं नये। केली तरी धरूं नये। धरिली तरी सांपडों नये। उपाधीमध्यें॥ ३०॥ kāṁhīṁ upādhī karūṁ naye | kelī tarī dharūṁ naye | dharilī tarī sāṁpaḍoṁ naye | upādhīmadhyeṁ || 30|| थोरपणें असो नये। महत्त्व धरून बैसों नये। कांहीं मान इछूं नये। कोठेंतरी॥ ३१॥ thorapaṇeṁ aso naye | mahattva dharūna baisoṁ naye | kāṁhīṁ māna ichūṁ naye | koṭheṁtarī || 31|| साधेपण सोडूं नये। सानेपण मोडूं नये। बळात्कारें जोडूं नये। अभिमान आंगीं॥ ३२॥ sādhepaṇa soḍūṁ naye | sānepaṇa moḍūṁ naye | baḻātkāreṁ joḍūṁ naye | abhimāna āṁgīṁ || 32|| अधिकारेवीण सांगों नये। दाटून उपदेश देऊं नये। कानकोंडा करूं नये। परमार्थ कदा॥ ३३॥ adhikārevīṇa sāṁgoṁ naye | dāṭūna upadeśa deūṁ naye | kānakoṁḍā karūṁ naye | paramārtha kadā || 33|| कठीण वैराग्य सोडूं नये। कठीण अभ्यास सांडूं नये। कठिणता धरूं नये। कोणेकेविशइं॥ ३४॥ kaṭhīṇa vairāgya soḍūṁ naye | kaṭhīṇa abhyāsa sāṁḍūṁ naye | kaṭhiṇatā dharūṁ naye | koṇekeviśaiṁ || 34|| कठीण शब्द बोलों नये। कठीण आज्ञा करूं नये। कठीण धीरत्व सोडूं नये। कांहीं केल्यां॥ ३५॥ kaṭhīṇa śabda boloṁ naye | kaṭhīṇa ājñā karūṁ naye | kaṭhīṇa dhīratva soḍūṁ naye | kāṁhīṁ kelyāṁ || 35|| आपण आसक्त होऊं नये। केल्यावीण सांगों नये। बहुसाल मागों नये। शिष्यवर्गांसी॥ ३६॥ āpaṇa āsakta hoūṁ naye | kelyāvīṇa sāṁgoṁ naye | bahusāla māgoṁ naye | śiṣyavargāṁsī || 36|| उत्धट शब्द बोलों नये। इंद्रियेंस्मरण करूं नये। शाक्तमार्गें भरों नये। मुक्तपणें भरीं॥ ३७॥ utdhaṭa śabda boloṁ naye | iṁdriyeṁsmaraṇa karūṁ naye | śāktamārgeṁ bharoṁ naye | muktapaṇeṁ bharīṁ || 37|| नीच कृतीं लाजों नये। वैभव होतां माजों नये। क्रोधें भरीं भरों नये। जाणपणें॥ ३८॥ nīca kṛtīṁ lājoṁ naye | vaibhava hotāṁ mājoṁ naye | krodheṁ bharīṁ bharoṁ naye | jāṇapaṇeṁ || 38|| थोरपणें चुकों नये। न्याये नीति सांडूं नये। अप्रमाण वर्तों नये। कांहीं केल्या॥ ३९॥ thorapaṇeṁ cukoṁ naye | nyāye nīti sāṁḍūṁ naye | apramāṇa vartoṁ naye | kāṁhīṁ kelyā || 39|| कळल्यावीण बोलों नये। अनुमानें निश्चये करूं नये। सांगतां दुःख धरूं नये। मूर्खपणें॥ ४०॥ kaḻalyāvīṇa boloṁ naye | anumāneṁ niścaye karūṁ naye | sāṁgatāṁ duḥkha dharūṁ naye | mūrkhapaṇeṁ || 40|| सावधपण सोडुं नये। व्यापकपण सांडुं नये। कदा सुख मानूं नये। निसुगपणाचें॥ ४१॥ sāvadhapaṇa soḍuṁ naye | vyāpakapaṇa sāṁḍuṁ naye | kadā sukha mānūṁ naye | nisugapaṇāceṁ || 41|| विकल्प पोटीं धरूं नये। स्वार्थआज्ञा करूं नये। केली तरी टाकूं नये। आपणास पुढें॥ ४२॥ vikalpa poṭīṁ dharūṁ naye | svārthaājñā karūṁ naye | kelī tarī ṭākūṁ naye | āpaṇāsa puḍheṁ || 42|| प्रसंगेंवीण बोलों नये। अन्वयेंवीण गाऊं नये। विचारेंवीण जाऊं नये। अविचारपंथें॥ ४३॥ prasaṁgeṁvīṇa boloṁ naye | anvayeṁvīṇa gāūṁ naye | vicāreṁvīṇa jāūṁ naye | avicārapaṁtheṁ || 43|| परोपकार सांडूं नये। परपीडा करूंनये। विकल्प पडों देऊं नये। कोणीयेकासी॥ ४४॥ paropakāra sāṁḍūṁ naye | parapīḍā karūṁnaye | vikalpa paḍoṁ deūṁ naye | koṇīyekāsī || 44|| नेणपण सोडूं नये। महंतपण सांडूं नये। द्रव्यासाठीं हिंडों नये। कीर्तन करीत॥ ४५॥ neṇapaṇa soḍūṁ naye | mahaṁtapaṇa sāṁḍūṁ naye | dravyāsāṭhīṁ hiṁḍoṁ naye | kīrtana karīta || 45|| संशयात्मक बोलों नये। बहुत निश्चये करूं नये। निर्वाहेंवीण धरूं नये। ग्रंथ हातीं॥ ४६॥ saṁśayātmaka boloṁ naye | bahuta niścaye karūṁ naye | nirvāheṁvīṇa dharūṁ naye | graṁtha hātīṁ || 46|| जाणपणें पुसों नये। अहंभाव दिसों नये। सांगेन ऐसें म्हणों नये। कोणीयेकासी॥ ४७॥ jāṇapaṇeṁ pusoṁ naye | ahaṁbhāva disoṁ naye | sāṁgena aiseṁ mhaṇoṁ naye | koṇīyekāsī || 47|| ज्ञानगर्व धरूं नये। सहसा छळणा करूं नये। कोठें वाद घालुं नये। कोणीयेकासी॥ ४८॥ jñānagarva dharūṁ naye | sahasā chaḻaṇā karūṁ naye | koṭheṁ vāda ghāluṁ naye | koṇīyekāsī || 48|| स्वार्थबुद्धी जडों नये। कारबारीं पडों नये। कार्यकर्ते होऊं नये। राजद्वारीं॥ ४९॥ svārthabuddhī jaḍoṁ naye | kārabārīṁ paḍoṁ naye | kāryakarte hoūṁ naye | rājadvārīṁ || 49|| कोणास भर्वसा देऊं नये। जड भिक्षा मागों नये। भिक्षेसाथीं सांगों नये। परंपरा आपुली॥ ५०॥ koṇāsa bharvasā deūṁ naye | jaḍa bhikṣā māgoṁ naye | bhikṣesāthīṁ sāṁgoṁ naye | paraṁparā āpulī || 50|| सोइरिकींत पडों नये। मध्यावर्ति घडों नये। प्रपंचाची जडों नये। उपाधी आंगीं॥ ५१॥ soirikīṁta paḍoṁ naye | madhyāvarti ghaḍoṁ naye | prapaṁcācī jaḍoṁ naye | upādhī āṁgīṁ || 51|| प्रपंचप्रस्तीं जाऊं नये। बाष्कळ अन्न खाऊं नये। पाहुण्यासरिसें घेऊं नये। आमंत्रणें कदां॥ ५२॥ prapaṁcaprastīṁ jāūṁ naye | bāṣkaḻa anna khāūṁ naye | pāhuṇyāsariseṁ gheūṁ naye | āmaṁtraṇeṁ kadāṁ || 52|| श्राध पक्ष सटी सामासें। शांती फळशोबन बारसें। भोग राहात बहुवसें। नवस व्रतें उद्यापनें॥ ५३॥ śrādha pakṣa saṭī sāmāseṁ | śāṁtī phaḻaśobana bāraseṁ | bhoga rāhāta bahuvaseṁ | navasa vrateṁ udyāpaneṁ || 53|| तेथें निस्पृहें जाऊं नये। त्याचें अन्न खाऊं नये। येळिलवाणें करूं नये। आपणासी॥ ५४॥ tetheṁ nispṛheṁ jāūṁ naye | tyāceṁ anna khāūṁ naye | yeḻilavāṇeṁ karūṁ naye | āpaṇāsī || 54|| लग्नमुहुर्तीं जाऊं नये। पोटासाठीं गाऊं नये। मोलें कीर्तन करूं नये। कोठेंतरी॥ ५५॥ lagnamuhurtīṁ jāūṁ naye | poṭāsāṭhīṁ gāūṁ naye | moleṁ kīrtana karūṁ naye | koṭheṁtarī || 55|| आपली भिक्षा सोडूं नये। वारें अन्न खाऊं नये। निस्पृहासि घडों नये। मोलयात्रा॥ ५६॥ āpalī bhikṣā soḍūṁ naye | vāreṁ anna khāūṁ naye | nispṛhāsi ghaḍoṁ naye | molayātrā || 56|| मोलें सुकृत करूं नये। मोलपुजारी होऊं नये। दिल्हा तरी घेऊं नये। इनाम निस्पृहें॥ ५७॥ moleṁ sukṛta karūṁ naye | molapujārī hoūṁ naye | dilhā tarī gheūṁ naye | ināma nispṛheṁ || 57|| कोठें मठ करूं नये। केला तरी तो धरूं नये। मठपती होऊन बैसों नये। निस्पृह पुरुषें॥ ५८॥ koṭheṁ maṭha karūṁ naye | kelā tarī to dharūṁ naye | maṭhapatī hoūna baisoṁ naye | nispṛha puruṣeṁ || 58|| निस्पृहें अवघेंचि करावें। परी आपण तेथें न सांपडावें। परस्परें उभारावें। भक्तिमार्गासी॥ ५९॥ nispṛheṁ avagheṁci karāveṁ | parī āpaṇa tetheṁ na sāṁpaḍāveṁ | paraspareṁ ubhārāveṁ | bhaktimārgāsī || 59|| प्रेत्नेंविण राहों नये। आळस दृष्टी आणूं नये। देह अस्तां पाहों नये। वियोग उपासनेचा॥ ६०॥ pretneṁviṇa rāhoṁ naye | āḻasa dṛṣṭī āṇūṁ naye | deha astāṁ pāhoṁ naye | viyoga upāsanecā || 60|| उपाधीमध्यें पडों नये। उपाधी आंगीं जडों नये। भजनमार्ग मोडूं नये। निसंगळपणें॥ ६१॥ upādhīmadhyeṁ paḍoṁ naye | upādhī āṁgīṁ jaḍoṁ naye | bhajanamārga moḍūṁ naye | nisaṁgaḻapaṇeṁ || 61|| बहु उपाधी करूं नये। उपाधीविण कामा नये। सगुणभक्ति सोडूं नये। विभक्ति खोटी॥ ६२॥ bahu upādhī karūṁ naye | upādhīviṇa kāmā naye | saguṇabhakti soḍūṁ naye | vibhakti khoṭī || 62|| बहुसाल धांवों नये। बहुसाल साहों नये। बहुत कष्ट करूं नये। असुदें खोटें॥ ६३॥ bahusāla dhāṁvoṁ naye | bahusāla sāhoṁ naye | bahuta kaṣṭa karūṁ naye | asudeṁ khoṭeṁ || 63|| बहुसाल बोलों नये। अबोलणें कामा नये। बहुत अन्न खाऊं नये। उपवास खोटा॥ ६४॥ bahusāla boloṁ naye | abolaṇeṁ kāmā naye | bahuta anna khāūṁ naye | upavāsa khoṭā || 64|| बहुसाल निजों नये। बहुत निद्रा मोडुं नये। बहुत नेम धरूं नये। बाश्कळ खोटें॥ ६५॥ bahusāla nijoṁ naye | bahuta nidrā moḍuṁ naye | bahuta nema dharūṁ naye | bāśkaḻa khoṭeṁ || 65|| बहु जनीं असों नये। बहु आरण्य सेऊं नये। बहु देह पाळूं नये। आत्महत्या खोटी॥ ६६॥ bahu janīṁ asoṁ naye | bahu āraṇya seūṁ naye | bahu deha pāḻūṁ naye | ātmahatyā khoṭī || 66|| बहु संग धरूं नये। संतसंग सांडुं नये। कर्मठपण कामा नये। अनाचार खोटा॥ ६७॥ bahu saṁga dharūṁ naye | saṁtasaṁga sāṁḍuṁ naye | karmaṭhapaṇa kāmā naye | anācāra khoṭā || 67|| बहु लोकिक सांडुं नये। लोकाधेन होऊं नये। बहु प्रीती कामा नये। निष्ठुरता खोटी॥ ६८॥ bahu lokika sāṁḍuṁ naye | lokādhena hoūṁ naye | bahu prītī kāmā naye | niṣṭhuratā khoṭī || 68|| बहु संशये धरूं नये। मुक्तमार्ग कामा नये। बहु साधनीं पडों नये। साधनेंवीण खोटें॥ ६९॥ bahu saṁśaye dharūṁ naye | muktamārga kāmā naye | bahu sādhanīṁ paḍoṁ naye | sādhaneṁvīṇa khoṭeṁ || 69|| बहु विषये भोगूं नये। विषयत्याग करितां नये। देहलोभ धरूं नये। बहु त्रास खोटा॥ ७०॥ bahu viṣaye bhogūṁ naye | viṣayatyāga karitāṁ naye | dehalobha dharūṁ naye | bahu trāsa khoṭā || 70|| वेगळा अनुभव घेऊं नये। अनुभवेंवीण कामा नये। आत्मस्थिती बोलों नये। स्तब्धता खोटी॥ ७१॥ vegaḻā anubhava gheūṁ naye | anubhaveṁvīṇa kāmā naye | ātmasthitī boloṁ naye | stabdhatā khoṭī || 71|| मन उरों देऊं नये। मनेंवीण कामा नये। अलक्ष वस्तु लक्षा नये। लक्षेंवीण खोटें॥ ७२॥ mana uroṁ deūṁ naye | maneṁvīṇa kāmā naye | alakṣa vastu lakṣā naye | lakṣeṁvīṇa khoṭeṁ || 72|| मनबुद्धिअगोचर। बुद्धीवीण अंधकार। जाणीवेचा पडो विसर। नेणीव खोटी॥ ७३॥ manabuddhiagocara | buddhīvīṇa aṁdhakāra | jāṇīvecā paḍo visara | neṇīva khoṭī || 73|| ज्ञातेपण धरूं नये। ज्ञानेंवीण कामा नये। अतर्क्य वस्तु तर्का न ये। तर्केंवीण खोटें॥ ७४॥ jñātepaṇa dharūṁ naye | jñāneṁvīṇa kāmā naye | atarkya vastu tarkā na ye | tarkeṁvīṇa khoṭeṁ || 74|| दृश्यस्मरण काम नये। विस्मरण पडों नये। कांहीं चर्चा करूं नये। केलियावीण न चले॥ ७५॥ dṛśyasmaraṇa kāma naye | vismaraṇa paḍoṁ naye | kāṁhīṁ carcā karūṁ naye | keliyāvīṇa na cale || 75|| जगीं भेद कामा नये। वर्णसंकर करूं नये। आपला धर्म उडऊं नये। अभिमान खोटा॥ ७६॥ jagīṁ bheda kāmā naye | varṇasaṁkara karūṁ naye | āpalā dharma uḍaūṁ naye | abhimāna khoṭā || 76|| आशाबद्धत बोलों नये। विवेकेंवीण चालों नये। समाधान हालों नये। कांहीं केल्यां॥ ७७॥ āśābaddhata boloṁ naye | vivekeṁvīṇa cāloṁ naye | samādhāna hāloṁ naye | kāṁhīṁ kelyāṁ || 77|| अबद्ध पोथी लेहों नये। पोथीवीण कामा नये। अबद्ध वाचूं नये। वाचिल्यावीण खोटें॥ ७८॥ abaddha pothī lehoṁ naye | pothīvīṇa kāmā naye | abaddha vācūṁ naye | vācilyāvīṇa khoṭeṁ || 78|| निस्पृहें वगत्रुत्व सांडूं नये। आशंका घेतां भांडों नये। श्रोतयांचा मानूं नये। वीट कदा॥ ७९॥ nispṛheṁ vagatrutva sāṁḍūṁ naye | āśaṁkā ghetāṁ bhāṁḍoṁ naye | śrotayāṁcā mānūṁ naye | vīṭa kadā || 79|| हें सिकवण धरितां चित्तीं। सकळ सुखें वोळगती। आंगीं बाणें महंती। अकस्मात॥ ८०॥ heṁ sikavaṇa dharitāṁ cittīṁ | sakaḻa sukheṁ voḻagatī | āṁgīṁ bāṇeṁ mahaṁtī | akasmāta || 80|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे निस्पृहलक्षणनाम समास पहिला॥ १॥ १४.१ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde nispṛhalakṣaṇanāma samāsa pahilā || 1|| 14.1 समास दुसरा : भिक्षानिरूपण samāsa dusarā : bhikṣānirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ब्रह्माणाची मुख्य दीक्षा। मागितली पाहिजे भिक्षा। वों भवति या पक्षा। रक्षिलें पाहिजे॥ १॥ brahmāṇācī mukhya dīkṣā | māgitalī pāhije bhikṣā | voṁ bhavati yā pakṣā | rakṣileṁ pāhije || 1|| भिक्षा मागोन जो जेविला। तो निराहारी बोलिला। प्रतिग्रहावेगळा जाला। भिक्षा मागतां॥ २॥ bhikṣā māgona jo jevilā | to nirāhārī bolilā | pratigrahāvegaḻā jālā | bhikṣā māgatāṁ || 2|| संतासंत जे जन। तेथें कोरान्न मागोन करी भोजन। तेनें केलें अमृतप्राशन। प्रतिदिनीं॥ ३॥ saṁtāsaṁta je jana | tetheṁ korānna māgona karī bhojana | teneṁ keleṁ amṛtaprāśana | pratidinīṁ || 3|| श्लोक॥ śloka || भिक्षाहारी निराहारी। भिक्षा नैव प्रतिग्रहः। असंतो वापि संतो वा। सोमपानं दिने दिने॥ bhikṣāhārī nirāhārī | bhikṣā naiva pratigrahaḥ | asaṁto vāpi saṁto vā | somapānaṁ dine dine || भिक्षेचा महिमा। भिक्षा माने सर्वोत्तमा। ईश्वराचा अगाध महिमा। तोहि भिक्षा मागे॥ ४॥ bhikṣecā mahimā | bhikṣā māne sarvottamā | īśvarācā agādha mahimā | tohi bhikṣā māge || 4|| दत्त गोरक्ष आदिकरुनी। सिद्ध भिक्षा मागती जनीं। निस्पृहता भिक्षेपासुनी। प्रगट होये॥ ५॥ datta gorakṣa ādikarunī | siddha bhikṣā māgatī janīṁ | nispṛhatā bhikṣepāsunī | pragaṭa hoye || 5|| वार लाऊन बैसला। तरी तो पराधेन जाला। तैसीच नित्यावळीला। स्वतंत्रता कैंची॥ ६॥ vāra lāūna baisalā | tarī to parādhena jālā | taisīca nityāvaḻīlā | svataṁtratā kaiṁcī || 6|| आठां दिवसां धान्य मेळविलें। तरी तें कंटाळवाणें जालें। प्राणी येकायेकीं चेवलें। नित्यनूतनतेपासुनी॥ ७॥ āṭhāṁ divasāṁ dhānya meḻavileṁ | tarī teṁ kaṁṭāḻavāṇeṁ jāleṁ | prāṇī yekāyekīṁ cevaleṁ | nityanūtanatepāsunī || 7|| नित्य नूतन हिंडावें। उदंड देशाटण करावें। तरीच भिक्षा मागतां बरवें। श्लाघ्यवाणें॥ ८॥ nitya nūtana hiṁḍāveṁ | udaṁḍa deśāṭaṇa karāveṁ | tarīca bhikṣā māgatāṁ baraveṁ | ślāghyavāṇeṁ || 8|| अखंड भिक्षेच अभ्यास। तयास वाटेना परदेश। जिकडे तिकडे स्वदेश। भुवनत्रैं॥ ९॥ akhaṁḍa bhikṣeca abhyāsa | tayāsa vāṭenā paradeśa | jikaḍe tikaḍe svadeśa | bhuvanatraiṁ || 9|| भिक्षां मागतां किरकों नये। भिक्षा मागतां लाजो नये। भिक्षा मागतां भागों नये। परिभ्रमण करावें॥ १०॥ bhikṣāṁ māgatāṁ kirakoṁ naye | bhikṣā māgatāṁ lājo naye | bhikṣā māgatāṁ bhāgoṁ naye | paribhramaṇa karāveṁ || 10|| भिक्षा आणि चमत्कार। च्चाकाटती लहानथोर। कीर्ति वर्णी निरंतर। भगवंताची॥ ११॥ bhikṣā āṇi camatkāra | ccākāṭatī lahānathora | kīrti varṇī niraṁtara | bhagavaṁtācī || 11|| भिक्षा म्हणिजे कामधेनु। सदा फळ नव्हे सामान्यु। भिक्षेस करी जो अमान्यु। तो करंटा जोगी॥ १२॥ bhikṣā mhaṇije kāmadhenu | sadā phaḻa navhe sāmānyu | bhikṣesa karī jo amānyu | to karaṁṭā jogī || 12|| भिक्षेनें वोळखी होती। भिक्षेनें भरम चुकती। सामान्य भिक्षा मान्य करिती। सकळ प्राणी॥ १३॥ bhikṣeneṁ voḻakhī hotī | bhikṣeneṁ bharama cukatī | sāmānya bhikṣā mānya karitī | sakaḻa prāṇī || 13|| भिक्षा म्हणिजे निर्भये स्थिति। भिक्षेनें प्रगटे महंती। स्वतंत्रता ईश्वरप्राप्ती। भिक्षागुणें॥ १४॥ bhikṣā mhaṇije nirbhaye sthiti | bhikṣeneṁ pragaṭe mahaṁtī | svataṁtratā īśvaraprāptī | bhikṣāguṇeṁ || 14|| भिक्षेस नाहीं आडथळा। भिक्षाहारी तो मोकळा। भिक्षेकरितां सार्थक वेळा। काळ जातो॥ १५॥ bhikṣesa nāhīṁ āḍathaḻā | bhikṣāhārī to mokaḻā | bhikṣekaritāṁ sārthaka veḻā | kāḻa jāto || 15|| भिक्षा म्हणिजे अमरवल्ली। जिकडे तिकडे लगवली। अवकाळीं फळदायेनी जाली। निर्ल्लजासी॥ १६॥ bhikṣā mhaṇije amaravallī | jikaḍe tikaḍe lagavalī | avakāḻīṁ phaḻadāyenī jālī | nirllajāsī || 16|| पृथ्वीमधें देश नाना। फिरतां उपवासी मरेना। कोणे येके ठाईं जना। जड नव्हे॥ १७॥ pṛthvīmadheṁ deśa nānā | phiratāṁ upavāsī marenā | koṇe yeke ṭhāīṁ janā | jaḍa navhe || 17|| गोरज्य वाणिज्य कृषी। त्याहून प्रतिष्ठा भिक्षेसी। विसंभों नये झोळीसी। कदाकाळीं॥ १८॥ gorajya vāṇijya kṛṣī | tyāhūna pratiṣṭhā bhikṣesī | visaṁbhoṁ naye jhoḻīsī | kadākāḻīṁ || 18|| भिक्षेऐसें नाहीं वैराग्य। वैराग्यापरतें नाहीं भाग्य। वैराग्य नस्तां अभाग्य। येकदेसी॥ १९॥ bhikṣeaiseṁ nāhīṁ vairāgya | vairāgyāparateṁ nāhīṁ bhāgya | vairāgya nastāṁ abhāgya | yekadesī || 19|| कांहीं भिक्षा आहे म्हणावें। अल्पसंतोषी असावें। बहुत आणितां घ्यावें। मुष्टी येक॥ २०॥ kāṁhīṁ bhikṣā āhe mhaṇāveṁ | alpasaṁtoṣī asāveṁ | bahuta āṇitāṁ ghyāveṁ | muṣṭī yeka || 20|| सुखरूप भिक्षा मागणें। ऐसी निस्पृहतेचीं लक्षणें। मृद वागविळास करणें। परम सौख्यकारी॥ २१॥ sukharūpa bhikṣā māgaṇeṁ | aisī nispṛhatecīṁ lakṣaṇeṁ | mṛda vāgaviḻāsa karaṇeṁ | parama saukhyakārī || 21|| ऐसी भिक्षेची स्थिती। अल्प बोलिलें येथामती। भिक्षा वांचवी विपत्ती। होणार काळीं॥ २२॥ aisī bhikṣecī sthitī | alpa bolileṁ yethāmatī | bhikṣā vāṁcavī vipattī | hoṇāra kāḻīṁ || 22|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे भिक्षानिरूपणनाम समास दुसरा॥ २॥ १४.२ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde bhikṣānirūpaṇanāma samāsa dusarā || 2|| 14.2 समास तिसरा : कवित्वकला निरूपण samāsa tisarā : kavitvakalā nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || कवित्व शब्दसुमनमाळा। अर्थ परिमळ आगळा। तेणें संतषट्पदकुळा। आनंद होये॥ १॥ kavitva śabdasumanamāḻā | artha parimaḻa āgaḻā | teṇeṁ saṁtaṣaṭpadakuḻā | ānaṁda hoye || 1|| ऐसी माळा अंतःकरणीं। गुंफुन पूजा रामचरणीं। वोंकारतंत अखंडपणीं। खंडूं च नये॥ २॥ aisī māḻā aṁtaḥkaraṇīṁ | guṁphuna pūjā rāmacaraṇīṁ | voṁkārataṁta akhaṁḍapaṇīṁ | khaṁḍūṁ ca naye || 2|| परोपकाराकारणें। कवित्व अगत्य करणें। तया कवित्वाचीं लक्षणें। बोलिजेती॥ ३॥ paropakārākāraṇeṁ | kavitva agatya karaṇeṁ | tayā kavitvācīṁ lakṣaṇeṁ | bolijetī || 3|| जेणें घडे भगवद्‍भक्ती। जेणें घडे विरक्ती। ऐसिया कत्वाची युक्ती। आधीं वाढवावी॥ ४॥ jeṇeṁ ghaḍe bhagavadbhaktī | jeṇeṁ ghaḍe viraktī | aisiyā katvācī yuktī | ādhīṁ vāḍhavāvī || 4|| क्रियेवीण शब्दज्ञान। तया न मानिती सज्जन। म्हणौनी देव प्रसन्न। अनुतापें करावा॥ ५॥ kriyevīṇa śabdajñāna | tayā na mānitī sajjana | mhaṇaunī deva prasanna | anutāpeṁ karāvā || 5|| देवाचेन प्रसन्नपणें। जें जें घडे बोलणें। तें तें अत्यंत श्लाघ्यवाणें। या नाव प्रासादिक॥ ६॥ devācena prasannapaṇeṁ | jeṁ jeṁ ghaḍe bolaṇeṁ | teṁ teṁ atyaṁta ślāghyavāṇeṁ | yā nāva prāsādika || 6|| धीट पाठ प्रसादिक। ऐसें बोलती अनेक। तरी हा त्रिविध विवेक। बोलिजेल॥ ७॥ dhīṭa pāṭha prasādika | aiseṁ bolatī aneka | tarī hā trividha viveka | bolijela || 7|| धीट म्हणिजे धीटपणें केलें। जें जें आपुल्या मनास आलें। बळेंचि कवित्व रचिलें। या नाव धीट बोलिजे॥ ८॥ dhīṭa mhaṇije dhīṭapaṇeṁ keleṁ | jeṁ jeṁ āpulyā manāsa āleṁ | baḻeṁci kavitva racileṁ | yā nāva dhīṭa bolije || 8|| पाठ म्हणिजे पाठांतर। बहुत पाहिलें ग्रंथांतर। तयासरिखा उतार। आपणचि केला॥ ९॥ pāṭha mhaṇije pāṭhāṁtara | bahuta pāhileṁ graṁthāṁtara | tayāsarikhā utāra | āpaṇaci kelā || 9|| सीघ्रचि कवित्व जोडिलें। दृष्टि पडिलें तें चि वर्णिलें। भक्तिवांचून जें केलें। त्या नाव धीटपाठ॥ १०॥ sīghraci kavitva joḍileṁ | dṛṣṭi paḍileṁ teṁ ci varṇileṁ | bhaktivāṁcūna jeṁ keleṁ | tyā nāva dhīṭapāṭha || 10|| कामिक रसिक श्रृंघारिक। वीर हास्य प्रस्ताविक। कौतुक विनोद अनेक। या नाव धीटपाठ॥ ११॥ kāmika rasika śrṛṁghārika | vīra hāsya prastāvika | kautuka vinoda aneka | yā nāva dhīṭapāṭha || 11|| मन जालें कामाकार। तैसेचि निघती उद्गार। धीटपाठें परपार। पाविजेत नाहीं॥ १२॥ mana jāleṁ kāmākāra | taiseci nighatī udgāra | dhīṭapāṭheṁ parapāra | pāvijeta nāhīṁ || 12|| व्हावया उदरशांती। करणें लागे नरस्तुती। तेथें केली जे वित्पत्ति। त्या नाव धीटपाठ॥ १३॥ vhāvayā udaraśāṁtī | karaṇeṁ lāge narastutī | tetheṁ kelī je vitpatti | tyā nāva dhīṭapāṭha || 13|| कवित्व नसावें धीटपाठ। कवित्व नसावें खटपट। कवित्व नसावें उद्धट। पाषांडमत॥ १४॥ kavitva nasāveṁ dhīṭapāṭha | kavitva nasāveṁ khaṭapaṭa | kavitva nasāveṁ uddhaṭa | pāṣāṁḍamata || 14|| कवित्व नसावें वादांग। कवित्व नसावें रसभंग। कवित्व नसावें रंगभंग। दृष्टांतहीन॥ १५॥ kavitva nasāveṁ vādāṁga | kavitva nasāveṁ rasabhaṁga | kavitva nasāveṁ raṁgabhaṁga | dṛṣṭāṁtahīna || 15|| कवित्व नसावें पाल्हाळ। कवित्व नसावें बाष्कळ। कवित्व नसावें कुटीळ। लक्षुनियां॥ १६॥ kavitva nasāveṁ pālhāḻa | kavitva nasāveṁ bāṣkaḻa | kavitva nasāveṁ kuṭīḻa | lakṣuniyāṁ || 16|| हीन कवित्व नसावें। बोलिलेंचि न बोलावें। छंदभंग न करावें। मुद्राहीन॥ १७॥ hīna kavitva nasāveṁ | bolileṁci na bolāveṁ | chaṁdabhaṁga na karāveṁ | mudrāhīna || 17|| वित्पत्तिहीन तर्कहीन। कळाहीन शब्दहीन। भक्तिज्ञानवैराग्यहीन। कवित्व नसावें॥ १८॥ vitpattihīna tarkahīna | kaḻāhīna śabdahīna | bhaktijñānavairāgyahīna | kavitva nasāveṁ || 18|| भक्तिहीन जें कवित्व। तेंचि जाणावें ठोंबें मत। आवडीहीन जें वगत्रृत्व। कंटाळवाणें॥ १९॥ bhaktihīna jeṁ kavitva | teṁci jāṇāveṁ ṭhoṁbeṁ mata | āvaḍīhīna jeṁ vagatrṛtva | kaṁṭāḻavāṇeṁ || 19|| भक्तिविण जो अनुवाद। तोचि जाणावा विनोद। प्रीतीविण संवाद। घडे केवी॥ २०॥ bhaktiviṇa jo anuvāda | toci jāṇāvā vinoda | prītīviṇa saṁvāda | ghaḍe kevī || 20|| असो धीट पाठ तें ऐसें। नाथिलें अहंतेचें पिसें। आतां प्रसादिक तें कैसें। सांगिजेल॥ २१॥ aso dhīṭa pāṭha teṁ aiseṁ | nāthileṁ ahaṁteceṁ piseṁ | ātāṁ prasādika teṁ kaiseṁ | sāṁgijela || 21|| वैभव कांता कांचन। जयास वाटे हें वमन। अंतरीं लागलें ध्यान। सर्वोत्तमाचें॥ २२॥ vaibhava kāṁtā kāṁcana | jayāsa vāṭe heṁ vamana | aṁtarīṁ lāgaleṁ dhyāna | sarvottamāceṁ || 22|| जयास घडीनें घडी। लागे भगवंतीं आवडी। चढती वाढती गोडी। भगद्‍भजनाची॥ २३॥ jayāsa ghaḍīneṁ ghaḍī | lāge bhagavaṁtīṁ āvaḍī | caḍhatī vāḍhatī goḍī | bhagadbhajanācī || 23|| जो भगवद्‍भजनेंवीण। जाऊं नेदी येक क्षण। सर्वकाळ अंतःकरण। भक्तिरंगें रंगलें॥ २४॥ jo bhagavadbhajaneṁvīṇa | jāūṁ nedī yeka kṣaṇa | sarvakāḻa aṁtaḥkaraṇa | bhaktiraṁgeṁ raṁgaleṁ || 24|| जया अंतरी भगवंत। अचळ राहिला निवांत। तो स्वभावें जें बोलत। तें ब्रह्मनिरूपण॥ २५॥ jayā aṁtarī bhagavaṁta | acaḻa rāhilā nivāṁta | to svabhāveṁ jeṁ bolata | teṁ brahmanirūpaṇa || 25|| अंतरी बैसला गोविंद। तेणें लागला भक्तिछंद। भक्तीविण अनुवाद। आणीक नाहीं॥ २६॥ aṁtarī baisalā goviṁda | teṇeṁ lāgalā bhaktichaṁda | bhaktīviṇa anuvāda | āṇīka nāhīṁ || 26|| आवडी लागली अंतरीं। तैसीच वदे वैखरी। भावें करुणाकीर्तन करी। प्रेमभरें नाचतु॥ २७॥ āvaḍī lāgalī aṁtarīṁ | taisīca vade vaikharī | bhāveṁ karuṇākīrtana karī | premabhareṁ nācatu || 27|| भगवंतीं लागलें मन। तेणें नाठवे देहभान। शंका लज्या पळोन। दुरी ठेली॥ २८॥ bhagavaṁtīṁ lāgaleṁ mana | teṇeṁ nāṭhave dehabhāna | śaṁkā lajyā paḻona | durī ṭhelī || 28|| तो प्रेमरंगें रंगला। तो भक्तिमदें मातला। तेणें अहंभाव घातला। पायांतळीं॥ २९॥ to premaraṁgeṁ raṁgalā | to bhaktimadeṁ mātalā | teṇeṁ ahaṁbhāva ghātalā | pāyāṁtaḻīṁ || 29|| गात नाचत निशंक। तयास कैचे दिसती लोक। दृष्टीं त्रैलोक्यनायेक। वसोन ठेला॥ ३०॥ gāta nācata niśaṁka | tayāsa kaice disatī loka | dṛṣṭīṁ trailokyanāyeka | vasona ṭhelā || 30|| ऐसा भगवंतीं रंगला। आणीक कांहीं नलगे त्याला। स्वइछा वर्णूं लागला। ध्यान कीर्ती प्रताप॥ ३१॥ aisā bhagavaṁtīṁ raṁgalā | āṇīka kāṁhīṁ nalage tyālā | svaichā varṇūṁ lāgalā | dhyāna kīrtī pratāpa || 31|| नाना ध्यानें नाना मूर्ती। नाना प्रताप नाना कीर्ती। तयापुढें नरस्तुती। त्रुणतुल्य वाटे॥ ३२॥ nānā dhyāneṁ nānā mūrtī | nānā pratāpa nānā kīrtī | tayāpuḍheṁ narastutī | truṇatulya vāṭe || 32|| असो ऐसा भगवद्‍भक्त। जो ये संसारीं विरक्त। तयास मानिती मुक्त। साधुजन॥ ३३॥ aso aisā bhagavadbhakta | jo ye saṁsārīṁ virakta | tayāsa mānitī mukta | sādhujana || 33|| त्याचे भक्तीचें कौतुक। तयानव प्रसादिक। सहज बोलतां विवेक। प्रगट होय॥ ३४॥ tyāce bhaktīceṁ kautuka | tayānava prasādika | sahaja bolatāṁ viveka | pragaṭa hoya || 34|| ऐका कवित्वलक्षण। केलेंच करूं निरूपण। जेणे निवे अंतःकर्ण। श्रोतयांचें॥ ३५॥ aikā kavitvalakṣaṇa | keleṁca karūṁ nirūpaṇa | jeṇe nive aṁtaḥkarṇa | śrotayāṁceṁ || 35|| कवित्व असावें निर्मळ। कवित्व असावें सरळ। कवित्व असावें प्रांजळ। अन्वयाचें॥ ३६॥ kavitva asāveṁ nirmaḻa | kavitva asāveṁ saraḻa | kavitva asāveṁ prāṁjaḻa | anvayāceṁ || 36|| कवित्व असावें भक्तिबळें। कवित्व असावें अर्थागळें। कवित्व असावें वेगळें। अहंतेसी॥ ३७॥ kavitva asāveṁ bhaktibaḻeṁ | kavitva asāveṁ arthāgaḻeṁ | kavitva asāveṁ vegaḻeṁ | ahaṁtesī || 37|| कवित्व असावें कीर्तिवाड। कवित्व असावें रम्य गोड। कवित्व असावें जाड। प्रतापविषीं॥ ३८॥ kavitva asāveṁ kīrtivāḍa | kavitva asāveṁ ramya goḍa | kavitva asāveṁ jāḍa | pratāpaviṣīṁ || 38|| कवित्व असावें सोपें। कवित्व असावें अल्परूपें। कवित्व असावें सुल्लपें। चरणबंद॥ ३९॥ kavitva asāveṁ sopeṁ | kavitva asāveṁ alparūpeṁ | kavitva asāveṁ sullapeṁ | caraṇabaṁda || 39|| मृदु मंजुळ कोमळ। भव्य अद्‍भुत विशाळ। गौल्य माधुर्य रसाळ। भक्तिरसें॥ ४०॥ mṛdu maṁjuḻa komaḻa | bhavya adbhuta viśāḻa | gaulya mādhurya rasāḻa | bhaktiraseṁ || 40|| अक्षरबंद पदबंद। नाना चातुर्य प्रबंद। नाना कौशल्यता छंदबंद। धाटी मुद्रा अनेक॥ ४१॥ akṣarabaṁda padabaṁda | nānā cāturya prabaṁda | nānā kauśalyatā chaṁdabaṁda | dhāṭī mudrā aneka || 41|| नाना युक्ती नाना बुद्धी। नाना कळा नाना सिद्धी। नाना अन्वये साधी। नाना कवित्व॥ ४२॥ nānā yuktī nānā buddhī | nānā kaḻā nānā siddhī | nānā anvaye sādhī | nānā kavitva || 42|| नाना साहित्य दृष्टांत। नाना तर्क धात मात। नाना संमती सिद्धांत। पूर्वपक्षेंसीं॥ ४३॥ nānā sāhitya dṛṣṭāṁta | nānā tarka dhāta māta | nānā saṁmatī siddhāṁta | pūrvapakṣeṁsīṁ || 43|| नाना गती नाना वित्पत्ती। नाना मती नाना स्फुर्ति। नाना धारणा नाना धृती। या नाव कवित्व॥ ४४॥ nānā gatī nānā vitpattī | nānā matī nānā sphurti | nānā dhāraṇā nānā dhṛtī | yā nāva kavitva || 44|| शंका आशंका प्रत्योत्तरें। नाना काव्यें शास्त्राधारें। तुटे संशये निर्धारें। दिर्धारितां॥ ४५॥ śaṁkā āśaṁkā pratyottareṁ | nānā kāvyeṁ śāstrādhāreṁ | tuṭe saṁśaye nirdhāreṁ | dirdhāritāṁ || 45|| नाना प्रसंग नाना विचार। नाना योग नाना विवर। नाना तत्वचर्चासार। या नाव कवित्व॥ ४६॥ nānā prasaṁga nānā vicāra | nānā yoga nānā vivara | nānā tatvacarcāsāra | yā nāva kavitva || 46|| नाना साधनें पुरश्चरणें। नाना तपें तीर्थाटणें। नाना संदेह फेडणें। या नाव कवित्व॥ ४७॥ nānā sādhaneṁ puraścaraṇeṁ | nānā tapeṁ tīrthāṭaṇeṁ | nānā saṁdeha pheḍaṇeṁ | yā nāva kavitva || 47|| जेणें अनुताप उपजें। जेणें लोकिक लाजे। जेणें ज्ञान उमजे। या नाव कवित्व॥ ४८॥ jeṇeṁ anutāpa upajeṁ | jeṇeṁ lokika lāje | jeṇeṁ jñāna umaje | yā nāva kavitva || 48|| जेणें ज्ञान हें प्रबळे। जेणें वृत्ती हे मावळें। जेणें भक्तिमार्ग कळे। या नाव कवित्व॥ ४९॥ jeṇeṁ jñāna heṁ prabaḻe | jeṇeṁ vṛttī he māvaḻeṁ | jeṇeṁ bhaktimārga kaḻe | yā nāva kavitva || 49|| जेणें सद्‍बुद्धि तुटे। जेणें भवसिंधु आटे। जेणें भगवंत प्रगटे। या नाव कवित्व॥ ५०॥ jeṇeṁ sadbuddhi tuṭe | jeṇeṁ bhavasiṁdhu āṭe | jeṇeṁ bhagavaṁta pragaṭe | yā nāva kavitva || 50|| जेणें सद्‍बुद्धि लागे। जेणें पाषांड भंगे। जेणें विवेक जागे। या नाव कवित्व॥ ५१॥ jeṇeṁ sadbuddhi lāge | jeṇeṁ pāṣāṁḍa bhaṁge | jeṇeṁ viveka jāge | yā nāva kavitva || 51|| जेणें सद्वस्तु भासे। जेणें भास हा निरसे। जेणें भिन्नत्व नासे। या नाव कवित्व॥ ५२॥ jeṇeṁ sadvastu bhāse | jeṇeṁ bhāsa hā nirase | jeṇeṁ bhinnatva nāse | yā nāva kavitva || 52|| जेणें होये समाधान। जेणें तुटे संसारबंधन। जया मानिती सज्जन। तया नाव कवित्व॥ ५३॥ jeṇeṁ hoye samādhāna | jeṇeṁ tuṭe saṁsārabaṁdhana | jayā mānitī sajjana | tayā nāva kavitva || 53|| ऐसें कवित्वलक्षण। सांगतां तें असाधारण। परंतु कांहींयेक निरूपण। बुझावया केलें॥ ५४॥ aiseṁ kavitvalakṣaṇa | sāṁgatāṁ teṁ asādhāraṇa | paraṁtu kāṁhīṁyeka nirūpaṇa | bujhāvayā keleṁ || 54|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे कवित्वकला निरूपण समास तिसरा॥ ३॥ १४.३ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde kavitvakalā nirūpaṇa samāsa tisarā || 3|| 14.3 समास चौथा : कीर्तन लक्षण samāsa cauthā : kīrtana lakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || कलयुगीं कीर्तन करावें। केवळ कोमळ कुशळ गावें। कठीण कर्कश कुर्टें सांडावें। येकीकडे॥ १॥ kalayugīṁ kīrtana karāveṁ | kevaḻa komaḻa kuśaḻa gāveṁ | kaṭhīṇa karkaśa kurṭeṁ sāṁḍāveṁ | yekīkaḍe || 1|| खटखट खुंटून टाकावी। खळखळ खळांसीं न करावी। खरें खोटें खवळों नेदावी। वृत्ति आपुली॥ २॥ khaṭakhaṭa khuṁṭūna ṭākāvī | khaḻakhaḻa khaḻāṁsīṁ na karāvī | khareṁ khoṭeṁ khavaḻoṁ nedāvī | vṛtti āpulī || 2|| गर्वगाणें गाऊं नये। गातां गातां गळों नये। गोप्य गुज गर्जों नये। गुण गावे॥ ३॥ garvagāṇeṁ gāūṁ naye | gātāṁ gātāṁ gaḻoṁ naye | gopya guja garjoṁ naye | guṇa gāve || 3|| घष्टणी घिसणी घस्मरपणें। घसर घसरूं घसा खाणें। घुमघुमों चि घुमणें। योग्य नव्हे॥ ४॥ ghaṣṭaṇī ghisaṇī ghasmarapaṇeṁ | ghasara ghasarūṁ ghasā khāṇeṁ | ghumaghumoṁ ci ghumaṇeṁ | yogya navhe || 4|| नाना नामे भगवंताचीं। नाना ध्यानें सगुणाचीं। नाना कीर्तनें कीर्तीचीं। अद्‍भुत करावीं॥ ५॥ nānā nāme bhagavaṁtācīṁ | nānā dhyāneṁ saguṇācīṁ | nānā kīrtaneṁ kīrtīcīṁ | adbhuta karāvīṁ || 5|| चकचक चुकावेना। चाट चावट चळावेना। चरचर चुरचुर लागेना। ऐसें करावें॥ ६॥ cakacaka cukāvenā | cāṭa cāvaṭa caḻāvenā | caracara curacura lāgenā | aiseṁ karāveṁ || 6|| छळछळ छळणा करूं नये। छळितां छळितां छळों नयें। छळणें छळणा करूं नये। कोणीयेकाची॥ ७॥ chaḻachaḻa chaḻaṇā karūṁ naye | chaḻitāṁ chaḻitāṁ chaḻoṁ nayeṁ | chaḻaṇeṁ chaḻaṇā karūṁ naye | koṇīyekācī || 7|| जि जि जि जि म्हणावेना। जो जो जागे तो तो पावना। जपजपों जनींजनार्दना। संतुष्ट करावें॥ ८॥ ji ji ji ji mhaṇāvenā | jo jo jāge to to pāvanā | japajapoṁ janīṁjanārdanā | saṁtuṣṭa karāveṁ || 8|| झिरपे झरे पझरे जळ। झळके दुरुनी झळाळ। झडझडां झळकती सकळ। प्राणी तेथें॥ ९॥ jhirape jhare pajhare jaḻa | jhaḻake durunī jhaḻāḻa | jhaḍajhaḍāṁ jhaḻakatī sakaḻa | prāṇī tetheṁ || 9|| या या या या म्हणावें नलगे। या या या या उपाव नलगे। या या या या कांहीं च नलगे। सुबुद्धासी॥ १०॥ yā yā yā yā mhaṇāveṁ nalage | yā yā yā yā upāva nalage | yā yā yā yā kāṁhīṁ ca nalage | subuddhāsī || 10|| टक टक टक करूं नये। टाळाटाळी टिकों नये। टम टम टम टम लाऊं नये। कंटाळवाणी॥ ११॥ ṭaka ṭaka ṭaka karūṁ naye | ṭāḻāṭāḻī ṭikoṁ naye | ṭama ṭama ṭama ṭama lāūṁ naye | kaṁṭāḻavāṇī || 11|| ठस ठोंबस ठाकावेना। ठक ठक ठक करावेना। ठाकें ठमकें ठसावेना। मूर्तिध्यान॥ १२॥ ṭhasa ṭhoṁbasa ṭhākāvenā | ṭhaka ṭhaka ṭhaka karāvenā | ṭhākeṁ ṭhamakeṁ ṭhasāvenā | mūrtidhyāna || 12|| डळमळ डळमळ डकों नये। डगमग डगमग कामा नये। डंडळ डंडळ चुकों नये। हेंकाडपणें॥ १३॥ ḍaḻamaḻa ḍaḻamaḻa ḍakoṁ naye | ḍagamaga ḍagamaga kāmā naye | ḍaṁḍaḻa ḍaṁḍaḻa cukoṁ naye | heṁkāḍapaṇeṁ || 13|| ढिसाळ ढाला ढळती कुंचे। ढोबळा ढसकण डुले नाचे। ढळेचिना ढिगढिगांचे। कंटाळवाणे॥ १४॥ ḍhisāḻa ḍhālā ḍhaḻatī kuṁce | ḍhobaḻā ḍhasakaṇa ḍule nāce | ḍhaḻecinā ḍhigaḍhigāṁce | kaṁṭāḻavāṇe || 14|| नाना नेटक नागर। नाना नम्र गुणागर। नाना नेमक मधुर। नेमस्त गाणें॥ १५॥ nānā neṭaka nāgara | nānā namra guṇāgara | nānā nemaka madhura | nemasta gāṇeṁ || 15|| ताळ तुंबरे तानमानें। ताळबद्ध तंतगाणें। तूर्त तार्किक तनें मनें। तल्लिन होती॥ १६॥ tāḻa tuṁbare tānamāneṁ | tāḻabaddha taṁtagāṇeṁ | tūrta tārkika taneṁ maneṁ | tallina hotī || 16|| थर्थरां थरकती रोमांच। थै थै थै स्वरें उंच। थिरथिर थिरावे नाच। प्रेमळ भक्तांचा॥ १७॥ thartharāṁ tharakatī romāṁca | thai thai thai svareṁ uṁca | thirathira thirāve nāca | premaḻa bhaktāṁcā || 17|| दक्षदाक्षण्य दाटलें। बंदें प्रबंदें कोंदाटलें। दमदम दुमदुमों लागलें। जगदंतर॥ १८॥ dakṣadākṣaṇya dāṭaleṁ | baṁdeṁ prabaṁdeṁ koṁdāṭaleṁ | damadama dumadumoṁ lāgaleṁ | jagadaṁtara || 18|| धूर्त तूर्त धावोन आला। धिंगबुद्धीनें धिंग जाला। धाकें धाकें धोकला। रंग अवघा॥ १९॥ dhūrta tūrta dhāvona ālā | dhiṁgabuddhīneṁ dhiṁga jālā | dhākeṁ dhākeṁ dhokalā | raṁga avaghā || 19|| नाना नाटक नेटकें। नाना मानें तुकें कौतुकें। नाना नेमक अनेकें। विद्यापात्रें॥ २०॥ nānā nāṭaka neṭakeṁ | nānā māneṁ tukeṁ kautukeṁ | nānā nemaka anekeṁ | vidyāpātreṁ || 20|| पाप पळोन गेलें दुरी। पुण्य पुष्कळ प्रगटे वरी। परतरतो परे अंतरीं। चटक लागे॥ २१॥ pāpa paḻona geleṁ durī | puṇya puṣkaḻa pragaṭe varī | paratarato pare aṁtarīṁ | caṭaka lāge || 21|| फुकट फाकट फटवणें नाहीं। फटकळ फुगडी पिंगा नाहीं। फिकें फसकट फोल नाहीं। भकाध्या निंदा॥ २२॥ phukaṭa phākaṭa phaṭavaṇeṁ nāhīṁ | phaṭakaḻa phugaḍī piṁgā nāhīṁ | phikeṁ phasakaṭa phola nāhīṁ | bhakādhyā niṁdā || 22|| बरें बरें बरें म्हणती। बाबा बाबा उदंड करिती। बळें बळेंचि बळाविती। कथेलागीं॥ २३॥ bareṁ bareṁ bareṁ mhaṇatī | bābā bābā udaṁḍa karitī | baḻeṁ baḻeṁci baḻāvitī | kathelāgīṁ || 23|| भला भला भला लोकीं। भक्तिभावें भव्य अनेकीं। भूषण भाविक लोकीं। परोपकारें॥ २४॥ bhalā bhalā bhalā lokīṁ | bhaktibhāveṁ bhavya anekīṁ | bhūṣaṇa bhāvika lokīṁ | paropakāreṁ || 24|| मानेल तरी मानावें मनें। मत्त न व्हावें ममतेनें। मी मी मी मी बहुत जनें। म्हणिजेत आहे॥ २५॥ mānela tarī mānāveṁ maneṁ | matta na vhāveṁ mamateneṁ | mī mī mī mī bahuta janeṁ | mhaṇijeta āhe || 25|| येकें टोकत येकांपासीं। येऊं येऊं येती झडेसीं। या या या या असे तयासी। म्हणावें नलगे॥ २६॥ yekeṁ ṭokata yekāṁpāsīṁ | yeūṁ yeūṁ yetī jhaḍesīṁ | yā yā yā yā ase tayāsī | mhaṇāveṁ nalage || 26|| राग रंग रसाळ सुरंगें। अंतर संगित रागें। रत्नपरीक्षा रत्नामागें। धांवती लोक॥ २७॥ rāga raṁga rasāḻa suraṁgeṁ | aṁtara saṁgita rāgeṁ | ratnaparīkṣā ratnāmāgeṁ | dhāṁvatī loka || 27|| लवलवां लवती लोचन। लकलकां लकलें मन। लपलपों लपती जन। आवडीनें॥ २८॥ lavalavāṁ lavatī locana | lakalakāṁ lakaleṁ mana | lapalapoṁ lapatī jana | āvaḍīneṁ || 28|| वचनें वाउगीं वदेना। वावरेविवरे वसेना। वगत्रुत्वें निववी जना। विनित होउनी॥ २९॥ vacaneṁ vāugīṁ vadenā | vāvarevivare vasenā | vagatrutveṁ nivavī janā | vinita hounī || 29|| सारासार समस्तांला। सिकऊं सिकऊं जनाला। साहित संगित सज्जनाला। बरें वाटे॥ ३०॥ sārāsāra samastāṁlā | sikaūṁ sikaūṁ janālā | sāhita saṁgita sajjanālā | bareṁ vāṭe || 30|| खरेंखोटें खरें वाटलें। खर्खर खुर्खुर खुंटलें। खोटें खोटेपणें गेलें। खोटें म्हणोनियां॥ ३१॥ khareṁkhoṭeṁ khareṁ vāṭaleṁ | kharkhara khurkhura khuṁṭaleṁ | khoṭeṁ khoṭepaṇeṁ geleṁ | khoṭeṁ mhaṇoniyāṁ || 31|| शाहाणे शोधितां शोधेना। शास्त्रार्थ श्रृती बोधेना। शुक शारिकाशमेना। शब्द तयाचा॥ ३२॥ śāhāṇe śodhitāṁ śodhenā | śāstrārtha śrṛtī bodhenā | śuka śārikāśamenā | śabda tayācā || 32|| हरुषें हरुषें हासिला। हाहाहोहोनें भुलला। हित होईना तयाला। परत्रीचें॥ ३३॥ haruṣeṁ haruṣeṁ hāsilā | hāhāhohoneṁ bhulalā | hita hoīnā tayālā | paratrīceṁ || 33|| लक्षावें लक्षितां अलक्षीं। लक्षिलें लोचनातें लक्षी। लंगलें लयेतें अलक्षी। विहिंगममार्गें॥ ३४॥ lakṣāveṁ lakṣitāṁ alakṣīṁ | lakṣileṁ locanāteṁ lakṣī | laṁgaleṁ layeteṁ alakṣī | vihiṁgamamārgeṁ || 34|| क्षेत्र क्षेत्रज्ञ क्षोभतो। क्षमा क्षमून क्ष्मवितो। क्ष्मणें क्षोभणें क्षेत्रज्ञ तो। सर्वां ठाईं॥ ३५॥ kṣetra kṣetrajña kṣobhato | kṣamā kṣamūna kṣmavito | kṣmaṇeṁ kṣobhaṇeṁ kṣetrajña to | sarvāṁ ṭhāīṁ || 35|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे कीर्तन लक्षण निरूपण समास चौथा॥ ४॥ १४.४ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde kīrtana lakṣaṇa nirūpaṇa samāsa cauthā || 4|| 14.4 समास पांचवा : हरिकथा लक्षण samāsa pāṁcavā : harikathā lakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || मागां हरिकथेचें लक्षण। श्रोतीं केला होता प्रस्न। सावध होऊन विचक्षण। परिसोन आतां॥ १॥ māgāṁ harikatheceṁ lakṣaṇa | śrotīṁ kelā hotā prasna | sāvadha hoūna vicakṣaṇa | parisona ātāṁ || 1|| हरिकथा कैसी करावी। रंगें कैसी भरावी। जेणें पाविजे पदवी। रघुनाथकृपेची॥ २॥ harikathā kaisī karāvī | raṁgeṁ kaisī bharāvī | jeṇeṁ pāvije padavī | raghunāthakṛpecī || 2|| सोनें आणि परिमळे। युक्षदंडा लागती फळें। गौल्य माधुर्य रसाळें। तरी ते अपूर्वता॥ ३॥ soneṁ āṇi parimaḻe | yukṣadaṁḍā lāgatī phaḻeṁ | gaulya mādhurya rasāḻeṁ | tarī te apūrvatā || 3|| तैसा हरिदास आणि विरक्त। ज्ञाता आणि प्रेमळ भक्त। वित्पन्न आणि वादरहित। तरी हेहि अपूर्वता॥ ४॥ taisā haridāsa āṇi virakta | jñātā āṇi premaḻa bhakta | vitpanna āṇi vādarahita | tarī hehi apūrvatā || 4|| रागज्ञानी ताळज्ञानी। सकळकळा ब्रह्मज्ञानी। निराभिमानें वर्ते जनीं। तरी हेहि अपूर्वता॥ ५॥ rāgajñānī tāḻajñānī | sakaḻakaḻā brahmajñānī | nirābhimāneṁ varte janīṁ | tarī hehi apūrvatā || 5|| मछर नाहीं जयासी। जो अत्यंत प्रिये सज्जनासी। चतुरांग जाणें मानसीं। अंतरनिष्ठ॥ ६॥ machara nāhīṁ jayāsī | jo atyaṁta priye sajjanāsī | caturāṁga jāṇeṁ mānasīṁ | aṁtaraniṣṭha || 6|| जयंत्यादिकें नाना पर्वें। तीर्थें क्षेत्रें जें अपूर्वें। जेथें वसिजे देवाधिदेवें। सामर्थ्यरूपें॥ ७॥ jayaṁtyādikeṁ nānā parveṁ | tīrtheṁ kṣetreṁ jeṁ apūrveṁ | jetheṁ vasije devādhideveṁ | sāmarthyarūpeṁ || 7|| तया तीर्थातें जे न मानिती। शब्दज्ञानें मिथ्या म्हणती। तया पामरां श्रीपती। जोडेल कैंचा॥ ८॥ tayā tīrthāteṁ je na mānitī | śabdajñāneṁ mithyā mhaṇatī | tayā pāmarāṁ śrīpatī | joḍela kaiṁcā || 8|| निर्गुण नेलें संदेहानें। सगुण नेलें ब्रह्मज्ञानें। दोहिकडे अभिमानें। वोस केलें॥ ९॥ nirguṇa neleṁ saṁdehāneṁ | saguṇa neleṁ brahmajñāneṁ | dohikaḍe abhimāneṁ | vosa keleṁ || 9|| पुढें असतां सगुणमूर्ती। निर्गुणकथा जे करिती। प्रतिपादून उछेदिती। तेचि पढतमूर्ख॥ १०॥ puḍheṁ asatāṁ saguṇamūrtī | nirguṇakathā je karitī | pratipādūna ucheditī | teci paḍhatamūrkha || 10|| ऐसी न कीजे हरिकथा। अंतर पडे उभये पंथा। परिस लक्षणें आतां। हरिकथेचीं॥ ११॥ aisī na kīje harikathā | aṁtara paḍe ubhaye paṁthā | parisa lakṣaṇeṁ ātāṁ | harikathecīṁ || 11|| सगुणमूर्तीपुढें भावें। करुणाकीर्तन करावें। नानाध्यानें वर्णावें। प्रतापकीर्तीतें॥ १२॥ saguṇamūrtīpuḍheṁ bhāveṁ | karuṇākīrtana karāveṁ | nānādhyāneṁ varṇāveṁ | pratāpakīrtīteṁ || 12|| ऐसें गातां स्वभावें। रसाळ कथा वोढवे। सर्वांतरीं हेलावे। प्रेमसुख॥ १३॥ aiseṁ gātāṁ svabhāveṁ | rasāḻa kathā voḍhave | sarvāṁtarīṁ helāve | premasukha || 13|| कथा रचायाची खूण। सगुणीं नाणावें निर्गुण। न बोलावे दोष गुण। पुढिलांचे कदा॥ १४॥ kathā racāyācī khūṇa | saguṇīṁ nāṇāveṁ nirguṇa | na bolāve doṣa guṇa | puḍhilāṁce kadā || 14|| देवाचें वर्णावें वैभाव। नाना प्रकारें महत्त्व। सगुणीं ठेउनियां भाव। हरिकथा करावी॥ १५॥ devāceṁ varṇāveṁ vaibhāva | nānā prakāreṁ mahattva | saguṇīṁ ṭheuniyāṁ bhāva | harikathā karāvī || 15|| लाज सांडून जनाची। आस्था सांडून धनाची। नीच नवी कीर्तनाची। आवडी धरावी॥ १६॥ lāja sāṁḍūna janācī | āsthā sāṁḍūna dhanācī | nīca navī kīrtanācī | āvaḍī dharāvī || 16|| नम्र होऊन राजांगणीं। निःशंक जावें लोटांगणी। करताळिका नृत्य वाणीं। नामघोषें गर्जावें॥ १७॥ namra hoūna rājāṁgaṇīṁ | niḥśaṁka jāveṁ loṭāṁgaṇī | karatāḻikā nṛtya vāṇīṁ | nāmaghoṣeṁ garjāveṁ || 17|| येकांची कीर्ति येकापुढें। वर्णितां साहित्य न पडे। म्हणोनियां निवाडे। जेथील तेथें॥ १८॥ yekāṁcī kīrti yekāpuḍheṁ | varṇitāṁ sāhitya na paḍe | mhaṇoniyāṁ nivāḍe | jethīla tetheṁ || 18|| मूर्ती नस्तां सगुण। श्रवणीं बैसले साधुजन। तरी अद्वैतनिरूपण। अवश्य करावें॥ १९॥ mūrtī nastāṁ saguṇa | śravaṇīṁ baisale sādhujana | tarī advaitanirūpaṇa | avaśya karāveṁ || 19|| नाहीं मूर्ती नाहीं सज्जन। श्रवणीं बैसले भाविक जन। तरी करावें कीर्तन। प्रस्ताविक वैराग्य॥ २०॥ nāhīṁ mūrtī nāhīṁ sajjana | śravaṇīṁ baisale bhāvika jana | tarī karāveṁ kīrtana | prastāvika vairāgya || 20|| श्रुंघारिक नवरसिक। यामधें सांडावें येक। स्त्रियादिकांचें कौतुक। वर्णुं नये कीं॥ २१॥ śruṁghārika navarasika | yāmadheṁ sāṁḍāveṁ yeka | striyādikāṁceṁ kautuka | varṇuṁ naye kīṁ || 21|| लावण्य स्त्रियांचें वर्णितां। विकार बाधिजे तत्वता। धारिष्टापासून श्रोता। चळे तत्काळ॥ २२॥ lāvaṇya striyāṁceṁ varṇitāṁ | vikāra bādhije tatvatā | dhāriṣṭāpāsūna śrotā | caḻe tatkāḻa || 22|| म्हणऊन तें तजावें। जें बाधक साधकां स्वभावें। घेतां अंतरीं ठसावें। ध्यान स्त्रियांचें॥ २३॥ mhaṇaūna teṁ tajāveṁ | jeṁ bādhaka sādhakāṁ svabhāveṁ | ghetāṁ aṁtarīṁ ṭhasāveṁ | dhyāna striyāṁceṁ || 23|| लावण्य स्त्रियांचें ध्यान। कामाकार जालें मन। कैचें आठवेल ध्यान। ईश्वराचें॥ २४॥ lāvaṇya striyāṁceṁ dhyāna | kāmākāra jāleṁ mana | kaiceṁ āṭhavela dhyāna | īśvarāceṁ || 24|| स्त्री वर्णितां सुखावला। लावण्याचे भरीं भरला। तो स्वयें जाणावा चेवला। ईश्वरापासुनी॥ २५॥ strī varṇitāṁ sukhāvalā | lāvaṇyāce bharīṁ bharalā | to svayeṁ jāṇāvā cevalā | īśvarāpāsunī || 25|| हरिकथेसी भावबळें। गेला रंग तो तुंबळे। निमिष्य येक जरी आकळे। ध्यानीं परमात्मा॥ २६॥ harikathesī bhāvabaḻeṁ | gelā raṁga to tuṁbaḻe | nimiṣya yeka jarī ākaḻe | dhyānīṁ paramātmā || 26|| ध्यानीं गुंतलें मन। कैचें आठवेल जन। निशंक निर्ल्लज कीर्तन। करितां रंग माजे॥ २७॥ dhyānīṁ guṁtaleṁ mana | kaiceṁ āṭhavela jana | niśaṁka nirllaja kīrtana | karitāṁ raṁga māje || 27|| रागज्ञान ताळज्ञान। स्वरज्ञानेंसीं वित्पन्न। अर्थान्वयाचें कीर्तन। करूं जाणे॥ २८॥ rāgajñāna tāḻajñāna | svarajñāneṁsīṁ vitpanna | arthānvayāceṁ kīrtana | karūṁ jāṇe || 28|| छपन्न भाषा नाना कळा। कंठमाधुर्य कोकिळा। परी तो भक्तिमार्ग वेगळा। भक्त जाणती॥ २९॥ chapanna bhāṣā nānā kaḻā | kaṁṭhamādhurya kokiḻā | parī to bhaktimārga vegaḻā | bhakta jāṇatī || 29|| भक्तांस देवाचें ध्यान। देवावांचून नेणें अन्न। कळावंतांचें जें मन। तें कळाकार जालें॥ ३०॥ bhaktāṁsa devāceṁ dhyāna | devāvāṁcūna neṇeṁ anna | kaḻāvaṁtāṁceṁ jeṁ mana | teṁ kaḻākāra jāleṁ || 30|| श्रीहरिवीण जे कळा। तेचि जाणावी अवकळा। देवास सांडून वेगळा। प्रत्यक्ष पडिला॥ ३१॥ śrīharivīṇa je kaḻā | teci jāṇāvī avakaḻā | devāsa sāṁḍūna vegaḻā | pratyakṣa paḍilā || 31|| सर्पीं वेढिलें चंदनासी। निधानाआड विवसी। नाना कळा देवासी। आड तैस्या॥ ३२॥ sarpīṁ veḍhileṁ caṁdanāsī | nidhānāāḍa vivasī | nānā kaḻā devāsī | āḍa taisyā || 32|| सांडून देव सर्वज्ञ। नादामध्यें व्हावें मग्न। तें प्रत्यक्ष विघ्न। आडवें आलें॥ ३३॥ sāṁḍūna deva sarvajña | nādāmadhyeṁ vhāveṁ magna | teṁ pratyakṣa vighna | āḍaveṁ āleṁ || 33|| येक मन गुंतलें स्वरीं। कोणें चिंतावा श्रीहरी। बळेंचि धरुनियां चोरीं। शुश्रृषा घेतली॥ ३४॥ yeka mana guṁtaleṁ svarīṁ | koṇeṁ ciṁtāvā śrīharī | baḻeṁci dharuniyāṁ corīṁ | śuśrṛṣā ghetalī || 34|| करितां देवाचें दर्शन। आडवें आलें रागज्ञान। तेणें धरुनियां मन। स्वरामागें नेलें॥ ३५॥ karitāṁ devāceṁ darśana | āḍaveṁ āleṁ rāgajñāna | teṇeṁ dharuniyāṁ mana | svarāmāgeṁ neleṁ || 35|| भेटों जातां राजद्वारीं। बळेंचि धरिला बेगारी। कळावंतां तैसी परी। कळेनें केली॥ ३६॥ bheṭoṁ jātāṁ rājadvārīṁ | baḻeṁci dharilā begārī | kaḻāvaṁtāṁ taisī parī | kaḻeneṁ kelī || 36|| मन ठेऊन ईश्वरीं। जो कोणी हरिकथा करी। तोचि ये संसारीं। धन्य जाणा॥ ३७॥ mana ṭheūna īśvarīṁ | jo koṇī harikathā karī | toci ye saṁsārīṁ | dhanya jāṇā || 37|| जयास हरिकथेची गोडी। उठे नीच नवी आवडी। तयास जोडली जोडी। सर्वोत्तमाची॥ ३८॥ jayāsa harikathecī goḍī | uṭhe nīca navī āvaḍī | tayāsa joḍalī joḍī | sarvottamācī || 38|| हरिकथा मांडली जेथें। सर्व सांडून धावे तेथें। आलस्य निद्रा दवडून स्वार्थें। हरिकथेसि सादर॥ ३९॥ harikathā māṁḍalī jetheṁ | sarva sāṁḍūna dhāve tetheṁ | ālasya nidrā davaḍūna svārtheṁ | harikathesi sādara || 39|| हरिभक्तांचिये घरीं। नीच कृत्य अंगिकारी। साहेभूत सर्वांपरीं। साक्षपें होये॥ ४०॥ haribhaktāṁciye gharīṁ | nīca kṛtya aṁgikārī | sāhebhūta sarvāṁparīṁ | sākṣapeṁ hoye || 40|| या नावाचा हरिदास। जयासि नामीं विश्वास। येथून हा समास। संपूर्ण जाला॥ ४१॥ yā nāvācā haridāsa | jayāsi nāmīṁ viśvāsa | yethūna hā samāsa | saṁpūrṇa jālā || 41|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे हरिकथालक्षणनिरूपण समास पांचवा॥ ५॥ १४.५ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde harikathālakṣaṇanirūpaṇa samāsa pāṁcavā || 5|| 14.5 समास सहावा : चातुर्य लक्षण samāsa sahāvā : cāturya lakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || रूप लावण्य अभ्यासितां न ये। सहजगुणास न चले उपाये। कांहीं तरी धरावी सोये। अगांतुक गुणाची॥ १॥ rūpa lāvaṇya abhyāsitāṁ na ye | sahajaguṇāsa na cale upāye | kāṁhīṁ tarī dharāvī soye | agāṁtuka guṇācī || 1|| काळें माणुस गोरें होयेना। वनाळास येत्‍न चालेना। मुक्यास वाचा फुटेना। हा सहजगुण॥ २॥ kāḻeṁ māṇusa goreṁ hoyenā | vanāḻāsa yetna cālenā | mukyāsa vācā phuṭenā | hā sahajaguṇa || 2|| आंधळें डोळस होयेना। बधिर तें ऐकेना। पांगुळ पाये घेइना। हा सहजगुण॥ ३॥ āṁdhaḻeṁ ḍoḻasa hoyenā | badhira teṁ aikenā | pāṁguḻa pāye gheinā | hā sahajaguṇa || 3|| कुरूपतेचीं लक्षणें। किती म्हणोनि सांगणें। रूप लावण्य याकारणें। पालटेना॥ ४॥ kurūpatecīṁ lakṣaṇeṁ | kitī mhaṇoni sāṁgaṇeṁ | rūpa lāvaṇya yākāraṇeṁ | pālaṭenā || 4|| अवगुण सोडितां जाती। उत्तम गुण अभासितां येती। कुविद्या सांडून सिकती। शाहाणे विद्या॥ ५॥ avaguṇa soḍitāṁ jātī | uttama guṇa abhāsitāṁ yetī | kuvidyā sāṁḍūna sikatī | śāhāṇe vidyā || 5|| मूर्खपण सांडितां जातें। शाहाणपण सिकतां येतें। कारबार करितां उमजतें। सकळ कांहीं॥ ६॥ mūrkhapaṇa sāṁḍitāṁ jāteṁ | śāhāṇapaṇa sikatāṁ yeteṁ | kārabāra karitāṁ umajateṁ | sakaḻa kāṁhīṁ || 6|| मान्यता आवडे जीवीं। तरी कां उपेक्षा करावी। चातुर्येंविण उंच पदवी। कदापी नाहीं॥ ७॥ mānyatā āvaḍe jīvīṁ | tarī kāṁ upekṣā karāvī | cāturyeṁviṇa uṁca padavī | kadāpī nāhīṁ || 7|| ऐसी प्रचीत येते मना। तरी कां स्वहित कराना। सन्मार्गें चालतां जनां। सज्जना माने॥ ८॥ aisī pracīta yete manā | tarī kāṁ svahita karānā | sanmārgeṁ cālatāṁ janāṁ | sajjanā māne || 8|| देहे नेटकें श्रुंघारिलें। परी चातुर्येंविण नासलें। गुणेंविण साजिरें केलें। बष्कळ जैसें॥ ९॥ dehe neṭakeṁ śruṁghārileṁ | parī cāturyeṁviṇa nāsaleṁ | guṇeṁviṇa sājireṁ keleṁ | baṣkaḻa jaiseṁ || 9|| अंतर्कळा श्रृंघारावी। नानापरी उमजवावी। संपदा मेळऊन भोगावी। सावकास॥ १०॥ aṁtarkaḻā śrṛṁghārāvī | nānāparī umajavāvī | saṁpadā meḻaūna bhogāvī | sāvakāsa || 10|| प्रेत्न करीना सिकेना। शरीर तेंहि कष्टविना। उत्तम गुण घेईना। सदाकोपी॥ ११॥ pretna karīnā sikenā | śarīra teṁhi kaṣṭavinā | uttama guṇa gheīnā | sadākopī || 11|| आपण दुसऱ्यास करावें। तें उसिणें सवेंचि घ्यावें। जना कष्टवितां कष्टावें। लागेल बहु॥ १२॥ āpaṇa dusayāsa karāveṁ | teṁ usiṇeṁ saveṁci ghyāveṁ | janā kaṣṭavitāṁ kaṣṭāveṁ | lāgela bahu || 12|| न्यायें वर्तेल तो शहाणा। अन्याइ तो दैन्यवाणा। नाना चातुर्याच्या खुणा। चतुर जाणे॥ १३॥ nyāyeṁ vartela to śahāṇā | anyāi to dainyavāṇā | nānā cāturyācyā khuṇā | catura jāṇe || 13|| जें बहुतांस मानलें। तें बहुतीं मान्य केलें। येर तें वेर्थचि गेलें। जगनिंद्य॥ १४॥ jeṁ bahutāṁsa mānaleṁ | teṁ bahutīṁ mānya keleṁ | yera teṁ verthaci geleṁ | jaganiṁdya || 14|| लोक आपणासि वोळावे। किंवा आवघेच कोंसळावे। आपणास समाधान फावे। ऐसें करावें॥ १५॥ loka āpaṇāsi voḻāve | kiṁvā āvagheca koṁsaḻāve | āpaṇāsa samādhāna phāve | aiseṁ karāveṁ || 15|| समाधानें समाधान वाढे। मित्रिनें मित्रि जोडे। मोडितां क्षणमात्रें मोडे। बरेपण॥ १६॥ samādhāneṁ samādhāna vāḍhe | mitrineṁ mitri joḍe | moḍitāṁ kṣaṇamātreṁ moḍe | barepaṇa || 16|| अहो कांहो अरे कांरे। जनीं ऐकिजेतें किं ते। कळत असतांच कां रे। निकामीपन॥ १७॥ aho kāṁho are kāṁre | janīṁ aikijeteṁ kiṁ te | kaḻata asatāṁca kāṁ re | nikāmīpana || 17|| चातुर्यें श्रुंघारे अंतर। वस्त्रें श्रुंघारे शरीर। दोहिमधें कोण थोर। बरें पाहा॥ १८॥ cāturyeṁ śruṁghāre aṁtara | vastreṁ śruṁghāre śarīra | dohimadheṁ koṇa thora | bareṁ pāhā || 18|| बाह्याकार श्रुंगारिलें। तेणें लोकांच्या हातासि काये आलें। चातुर्यें बहुतांसी रक्षिलें। नाना प्रकारें॥ १९॥ bāhyākāra śruṁgārileṁ | teṇeṁ lokāṁcyā hātāsi kāye āleṁ | cāturyeṁ bahutāṁsī rakṣileṁ | nānā prakāreṁ || 19|| बरें खावें बरें जेवावें। बरें ल्यावें बरें नेसावें। समस्तीं बरें म्हणावें। ऐसी वासना॥ २०॥ bareṁ khāveṁ bareṁ jevāveṁ | bareṁ lyāveṁ bareṁ nesāveṁ | samastīṁ bareṁ mhaṇāveṁ | aisī vāsanā || 20|| तनें मनें झिजावें। तेणें भले म्हणोन घ्यावें। उगें चि कल्पितां सिणावें। लागेल पुढें॥ २१॥ taneṁ maneṁ jhijāveṁ | teṇeṁ bhale mhaṇona ghyāveṁ | ugeṁ ci kalpitāṁ siṇāveṁ | lāgela puḍheṁ || 21|| लोकीं कार्यभाग आडे। तो कार्यभाग जेथें घडे। लोक सहजचि वोढे। कामासाठीं॥ २२॥ lokīṁ kāryabhāga āḍe | to kāryabhāga jetheṁ ghaḍe | loka sahajaci voḍhe | kāmāsāṭhīṁ || 22|| म्हणोन दुरऱ्यास सुखी करावें। तेणें आपण सुखी व्हावें। दुसऱ्यास कष्टवितां कष्टावें। लागेल स्वयें॥ २३॥ mhaṇona durayāsa sukhī karāveṁ | teṇeṁ āpaṇa sukhī vhāveṁ | dusayāsa kaṣṭavitāṁ kaṣṭāveṁ | lāgela svayeṁ || 23|| हें तों प्रगटचि आहे। पाहिल्याविण कामा नये। समजणें हा उपाये। प्राणीमात्रासी॥ २४॥ heṁ toṁ pragaṭaci āhe | pāhilyāviṇa kāmā naye | samajaṇeṁ hā upāye | prāṇīmātrāsī || 24|| समजले आणि वर्तले। तेचि भाग्यपुरुष जाले। यावेगळे उरले। तें करंटे पुरुष॥ २५॥ samajale āṇi vartale | teci bhāgyapuruṣa jāle | yāvegaḻe urale | teṁ karaṁṭe puruṣa || 25|| जितुका व्याप तितुकें वैभव। वैभवासारिखा हावभाव। समजले पाहिजे उपाव। प्रगटचि आहे॥ २६॥ jitukā vyāpa titukeṁ vaibhava | vaibhavāsārikhā hāvabhāva | samajale pāhije upāva | pragaṭaci āhe || 26|| आळसें कार्येभाग नासतो। साक्षेप होत होत होतो। दिसते गोष्टी कळेना तो। शाहाणा कैसा॥ २७॥ āḻaseṁ kāryebhāga nāsato | sākṣepa hota hota hoto | disate goṣṭī kaḻenā to | śāhāṇā kaisā || 27|| मित्रि करितां होतें कृत्य। वैर करितां होतो मृत्यु। बोलिलें हें सत्य किं असत्य। वोळखावें॥ २८॥ mitri karitāṁ hoteṁ kṛtya | vaira karitāṁ hoto mṛtyu | bolileṁ heṁ satya kiṁ asatya | voḻakhāveṁ || 28|| आपणास शाहाणें करूं नेणें। आपलें हित आपण नेणें। जनीं मैत्रि राखों नेणे। वैर करी॥ २९॥ āpaṇāsa śāhāṇeṁ karūṁ neṇeṁ | āpaleṁ hita āpaṇa neṇeṁ | janīṁ maitri rākhoṁ neṇe | vaira karī || 29|| ऐसे प्रकारीचे जन। त्यास म्हणावें अज्ञान। तयापासीं समाधान। कोण पावे॥ ३०॥ aise prakārīce jana | tyāsa mhaṇāveṁ ajñāna | tayāpāsīṁ samādhāna | koṇa pāve || 30|| आपण येकायेकी येकला। सृष्टींत भांडत चालिला। बहुतांमध्यें येकल्याला। येश कैचें॥ ३१॥ āpaṇa yekāyekī yekalā | sṛṣṭīṁta bhāṁḍata cālilā | bahutāṁmadhyeṁ yekalyālā | yeśa kaiceṁ || 31|| बहुतांचे मुखी उरावें। बहुतांचे अंतरीं भरावें। उत्तम गुणीं विवरावें। प्राणीमात्रासी॥ ३२॥ bahutāṁce mukhī urāveṁ | bahutāṁce aṁtarīṁ bharāveṁ | uttama guṇīṁ vivarāveṁ | prāṇīmātrāsī || 32|| शाहाणे करावे जन। पतित करावे पावन। सृष्टिमधें भगवद्‍भजन। वाढवावें॥ ३३॥ śāhāṇe karāve jana | patita karāve pāvana | sṛṣṭimadheṁ bhagavadbhajana | vāḍhavāveṁ || 33|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे चातुर्येलक्षणनिरूपण समास सहावा॥ ६॥ १४.६ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde cāturyelakṣaṇanirūpaṇa samāsa sahāvā || 6|| 14.6 समास सातवा : युगधर्म निरूपण samāsa sātavā : yugadharma nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || नाना वेश नाना आश्रम। सर्वांचें मूळ गृहस्थाश्रम। जेथें पावती विश्राम। त्रैलोक्यवासी॥ १॥ nānā veśa nānā āśrama | sarvāṁceṁ mūḻa gṛhasthāśrama | jetheṁ pāvatī viśrāma | trailokyavāsī || 1|| देव ऋषी मुनी योगी। नाना तापसी वीतरागी। पितृआदिकरून विभागी। अतीत अभ्यागत॥ २॥ deva ṛṣī munī yogī | nānā tāpasī vītarāgī | pitṛādikarūna vibhāgī | atīta abhyāgata || 2|| गृहस्थाश्रमीं निर्माण जाले। आपला आश्रम टाकून गेले। परंतु गृहस्थागृहीं हिंडों लागले। कीर्तिरूपें॥ ३॥ gṛhasthāśramīṁ nirmāṇa jāle | āpalā āśrama ṭākūna gele | paraṁtu gṛhasthāgṛhīṁ hiṁḍoṁ lāgale | kīrtirūpeṁ || 3|| याकारणें गृहस्थाश्रम। सकळामधें उत्तमोत्तम। परंतु पाहिजे स्वधर्म। आणी भूतदया॥ ४॥ yākāraṇeṁ gṛhasthāśrama | sakaḻāmadheṁ uttamottama | paraṁtu pāhije svadharma | āṇī bhūtadayā || 4|| जेथें शडकर्में चालती। विध्योक्त क्रिया आचरती। वाग्माधुर्यें बोलती। प्राणीमात्रासी॥ ५॥ jetheṁ śaḍakarmeṁ cālatī | vidhyokta kriyā ācaratī | vāgmādhuryeṁ bolatī | prāṇīmātrāsī || 5|| सर्वप्रकारें नेमक। शास्त्रोक्त करणें कांहींयेक। त्याहिमध्यें अलोलिक। तो हा भक्तिमार्ग॥ ६॥ sarvaprakāreṁ nemaka | śāstrokta karaṇeṁ kāṁhīṁyeka | tyāhimadhyeṁ alolika | to hā bhaktimārga || 6|| पुरश्चरणी कायाक्लेसी। दृढव्रती परम सायासी। जगदीशावेगळें जयासी। थोर नाहीं॥ ७॥ puraścaraṇī kāyāklesī | dṛḍhavratī parama sāyāsī | jagadīśāvegaḻeṁ jayāsī | thora nāhīṁ || 7|| काया वाचा जीवें प्राणें। कष्टे भगवंताकारणें। मनें घेतलें धरणें। भजनमार्गीं॥ ८॥ kāyā vācā jīveṁ prāṇeṁ | kaṣṭe bhagavaṁtākāraṇeṁ | maneṁ ghetaleṁ dharaṇeṁ | bhajanamārgīṁ || 8|| ऐसा भगवंताचा भक्त। विशेष अंतरीं विरक्त। संसार सांडून झाला मुक्त। देवाकारणें॥ ९॥ aisā bhagavaṁtācā bhakta | viśeṣa aṁtarīṁ virakta | saṁsāra sāṁḍūna jhālā mukta | devākāraṇeṁ || 9|| अंतरापासून वैराग्य। तेंचि जाणावें महद्‍भाग्य। लोलंगतेयेवढें अभाग्य। आणीक नाहीं॥ १०॥ aṁtarāpāsūna vairāgya | teṁci jāṇāveṁ mahadbhāgya | lolaṁgateyevaḍheṁ abhāgya | āṇīka nāhīṁ || 10|| राजे राज्य सांडून गेले। भगवंताकारणें हिंडलें। कीर्तिरूपें पावन जाले। भूमंडळीं॥ ११॥ rāje rājya sāṁḍūna gele | bhagavaṁtākāraṇeṁ hiṁḍaleṁ | kīrtirūpeṁ pāvana jāle | bhūmaṁḍaḻīṁ || 11|| ऐसा जो कां योगेश्वर। अंतरीं प्रत्ययाचा विचार। उकलूं जाणे अंतर। प्राणीमात्रांचें॥ १२॥ aisā jo kāṁ yogeśvara | aṁtarīṁ pratyayācā vicāra | ukalūṁ jāṇe aṁtara | prāṇīmātrāṁceṁ || 12|| ऐसी वृत्ति उदासीन। त्याहिवरी विशेष आत्मज्ञान। दर्शनमात्रें समाधान। पावती लोक॥ १३॥ aisī vṛtti udāsīna | tyāhivarī viśeṣa ātmajñāna | darśanamātreṁ samādhāna | pāvatī loka || 13|| बहुतांसी करी उपाये। तो जनाच्या वाट्या न ये। अखंड जयाचे हृदये। भगवद्‍रूप॥ १४॥ bahutāṁsī karī upāye | to janācyā vāṭyā na ye | akhaṁḍa jayāce hṛdaye | bhagavadrūpa || 14|| जनास दिसे हा दुश्चित। परी तो आहे सावचित। अखंड जयाचें चित्त। परमेश्वरीं॥ १५॥ janāsa dise hā duścita | parī to āhe sāvacita | akhaṁḍa jayāceṁ citta | parameśvarīṁ || 15|| उपासनामूर्तिध्यानीं। अथवा आत्मानुसंधानीं। नाहिं तरी श्रवणमननीं। निरंतर॥ १६॥ upāsanāmūrtidhyānīṁ | athavā ātmānusaṁdhānīṁ | nāhiṁ tarī śravaṇamananīṁ | niraṁtara || 16|| पूर्वजांच्या पुण्यकोटी। संग्रह असिल्या गांठीं। तरीच ऐसीयाची भेटी। होये जनासी॥ १७॥ pūrvajāṁcyā puṇyakoṭī | saṁgraha asilyā gāṁṭhīṁ | tarīca aisīyācī bheṭī | hoye janāsī || 17|| प्रचीतिविण जें ज्ञान। तो आवघाचि अनुमान। तेथें कैंचें परत्रसाधन। प्राणीयासी॥ १८॥ pracītiviṇa jeṁ jñāna | to āvaghāci anumāna | tetheṁ kaiṁceṁ paratrasādhana | prāṇīyāsī || 18|| याकारणें मुख्य प्रत्यये। प्रचीतिविण काम नये। उपायासारिखा अपाये। शाहाणे जाणती॥ १९॥ yākāraṇeṁ mukhya pratyaye | pracītiviṇa kāma naye | upāyāsārikhā apāye | śāhāṇe jāṇatī || 19|| वेडें संसार सांडून गेलें। तरी तें कष्टकष्टोंचि मेलें। दोहिकडे अंतरलें। इहलोक परत्र॥ २०॥ veḍeṁ saṁsāra sāṁḍūna geleṁ | tarī teṁ kaṣṭakaṣṭoṁci meleṁ | dohikaḍe aṁtaraleṁ | ihaloka paratra || 20|| रागें रागें निघोन गेला। तरी तो भांडभांडोंचि मेला। बहुत लोक कष्टी केला। आपणहि कष्टी॥ २१॥ rāgeṁ rāgeṁ nighona gelā | tarī to bhāṁḍabhāṁḍoṁci melā | bahuta loka kaṣṭī kelā | āpaṇahi kaṣṭī || 21|| निघोन गेला परी अज्ञान। त्याचे संगती लागले जन। गुरु शिष्य दोघे समान। अज्ञानरूपें॥ २२॥ nighona gelā parī ajñāna | tyāce saṁgatī lāgale jana | guru śiṣya doghe samāna | ajñānarūpeṁ || 22|| आशावादी अनाचारी। निघोनि गेला देशांतरीं। तरी तो अनाचारचि करी। जनामध्यें॥ २३॥ āśāvādī anācārī | nighoni gelā deśāṁtarīṁ | tarī to anācāraci karī | janāmadhyeṁ || 23|| गृहीं पोटेविण कष्टती। कष्टी होऊन निघोन जाती। त्यास ठाईं ठाईं मारिती। चोरी भरतां॥ २४॥ gṛhīṁ poṭeviṇa kaṣṭatī | kaṣṭī hoūna nighona jātī | tyāsa ṭhāīṁ ṭhāīṁ māritī | corī bharatāṁ || 24|| संसार मिथ्या ऐसा कळला। ज्ञान समजोन निघोन गेला। तेणें जन पावन केला। आपणाऐसा॥ २५॥ saṁsāra mithyā aisā kaḻalā | jñāna samajona nighona gelā | teṇeṁ jana pāvana kelā | āpaṇāaisā || 25|| येके संगतीनें तरती। येके संगतीनें बुडती। याकारणें सत्संगती। बरी पाहावी॥ २६॥ yeke saṁgatīneṁ taratī | yeke saṁgatīneṁ buḍatī | yākāraṇeṁ satsaṁgatī | barī pāhāvī || 26|| जेथें नाहीं विवेकपरीक्षा। तेथें कैंची असेल दीक्षा। घरोघरीं मागतां भिक्षा। कोठेंहि मिळेना॥ २७॥ jetheṁ nāhīṁ vivekaparīkṣā | tetheṁ kaiṁcī asela dīkṣā | gharogharīṁ māgatāṁ bhikṣā | koṭheṁhi miḻenā || 27|| जो दुसऱ्याचें अंतर जाणे। देश काळ प्रसंग जाणे। तया पुरुषा काय उणें। भूमंडळीं॥ २८॥ jo dusayāceṁ aṁtara jāṇe | deśa kāḻa prasaṁga jāṇe | tayā puruṣā kāya uṇeṁ | bhūmaṁḍaḻīṁ || 28|| नीच प्राणी गुरुत्व पावला। तेथें आचारचि बुडाला। वेदशास्त्रब्राह्मणाला। कोण पुसे॥ २९॥ nīca prāṇī gurutva pāvalā | tetheṁ ācāraci buḍālā | vedaśāstrabrāhmaṇālā | koṇa puse || 29|| ब्रह्मज्ञानाचा विचारू। त्याचा ब्राह्मणासीच अधिकारू। वर्णानां ब्रह्मणो गुरुः। ऐसें वचन॥ ३०॥ brahmajñānācā vicārū | tyācā brāhmaṇāsīca adhikārū | varṇānāṁ brahmaṇo guruḥ | aiseṁ vacana || 30|| ब्राह्मण बुद्धिपासून चेवले। आचारापासून भ्रष्टले। गुरुत्व सांडून जाले। शिष्य शिष्यांचे॥ ३१॥ brāhmaṇa buddhipāsūna cevale | ācārāpāsūna bhraṣṭale | gurutva sāṁḍūna jāle | śiṣya śiṣyāṁce || 31|| कित्येक दावलमलकास जाती। कित्येक पीरास भजती। कित्येक तुरुक होती। आपले इछेनें॥ ३२॥ kityeka dāvalamalakāsa jātī | kityeka pīrāsa bhajatī | kityeka turuka hotī | āpale icheneṁ || 32|| ऐसा कलयुगींचा आचार। कोठें राहिला विचार। पुढें पुढें वर्णसंकर। होणार आहे॥ ३३॥ aisā kalayugīṁcā ācāra | koṭheṁ rāhilā vicāra | puḍheṁ puḍheṁ varṇasaṁkara | hoṇāra āhe || 33|| गुरुत्व आले नीचयाती। कांहींयेक वाढली महंती। शुद्र आचार बुडविती। ब्रह्मणाचा॥ ३४॥ gurutva āle nīcayātī | kāṁhīṁyeka vāḍhalī mahaṁtī | śudra ācāra buḍavitī | brahmaṇācā || 34|| हें ब्रह्मणास कळेना। त्याची वृत्तिच वळेना। मिथ्या अभिमान गळेना। मूर्खपणाचा॥ ३५॥ heṁ brahmaṇāsa kaḻenā | tyācī vṛttica vaḻenā | mithyā abhimāna gaḻenā | mūrkhapaṇācā || 35|| राज्य नेलें म्लेंचिं क्षेत्रीं। गुरुत्व नेलें कुपात्रीं। आपण अरत्रीं ना परत्रीं। कांहींच नाहीं॥ ३६॥ rājya neleṁ mleṁciṁ kṣetrīṁ | gurutva neleṁ kupātrīṁ | āpaṇa aratrīṁ nā paratrīṁ | kāṁhīṁca nāhīṁ || 36|| ब्रह्मणास ग्रामणीनें बुडविलें। विष्णूनें श्रीवत्स मिरविलें। त्याच विष्णूनें श्रापिलें। फरशरामें॥ ३७॥ brahmaṇāsa grāmaṇīneṁ buḍavileṁ | viṣṇūneṁ śrīvatsa miravileṁ | tyāca viṣṇūneṁ śrāpileṁ | pharaśarāmeṁ || 37|| आम्हीहि तेचि ब्रह्मण। दुःखें बोलिलें हें वचन। वडिल गेले ग्रामणी करून। आम्हां भोवतें॥ ३८॥ āmhīhi teci brahmaṇa | duḥkheṁ bolileṁ heṁ vacana | vaḍila gele grāmaṇī karūna | āmhāṁ bhovateṁ || 38|| अतांचे ब्रह्मणीं काये केलें। अन्न मिळेना ऐसें जालें। तुम्हा बहुतांचे प्रचितीस आलें। किंवा नाहीं॥ ३९॥ atāṁce brahmaṇīṁ kāye keleṁ | anna miḻenā aiseṁ jāleṁ | tumhā bahutāṁce pracitīsa āleṁ | kiṁvā nāhīṁ || 39|| बरें वडिलांस काये म्हणावें। ब्रह्मणाचें अदृष्ट जाणावें। प्रस्ंगें बोलिलें स्वभावें। क्ष्मा केलें पाहिजे॥ ४०॥ bareṁ vaḍilāṁsa kāye mhaṇāveṁ | brahmaṇāceṁ adṛṣṭa jāṇāveṁ | prasṁgeṁ bolileṁ svabhāveṁ | kṣmā keleṁ pāhije || 40|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे युगधर्म निरूपण समास सातवा॥ ७॥ १४.७ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde yugadharma nirūpaṇa samāsa sātavā || 7|| 14.7 समास आठवा : अखंड ध्यान निरूपण samāsa āṭhavā : akhaṁḍa dhyāna nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || बरें ऐसा प्रसंग जाला। जाला तो होऊन गेला। आतां तरी ब्राह्मणीं आपणाला। शाहाणे करावें॥ १॥ bareṁ aisā prasaṁga jālā | jālā to hoūna gelā | ātāṁ tarī brāhmaṇīṁ āpaṇālā | śāhāṇe karāveṁ || 1|| देव पुजावा विमळहस्तीं। तेणें भाग्य पाविजे समस्तीं। मूर्ख अभक्त वेस्तीं। दरिद्र भोगिजे॥ २॥ deva pujāvā vimaḻahastīṁ | teṇeṁ bhāgya pāvije samastīṁ | mūrkha abhakta vestīṁ | daridra bhogije || 2|| आधीं देवासवोळखावें। मग अनन्यभावें भजावें। अखंड ध्यानचि धरावें। सर्वोत्तमाचें॥ ३॥ ādhīṁ devāsavoḻakhāveṁ | maga ananyabhāveṁ bhajāveṁ | akhaṁḍa dhyānaci dharāveṁ | sarvottamāceṁ || 3|| सर्वांमधें जो उत्तम। तया नाव सर्वोत्तम। आत्मानात्मविवेकवर्म। ठाईं पाडावें॥ ४॥ sarvāṁmadheṁ jo uttama | tayā nāva sarvottama | ātmānātmavivekavarma | ṭhāīṁ pāḍāveṁ || 4|| जाणजाणों देह रक्षी। आत्मा द्रष्टा अंतरसाक्षी। पदार्थमात्रास परीक्षी। जाणपणें॥ ५॥ jāṇajāṇoṁ deha rakṣī | ātmā draṣṭā aṁtarasākṣī | padārthamātrāsa parīkṣī | jāṇapaṇeṁ || 5|| तो सकळ देहामधें वर्ततो। इंद्रियेंग्राम चेष्टवितो। प्रचितीनें प्रत्यये येतो। प्राणीमात्रीं॥ ६॥ to sakaḻa dehāmadheṁ vartato | iṁdriyeṁgrāma ceṣṭavito | pracitīneṁ pratyaye yeto | prāṇīmātrīṁ || 6|| प्राणीमात्रीं जगदांतरें। म्हणोनि राखावीं अंतरें। दाता भोक्ता परस्परें। सकळ कांहीं॥ ७॥ prāṇīmātrīṁ jagadāṁtareṁ | mhaṇoni rākhāvīṁ aṁtareṁ | dātā bhoktā paraspareṁ | sakaḻa kāṁhīṁ || 7|| देव वर्ततो जगदांतरी। तोचि आपुलें अंतरीं। त्रैलोकींचे प्राणीमात्रीं। बरें पाहा॥ ८॥ deva vartato jagadāṁtarī | toci āpuleṁ aṁtarīṁ | trailokīṁce prāṇīmātrīṁ | bareṁ pāhā || 8|| मुळीं पाहाणार तो येकला। सकळां ठाईं विभागला। देहप्रकृतीनें जाला। भिन्न भिन्न॥ ९॥ muḻīṁ pāhāṇāra to yekalā | sakaḻāṁ ṭhāīṁ vibhāgalā | dehaprakṛtīneṁ jālā | bhinna bhinna || 9|| भिन्न भासें देहाकारें। प्रस्तुता येकचि अंतरें। बोलणें चालणें निर्धारें। त्यासीच घडे॥ १०॥ bhinna bhāseṁ dehākāreṁ | prastutā yekaci aṁtareṁ | bolaṇeṁ cālaṇeṁ nirdhāreṁ | tyāsīca ghaḍe || 10|| आपुले पारिखे सकळ लोक। पक्षी स्वापद पश्वादिक। किडा मुंगी देहधारक। सकळ प्राणी॥ ११॥ āpule pārikhe sakaḻa loka | pakṣī svāpada paśvādika | kiḍā muṁgī dehadhāraka | sakaḻa prāṇī || 11|| खेचर भूचर वनचर। नाना प्रकारें जळचर। चत्वार खाणी विस्तार। किती म्हणोन सांगावा॥ १२॥ khecara bhūcara vanacara | nānā prakāreṁ jaḻacara | catvāra khāṇī vistāra | kitī mhaṇona sāṁgāvā || 12|| समस्त जाणीवेनें वर्तती। रोकडी पाहवी प्रचिती। त्याची आपुली संगती। अखंड आहे॥ १३॥ samasta jāṇīveneṁ vartatī | rokaḍī pāhavī pracitī | tyācī āpulī saṁgatī | akhaṁḍa āhe || 13|| जगदांतरें वोळला धणी। किती येकवटील प्राणी। परी ते वोळायाची करणी। आपणापासीं॥ १४॥ jagadāṁtareṁ voḻalā dhaṇī | kitī yekavaṭīla prāṇī | parī te voḻāyācī karaṇī | āpaṇāpāsīṁ || 14|| हें आपणाकडेंच येतें। राजी राखिजे समस्तें। देहासि बरें करावें तें। आत्मयास पावे॥ १५॥ heṁ āpaṇākaḍeṁca yeteṁ | rājī rākhije samasteṁ | dehāsi bareṁ karāveṁ teṁ | ātmayāsa pāve || 15|| दुर्जन प्राणी त्यांतील देव। त्याचा लाताड स्वभाव। रागास आला जरी राव। तरी तंडों नये कीं॥ १६॥ durjana prāṇī tyāṁtīla deva | tyācā lātāḍa svabhāva | rāgāsa ālā jarī rāva | tarī taṁḍoṁ naye kīṁ || 16|| प्रसंगीं सांडीच करणें। पुढें विवेकें विवरणें। विवेक सज्जनचि होणें। सकळ लोकीं॥ १७॥ prasaṁgīṁ sāṁḍīca karaṇeṁ | puḍheṁ vivekeṁ vivaraṇeṁ | viveka sajjanaci hoṇeṁ | sakaḻa lokīṁ || 17|| आत्मत्वीं दिसतो भेद। हा अवघाचि देहसमंध। येका जीवनें नाना स्वाद। औषधीभेदें॥ १८॥ ātmatvīṁ disato bheda | hā avaghāci dehasamaṁdha | yekā jīvaneṁ nānā svāda | auṣadhībhedeṁ || 18|| गरळ आणि अमृत जालें। परी आपपण नाहीं गेलें। साक्षत्वें आत्मयास पाहिलें। पाहिजे तैसें॥ १९॥ garaḻa āṇi amṛta jāleṁ | parī āpapaṇa nāhīṁ geleṁ | sākṣatveṁ ātmayāsa pāhileṁ | pāhije taiseṁ || 19|| अंतरिनिष्ठ जो पुरुष। तो अंतरनिष्ठेनें विशेष। जगामधें जो जगदीश। तो तयास वोळखे॥ २०॥ aṁtariniṣṭha jo puruṣa | to aṁtaraniṣṭheneṁ viśeṣa | jagāmadheṁ jo jagadīśa | to tayāsa voḻakhe || 20|| नयनेंचि पाहावा नयेन। मनें शोधावें मन। तैसाचि हा भगवान। सकळां घटीं॥ २१॥ nayaneṁci pāhāvā nayena | maneṁ śodhāveṁ mana | taisāci hā bhagavāna | sakaḻāṁ ghaṭīṁ || 21|| तेणेंविण कार्यभाग आडे। सकळ कांहीं तेणेंचि घडे। प्राणी विवेकें पडावे। तेणेंचि योगें॥ २२॥ teṇeṁviṇa kāryabhāga āḍe | sakaḻa kāṁhīṁ teṇeṁci ghaḍe | prāṇī vivekeṁ paḍāve | teṇeṁci yogeṁ || 22|| जागृतीस व्यापार घडतो। समंध तयासीच पडतो। स्वप्नामधें घडे जो तो। येणेंचि न्यायें॥ २३॥ jāgṛtīsa vyāpāra ghaḍato | samaṁdha tayāsīca paḍato | svapnāmadheṁ ghaḍe jo to | yeṇeṁci nyāyeṁ || 23|| अखंड ध्यानाचें लक्षण। अखंड देवाचें स्मरण। याचें कळतां विवरण। सहजचि घडे॥ २४॥ akhaṁḍa dhyānāceṁ lakṣaṇa | akhaṁḍa devāceṁ smaraṇa | yāceṁ kaḻatāṁ vivaraṇa | sahajaci ghaḍe || 24|| सहज सांडून सायास। हाचि कोणीयेक दोष। आत्मा सांडून अनात्म्यास। ध्यानीं धरिती॥ २५॥ sahaja sāṁḍūna sāyāsa | hāci koṇīyeka doṣa | ātmā sāṁḍūna anātmyāsa | dhyānīṁ dharitī || 25|| परी तें धरितांहि धरेना। ध्यानीं येती वेक्ति ना। उगेंचि कष्टती मना। कासाविस करूनी॥ २६॥ parī teṁ dharitāṁhi dharenā | dhyānīṁ yetī vekti nā | ugeṁci kaṣṭatī manā | kāsāvisa karūnī || 26|| मूर्तिध्यान करिता सायासें। तेथें येकाचें येकचि दिसे। भासों नये तेंचि भासे। विलक्षण॥ २७॥ mūrtidhyāna karitā sāyāseṁ | tetheṁ yekāceṁ yekaci dise | bhāsoṁ naye teṁci bhāse | vilakṣaṇa || 27|| ध्यान देवाचें करावें। किंवा देवाल्याचें करावें। हेंचि बरें विवरावें। आपले ठाईं॥ २८॥ dhyāna devāceṁ karāveṁ | kiṁvā devālyāceṁ karāveṁ | heṁci bareṁ vivarāveṁ | āpale ṭhāīṁ || 28|| देह देउळ आत्मा देव। कोठें धरूं पाहातां भाव। देव वोळखोन जीव। तेथेंचि लावावा॥ २९॥ deha deuḻa ātmā deva | koṭheṁ dharūṁ pāhātāṁ bhāva | deva voḻakhona jīva | tetheṁci lāvāvā || 29|| अंतरनिष्ठा ध्यान ऐसें। दंडकध्यान अनारिसें। प्रत्ययेविण सकळ पिसें। अनुमानध्यान॥ ३०॥ aṁtaraniṣṭhā dhyāna aiseṁ | daṁḍakadhyāna anāriseṁ | pratyayeviṇa sakaḻa piseṁ | anumānadhyāna || 30|| अनुमानें अनुमान वाढे। ध्यान धरितां सवेंचि मोडे। उगेचि कष्टती बापुडे। स्थूळध्यानें॥ ३१॥ anumāneṁ anumāna vāḍhe | dhyāna dharitāṁ saveṁci moḍe | ugeci kaṣṭatī bāpuḍe | sthūḻadhyāneṁ || 31|| देवास देहधारी कल्पिती। तेथें नाना विकल्प उठती। भोगणें त्यागणें विपत्ति। देहयोगें॥ ३२॥ devāsa dehadhārī kalpitī | tetheṁ nānā vikalpa uṭhatī | bhogaṇeṁ tyāgaṇeṁ vipatti | dehayogeṁ || 32|| ऐसें मनी आठवतें। विचारितां भलतेंचि होतें। दिसों नये तें दिसतें। नाना स्वप्नीं॥ ३३॥ aiseṁ manī āṭhavateṁ | vicāritāṁ bhalateṁci hoteṁ | disoṁ naye teṁ disateṁ | nānā svapnīṁ || 33|| दिसतें तें सांगतां न ये। बळें भावर्थ धरितां नये। साधक कासाविस होये। अंतर्यामीं॥ ३४॥ disateṁ teṁ sāṁgatāṁ na ye | baḻeṁ bhāvartha dharitāṁ naye | sādhaka kāsāvisa hoye | aṁtaryāmīṁ || 34|| सांगोपांग घडे ध्यान। त्यास साक्ष आपुलें मन। मनामध्यें विकल्पदर्शन। होऊंच नये॥ ३५॥ sāṁgopāṁga ghaḍe dhyāna | tyāsa sākṣa āpuleṁ mana | manāmadhyeṁ vikalpadarśana | hoūṁca naye || 35|| फुटक मन येकवटिलें। तेणें तुटक ध्यान केलें। तेथें कोण सार्थक जालें। पाहाना कां॥ ३६॥ phuṭaka mana yekavaṭileṁ | teṇeṁ tuṭaka dhyāna keleṁ | tetheṁ koṇa sārthaka jāleṁ | pāhānā kāṁ || 36|| अखंड ध्यानें न घडे हित। तरी तो जाणावा पतित। हाचि अर्थ सावचित। बरा पाहावा॥ ३७॥ akhaṁḍa dhyāneṁ na ghaḍe hita | tarī to jāṇāvā patita | hāci artha sāvacita | barā pāhāvā || 37|| ध्यान धरितें तें कोण। ध्यानीं आठवतें तें कोण। दोनीमधें अनन्य लक्षण। असिलें पाहिजे॥ ३८॥ dhyāna dhariteṁ teṁ koṇa | dhyānīṁ āṭhavateṁ teṁ koṇa | donīmadheṁ ananya lakṣaṇa | asileṁ pāhije || 38|| अनन्य सहजचि आहे। साधक शोधून न पाहे। ज्ञानी तो विवरोन राहे। समाधानें॥ ३९॥ ananya sahajaci āhe | sādhaka śodhūna na pāhe | jñānī to vivarona rāhe | samādhāneṁ || 39|| ऐसीं हे प्रत्ययाची कामें। प्रत्ययेंविण बाधिजे भ्रमें। लोकदंडकसंभ्रमें। चालती प्राणी॥ ४०॥ aisīṁ he pratyayācī kāmeṁ | pratyayeṁviṇa bādhije bhrameṁ | lokadaṁḍakasaṁbhrameṁ | cālatī prāṇī || 40|| दंडकध्यानाचें लक्षण। धरून बैसलें अवलक्षण। प्रमाण आणि अप्रमाण। बाजारी नेणती॥ ४१॥ daṁḍakadhyānāceṁ lakṣaṇa | dharūna baisaleṁ avalakṣaṇa | pramāṇa āṇi apramāṇa | bājārī neṇatī || 41|| मिथ्या समाचार उठविती। बाउग्याच बोंबा घालिती। मनांस आणितां अंतीं। आवघेंचि मिथ्या॥ ४२॥ mithyā samācāra uṭhavitī | bāugyāca boṁbā ghālitī | manāṁsa āṇitāṁ aṁtīṁ | āvagheṁci mithyā || 42|| कोणीयेक ध्यानस्त बैसला। कोणीयेक सिकवी त्याला। मुकुट काढूनि माळ घाला। म्हणिजे बरें॥ ४३॥ koṇīyeka dhyānasta baisalā | koṇīyeka sikavī tyālā | mukuṭa kāḍhūni māḻa ghālā | mhaṇije bareṁ || 43|| मनाचेथें काये दुष्काळ। जे आखुड कल्पिती माळ। सांगते ऐकते केवळ। मूर्ख जाणावे॥ ४४॥ manācetheṁ kāye duṣkāḻa | je ākhuḍa kalpitī māḻa | sāṁgate aikate kevaḻa | mūrkha jāṇāve || 44|| प्रत्यक्ष कष्ट करावे न लगती। दोरे फुलें गुंफावी न लगती। कल्पनेची माळ थिटी करिती। काये निमित्य॥ ४५॥ pratyakṣa kaṣṭa karāve na lagatī | dore phuleṁ guṁphāvī na lagatī | kalpanecī māḻa thiṭī karitī | kāye nimitya || 45|| बुधीविण प्राणी सकळ। ते ते अवघेचि बाष्कळ। तया मुर्खासीं खळखळ। कोणें करावी॥ ४६॥ budhīviṇa prāṇī sakaḻa | te te avagheci bāṣkaḻa | tayā murkhāsīṁ khaḻakhaḻa | koṇeṁ karāvī || 46|| जेणें जैसा परमार्थ केला। तैसाच पृथ्वीवरी दंडक चालिला। साता पांचाचा बळावला। साभिमान॥ ४७॥ jeṇeṁ jaisā paramārtha kelā | taisāca pṛthvīvarī daṁḍaka cālilā | sātā pāṁcācā baḻāvalā | sābhimāna || 47|| प्रत्ययेंविण साभिमान। रोगी मारिले झांकून। तेथें अवघाची अनुमान। ज्ञान कैंचें॥ ४८॥ pratyayeṁviṇa sābhimāna | rogī mārile jhāṁkūna | tetheṁ avaghācī anumāna | jñāna kaiṁceṁ || 48|| सर्व साभिमान सांडावा। प्रत्ययें विवेक मांडावा। माया पूर्वपक्ष खंडावा। विवेकबळें॥ ४९॥ sarva sābhimāna sāṁḍāvā | pratyayeṁ viveka māṁḍāvā | māyā pūrvapakṣa khaṁḍāvā | vivekabaḻeṁ || 49|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे अखंडध्याननिरूपणनाम समास आठवा॥ ८॥ १४.८ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde akhaṁḍadhyānanirūpaṇanāma samāsa āṭhavā || 8|| 14.8 समास नववा : शाश्वत निरूपण samāsa navavā : śāśvata nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || पिंडाचें पाहिलें कौतुक। शोधिला आत्मानात्मा विवेक। पिंड अनात्मा आत्मा येक। सकळ कर्ता॥ १॥ piṁḍāceṁ pāhileṁ kautuka | śodhilā ātmānātmā viveka | piṁḍa anātmā ātmā yeka | sakaḻa kartā || 1|| आत्म्यास अनन्यता बोलिली। ते विवेकें प्रत्यया आली। आतां पाहिजे समजली। ब्रह्मांडरचना॥ २॥ ātmyāsa ananyatā bolilī | te vivekeṁ pratyayā ālī | ātāṁ pāhije samajalī | brahmāṁḍaracanā || 2|| आत्मानात्माविवेक पिंडी। सारासारविचार ब्रह्मांडी। विवरविवरों हे गोडी। घेतली पाहिजे॥ ३॥ ātmānātmāviveka piṁḍī | sārāsāravicāra brahmāṁḍī | vivaravivaroṁ he goḍī | ghetalī pāhije || 3|| पिंड कार्य ब्रह्मांड कारण। याचें करावें विवरण। हेंचि पुढें निरूपण। बोलिलें असे॥ ४॥ piṁḍa kārya brahmāṁḍa kāraṇa | yāceṁ karāveṁ vivaraṇa | heṁci puḍheṁ nirūpaṇa | bolileṁ ase || 4|| असार म्हणिजे नासिवंत। सार म्हणिजे तें शाश्वत। जयास होईल कल्पांत। तें सार नव्हे॥ ५॥ asāra mhaṇije nāsivaṁta | sāra mhaṇije teṁ śāśvata | jayāsa hoīla kalpāṁta | teṁ sāra navhe || 5|| पृथ्वी जळापासून जाली। पुढें ते जळीं मिळाली। जळाची उत्पत्ति वाढली। तेजापासुनी॥ ६॥ pṛthvī jaḻāpāsūna jālī | puḍheṁ te jaḻīṁ miḻālī | jaḻācī utpatti vāḍhalī | tejāpāsunī || 6|| ते जळ तेजें शोषिलें। महत्तेजें आटोन गेलें। पुढें तेजचि उरलें। सावकाश॥ ७॥ te jaḻa tejeṁ śoṣileṁ | mahattejeṁ āṭona geleṁ | puḍheṁ tejaci uraleṁ | sāvakāśa || 7|| तेज जालें वायोपासुनी। वायो झडपी तयालागुनी। तेज जाउनी दाटणी। वायोचीच जाली॥ ८॥ teja jāleṁ vāyopāsunī | vāyo jhaḍapī tayālāgunī | teja jāunī dāṭaṇī | vāyocīca jālī || 8|| वायो गगनापासुनी जाला। मागुतां तेथेंचि विराला। ऐसा हा कल्पांत बोलिला। वेदांतशास्त्रीं॥ ९॥ vāyo gaganāpāsunī jālā | māgutāṁ tetheṁci virālā | aisā hā kalpāṁta bolilā | vedāṁtaśāstrīṁ || 9|| गुणमाया मूळमाया। परब्रह्मीं पावती लया। तें परब्रह्म विवराया। विवेक पाहिजे॥ १०॥ guṇamāyā mūḻamāyā | parabrahmīṁ pāvatī layā | teṁ parabrahma vivarāyā | viveka pāhije || 10|| सर्व उपाधींचा सेवट। तेथें नाहीं दृश्य खटपट। निर्गुण ब्रह्म घनदाट। सकळां ठाईं॥ ११॥ sarva upādhīṁcā sevaṭa | tetheṁ nāhīṁ dṛśya khaṭapaṭa | nirguṇa brahma ghanadāṭa | sakaḻāṁ ṭhāīṁ || 11|| उदंड कल्पांत जाला। तरी नाश नाहीं तयाला। मायात्यागें शाश्वताला। वोळखावें॥ १२॥ udaṁḍa kalpāṁta jālā | tarī nāśa nāhīṁ tayālā | māyātyāgeṁ śāśvatālā | voḻakhāveṁ || 12|| देव अंतरात्मा सगुण। सगुणें पाविजे निर्गुण। निर्गुणज्ञानें विज्ञान। होत असे॥ १३॥ deva aṁtarātmā saguṇa | saguṇeṁ pāvije nirguṇa | nirguṇajñāneṁ vijñāna | hota ase || 13|| कल्पनेतीत जें निर्मळ। तेथें नाहीं मायामळ। मिथ्यत्वें दृश्य सकळ। होत जातें॥ १४॥ kalpanetīta jeṁ nirmaḻa | tetheṁ nāhīṁ māyāmaḻa | mithyatveṁ dṛśya sakaḻa | hota jāteṁ || 14|| जें होते आणि सवेंचि जातें। तें तें प्रत्ययास येतें। जेथें होणें जाणें नाहीं तें। विवेकें वोळखावे॥ १५॥ jeṁ hote āṇi saveṁci jāteṁ | teṁ teṁ pratyayāsa yeteṁ | jetheṁ hoṇeṁ jāṇeṁ nāhīṁ teṁ | vivekeṁ voḻakhāve || 15|| येक ज्ञान येक अज्ञान। येक जाणावें विपरीत ज्ञान। हे त्रिपुटी होये क्षीण। तेंचि विज्ञान॥ १६॥ yeka jñāna yeka ajñāna | yeka jāṇāveṁ viparīta jñāna | he tripuṭī hoye kṣīṇa | teṁci vijñāna || 16|| वेदांत सिधांत धादांत। याची पाहावी प्रचित। निर्विकार सदोदित। जेथें तेथें॥ १७॥ vedāṁta sidhāṁta dhādāṁta | yācī pāhāvī pracita | nirvikāra sadodita | jetheṁ tetheṁ || 17|| तें ज्ञानदृष्टीनें पाहावें। पाहोन अनन्य राहावें मुख्य आत्मनिवेदन जाणावें। याचें नांव॥ १८॥ teṁ jñānadṛṣṭīneṁ pāhāveṁ | pāhona ananya rāhāveṁ mukhya ātmanivedana jāṇāveṁ | yāceṁ nāṁva || 18|| दृश्यास दिसते दृश्य। मनास भासतो भास। दृश्यभासातीत अविनाश। परब्रह्म तें॥ १९॥ dṛśyāsa disate dṛśya | manāsa bhāsato bhāsa | dṛśyabhāsātīta avināśa | parabrahma teṁ || 19|| पाहों जातां दुरीच्या दुरी। परब्रह्म सबाहेअंतरीं। अंतचि नाहीं अनंत सरी। कोणास द्यावी॥ २०॥ pāhoṁ jātāṁ durīcyā durī | parabrahma sabāheaṁtarīṁ | aṁtaci nāhīṁ anaṁta sarī | koṇāsa dyāvī || 20|| चंचळ तें स्थिरावेना। निश्चळ तें कदापी चळेना। आभाळ येतें जातें गगना। चळण नाहीं॥ २१॥ caṁcaḻa teṁ sthirāvenā | niścaḻa teṁ kadāpī caḻenā | ābhāḻa yeteṁ jāteṁ gaganā | caḻaṇa nāhīṁ || 21|| जें विकारें वाढें मोडे। तेथें शाश्वतता कैंची घडे। कल्पांत होताच विघडे। सकळ कांहीं॥ २२॥ jeṁ vikāreṁ vāḍheṁ moḍe | tetheṁ śāśvatatā kaiṁcī ghaḍe | kalpāṁta hotāca vighaḍe | sakaḻa kāṁhīṁ || 22|| जे अंतरींच भ्रमलें। मायासंभ्रमें संभ्रमलें। तयास हें कैसें उकले। आव्हाट चक्र॥ २३॥ je aṁtarīṁca bhramaleṁ | māyāsaṁbhrameṁ saṁbhramaleṁ | tayāsa heṁ kaiseṁ ukale | āvhāṭa cakra || 23|| भिडेनें वेव्हार निवडेना। भिडेनें सिधांत कळेना। भिडेनें देव आकळेना। आंतर्यामीं॥ २४॥ bhiḍeneṁ vevhāra nivaḍenā | bhiḍeneṁ sidhāṁta kaḻenā | bhiḍeneṁ deva ākaḻenā | āṁtaryāmīṁ || 24|| वैद्याची प्रचित येईना। आणी भीडहि उलंघेना। तरी मग रोगी वांचेना। ऐसें जाणावें॥ २५॥ vaidyācī pracita yeīnā | āṇī bhīḍahi ulaṁghenā | tarī maga rogī vāṁcenā | aiseṁ jāṇāveṁ || 25|| जेणें राजा वोळखिला। तो राव म्हणेना भलत्याला। जेणें देव वोळखिला। तो देवरूपी॥ २६॥ jeṇeṁ rājā voḻakhilā | to rāva mhaṇenā bhalatyālā | jeṇeṁ deva voḻakhilā | to devarūpī || 26|| जयास माईकाची भीड। तें काये बोलेल द्वाड। विचार पाहातां उघड। सकळ कांहीं॥ २७॥ jayāsa māīkācī bhīḍa | teṁ kāye bolela dvāḍa | vicāra pāhātāṁ ughaḍa | sakaḻa kāṁhīṁ || 27|| भीड मायेऐलिकडे। परब्रह्म तें पैलीकडे। पैलीकडे ऐलीकडे। सदोदित॥ २८॥ bhīḍa māyeailikaḍe | parabrahma teṁ pailīkaḍe | pailīkaḍe ailīkaḍe | sadodita || 28|| लटिक्याची भीड धरणें। भ्रमें भलतेंचि करणें। ऐसी नव्हेंतीलक्षणें। विवेकाचीं॥ २९॥ laṭikyācī bhīḍa dharaṇeṁ | bhrameṁ bhalateṁci karaṇeṁ | aisī navheṁtīlakṣaṇeṁ | vivekācīṁ || 29|| खोटें आवघेंचि सांडावें। खरें प्रत्ययें वोळखावें। मायात्यागें समजावें। परब्रह्म॥ ३०॥ khoṭeṁ āvagheṁci sāṁḍāveṁ | khareṁ pratyayeṁ voḻakhāveṁ | māyātyāgeṁ samajāveṁ | parabrahma || 30|| तें मायेचें जें लक्षण। तेंचि पुढें निरूपण। सुचितपणें विवरण। केलें पाहिजे॥ ३१॥ teṁ māyeceṁ jeṁ lakṣaṇa | teṁci puḍheṁ nirūpaṇa | sucitapaṇeṁ vivaraṇa | keleṁ pāhije || 31|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे शाश्वतनिरूपणनाम समास नववा॥ ९॥ १४.९ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde śāśvatanirūpaṇanāma samāsa navavā || 9|| 14.9 समास दहावा : मायानिरूपण samāsa dahāvā : māyānirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || माया दिसे परी नासे। वस्तु न दिसे परी न नासे। माया सत्य वाटे परी मिथ्या असे। निरंतर॥ १॥ māyā dise parī nāse | vastu na dise parī na nāse | māyā satya vāṭe parī mithyā ase | niraṁtara || 1|| करंटा पडोनि उताणा। करी नानापरी कल्पना। परी तें कांहींच घडेना। तैसी माया॥ २॥ karaṁṭā paḍoni utāṇā | karī nānāparī kalpanā | parī teṁ kāṁhīṁca ghaḍenā | taisī māyā || 2|| द्रव्यदारेचें स्वप्नवैभव। नाना विळासें हावभाव। क्षणीक वाटे परी भाव। तैसी माया॥ ३॥ dravyadāreceṁ svapnavaibhava | nānā viḻāseṁ hāvabhāva | kṣaṇīka vāṭe parī bhāva | taisī māyā || 3|| गगनीं गंधर्वनगरें। दिसताती नाना प्रकारें। नाना रूपें नाना विकारें। तैसी माया॥ ४॥ gaganīṁ gaṁdharvanagareṁ | disatātī nānā prakāreṁ | nānā rūpeṁ nānā vikāreṁ | taisī māyā || 4|| लक्षुमी रायेविनोदाची। बोलतां वाटे साची। मिथ्या प्रचित तेथीची। तैसी माया॥ ५॥ lakṣumī rāyevinodācī | bolatāṁ vāṭe sācī | mithyā pracita tethīcī | taisī māyā || 5|| दसऱ्याचे सुवर्णाचे लाटे। लोक म्हणती परी ते कांटे। परी सर्वत्र राहाटे। तैसी माया॥ ६॥ dasayāce suvarṇāce lāṭe | loka mhaṇatī parī te kāṁṭe | parī sarvatra rāhāṭe | taisī māyā || 6|| मेल्याचा मोहोछाव करणें। सतीचें वैभव वाढविणें। मसणीं जाउनी रुदन करणें। तैसी माया॥ ७॥ melyācā mohochāva karaṇeṁ | satīceṁ vaibhava vāḍhaviṇeṁ | masaṇīṁ jāunī rudana karaṇeṁ | taisī māyā || 7|| राखेसी म्हणती लक्षुमी। दुसरी भरदोरी लक्षुमी। तिसरी नाममात्र लक्षुमी। तैसी माया॥ ८॥ rākhesī mhaṇatī lakṣumī | dusarī bharadorī lakṣumī | tisarī nāmamātra lakṣumī | taisī māyā || 8|| मुळीं बाळविधवा नारी। तिचें नांव जन्मसावित्री। कुबेर हिंडे घरोघरी। तैसी माया॥ ९॥ muḻīṁ bāḻavidhavā nārī | ticeṁ nāṁva janmasāvitrī | kubera hiṁḍe gharogharī | taisī māyā || 9|| दशअवतारांतील कृष्णा। उपजे जीर्ण वस्त्रांची तृष्णा। नदी नामें पीयुष्णा। तैसी माया॥ १०॥ daśaavatārāṁtīla kṛṣṇā | upaje jīrṇa vastrāṁcī tṛṣṇā | nadī nāmeṁ pīyuṣṇā | taisī māyā || 10|| बहुरूपांतील रामदेवराव। ग्रामस्तांपुढे दाखवी हावभाव। कां माहांराज म्हणोनि लाघव। तैसी माया॥ ११॥ bahurūpāṁtīla rāmadevarāva | grāmastāṁpuḍhe dākhavī hāvabhāva | kāṁ māhāṁrāja mhaṇoni lāghava | taisī māyā || 11|| देव्हारां असे अन्नपूर्णा। आणी गृहीं अन्नचि मिळेना। नामें सरस्वती सिकेना। शुभावळु॥ १२॥ devhārāṁ ase annapūrṇā | āṇī gṛhīṁ annaci miḻenā | nāmeṁ sarasvatī sikenā | śubhāvaḻu || 12|| सुण्यास व्याघ्र नाम ठेविलें। पुत्रास इंद्रनामें पाचारिलें। कुरूप परी आळविलें। सुंदरा ऐसें॥ १३॥ suṇyāsa vyāghra nāma ṭhevileṁ | putrāsa iṁdranāmeṁ pācārileṁ | kurūpa parī āḻavileṁ | suṁdarā aiseṁ || 13|| मूर्ख नामें सकळकळा। राशभी नामें कोकिळा। नातरी डोळसेचा डोळा। फुटला जैसा॥ १४॥ mūrkha nāmeṁ sakaḻakaḻā | rāśabhī nāmeṁ kokiḻā | nātarī ḍoḻasecā ḍoḻā | phuṭalā jaisā || 14|| मातांगीचें नाम तुळसी। चर्मिकीचें नाम कासी। बोलती अतिशूद्रिणीसी। भागीरथी ऐसें॥ १५॥ mātāṁgīceṁ nāma tuḻasī | carmikīceṁ nāma kāsī | bolatī atiśūdriṇīsī | bhāgīrathī aiseṁ || 15|| साउली आणी अंधकार। येक होतां तेथीचा विचार। उगाचि दिसे भासमात्र। तैसी माया॥ १६॥ sāulī āṇī aṁdhakāra | yeka hotāṁ tethīcā vicāra | ugāci dise bhāsamātra | taisī māyā || 16|| श्रवण बोटें संधी करतळ। रविरश्में दिसती इंगळ। रम्य आरक्तकल्होळ। तैसी माया॥ १७॥ śravaṇa boṭeṁ saṁdhī karataḻa | raviraśmeṁ disatī iṁgaḻa | ramya āraktakalhoḻa | taisī māyā || 17|| भगवें वस्त्र देखतां मनाला। वाटे अग्नचि लागला। विवंचितां प्रत्ये आला। तैसी माया॥ १८॥ bhagaveṁ vastra dekhatāṁ manālā | vāṭe agnaci lāgalā | vivaṁcitāṁ pratye ālā | taisī māyā || 18|| जळीं चरणकरांगुळें। आखुड लांबें जिरकोळें। विपरीत काणें दिसती जळें। तैसी माया॥ १९॥ jaḻīṁ caraṇakarāṁguḻeṁ | ākhuḍa lāṁbeṁ jirakoḻeṁ | viparīta kāṇeṁ disatī jaḻeṁ | taisī māyā || 19|| भोवंडीनें पृथ्वी कलथली। कामिणीनें पिवळी जाली। सन्यपातस्थां अनुभवली। तैसी माया॥ २०॥ bhovaṁḍīneṁ pṛthvī kalathalī | kāmiṇīneṁ pivaḻī jālī | sanyapātasthāṁ anubhavalī | taisī māyā || 20|| कोणीयेक पदार्थविकार। उगाचि दिसे भासमात्र। अनन्याचा अन्य प्रकार। तैसी माया॥ २१॥ koṇīyeka padārthavikāra | ugāci dise bhāsamātra | ananyācā anya prakāra | taisī māyā || 21|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे मायानिरूपणनाम समास दहावा॥ १०॥ १४.१० iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde māyānirūpaṇanāma samāsa dahāvā || 10|| 14.10 ॥ दशक चौदाव समाप्त॥ || daśaka caudāva samāpta ||