॥ दशक तेरावा : नामरूप॥ १३॥ || daśaka terāvā : nāmarūpa || 13|| समास पहिला : आत्मानात्मविवेक samāsa pahilā : ātmānātmaviveka ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || आत्मानात्मविवेक करावा। करून बरा विवरावा। ववरोन सदृढ धरावा। जीवामधें॥ १॥ ātmānātmaviveka karāvā | karūna barā vivarāvā | vavarona sadṛḍha dharāvā | jīvāmadheṁ || 1|| आत्मा कोण अनात्मा कोण। त्याचें करावें विवरण। तेंचि आतां निरूपण। सावध ऐका॥ २॥ ātmā koṇa anātmā koṇa | tyāceṁ karāveṁ vivaraṇa | teṁci ātāṁ nirūpaṇa | sāvadha aikā || 2|| च्यारि खाणी च्यारि वाणी। चौऱ्यासि लक्ष जीवप्राणी। संख्या बोलिली पुराणीं। वर्तती आतां॥ ३॥ cyāri khāṇī cyāri vāṇī | cauyāsi lakṣa jīvaprāṇī | saṁkhyā bolilī purāṇīṁ | vartatī ātāṁ || 3|| नाना प्रकारीचीं शरीरें। सृष्टींत दिसती अपारें। तयामधें निर्धारें। आत्मा कवणु॥ ४॥ nānā prakārīcīṁ śarīreṁ | sṛṣṭīṁta disatī apāreṁ | tayāmadheṁ nirdhāreṁ | ātmā kavaṇu || 4|| दृष्टीमधें पाहातो। श्रवणामध्यें ऐकतो। रसनेमध्यें स्वाद घेतो। प्रत्यक्ष आतां॥ ५॥ dṛṣṭīmadheṁ pāhāto | śravaṇāmadhyeṁ aikato | rasanemadhyeṁ svāda gheto | pratyakṣa ātāṁ || 5|| घ्राणामधें वास घेतो। सर्वांगी तो स्पर्शतो। वाचेमधें बोलवितो। जाणोनि शब्द॥ ६॥ ghrāṇāmadheṁ vāsa gheto | sarvāṁgī to sparśato | vācemadheṁ bolavito | jāṇoni śabda || 6|| सावधान आणि चंचळ। चहुंकडे चळवळ। येकलाचि चालवी सकळ। इंद्रियेंद्वारा॥ ७॥ sāvadhāna āṇi caṁcaḻa | cahuṁkaḍe caḻavaḻa | yekalāci cālavī sakaḻa | iṁdriyeṁdvārā || 7|| पाये चालवी हात हालवी। भृकुटी पालवी डोळा घालवी। संकेतखुणा बोलवी। तोचि आत्मा॥ ८॥ pāye cālavī hāta hālavī | bhṛkuṭī pālavī ḍoḻā ghālavī | saṁketakhuṇā bolavī | toci ātmā || 8|| धिटाई लाजवी खाजवी। खोंकवी वोकवी थुंकवी। अन्न जेऊन उदक सेवी। तोचि आत्मा॥ ९॥ dhiṭāī lājavī khājavī | khoṁkavī vokavī thuṁkavī | anna jeūna udaka sevī | toci ātmā || 9|| मळमूत्रत्याग करी। शरीरमात्र सावरी। प्रवृत्ति निवृत्ति विवरी। तोचि आत्मा॥ १०॥ maḻamūtratyāga karī | śarīramātra sāvarī | pravṛtti nivṛtti vivarī | toci ātmā || 10|| ऐके देखे हुंगे चाखे। नाना प्रकारें वोळखे। संतोष पावे आणी धाके। तोचि आत्मा॥ ११॥ aike dekhe huṁge cākhe | nānā prakāreṁ voḻakhe | saṁtoṣa pāve āṇī dhāke | toci ātmā || 11|| आनंद विनोद उदेग चिंता। काया छ्याया माया ममता। जीवित्वें पावे नाना वेथा। तोचि आत्मा॥ १२॥ ānaṁda vinoda udega ciṁtā | kāyā chyāyā māyā mamatā | jīvitveṁ pāve nānā vethā | toci ātmā || 12|| पदार्थाची आस्था धरी। जनीं वाईट बरें करी। आपल्यां राखे पराव्यां मारी। तोचि आत्मा॥ १३॥ padārthācī āsthā dharī | janīṁ vāīṭa bareṁ karī | āpalyāṁ rākhe parāvyāṁ mārī | toci ātmā || 13|| युध्ये होतां दोहीकडे। नाना शरीरीं वावडे। परस्परें पाडी पडे। तोचि आत्मा॥ १४॥ yudhye hotāṁ dohīkaḍe | nānā śarīrīṁ vāvaḍe | paraspareṁ pāḍī paḍe | toci ātmā || 14|| तो येतो जातो देहीं वर्ततो। हासतो रडतो प्रस्तावतो। समर्थ करंटा होतो। व्यापासारिखा॥ १५॥ to yeto jāto dehīṁ vartato | hāsato raḍato prastāvato | samartha karaṁṭā hoto | vyāpāsārikhā || 15|| होतो लंडी होतो बळकट। होतो विद्यावंत होतो धट। न्यायेवंत होतो उत्धट। तोचि आत्मा॥ १६॥ hoto laṁḍī hoto baḻakaṭa | hoto vidyāvaṁta hoto dhaṭa | nyāyevaṁta hoto utdhaṭa | toci ātmā || 16|| धीर उदार आणि कृपेण। वेडा आणि विचक्षण। उछक आणि सहिष्ण। तोचि आत्मा॥ १७॥ dhīra udāra āṇi kṛpeṇa | veḍā āṇi vicakṣaṇa | uchaka āṇi sahiṣṇa | toci ātmā || 17|| विद्या कुविद्या दोहिकडे। आनंदरूप वावडे। जेथें तेथें सर्वांकडे। तोचि आत्मा॥ १८॥ vidyā kuvidyā dohikaḍe | ānaṁdarūpa vāvaḍe | jetheṁ tetheṁ sarvāṁkaḍe | toci ātmā || 18|| निजे उठे बैसे चाले। धावे धावडी डोले तोले। सोइरे धायेरे केले। तोचि आत्मा॥ १९॥ nije uṭhe baise cāle | dhāve dhāvaḍī ḍole tole | soire dhāyere kele | toci ātmā || 19|| पोथी वाची अर्थ सांगे। ताळ धरी गाऊं लागे। वाद वेवाद वाउगे। तोचि आत्मा॥ २०॥ pothī vācī artha sāṁge | tāḻa dharī gāūṁ lāge | vāda vevāda vāuge | toci ātmā || 20|| आत्मा नस्तां देहांतरीं। मग तें प्रेत सचराचरीं। देहसंगें आत्मा करीं। सर्व कांहीं॥ २१॥ ātmā nastāṁ dehāṁtarīṁ | maga teṁ preta sacarācarīṁ | dehasaṁgeṁ ātmā karīṁ | sarva kāṁhīṁ || 21|| येकेंविण येक काये। कामा नये वायां जाये। म्हणोनि हा उपाये। देहयोगें॥ २२॥ yekeṁviṇa yeka kāye | kāmā naye vāyāṁ jāye | mhaṇoni hā upāye | dehayogeṁ || 22|| देह अनित्य आत्मा नित्य। हाचि विवेक नित्यानित्य। अवघें सूक्ष्माचें कृत्य। जाणती ज्ञानी॥ २३॥ deha anitya ātmā nitya | hāci viveka nityānitya | avagheṁ sūkṣmāceṁ kṛtya | jāṇatī jñānī || 23|| पिंडी देहधर्ता जीव। ब्रह्मांडीं देहधर्ता शिव। ईश्वरतनुचतुष्टये सर्व। ईश्वर धर्ता॥ २४॥ piṁḍī dehadhartā jīva | brahmāṁḍīṁ dehadhartā śiva | īśvaratanucatuṣṭaye sarva | īśvara dhartā || 24|| त्रिगुणापर्ता जो ईश्वर। अर्धनारीनटेश्वर। सकळ सृष्टीचा विस्तार। तेथून जाला॥ २५॥ triguṇāpartā jo īśvara | ardhanārīnaṭeśvara | sakaḻa sṛṣṭīcā vistāra | tethūna jālā || 25|| बरवें विचारून पाहीं। स्त्री पुरुष तेथें नाहीं। चंचळरूप येतें कांहीं। प्रत्ययासी॥ २६॥ baraveṁ vicārūna pāhīṁ | strī puruṣa tetheṁ nāhīṁ | caṁcaḻarūpa yeteṁ kāṁhīṁ | pratyayāsī || 26|| मुळींहून सेंवटवरी। ब्रह्मादि पिप्लीका देहधारी। नित्यानित्य विवेक चतुरीं। जाणिजे ऐसा॥ २७॥ muḻīṁhūna seṁvaṭavarī | brahmādi piplīkā dehadhārī | nityānitya viveka caturīṁ | jāṇije aisā || 27|| जड तितुकें अनित्य। आणि सूक्ष्म तितुकें नित्य। याहिमध्यें नित्यानित्य। पुढें निरोपिलें॥ २८॥ jaḍa titukeṁ anitya | āṇi sūkṣma titukeṁ nitya | yāhimadhyeṁ nityānitya | puḍheṁ niropileṁ || 28|| स्थूळ सूक्ष्म वोलांडिलें। कारण माहाकाराण सांडिलें। विराट हिरण्यगर्भ खंडिलें। विवेकानें॥ २९॥ sthūḻa sūkṣma volāṁḍileṁ | kāraṇa māhākārāṇa sāṁḍileṁ | virāṭa hiraṇyagarbha khaṁḍileṁ | vivekāneṁ || 29|| अव्याकृत मूळप्रकृती। तेथें जाऊन बैसली वृत्ती। तें वृत्ति व्हावया निवृत्ति। निरूपण ऐका॥ ३०॥ avyākṛta mūḻaprakṛtī | tetheṁ jāūna baisalī vṛttī | teṁ vṛtti vhāvayā nivṛtti | nirūpaṇa aikā || 30|| आत्मानात्माविवेक बोलिला। चंचळात्मा प्रत्यया आला। पुढिले समासीं निरोपिला। सारासार विचार॥ ३१॥ ātmānātmāviveka bolilā | caṁcaḻātmā pratyayā ālā | puḍhile samāsīṁ niropilā | sārāsāra vicāra || 31|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे आत्मानात्माविवेकनाम समास पहिला॥ १॥ १३.१ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ātmānātmāvivekanāma samāsa pahilā || 1|| 13.1 समास दुसरा : सारासारनिरूपण samāsa dusarā : sārāsāranirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ऐका सारासार विचार। उभारलें जगडंबर। त्यांत कोण सार कोण असार। विवेकें वोळखावा॥ १॥ aikā sārāsāra vicāra | ubhāraleṁ jagaḍaṁbara | tyāṁta koṇa sāra koṇa asāra | vivekeṁ voḻakhāvā || 1|| दिसेल तें नासेल। आणि येईल तें जाईल। जें असतचि असेल। तेंचि सार॥ २॥ disela teṁ nāsela | āṇi yeīla teṁ jāīla | jeṁ asataci asela | teṁci sāra || 2|| मागां आत्मानात्माविवेक बोलिला। अनात्मा वोळखोन सांडिला। आत्मा जाणतां लागला। मुळींचा मूळतंतु॥ ३॥ māgāṁ ātmānātmāviveka bolilā | anātmā voḻakhona sāṁḍilā | ātmā jāṇatāṁ lāgalā | muḻīṁcā mūḻataṁtu || 3|| मुळीं जे राहिली वृत्ति। जाली पाहिले निवृत्ति। सारासार विचार श्रोतीं। बरा पाहावा॥ ४॥ muḻīṁ je rāhilī vṛtti | jālī pāhile nivṛtti | sārāsāra vicāra śrotīṁ | barā pāhāvā || 4|| नित्यानित्य विवेक केला। आत्मा नित्यसा निवडिला। निवृतीरूपें हेत उरला। निराकारीं॥ ५॥ nityānitya viveka kelā | ātmā nityasā nivaḍilā | nivṛtīrūpeṁ heta uralā | nirākārīṁ || 5|| हेत म्हणिजे तो चंचळ। निर्गुण म्हणिजे निश्चळ। सारासारविचारें चंचळ। होऊन जातें॥ ६॥ heta mhaṇije to caṁcaḻa | nirguṇa mhaṇije niścaḻa | sārāsāravicāreṁ caṁcaḻa | hoūna jāteṁ || 6|| चळे म्हणोनि तें चंचळ। न चळे म्हणोनि निश्चळ। निश्चळीं उडे चंचळ। निश्चयेसीं॥ ७॥ caḻe mhaṇoni teṁ caṁcaḻa | na caḻe mhaṇoni niścaḻa | niścaḻīṁ uḍe caṁcaḻa | niścayesīṁ || 7|| ज्ञान आणि उपासना। दोनी येकचि पाहाना। उपासनेकरितां जना। जगोद्धार॥ ८॥ jñāna āṇi upāsanā | donī yekaci pāhānā | upāsanekaritāṁ janā | jagoddhāra || 8|| द्रष्टा साक्षी जाणता। ज्ञानधन चैतन्यसत्ता। ज्ञान देवचि तत्वता। बरें पाहा॥ ९॥ draṣṭā sākṣī jāṇatā | jñānadhana caitanyasattā | jñāna devaci tatvatā | bareṁ pāhā || 9|| त्या ज्ञानाचें विज्ञान होतें। शोधून पाहा बहुत मतें। चंचळ अवघें नासतें। येणें प्रकारें॥ १०॥ tyā jñānāceṁ vijñāna hoteṁ | śodhūna pāhā bahuta mateṁ | caṁcaḻa avagheṁ nāsateṁ | yeṇeṁ prakāreṁ || 10|| नासिवंत नासेल किं नासेना। ऐसा अनुमानचि आहे मना। तरी तो पुरुष सहसा ज्ञाना। अधिकार नव्हे॥ ११॥ nāsivaṁta nāsela kiṁ nāsenā | aisā anumānaci āhe manā | tarī to puruṣa sahasā jñānā | adhikāra navhe || 11|| नित्य निश्चये केला। संदेह उरतचि गेला। तरी तो जाणावा वाहावला। माहा मृगजळीं॥ १२॥ nitya niścaye kelā | saṁdeha urataci gelā | tarī to jāṇāvā vāhāvalā | māhā mṛgajaḻīṁ || 12|| क्षयेचि नाहीं जो अक्षई। व्यापकपणें सर्वां ठाईं। तेथे हेत संदेह नाहीं। निर्विकारीं॥ १३॥ kṣayeci nāhīṁ jo akṣaī | vyāpakapaṇeṁ sarvāṁ ṭhāīṁ | tethe heta saṁdeha nāhīṁ | nirvikārīṁ || 13|| जें उदंड घनदाट। आद्य मध्य सेवट। अचळ अढळ अतुट। जैसें तैसें॥ १४॥ jeṁ udaṁḍa ghanadāṭa | ādya madhya sevaṭa | acaḻa aḍhaḻa atuṭa | jaiseṁ taiseṁ || 14|| पाहातां जैसें गगन। गगनाहून तें सघन। जनचि नाहीं निरंजन। सदोदित॥ १५॥ pāhātāṁ jaiseṁ gagana | gaganāhūna teṁ saghana | janaci nāhīṁ niraṁjana | sadodita || 15|| चर्मचक्षु ज्ञानचक्षु। हा तों अवघाच पूर्वपक्षु। निर्गुण ठाईंचा अलक्षु। लक्षवेना॥ १६॥ carmacakṣu jñānacakṣu | hā toṁ avaghāca pūrvapakṣu | nirguṇa ṭhāīṁcā alakṣu | lakṣavenā || 16|| संगत्यागेंविण कांहीं। परब्रह्म होणार नाहीं। संगत्याग करून पाहीं। मौन्यगर्भा॥ १७॥ saṁgatyāgeṁviṇa kāṁhīṁ | parabrahma hoṇāra nāhīṁ | saṁgatyāga karūna pāhīṁ | maunyagarbhā || 17|| निर्शतां अवघेंचि निर्शलें। चंचळ तितुकें निघोन गेलें। निश्चळ परब्रह्म उरलें। तेंचि सार॥ १८॥ nirśatāṁ avagheṁci nirśaleṁ | caṁcaḻa titukeṁ nighona geleṁ | niścaḻa parabrahma uraleṁ | teṁci sāra || 18|| आठवा देह मूळ माया। निर्शोन गेल्या अष्टकाया। साधु सांगती उपाया। कृपाळुपणें॥ १९॥ āṭhavā deha mūḻa māyā | nirśona gelyā aṣṭakāyā | sādhu sāṁgatī upāyā | kṛpāḻupaṇeṁ || 19|| सोहं हंसा तत्वमसी। तें ब्रह्म तूं आहेसी। विचार पाहातां स्थिति ऐसी। सहजचि होते॥ २०॥ sohaṁ haṁsā tatvamasī | teṁ brahma tūṁ āhesī | vicāra pāhātāṁ sthiti aisī | sahajaci hote || 20|| साधक असोन ब्रह्म उरलें। तेथें वृत्तिसुन्य जालें। सारासार विचारिलें। येणें प्रकारें॥ २१॥ sādhaka asona brahma uraleṁ | tetheṁ vṛttisunya jāleṁ | sārāsāra vicārileṁ | yeṇeṁ prakāreṁ || 21|| तें तापेना ना निवेना। उजळेना ना काळवंडेना। डहुळेना ना निवळेना। परब्रह्म तें॥ २२॥ teṁ tāpenā nā nivenā | ujaḻenā nā kāḻavaṁḍenā | ḍahuḻenā nā nivaḻenā | parabrahma teṁ || 22|| दिसेना ना भासेना। उपजेना ना नासेना। तें येना ना जाईना। परब्रह्म तें॥ २३॥ disenā nā bhāsenā | upajenā nā nāsenā | teṁ yenā nā jāīnā | parabrahma teṁ || 23|| तें भिजेना ना वाळेना। तें विझेना ना जळेना। जयास कोणीच नेईना। परब्रह्म तें॥ २४॥ teṁ bhijenā nā vāḻenā | teṁ vijhenā nā jaḻenā | jayāsa koṇīca neīnā | parabrahma teṁ || 24|| जें सन्मुखचि चहुंकडे। जेथें दृश्य भास उडे। धन्य साधु तो पवाडे। निर्विकारीं॥ २५॥ jeṁ sanmukhaci cahuṁkaḍe | jetheṁ dṛśya bhāsa uḍe | dhanya sādhu to pavāḍe | nirvikārīṁ || 25|| निर्विकल्पीं कल्पनातीत। तोचि वोळखावा संत। येर अवघेचि असंत। भ्रमरूप॥ २६॥ nirvikalpīṁ kalpanātīta | toci voḻakhāvā saṁta | yera avagheci asaṁta | bhramarūpa || 26|| खोटें सांडून खरें घ्यावें। तरीच परीक्षवंत म्हणावें असार सांडून सार घ्यावें। परब्रह्म तें॥ २७॥ khoṭeṁ sāṁḍūna khareṁ ghyāveṁ | tarīca parīkṣavaṁta mhaṇāveṁ asāra sāṁḍūna sāra ghyāveṁ | parabrahma teṁ || 27|| जाणतां जाणतां जाणीव जाते। आपली वृत्ति तद्रूप होते। आत्मनिवेदन भक्ति ते। ऐसी आहे॥ २८॥ jāṇatāṁ jāṇatāṁ jāṇīva jāte | āpalī vṛtti tadrūpa hote | ātmanivedana bhakti te | aisī āhe || 28|| वाच्यांशें भक्ति मुक्ति बोलावी। लक्ष्यांशें तद्रूपता विवरावी। विवरतां हेतु नुरावी। ते तद्रूपता॥ २९॥ vācyāṁśeṁ bhakti mukti bolāvī | lakṣyāṁśeṁ tadrūpatā vivarāvī | vivaratāṁ hetu nurāvī | te tadrūpatā || 29|| सद्रूप चिद्रूप आणि तद्रूप। सस्वरूप म्हणिजे आपलें रूप। आपलें रूप म्हणिजे अरूप। तत्वनिर्शनाउपरी॥ ३०॥ sadrūpa cidrūpa āṇi tadrūpa | sasvarūpa mhaṇije āpaleṁ rūpa | āpaleṁ rūpa mhaṇije arūpa | tatvanirśanāuparī || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सारासारनिरूपणनाम समास दुसरा॥ २॥ १३.२ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde sārāsāranirūpaṇanāma samāsa dusarā || 2|| 13.2 समास तिसरा : उभारणीनिरूपण samāsa tisarā : ubhāraṇīnirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ब्रह्म घन आणि पोकळ। आकाशाहून विशाळ। निर्मळ आणि निश्चळ। निर्विकारी॥ १॥ brahma ghana āṇi pokaḻa | ākāśāhūna viśāḻa | nirmaḻa āṇi niścaḻa | nirvikārī || 1|| ऐसेंचि असतां कित्येक काळ। तेथें आरंभला भूगोळ। तया भूगोळांचे मूळ। सावध ऐका॥ २॥ aiseṁci asatāṁ kityeka kāḻa | tetheṁ āraṁbhalā bhūgoḻa | tayā bhūgoḻāṁce mūḻa | sāvadha aikā || 2|| परब्रह्म असतां निश्चळ। तेथें संकल्प उठिला चंचळ। तयास बोलिजे केवळ। आदिनारायेण॥ ३॥ parabrahma asatāṁ niścaḻa | tetheṁ saṁkalpa uṭhilā caṁcaḻa | tayāsa bolije kevaḻa | ādinārāyeṇa || 3|| मूळमाया जगदेश्वर। त्यासीच म्हणिजे शड्गुणैश्वर। अष्टधा प्रकृतीचा विचार। तेथें पाहा॥ ४॥ mūḻamāyā jagadeśvara | tyāsīca mhaṇije śaḍguṇaiśvara | aṣṭadhā prakṛtīcā vicāra | tetheṁ pāhā || 4|| ऐलिकडे गुणक्षोभिणी। तेथें जन्म घेतला त्रिगुणीं। मूळ वोंकाराची मांडणी। तेथून जाणावी॥ ५॥ ailikaḍe guṇakṣobhiṇī | tetheṁ janma ghetalā triguṇīṁ | mūḻa voṁkārācī māṁḍaṇī | tethūna jāṇāvī || 5|| अकर उकार मकार। तिनी मिळोन वोंकार। पुढें पंचभूतांचा विस्तार। विस्तारला॥ ६॥ akara ukāra makāra | tinī miḻona voṁkāra | puḍheṁ paṁcabhūtāṁcā vistāra | vistāralā || 6|| आकाश म्हणिजेतें अंतरात्म्यासी। तयापासून जन्म वायोसी। वायोपासून तेजासी। जन्म जाला॥ ७॥ ākāśa mhaṇijeteṁ aṁtarātmyāsī | tayāpāsūna janma vāyosī | vāyopāsūna tejāsī | janma jālā || 7|| वायोचा कातरा घसवटे। तेणें उष्णें वन्हि पेटे। सूर्यबिंब तें प्रगटे। तये ठाईं॥ ८॥ vāyocā kātarā ghasavaṭe | teṇeṁ uṣṇeṁ vanhi peṭe | sūryabiṁba teṁ pragaṭe | taye ṭhāīṁ || 8|| वारा वाजतो सीतळ। तेथें निर्माण जालें जळ। तें जळ आळोन भूगोळ। निर्माण जाला॥ ९॥ vārā vājato sītaḻa | tetheṁ nirmāṇa jāleṁ jaḻa | teṁ jaḻa āḻona bhūgoḻa | nirmāṇa jālā || 9|| त्या भूगोळाचे पोटीं। अनंत बीजांचिया कोटी। पृथ्वी पाण्या होता भेटी। अंकुर निघती॥ १०॥ tyā bhūgoḻāce poṭīṁ | anaṁta bījāṁciyā koṭī | pṛthvī pāṇyā hotā bheṭī | aṁkura nighatī || 10|| पृथ्वी वल्ली नाना रंग। पत्रें पुष्पांचे तरंग। नाना स्वाद ते मग। फळें जाली॥ ११॥ pṛthvī vallī nānā raṁga | patreṁ puṣpāṁce taraṁga | nānā svāda te maga | phaḻeṁ jālī || 11|| पत्रें पुष्पें फळें मुळें। नाना वर्ण नाना रसाळें। नाना धान्यें अन्नें केवळें। तेथून जालीं॥ १२॥ patreṁ puṣpeṁ phaḻeṁ muḻeṁ | nānā varṇa nānā rasāḻeṁ | nānā dhānyeṁ anneṁ kevaḻeṁ | tethūna jālīṁ || 12|| अन्नापासून जालें रेत। रेतापासून प्राणी निपजत। ऐसी हे रोकडी प्रचित। उत्पत्तीची॥ १३॥ annāpāsūna jāleṁ reta | retāpāsūna prāṇī nipajata | aisī he rokaḍī pracita | utpattīcī || 13|| अंडज जारज श्वेतज उद्वीज। पृथ्वी पाणी सकळांचे बीज। ऐसें हें नवल चोज। सृष्टिरचनेचें॥ १४॥ aṁḍaja jāraja śvetaja udvīja | pṛthvī pāṇī sakaḻāṁce bīja | aiseṁ heṁ navala coja | sṛṣṭiracaneceṁ || 14|| च्यारि खाणी च्यारि वाणी। चौऱ्यासि लक्ष जीवयोनी। निर्माण झाले लोक तिनी। पिंडब्रह्मांड॥ १५॥ cyāri khāṇī cyāri vāṇī | cauyāsi lakṣa jīvayonī | nirmāṇa jhāle loka tinī | piṁḍabrahmāṁḍa || 15|| मुळीं अष्टधा प्रकृती। अवघे पाण्यापासून जन्मती। पाणी नस्तां मरती। सकळ प्राणी॥ १६॥ muḻīṁ aṣṭadhā prakṛtī | avaghe pāṇyāpāsūna janmatī | pāṇī nastāṁ maratī | sakaḻa prāṇī || 16|| नव्हे अनुमानाचें बोलणें। याचा बरा प्रत्ययें घेणें। वेदशास्त्रें पुराणें। प्रत्ययें घ्यावीं॥ १७॥ navhe anumānāceṁ bolaṇeṁ | yācā barā pratyayeṁ gheṇeṁ | vedaśāstreṁ purāṇeṁ | pratyayeṁ ghyāvīṁ || 17|| जें आपल्या प्रत्यया येना। तें अनुमानिक घ्यावेना। प्रत्ययाविण सकळ जना। वेवसाये नाहीं॥ १८॥ jeṁ āpalyā pratyayā yenā | teṁ anumānika ghyāvenā | pratyayāviṇa sakaḻa janā | vevasāye nāhīṁ || 18|| वेवसाये प्रवृत्ती निवृत्ती। दोहिंकडे पाहिजे प्रचिती। प्रचितीविण अनुमानें असती। ते विवेकहीन॥ १९॥ vevasāye pravṛttī nivṛttī | dohiṁkaḍe pāhije pracitī | pracitīviṇa anumāneṁ asatī | te vivekahīna || 19|| ऐसा सृष्टिरचनेचा विचार। संकळित बोलिला प्रकार। आतां विस्ताराचा संहार। तोहि ऐका॥ २०॥ aisā sṛṣṭiracanecā vicāra | saṁkaḻita bolilā prakāra | ātāṁ vistārācā saṁhāra | tohi aikā || 20|| मुळापासून सेवटवरी। अवघा आत्मारामचि करी। करी आणि विवरी। येथायोग्य॥ २१॥ muḻāpāsūna sevaṭavarī | avaghā ātmārāmaci karī | karī āṇi vivarī | yethāyogya || 21|| पुढेंसंव्हार निरोपिला। श्रोतीं पाहिजे ऐकिला। इतुक्याउपरी जाला। समास पूर्ण॥ २२॥ puḍheṁsaṁvhāra niropilā | śrotīṁ pāhije aikilā | itukyāuparī jālā | samāsa pūrṇa || 22|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे उभारणिनिरूपणनाम समास तिसरा॥ ३॥ १३.३ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ubhāraṇinirūpaṇanāma samāsa tisarā || 3|| 13.3 समास चौथा : प्रलयनिरूपण samāsa cauthā : pralayanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || पृथ्वीस होईल अंत। भूतांस मांडेल कल्पांत। ऐसा समाचार साध्यंत। शास्त्रीं निरोपिला॥ १॥ pṛthvīsa hoīla aṁta | bhūtāṁsa māṁḍela kalpāṁta | aisā samācāra sādhyaṁta | śāstrīṁ niropilā || 1|| शत वरुषें अनावृष्टि। तेणें जळेल हे सृष्टि। पर्वत माती ऐसी पृष्ठी। भूमीची तरके॥ २॥ śata varuṣeṁ anāvṛṣṭi | teṇeṁ jaḻela he sṛṣṭi | parvata mātī aisī pṛṣṭhī | bhūmīcī tarake || 2|| बारा कळीं सूर्यमंडळा। किर्णापासून निघती ज्वाळा। शत वरुषें भूगोळा। दहन होये॥ ३॥ bārā kaḻīṁ sūryamaṁḍaḻā | kirṇāpāsūna nighatī jvāḻā | śata varuṣeṁ bhūgoḻā | dahana hoye || 3|| सिंधुरवर्ण वसुंधरा। ज्वाळा लागती फणिवरा। तो आहाळोन सरारां। विष वमी॥ ४॥ siṁdhuravarṇa vasuṁdharā | jvāḻā lāgatī phaṇivarā | to āhāḻona sarārāṁ | viṣa vamī || 4|| त्या विषाच्या ज्वाळा निघती। तेणें पाताळें जळती। माहापावकें भस्म होती। पाताळ लोक॥ ५॥ tyā viṣācyā jvāḻā nighatī | teṇeṁ pātāḻeṁ jaḻatī | māhāpāvakeṁ bhasma hotī | pātāḻa loka || 5|| तेथें माहाभूतें खवळती। प्रळयेवात सुटती। प्रळयेपावक वाढती। चहूंकडे॥ ६॥ tetheṁ māhābhūteṁ khavaḻatī | praḻayevāta suṭatī | praḻayepāvaka vāḍhatī | cahūṁkaḍe || 6|| तेथें अक्रा रुद्र खवळले। बारा सूर्य कडकडिले। पावकमात्र येकवटले। प्रळयेकाळीं॥ ७॥ tetheṁ akrā rudra khavaḻale | bārā sūrya kaḍakaḍile | pāvakamātra yekavaṭale | praḻayekāḻīṁ || 7|| वायो विजांचे तडाखे। तेणें पृथ्वी अवघी तरखे। कठिणत्व अवघेंचि फांके। चहुंकडे॥ ८॥ vāyo vijāṁce taḍākhe | teṇeṁ pṛthvī avaghī tarakhe | kaṭhiṇatva avagheṁci phāṁke | cahuṁkaḍe || 8|| तेथें मेरूची कोण गणना। कोण सांभाळिल कोणा। चंद्र सूर्य तारांगणा। मूस जाली॥ ९॥ tetheṁ merūcī koṇa gaṇanā | koṇa sāṁbhāḻila koṇā | caṁdra sūrya tārāṁgaṇā | mūsa jālī || 9|| पृथ्वीनें विरी सांडिली। अवघी धगधगायेमान जाली। ब्रह्मांडभटी जळोन गेली। येकसरां॥ १०॥ pṛthvīneṁ virī sāṁḍilī | avaghī dhagadhagāyemāna jālī | brahmāṁḍabhaṭī jaḻona gelī | yekasarāṁ || 10|| जळोनि विरी सांडिली। विशेष माहावृष्टी जाली। तेणें पृथ्वी विराली। जळामधें॥ ११॥ jaḻoni virī sāṁḍilī | viśeṣa māhāvṛṣṭī jālī | teṇeṁ pṛthvī virālī | jaḻāmadheṁ || 11|| भाजला चुना जळीं विरे। तैसा पृथ्वीस धीर न धरे। विरी सांडुनिया त्वरें। जळीं मिळाली॥ १२॥ bhājalā cunā jaḻīṁ vire | taisā pṛthvīsa dhīra na dhare | virī sāṁḍuniyā tvareṁ | jaḻīṁ miḻālī || 12|| शेष कूर्म वाऱ्हाव गेला। पृथ्वीचा आधार तुटला। सत्व सांडून जळाला। मिळोन गेली॥ १३॥ śeṣa kūrma vāhāva gelā | pṛthvīcā ādhāra tuṭalā | satva sāṁḍūna jaḻālā | miḻona gelī || 13|| तेथें प्रळयेमेघ उचलले। कठिण घोषें गर्जिनले। अखंड विजा कडकडिले। ध्वनि घोष॥ १४॥ tetheṁ praḻayemegha ucalale | kaṭhiṇa ghoṣeṁ garjinale | akhaṁḍa vijā kaḍakaḍile | dhvani ghoṣa || 14|| पर्वतप्राये पडती गारा। पर्वत उडती ऐसा वारा। निबिड तया अंधकारा। उपमाचि नाहीं॥ १५॥ parvataprāye paḍatī gārā | parvata uḍatī aisā vārā | nibiḍa tayā aṁdhakārā | upamāci nāhīṁ || 15|| सिंधु नद्या एकवटल्या। नेणो नभींहून रिचवल्या। संधिच नाहीं धारा मिळाल्या। अखंड पाणी॥ १६॥ siṁdhu nadyā ekavaṭalyā | neṇo nabhīṁhūna ricavalyā | saṁdhica nāhīṁ dhārā miḻālyā | akhaṁḍa pāṇī || 16|| तेथें मछ मूर्म सर्प पडती। पर्वतासारिखे दिसती। गर्जना होतां मिसळती। जळांत जळें॥ १७॥ tetheṁ macha mūrma sarpa paḍatī | parvatāsārikhe disatī | garjanā hotāṁ misaḻatī | jaḻāṁta jaḻeṁ || 17|| सप्त सिंधु आवर्णीं गेले। आवर्णवेडे मोकळे जाले। जळरूप जालियां खवळले। प्रळयेपावक॥ १८॥ sapta siṁdhu āvarṇīṁ gele | āvarṇaveḍe mokaḻe jāle | jaḻarūpa jāliyāṁ khavaḻale | praḻayepāvaka || 18|| ब्रह्मांडाऐसा तप्त लोहो। शोषी जळाचा समूहो। तैसे जळास जालें पाहो। अपूर्व मोठें॥ १९॥ brahmāṁḍāaisā tapta loho | śoṣī jaḻācā samūho | taise jaḻāsa jāleṁ pāho | apūrva moṭheṁ || 19|| तेणें आटोन गेलें पाणी। असंभाव्य माजला वन्ही। तया वन्हीस केली झडपणी। प्रळयवातें॥ २०॥ teṇeṁ āṭona geleṁ pāṇī | asaṁbhāvya mājalā vanhī | tayā vanhīsa kelī jhaḍapaṇī | praḻayavāteṁ || 20|| दीपास पालव घातला। तैसा प्रळयेपावक विझाला। पुढें वायो प्रबळला। असंभाव्य॥ २१॥ dīpāsa pālava ghātalā | taisā praḻayepāvaka vijhālā | puḍheṁ vāyo prabaḻalā | asaṁbhāvya || 21|| उदंड पोकळी थोडा वारा। तेणें वितळोन गेला सारा। पंचभूतांचा पसारा। आटोपला॥ २२॥ udaṁḍa pokaḻī thoḍā vārā | teṇeṁ vitaḻona gelā sārā | paṁcabhūtāṁcā pasārā | āṭopalā || 22|| महद्‍भूत मूळमाया। विस्मरणें वितुळे काया। पदार्थमात्र राहावया। ठाव नाहीं॥ २३॥ mahadbhūta mūḻamāyā | vismaraṇeṁ vituḻe kāyā | padārthamātra rāhāvayā | ṭhāva nāhīṁ || 23|| दृश्य हलकालोळें नेलें। जड चंचळ वितुळलें। याउपरी शाश्वत उरलें। परब्रह्म तें॥ २४॥ dṛśya halakāloḻeṁ neleṁ | jaḍa caṁcaḻa vituḻaleṁ | yāuparī śāśvata uraleṁ | parabrahma teṁ || 24|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे प्रळयेनाम समास चौथा॥ ४॥ १३.४ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde praḻayenāma samāsa cauthā || 4|| 13.4 समास पांचवा : कहाणीनिरूपण ॥ श्रीरामसमर्थ॥ samāsa pāṁcavā : kahāṇīnirūpaṇa || śrīrāmasamartha || कोणी येक दोघे जण। पृथ्वी फिरती उदासीन। काळक्रमणें लागून। कथा आरंभिली॥ १॥ koṇī yeka doghe jaṇa | pṛthvī phiratī udāsīna | kāḻakramaṇeṁ lāgūna | kathā āraṁbhilī || 1|| श्रोता पुसे वक्तयासी। काहाणी सांगा जी बरवीसी। वक्ता म्हणे श्रोतयासी। सावध ऐकें॥ २॥ śrotā puse vaktayāsī | kāhāṇī sāṁgā jī baravīsī | vaktā mhaṇe śrotayāsī | sāvadha aikeṁ || 2|| येकें स्त्रीपुरुषें होतीं। उभयेतांमधें बहु प्रीति। येकरूपेंचि वर्तती। भिन्न नाहीं॥ ३॥ yekeṁ strīpuruṣeṁ hotīṁ | ubhayetāṁmadheṁ bahu prīti | yekarūpeṁci vartatī | bhinna nāhīṁ || 3|| ऐसा कांहीं येक काळ लोटला। तयांस येक पुत्र जाला। कार्यकर्ता आणि भला। सर्वविषीं॥ ४॥ aisā kāṁhīṁ yeka kāḻa loṭalā | tayāṁsa yeka putra jālā | kāryakartā āṇi bhalā | sarvaviṣīṁ || 4|| पुढें त्यासहि जाला कुमर। तो पित्याहून आतुर। कांहीं तदर्ध चतुर। व्यापकपणें॥ ५॥ puḍheṁ tyāsahi jālā kumara | to pityāhūna ātura | kāṁhīṁ tadardha catura | vyāpakapaṇeṁ || 5|| तेणें व्याप उदंड केला। बहुत कन्यापुत्र व्याला। उदंड लोक संचिला। नाना प्रकारें॥ ६॥ teṇeṁ vyāpa udaṁḍa kelā | bahuta kanyāputra vyālā | udaṁḍa loka saṁcilā | nānā prakāreṁ || 6|| त्याचा पुत्र जेष्ठ। तो अज्ञान आणि रागिट। अथवा चुकता नीट। संव्हार करी॥ ७॥ tyācā putra jeṣṭha | to ajñāna āṇi rāgiṭa | athavā cukatā nīṭa | saṁvhāra karī || 7|| पिता उगाच बैसला। लेकें बहुत व्याप केला। सर्वज्ञ जाणता भला। जेष्ठ पुत्र॥ ८॥ pitā ugāca baisalā | lekeṁ bahuta vyāpa kelā | sarvajña jāṇatā bhalā | jeṣṭha putra || 8|| नातु त्याचें अर्ध जाणें। पणतु तो कांहींच नेणे। चुकतां संव्हारणें। माहा क्रोधी॥ ९॥ nātu tyāceṁ ardha jāṇeṁ | paṇatu to kāṁhīṁca neṇe | cukatāṁ saṁvhāraṇeṁ | māhā krodhī || 9|| लेक सकळांचे पाळण करी। नातु मेळवी वरिचावरी। पणतु चुकल्यां संव्हार करी। अकस्मात॥ १०॥ leka sakaḻāṁce pāḻaṇa karī | nātu meḻavī varicāvarī | paṇatu cukalyāṁ saṁvhāra karī | akasmāta || 10|| नेमस्तपणें वंश वाढला। विस्तार उदंडचि जाला। ऐसा बहुत काळ गेला। आनंदरूप॥ ११॥ nemastapaṇeṁ vaṁśa vāḍhalā | vistāra udaṁḍaci jālā | aisā bahuta kāḻa gelā | ānaṁdarūpa || 11|| विस्तार वाढला गणवेना। वडिलांस कोणीच मानिना। परस्परें किंत मना। बहुत पडिला॥ १२॥ vistāra vāḍhalā gaṇavenā | vaḍilāṁsa koṇīca māninā | paraspareṁ kiṁta manā | bahuta paḍilā || 12|| उदंड घरकळ्हो लागला। तेणें कित्येक संव्हार जाला। विपट पडिलें थोर थोरांला। बेबंद जालें॥ १३॥ udaṁḍa gharakaḻho lāgalā | teṇeṁ kityeka saṁvhāra jālā | vipaṭa paḍileṁ thora thorāṁlā | bebaṁda jāleṁ || 13|| नेणपणें भरी भरले। मग ते अवघेच संव्हारले। जैसे यादव निमाले। उन्मत्तपणें॥ १४॥ neṇapaṇeṁ bharī bharale | maga te avagheca saṁvhārale | jaise yādava nimāle | unmattapaṇeṁ || 14|| बाप लेक नातु पणतु। सकळांचा जाला निपातु। कन्या पुत्र हेतु मातु। अणुमात्र नाहीं॥ १५॥ bāpa leka nātu paṇatu | sakaḻāṁcā jālā nipātu | kanyā putra hetu mātu | aṇumātra nāhīṁ || 15|| ऐसी काहाणी जो विवरला। तो जन्मापासून सुटला। श्रोता वक्ता धन्य जाला। प्रचितीनें॥ १६॥ aisī kāhāṇī jo vivaralā | to janmāpāsūna suṭalā | śrotā vaktā dhanya jālā | pracitīneṁ || 16|| ऐसी काहाणी अपूर्व जे ते। उदंड वेळ होत जाते। इतकें बोलोन गोसावी ते। निवांत जाले॥ १७॥ aisī kāhāṇī apūrva je te | udaṁḍa veḻa hota jāte | itakeṁ bolona gosāvī te | nivāṁta jāle || 17|| आमची काहाणी सरो। तुमचे अंतरीं भरो। ऐसें बोलणें विवरो। कोणीतरी॥ १८॥ āmacī kāhāṇī saro | tumace aṁtarīṁ bharo | aiseṁ bolaṇeṁ vivaro | koṇītarī || 18|| चुकत वांकत आठवलें। एतुकें संकळित बोलिलें। न्यूनपूर्ण क्ष्मा केलें। पाहिजे श्रोतीं॥ १९॥ cukata vāṁkata āṭhavaleṁ | etukeṁ saṁkaḻita bolileṁ | nyūnapūrṇa kṣmā keleṁ | pāhije śrotīṁ || 19|| ऐसी काहाणी निरंतर। विवेकें ऐकती जे नर। दास म्हणे जग्गोधार। तेचि आरिती॥ २०॥ aisī kāhāṇī niraṁtara | vivekeṁ aikatī je nara | dāsa mhaṇe jaggodhāra | teci āritī || 20|| त्या जगोद्धाराचें लक्षण। केले पाहिजे विवरण। सार निवडावें निरूपण। यास बोलिजे॥ २१॥ tyā jagoddhārāceṁ lakṣaṇa | kele pāhije vivaraṇa | sāra nivaḍāveṁ nirūpaṇa | yāsa bolije || 21|| निरूपणीं प्रत्ययें विवरावें। नाना तत्वकोडें उकलावें। समजतां समजतां व्हावें। निःसंदेह॥ २२॥ nirūpaṇīṁ pratyayeṁ vivarāveṁ | nānā tatvakoḍeṁ ukalāveṁ | samajatāṁ samajatāṁ vhāveṁ | niḥsaṁdeha || 22|| विवरोन पाहातां अष्ट देह। पुढें सहजचि निःसंदेह। अखंड निरूपणें राहे। समाधान॥ २३॥ vivarona pāhātāṁ aṣṭa deha | puḍheṁ sahajaci niḥsaṁdeha | akhaṁḍa nirūpaṇeṁ rāhe | samādhāna || 23|| तत्वांचा गल्बला जेथें। निवांत कैचें असेल तेथें। याकारणें गुल्लिपरतें। कोणीयेकें असावें॥ २४॥ tatvāṁcā galbalā jetheṁ | nivāṁta kaiceṁ asela tetheṁ | yākāraṇeṁ gulliparateṁ | koṇīyekeṁ asāveṁ || 24|| ऐसा सूक्ष्म संवाद। केलाचि करावा विशद। पुढिले समासीं लघुबोध। सावध ऐका॥ २५॥ aisā sūkṣma saṁvāda | kelāci karāvā viśada | puḍhile samāsīṁ laghubodha | sāvadha aikā || 25|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे कहाणीनिरूपणनाम समास पांचवा॥ ५॥ १३.५ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde kahāṇīnirūpaṇanāma samāsa pāṁcavā || 5|| 13.5 समास सहावा : लघुबोध samāsa sahāvā : laghubodha ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || जें बोलिजेती पंचतत्वें। त्यांची अभ्यासाया नावें। तदुपरी स्वानुभवें। रूपें जाणावीं॥ १॥ jeṁ bolijetī paṁcatatveṁ | tyāṁcī abhyāsāyā nāveṁ | taduparī svānubhaveṁ | rūpeṁ jāṇāvīṁ || 1|| यामधें शाश्वत कोण। आणी अशाश्वत कोण। ऐसें करावें विवरण। प्रत्ययाचें॥ २॥ yāmadheṁ śāśvata koṇa | āṇī aśāśvata koṇa | aiseṁ karāveṁ vivaraṇa | pratyayāceṁ || 2|| पंचभूतांचा विचार। नांवरूप सारासार। तोचि बोलिला निर्धार। सावध ऐका॥ ३॥ paṁcabhūtāṁcā vicāra | nāṁvarūpa sārāsāra | toci bolilā nirdhāra | sāvadha aikā || 3|| पृथ्वी आप तेज वायो आकाश। नावें बोलिलीं सावकास। आतां रूपाचा विश्वास। श्रवणें धरावा॥ ४॥ pṛthvī āpa teja vāyo ākāśa | nāveṁ bolilīṁ sāvakāsa | ātāṁ rūpācā viśvāsa | śravaṇeṁ dharāvā || 4|| पृथ्वी म्हणिजे ते धरणी। आप म्हणिजे तें पाणी। तेज म्हणिजे अग्नि तरणी। सतेजादिक॥ ५॥ pṛthvī mhaṇije te dharaṇī | āpa mhaṇije teṁ pāṇī | teja mhaṇije agni taraṇī | satejādika || 5|| वायो म्हणिजे तो वारा। आकाश म्हणिजे पैस सारा। आतां शाश्वत तें विचारा। आपले मनीं॥ ६॥ vāyo mhaṇije to vārā | ākāśa mhaṇije paisa sārā | ātāṁ śāśvata teṁ vicārā | āpale manīṁ || 6|| येक शीत चांचपावें। म्हणिजे वर्म पडे ठावें। तैसें थोड्या अनुभवें। बहुत जाणावे॥ ७॥ yeka śīta cāṁcapāveṁ | mhaṇije varma paḍe ṭhāveṁ | taiseṁ thoḍyā anubhaveṁ | bahuta jāṇāve || 7|| पृथ्वी रचतें आणि खचतें। हें तों प्रत्ययास येतें। नाना रचना होत जाते। सृष्टिमधें॥ ८॥ pṛthvī racateṁ āṇi khacateṁ | heṁ toṁ pratyayāsa yeteṁ | nānā racanā hota jāte | sṛṣṭimadheṁ || 8|| म्हणौन रचतें तें खचतें। आप तें हि आटोन जाते। तेज हि प्रगटोन विझतें। वारें हि राहे॥ ९॥ mhaṇauna racateṁ teṁ khacateṁ | āpa teṁ hi āṭona jāte | teja hi pragaṭona vijhateṁ | vāreṁ hi rāhe || 9|| अवकाश नाममात्र आहे। तें हि विचारिता न राहे। एवं पंचभूतिक राहे। हें तों घडेना॥ १०॥ avakāśa nāmamātra āhe | teṁ hi vicāritā na rāhe | evaṁ paṁcabhūtika rāhe | heṁ toṁ ghaḍenā || 10|| ऐसा पांचा भूतांचा हा विस्तार। नासिवंत हा निर्धार। शाश्वत आत्मा निराकार। सत्य जाणावा॥ ११॥ aisā pāṁcā bhūtāṁcā hā vistāra | nāsivaṁta hā nirdhāra | śāśvata ātmā nirākāra | satya jāṇāvā || 11|| तो आत्मा कोणास कळेना। ज्ञानेंविण आकळेना। म्हणोनियां संतजना। विचारावें॥ १२॥ to ātmā koṇāsa kaḻenā | jñāneṁviṇa ākaḻenā | mhaṇoniyāṁ saṁtajanā | vicārāveṁ || 12|| विचारितां सज्जनांसी। ते म्हणती कीं अविनासी। जन्म मृत्यु आत्मयासी। बोलोंच नये॥ १३॥ vicāritāṁ sajjanāṁsī | te mhaṇatī kīṁ avināsī | janma mṛtyu ātmayāsī | boloṁca naye || 13|| निराकारीं भासे आकर। आणी आकारीं भासे निराकार। निराकार आणी आकार। विवेकें वोळखावा॥ १४॥ nirākārīṁ bhāse ākara | āṇī ākārīṁ bhāse nirākāra | nirākāra āṇī ākāra | vivekeṁ voḻakhāvā || 14|| निराकार जाणावा नित्य। आकार जाणावा अनित्य। यास बोलिजे नित्यानित्य। विचारणा॥ १५॥ nirākāra jāṇāvā nitya | ākāra jāṇāvā anitya | yāsa bolije nityānitya | vicāraṇā || 15|| सारीं भासे असार। आणि असारीं भासे सार। सारासार विचार। शोधून पाहावा॥ १६॥ sārīṁ bhāse asāra | āṇi asārīṁ bhāse sāra | sārāsāra vicāra | śodhūna pāhāvā || 16|| पंचभूतिक तें माइक। परंतु भासे अनेक। आणि आत्मा येक। व्यापून असे॥ १७॥ paṁcabhūtika teṁ māika | paraṁtu bhāse aneka | āṇi ātmā yeka | vyāpūna ase || 17|| चहुं भूतांमधें गगन। तैसें गगनीं असे सघन। नेहटून पाहतां अभिन्न। गगन आणि वस्तु॥ १८॥ cahuṁ bhūtāṁmadheṁ gagana | taiseṁ gaganīṁ ase saghana | nehaṭūna pāhatāṁ abhinna | gagana āṇi vastu || 18|| उपाधीयोगेंचि आकाश। उपाधी नस्तां निराभास। निराभास तें अविनाश। तैसें गगन॥ १९॥ upādhīyogeṁci ākāśa | upādhī nastāṁ nirābhāsa | nirābhāsa teṁ avināśa | taiseṁ gagana || 19|| आतां असो हे विवंचना। परंतु जें पाहातां नासेना। तें गे तेंचि अनुमाना। विवेकें आणावें॥ २०॥ ātāṁ aso he vivaṁcanā | paraṁtu jeṁ pāhātāṁ nāsenā | teṁ ge teṁci anumānā | vivekeṁ āṇāveṁ || 20|| परमात्मा तो निराकार। जाणिजे हा विचार सार। आणी आपण कोण हा विचार। पाहिला पाहिजे॥ २१॥ paramātmā to nirākāra | jāṇije hā vicāra sāra | āṇī āpaṇa koṇa hā vicāra | pāhilā pāhije || 21|| देहास अंत येतां। वायो जातो तत्वता। हें लटिकें म्हणाल तरी आतां। स्वासोस्वास धारावा॥ २२॥ dehāsa aṁta yetāṁ | vāyo jāto tatvatā | heṁ laṭikeṁ mhaṇāla tarī ātāṁ | svāsosvāsa dhārāvā || 22|| स्वास कोंडतां देह पडे। देह पडतां म्हणती मडें। मड्यास कर्तुत्व न घडे। कदाकाळीं॥ २३॥ svāsa koṁḍatāṁ deha paḍe | deha paḍatāṁ mhaṇatī maḍeṁ | maḍyāsa kartutva na ghaḍe | kadākāḻīṁ || 23|| देहावेगळा वायो न करी। वायोवेगळा देह न करी। विचार पाहातां कांहींच न करी। येकावेगळें येक॥ २४॥ dehāvegaḻā vāyo na karī | vāyovegaḻā deha na karī | vicāra pāhātāṁ kāṁhīṁca na karī | yekāvegaḻeṁ yeka || 24|| उगेंच पाहातं मनुष्य दिसे। विचार घेतां कांहीं नसे। अभेदभक्तीचें लक्षण ऐसें। वोळखावें॥ २५॥ ugeṁca pāhātaṁ manuṣya dise | vicāra ghetāṁ kāṁhīṁ nase | abhedabhaktīceṁ lakṣaṇa aiseṁ | voḻakhāveṁ || 25|| कर्ता आपण ऐसे म्हणावें। तरी आपलें इछेसारिखें व्हावें। इछेसारिखें न होतां मानावें। अवघेंच वाव॥ २६॥ kartā āpaṇa aise mhaṇāveṁ | tarī āpaleṁ ichesārikheṁ vhāveṁ | ichesārikheṁ na hotāṁ mānāveṁ | avagheṁca vāva || 26|| म्हणोन कर्ता नव्हे किं आपण। तेथें भोक्ता कैंचा कोण। हें विचाराचें लक्षण। अविचारें न घडे॥ २७॥ mhaṇona kartā navhe kiṁ āpaṇa | tetheṁ bhoktā kaiṁcā koṇa | heṁ vicārāceṁ lakṣaṇa | avicāreṁ na ghaḍe || 27|| अविचार आणि विचार। जैसा प्रकाश अंधकार। विकार आणि निर्विकार। येक नव्हे कीं॥ २८॥ avicāra āṇi vicāra | jaisā prakāśa aṁdhakāra | vikāra āṇi nirvikāra | yeka navhe kīṁ || 28|| जेथें नाहीं विवंचना। तेथें कांहींच चालेना। खरें तेंचि अनुमाना। कदा न ये॥ २९॥ jetheṁ nāhīṁ vivaṁcanā | tetheṁ kāṁhīṁca cālenā | khareṁ teṁci anumānā | kadā na ye || 29|| प्रत्ययास बोलिजे न्याये। अप्रत्यये तो अन्याये। जात्यांधास परीक्षा काये। नाना रत्‍नाची॥ ३०॥ pratyayāsa bolije nyāye | apratyaye to anyāye | jātyāṁdhāsa parīkṣā kāye | nānā ratnācī || 30|| म्हणोन ज्ञाता धन्य धन्य। जो निर्गुणेंसी अनन्य। आत्मनिवेदनें मान्य। परम पुरुष॥ ३१॥ mhaṇona jñātā dhanya dhanya | jo nirguṇeṁsī ananya | ātmanivedaneṁ mānya | parama puruṣa || 31|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे लघुबोधनाम समास सहावा॥ ६॥ १३.६ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde laghubodhanāma samāsa sahāvā || 6|| 13.6 समास सातवा : प्रत्यय विवरण samāsa sātavā : pratyaya vivaraṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || निर्मळ आभास निराभास। तयास दृष्टांत आकाश। आकाश म्हणिजे अवकाश। पसरला पैस॥ १॥ nirmaḻa ābhāsa nirābhāsa | tayāsa dṛṣṭāṁta ākāśa | ākāśa mhaṇije avakāśa | pasaralā paisa || 1|| आधीं पैस मग पदार्थ। प्रत्यये पाहातां यथार्थ। प्रत्ययेंविण पाहातां वेर्थ। सकळ कांहीं॥ २॥ ādhīṁ paisa maga padārtha | pratyaye pāhātāṁ yathārtha | pratyayeṁviṇa pāhātāṁ vertha | sakaḻa kāṁhīṁ || 2|| ब्रह्म म्हणिजे तें निश्चळ। आत्मा म्हणिजे तो चंचळ। तयास दृष्टांत केवळ। वायो जाणावा॥ ३॥ brahma mhaṇije teṁ niścaḻa | ātmā mhaṇije to caṁcaḻa | tayāsa dṛṣṭāṁta kevaḻa | vāyo jāṇāvā || 3|| घटाकाश दृष्टांत ब्रह्माचा। घटबिंब दृष्टांत आत्म्याचा। विवरतां अर्थ दोहींचा। भिन्न आहे॥ ४॥ ghaṭākāśa dṛṣṭāṁta brahmācā | ghaṭabiṁba dṛṣṭāṁta ātmyācā | vivaratāṁ artha dohīṁcā | bhinna āhe || 4|| भूत म्हणिजे जितुकें जालें। जालें तितुके निमालें। चंचळ आलें आणी गेलें। ऐसें जाणावें॥ ५॥ bhūta mhaṇije jitukeṁ jāleṁ | jāleṁ tituke nimāleṁ | caṁcaḻa āleṁ āṇī geleṁ | aiseṁ jāṇāveṁ || 5|| अविद्या जड आत्मा चंचळ। जड कर्पूर आत्मा अनळ। दोनी जळोन तत्काळ। विझोन जाती॥ ६॥ avidyā jaḍa ātmā caṁcaḻa | jaḍa karpūra ātmā anaḻa | donī jaḻona tatkāḻa | vijhona jātī || 6|| ब्रह्म आकाश निश्चळ जाती। आत्मा वायो चंचळ जाती। परीक्षवंत परीक्षिती। खरें किं खोटें॥ ७॥ brahma ākāśa niścaḻa jātī | ātmā vāyo caṁcaḻa jātī | parīkṣavaṁta parīkṣitī | khareṁ kiṁ khoṭeṁ || 7|| जड अनेक आत्मा येक। ऐसा आतानात्माविवेक। जगा वर्तविता जगन्नायेक। तयास म्हणावें॥ ८॥ jaḍa aneka ātmā yeka | aisā ātānātmāviveka | jagā vartavitā jagannāyeka | tayāsa mhaṇāveṁ || 8|| जड अनात्मा चेतवी आत्मा। सर्वीं वर्ते सर्वात्मा। अवघा मिळोन चंचळात्मा। निश्चळ नव्हे॥ ९॥ jaḍa anātmā cetavī ātmā | sarvīṁ varte sarvātmā | avaghā miḻona caṁcaḻātmā | niścaḻa navhe || 9|| निश्चळ तें परब्रह्म। जेथें नाहीं दृश्यभ्रम। विमळ ब्रह्म तें निभ्रम। जैसें तैसें॥ १०॥ niścaḻa teṁ parabrahma | jetheṁ nāhīṁ dṛśyabhrama | vimaḻa brahma teṁ nibhrama | jaiseṁ taiseṁ || 10|| आधी आत्मानात्माविवेक थोर। मग सारासारविचार। सारासारविचारें संव्हार। प्रकृतीचा॥ ११॥ ādhī ātmānātmāviveka thora | maga sārāsāravicāra | sārāsāravicāreṁ saṁvhāra | prakṛtīcā || 11|| विचारें प्रकृती संव्हारे। दृश्य अस्तांच वोसरे। अंतरात्मा निर्गुणीं संचरे। अध्यात्मश्रवणें॥ १२॥ vicāreṁ prakṛtī saṁvhāre | dṛśya astāṁca vosare | aṁtarātmā nirguṇīṁ saṁcare | adhyātmaśravaṇeṁ || 12|| चढता अर्थ लागला। तरी अंतरात्मा चढतचि गेला। उतरल्या अर्थें उतरला। भूमंडळीं॥ १३॥ caḍhatā artha lāgalā | tarī aṁtarātmā caḍhataci gelā | utaralyā artheṁ utaralā | bhūmaṁḍaḻīṁ || 13|| अर्थासारिखा आत्मा होतो। जिकडे नेला तिकडे जातो। अनुमानें संदेहीं पडतो। कांहींयेक॥ १४॥ arthāsārikhā ātmā hoto | jikaḍe nelā tikaḍe jāto | anumāneṁ saṁdehīṁ paḍato | kāṁhīṁyeka || 14|| निसंदेह अर्थ चालिला। तरी आत्मा निसंदेहचि जाला। अनुमान-अर्थें जाला। अनुमानरूपी॥ १५॥ nisaṁdeha artha cālilā | tarī ātmā nisaṁdehaci jālā | anumāna-artheṁ jālā | anumānarūpī || 15|| नवरसिक अर्थ चाले। श्रोते तद्रूपचि जाले। चाटपणें होऊन गेले। चाटचि अवघे॥ १६॥ navarasika artha cāle | śrote tadrūpaci jāle | cāṭapaṇeṁ hoūna gele | cāṭaci avaghe || 16|| जैसा जैसा घडे संग। तैसे गुह्यराचे रंग। याकारणें उत्तम मार्ग। पाहोन धरावा॥ १७॥ jaisā jaisā ghaḍe saṁga | taise guhyarāce raṁga | yākāraṇeṁ uttama mārga | pāhona dharāvā || 17|| उत्तम अन्नें बोलत गेले। तरी मन अन्नाकारचि जालें। लावण्य वनितेचें वर्णिलें। तरी मन तेथेंचि बैसे॥ १८॥ uttama anneṁ bolata gele | tarī mana annākāraci jāleṁ | lāvaṇya vaniteceṁ varṇileṁ | tarī mana tetheṁci baise || 18|| पदार्थवर्णन अवघें। किती म्हणोन सांगावें। परंतु अंतरीं समजावें। होये किं नव्हे॥ १९॥ padārthavarṇana avagheṁ | kitī mhaṇona sāṁgāveṁ | paraṁtu aṁtarīṁ samajāveṁ | hoye kiṁ navhe || 19|| जें जें देखिलें आणी ऐकिलें। तें अंतरीं दृढ बैसलें। हित अन्हित परीक्षिलें। परीक्षवंतीं॥ २०॥ jeṁ jeṁ dekhileṁ āṇī aikileṁ | teṁ aṁtarīṁ dṛḍha baisaleṁ | hita anhita parīkṣileṁ | parīkṣavaṁtīṁ || 20|| याकारणें सर्व सांडावें। येक देवास धुंडावें। तरीचवर्म पडे ठावें। कांहींयेक॥ २१॥ yākāraṇeṁ sarva sāṁḍāveṁ | yeka devāsa dhuṁḍāveṁ | tarīcavarma paḍe ṭhāveṁ | kāṁhīṁyeka || 21|| नाना सुखें देवें केलीं। लोकें तयास चुकलीं। ऐसीं चुकतां च गेलीं। जन्मवरी॥ २२॥ nānā sukheṁ deveṁ kelīṁ | lokeṁ tayāsa cukalīṁ | aisīṁ cukatāṁ ca gelīṁ | janmavarī || 22|| सर्व सांडून शोधा मजला। ऐसें देवचि बोलिला। लोकीं शब्द अमान्य केला। भगवंताचा॥ २३॥ sarva sāṁḍūna śodhā majalā | aiseṁ devaci bolilā | lokīṁ śabda amānya kelā | bhagavaṁtācā || 23|| म्हणोन नाना दुःखें भोगिती। सर्वकाळ कष्टी होती। मनीं सुखचि इछिती। परी तें कैंचें॥ २४॥ mhaṇona nānā duḥkheṁ bhogitī | sarvakāḻa kaṣṭī hotī | manīṁ sukhaci ichitī | parī teṁ kaiṁceṁ || 24|| उदंड सुख जया लागलें। वेडें तयास चुकलें। सुख सुख म्हणताच मेलें। दुःख भोगितां॥ २५॥ udaṁḍa sukha jayā lāgaleṁ | veḍeṁ tayāsa cukaleṁ | sukha sukha mhaṇatāca meleṁ | duḥkha bhogitāṁ || 25|| शाहाण्यानें ऐसें न करावें। सुख होये तेंचि करावें। देवासी धुंडित जावें। ब्रह्मांडापरतें॥ २६॥ śāhāṇyāneṁ aiseṁ na karāveṁ | sukha hoye teṁci karāveṁ | devāsī dhuṁḍita jāveṁ | brahmāṁḍāparateṁ || 26|| मुख्य देवचि ठाईं पडिला। मग काये उणें तयाला। लोक वेडे विवेकाला। सांडून जाती॥ २७॥ mukhya devaci ṭhāīṁ paḍilā | maga kāye uṇeṁ tayālā | loka veḍe vivekālā | sāṁḍūna jātī || 27|| विवेकाचें फळ तें सुख। अविवेकाचें फळ तें दुःख। यांत मानेल तें अवश्यक। केलें पाहिजे॥ २८॥ vivekāceṁ phaḻa teṁ sukha | avivekāceṁ phaḻa teṁ duḥkha | yāṁta mānela teṁ avaśyaka | keleṁ pāhije || 28|| कर्तयासी वोळखावें। यास विवेक म्हणावें विवेक सांडितां व्हावें। परम दुःखी॥ २९॥ kartayāsī voḻakhāveṁ | yāsa viveka mhaṇāveṁ viveka sāṁḍitāṁ vhāveṁ | parama duḥkhī || 29|| आतां असो हें बोलणें। कर्त्यास वोळखणें। आपलें हित विचक्षणें। चुकों नये॥ ३०॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ | kartyāsa voḻakhaṇeṁ | āpaleṁ hita vicakṣaṇeṁ | cukoṁ naye || 30|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे प्रत्यय विवरणनाम समास सातवा॥ ७॥ १३.७ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde pratyaya vivaraṇanāma samāsa sātavā || 7|| 13.7 समास आठवा : कर्ता निरूपण samāsa āṭhavā : kartā nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || श्रोता म्हणे वक्तयासी। कोण कर्ता निश्चयेंसीं। सलळ सृष्टि ब्रह्मांडासी। कोणें केलें॥ १॥ śrotā mhaṇe vaktayāsī | koṇa kartā niścayeṁsīṁ | salaḻa sṛṣṭi brahmāṁḍāsī | koṇeṁ keleṁ || 1|| तव बोलिला सभानायेक। जे बोलिके येकाहून येक। या बोलण्याचे कौतुक। श्रोतीं सादर ऐकावें॥ २॥ tava bolilā sabhānāyeka | je bolike yekāhūna yeka | yā bolaṇyāce kautuka | śrotīṁ sādara aikāveṁ || 2|| येक म्हणती कर्ता देव। येक म्हणती कोण देव। आपुलाला अभिप्राव। बोलते जाले॥ ३॥ yeka mhaṇatī kartā deva | yeka mhaṇatī koṇa deva | āpulālā abhiprāva | bolate jāle || 3|| उत्तम मध्यम कनिष्ठ। भावर्थें बोलती पष्ट। आपुलाली उपासना श्रेष्ठ। मानिती जनीं॥ ४॥ uttama madhyama kaniṣṭha | bhāvartheṁ bolatī paṣṭa | āpulālī upāsanā śreṣṭha | mānitī janīṁ || 4|| कोणीयेक ऐसें म्हणती। कर्ता देव मंगळमूर्ती। येक म्हणती सरस्वती। सर्व करी॥ ५॥ koṇīyeka aiseṁ mhaṇatī | kartā deva maṁgaḻamūrtī | yeka mhaṇatī sarasvatī | sarva karī || 5|| येक म्हणती कर्ता भैरव। येक म्हणती खंडेराव। येक म्हणती बीरेदेव। येक म्हणती भगवती॥ ६॥ yeka mhaṇatī kartā bhairava | yeka mhaṇatī khaṁḍerāva | yeka mhaṇatī bīredeva | yeka mhaṇatī bhagavatī || 6|| येक म्हणती नरहरी। येक म्हणती बनशंकरी। येक म्हणती सर्व करी। नारायेणु॥ ७॥ yeka mhaṇatī naraharī | yeka mhaṇatī banaśaṁkarī | yeka mhaṇatī sarva karī | nārāyeṇu || 7|| येक म्हणती श्रीराम कर्ता। येक म्हणती श्रीकृष्ण कर्ता। येक म्हणती भगवंत कर्ता। केशवराज॥ ८॥ yeka mhaṇatī śrīrāma kartā | yeka mhaṇatī śrīkṛṣṇa kartā | yeka mhaṇatī bhagavaṁta kartā | keśavarāja || 8|| येक म्हणती पांडुरंग। येक म्हणती श्रीरंग। येक म्हणती झोटींग। सर्व करी॥ ९॥ yeka mhaṇatī pāṁḍuraṁga | yeka mhaṇatī śrīraṁga | yeka mhaṇatī jhoṭīṁga | sarva karī || 9|| येक म्हणती मुंज्या कर्ता। येक म्हणती सूर्य कर्ता। येक म्हणती अग्न कर्ता। सकळ कांहीं॥ १०॥ yeka mhaṇatī muṁjyā kartā | yeka mhaṇatī sūrya kartā | yeka mhaṇatī agna kartā | sakaḻa kāṁhīṁ || 10|| येक म्हणती लक्ष्मी करी। येक म्हणती मारुती करी। येक म्हणती धरत्री करी। सर्व कांही॥ ११॥ yeka mhaṇatī lakṣmī karī | yeka mhaṇatī mārutī karī | yeka mhaṇatī dharatrī karī | sarva kāṁhī || 11|| येक म्हणती तुकाई। येक म्हणती येमाई। येक म्हणती सटवाई। सर्वकरी॥ १२॥ yeka mhaṇatī tukāī | yeka mhaṇatī yemāī | yeka mhaṇatī saṭavāī | sarvakarī || 12|| येक म्हणती भार्गव कर्ता। येक म्हणती वामन कर्ता। येक म्हणती परमात्मा कर्ता। येकचि आहे॥ १३॥ yeka mhaṇatī bhārgava kartā | yeka mhaṇatī vāmana kartā | yeka mhaṇatī paramātmā kartā | yekaci āhe || 13|| येक म्हणती विरणा कर्ता। येक म्हणती बस्वंणा कर्ता। येक म्हणती रेवंणा कर्ता। सर्व कांहीं॥ १४॥ yeka mhaṇatī viraṇā kartā | yeka mhaṇatī basvaṁṇā kartā | yeka mhaṇatī revaṁṇā kartā | sarva kāṁhīṁ || 14|| येक म्हणती रवळया कर्ता। येक म्हणती स्वामी कार्तिक कर्ता। येक म्हणती वेंकटेश कर्ता। सर्व कांहीं॥ १५॥ yeka mhaṇatī ravaḻayā kartā | yeka mhaṇatī svāmī kārtika kartā | yeka mhaṇatī veṁkaṭeśa kartā | sarva kāṁhīṁ || 15|| येक म्हणती गुरु कर्ता। येक म्हणती दत्त कर्ता। येक म्हणती मुख्य कर्ता। वोढ्या जगन्नथ॥ १६॥ yeka mhaṇatī guru kartā | yeka mhaṇatī datta kartā | yeka mhaṇatī mukhya kartā | voḍhyā jagannatha || 16|| येक म्हणती ब्रह्मा कर्ता। येक म्हणती विष्णु कर्ता। येक म्हणती महेश कर्ता। निश्चयेंसीं॥ १७॥ yeka mhaṇatī brahmā kartā | yeka mhaṇatī viṣṇu kartā | yeka mhaṇatī maheśa kartā | niścayeṁsīṁ || 17|| येक म्हणती प्रजन्य कर्ता। येक म्हणती वायो कर्ता। येक म्हणती करून अकर्ता। निर्गुण देव॥ १८॥ yeka mhaṇatī prajanya kartā | yeka mhaṇatī vāyo kartā | yeka mhaṇatī karūna akartā | nirguṇa deva || 18|| येक म्हणती माया करी। येक म्हणती जीव करी। येक म्हणती सर्व करी। प्रारब्धयोग॥ १९॥ yeka mhaṇatī māyā karī | yeka mhaṇatī jīva karī | yeka mhaṇatī sarva karī | prārabdhayoga || 19|| येक म्हणती प्रेत्‍न करी। येक म्हणती स्वभाव करी। येक म्हणती कोण करी। कोण जाणे॥ २०॥ yeka mhaṇatī pretna karī | yeka mhaṇatī svabhāva karī | yeka mhaṇatī koṇa karī | koṇa jāṇe || 20|| ऐसा कर्त्याचा विचार। पुसतां भरला बजार। आतां कोणाचें उत्तर। खरें मानावें॥ २१॥ aisā kartyācā vicāra | pusatāṁ bharalā bajāra | ātāṁ koṇāceṁ uttara | khareṁ mānāveṁ || 21|| जेहिं जो देव मानिला। कर्ता म्हणती तयाला। ऐसा लोकांचा गल्बला। वोसरेना॥ २२॥ jehiṁ jo deva mānilā | kartā mhaṇatī tayālā | aisā lokāṁcā galbalā | vosarenā || 22|| आपुलाल्या साभिमानें निश्चयेचि केला मनें। याचा विचार पाहाणें। घडेचिना॥ २३॥ āpulālyā sābhimāneṁ niścayeci kelā maneṁ | yācā vicāra pāhāṇeṁ | ghaḍecinā || 23|| बहु लोकांचा बहु विचार। अवघा राहों द्या बाजार। परंतु याचा विचार। ऐसा आहे॥ २४॥ bahu lokāṁcā bahu vicāra | avaghā rāhoṁ dyā bājāra | paraṁtu yācā vicāra | aisā āhe || 24|| श्रोतीं व्हावें सावधान। निश्चयें तोडावा अनुमान। प्रत्यये मानावा प्रमाण। जाणते पुरुषीं॥ २५॥ śrotīṁ vhāveṁ sāvadhāna | niścayeṁ toḍāvā anumāna | pratyaye mānāvā pramāṇa | jāṇate puruṣīṁ || 25|| जें जें कर्तयानें केलें। तें तें त्याउपरी जालें। कर्त्यापूर्वीं आडळलें। न पाहिजे कीं॥ २६॥ jeṁ jeṁ kartayāneṁ keleṁ | teṁ teṁ tyāuparī jāleṁ | kartyāpūrvīṁ āḍaḻaleṁ | na pāhije kīṁ || 26|| केलें तें पंचभूतिक। आणि पंचभूतिक ब्रह्मादिक। तरी भूतांशें पंचभूतिक। केलें तें घडेना॥ २७॥ keleṁ teṁ paṁcabhūtika | āṇi paṁcabhūtika brahmādika | tarī bhūtāṁśeṁ paṁcabhūtika | keleṁ teṁ ghaḍenā || 27|| पंचभूतांस वेगळें करावें। मग कर्त्यास वोळखावें। पंचभूतिक तें स्वभावें। कर्त्यांस आलें॥ २८॥ paṁcabhūtāṁsa vegaḻeṁ karāveṁ | maga kartyāsa voḻakhāveṁ | paṁcabhūtika teṁ svabhāveṁ | kartyāṁsa āleṁ || 28|| पंचभूतांवेगळें निर्गुण। तेथें नाहीं कर्तेपण। निर्विकारास विकार कोण। लां शके॥ २९॥ paṁcabhūtāṁvegaḻeṁ nirguṇa | tetheṁ nāhīṁ kartepaṇa | nirvikārāsa vikāra koṇa | lom śake || 29|| निर्गुणास कर्तव्य न घडे। सगुण जाल्यांत सांपडे। आतां कर्तव्यता कोणेकडे। बरें पाहा॥ ३०॥ nirguṇāsa kartavya na ghaḍe | saguṇa jālyāṁta sāṁpaḍe | ātāṁ kartavyatā koṇekaḍe | bareṁ pāhā || 30|| लटिक्याचा कर्ता कोण। हें पुसणेंचि अप्रमाण। म्हणोनि हेंचि प्रमाण। जें स्वभावेंचि जालें॥ ३१॥ laṭikyācā kartā koṇa | heṁ pusaṇeṁci apramāṇa | mhaṇoni heṁci pramāṇa | jeṁ svabhāveṁci jāleṁ || 31|| येक सगुण येक निर्गुण। कोठें लाऊं कर्तेपण। या अर्थाचें विवरण। बरें पाहा॥ ३२॥ yeka saguṇa yeka nirguṇa | koṭheṁ lāūṁ kartepaṇa | yā arthāceṁ vivaraṇa | bareṁ pāhā || 32|| सगुणें सगुण केलें। तरी तें पूर्वींच आहे जालें। निर्गुणास कर्तव्य लाविलें। नवचे कीं कदा॥ ३३॥ saguṇeṁ saguṇa keleṁ | tarī teṁ pūrvīṁca āhe jāleṁ | nirguṇāsa kartavya lāvileṁ | navace kīṁ kadā || 33|| येथें कर्ताचि दिसेना। प्रत्यये आणावा अनुमाना। दृश्य सत्यत्वें असेना। म्हणोनियां॥ ३४॥ yetheṁ kartāci disenā | pratyaye āṇāvā anumānā | dṛśya satyatveṁ asenā | mhaṇoniyāṁ || 34|| केलें तें अवघेंच लटिकें। तरी कर्ता हें बोलणेंचि फिकें। वक्ता म्हणे रे विवेकें। बरें पाहा॥ ३५॥ keleṁ teṁ avagheṁca laṭikeṁ | tarī kartā heṁ bolaṇeṁci phikeṁ | vaktā mhaṇe re vivekeṁ | bareṁ pāhā || 35|| बरें पाहाता प्रत्यये आला। तरी कां करावा गल्बला। प्रचित आलियां आपणाला। अंतर्यामीं॥ ३६॥ bareṁ pāhātā pratyaye ālā | tarī kāṁ karāvā galbalā | pracita āliyāṁ āpaṇālā | aṁtaryāmīṁ || 36|| आतां असो हें बोलणें। विवेकी तोचि हें जाणे। पूर्वपक्ष लागे उडवणें। येरवीं अनुर्वाच॥ ३७॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ | vivekī toci heṁ jāṇe | pūrvapakṣa lāge uḍavaṇeṁ | yeravīṁ anurvāca || 37|| तंव श्रोता करी प्रस्न। देहीं सुखदुःखभोक्ता कोण। पुढें हेंचि निरूपण। बोलिलें असे॥ ३८॥ taṁva śrotā karī prasna | dehīṁ sukhaduḥkhabhoktā koṇa | puḍheṁ heṁci nirūpaṇa | bolileṁ ase || 38|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे कर्तानिरूपणनाम समास आठवा॥ ८॥ १३.८ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde kartānirūpaṇanāma samāsa āṭhavā || 8|| 13.8 समास नववा : आत्माविवरण samāsa navavā : ātmāvivaraṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || आत्मयास शेरीरयोगें। उद्वेग चिंता करणें लागे। शरीरयोगें आत्मा जगे। हें तों पगटचि आहे॥ १॥ ātmayāsa śerīrayogeṁ | udvega ciṁtā karaṇeṁ lāge | śarīrayogeṁ ātmā jage | heṁ toṁ pagaṭaci āhe || 1|| देह अन्नचि खायेना। तरी आत्मा कदापि जगेना। अत्म्याविण चेतना। देहास कैंची॥ २॥ deha annaci khāyenā | tarī ātmā kadāpi jagenā | atmyāviṇa cetanā | dehāsa kaiṁcī || 2|| हें येकावेगळें येक। करूं जातां निरार्थक। उभयेयोगें कोणीयेक। कार्य चाले॥ ३॥ heṁ yekāvegaḻeṁ yeka | karūṁ jātāṁ nirārthaka | ubhayeyogeṁ koṇīyeka | kārya cāle || 3|| देहाला नाहीं चेतना। अत्म्यास पदार्थ उचलेना। स्वप्‍नभोजनें भरेना। पोट कांहीं॥ ४॥ dehālā nāhīṁ cetanā | atmyāsa padārtha ucalenā | svapnabhojaneṁ bharenā | poṭa kāṁhīṁ || 4|| आत्मा स्वप्‍नअवस्थेंत जातो। परंतु देहामध्यें हि असतो। निदसुरेपणें खाजवितो। चमत्कार पाहा॥ ५॥ ātmā svapnaavastheṁta jāto | paraṁtu dehāmadhyeṁ hi asato | nidasurepaṇeṁ khājavito | camatkāra pāhā || 5|| अन्नरसें वाढे शरीर। शरीरप्रमाणें विचार। वृद्धपणीं तदनंतर। दोनी लाहानाळती॥ ६॥ annaraseṁ vāḍhe śarīra | śarīrapramāṇeṁ vicāra | vṛddhapaṇīṁ tadanaṁtara | donī lāhānāḻatī || 6|| उत्तम द्रव्य देह खातो। देहयोगें आत्मा भुलतो। विस्मरणें शुद्धि सांडितो। सकळ कांहीं॥ ७॥ uttama dravya deha khāto | dehayogeṁ ātmā bhulato | vismaraṇeṁ śuddhi sāṁḍito | sakaḻa kāṁhīṁ || 7|| देहानें घेतलें वीष। आत्मा जाये सावकास। वाढणें मोडणें आत्मयास। नेमस्त आहे॥ ८॥ dehāneṁ ghetaleṁ vīṣa | ātmā jāye sāvakāsa | vāḍhaṇeṁ moḍaṇeṁ ātmayāsa | nemasta āhe || 8|| वाढणें मोडणें जाणें येणें। सुख दुःख देहाचेनि गुणें। नान प्रकारें भोगणें। आत्मयास घडे॥ ९॥ vāḍhaṇeṁ moḍaṇeṁ jāṇeṁ yeṇeṁ | sukha duḥkha dehāceni guṇeṁ | nāna prakāreṁ bhogaṇeṁ | ātmayāsa ghaḍe || 9|| वारुळ म्हणिजे पोकळ। मुंग्यांचे मार्गचि सकळ। तैसेंचि हें केवळ। शरीर जाणावें॥ १०॥ vāruḻa mhaṇije pokaḻa | muṁgyāṁce mārgaci sakaḻa | taiseṁci heṁ kevaḻa | śarīra jāṇāveṁ || 10|| शरीरीं नाडीच खेटा। नाडीमध्यें पोकळ वाटा। लाहान थोर सगटा। दाटल्या नाडी॥ ११॥ śarīrīṁ nāḍīca kheṭā | nāḍīmadhyeṁ pokaḻa vāṭā | lāhāna thora sagaṭā | dāṭalyā nāḍī || 11|| प्राणी अन्नोदक घेतो। त्याचा अन्नरस होतो। त्यास वायो प्रवर्ततो। स्वासोस्वासें॥ १२॥ prāṇī annodaka gheto | tyācā annarasa hoto | tyāsa vāyo pravartato | svāsosvāseṁ || 12|| नाडीद्वारां धांवे जीवन। जीवनामधें खेळे पवन। त्या पवनासरिसा जाण। आत्माहि विवरे॥ १३॥ nāḍīdvārāṁ dhāṁve jīvana | jīvanāmadheṁ kheḻe pavana | tyā pavanāsarisā jāṇa | ātmāhi vivare || 13|| तृषेनें शोकलें शरीर। आत्म्यास कळे हा विचार। मग उठवून शरीर। चालवी उदकाकडे॥ १४॥ tṛṣeneṁ śokaleṁ śarīra | ātmyāsa kaḻe hā vicāra | maga uṭhavūna śarīra | cālavī udakākaḍe || 14|| उदक मागे शब्द बोलवी। मार्ग पाहोन शरीर चालवी। शरीर अवघें च हालवी। प्रसंगानुसार॥ १५॥ udaka māge śabda bolavī | mārga pāhona śarīra cālavī | śarīra avagheṁ ca hālavī | prasaṁgānusāra || 15|| क्षुधा लागते ऐसें जाणतो। मग देहाला उठवितो। आच्यावाच्या बोलवितो। ज्यासी त्यासी॥ १६॥ kṣudhā lāgate aiseṁ jāṇato | maga dehālā uṭhavito | ācyāvācyā bolavito | jyāsī tyāsī || 16|| बायेकांत म्हणे जालें जालें। देह सोवळें करून आणिलें। पायांत भरून चालविलें। तांतडीं तांतडीं॥ १७॥ bāyekāṁta mhaṇe jāleṁ jāleṁ | deha sovaḻeṁ karūna āṇileṁ | pāyāṁta bharūna cālavileṁ | tāṁtaḍīṁ tāṁtaḍīṁ || 17|| त्यासी पात्रावरी बैसविलें। नेत्रीं भरोन पात्र पाहिलें। हाताकरवीं आरंभिलें। आपोशन॥ १८॥ tyāsī pātrāvarī baisavileṁ | netrīṁ bharona pātra pāhileṁ | hātākaravīṁ āraṁbhileṁ | āpośana || 18|| हाताकरवीं ग्रास उचलवी। मुखी जाऊन मुख पसरवी। दातांकरवीं चाववी। नेटें नेटें॥ १९॥ hātākaravīṁ grāsa ucalavī | mukhī jāūna mukha pasaravī | dātāṁkaravīṁ cāvavī | neṭeṁ neṭeṁ || 19|| आपण जिव्हेमधें खेळे। पाहातो परिमळसोहळे। केंस काडी खडा कळे। तत्काळ थुंकी॥ २०॥ āpaṇa jivhemadheṁ kheḻe | pāhāto parimaḻasohaḻe | keṁsa kāḍī khaḍā kaḻe | tatkāḻa thuṁkī || 20|| आळणी कळतां मीठ मागे। बायलेसि म्हणे आगे कांगे। डोळे ताऊन पाहों लगे। रागें रागें॥ २१॥ āḻaṇī kaḻatāṁ mīṭha māge | bāyalesi mhaṇe āge kāṁge | ḍoḻe tāūna pāhoṁ lage | rāgeṁ rāgeṁ || 21|| नाना अन्नचि गोडी। नाना रसें स्वाद निवडी। तिखट लागतां मस्तक झाडी। आणी खोंकी॥ २३॥ nānā annaci goḍī | nānā raseṁ svāda nivaḍī | tikhaṭa lāgatāṁ mastaka jhāḍī | āṇī khoṁkī || 23|| मिरपुडी घातली फार। कायसें करितें खापर। जिव्हेकरवीं कठिणोत्तर। बोलवी रागें॥ २४॥ mirapuḍī ghātalī phāra | kāyaseṁ kariteṁ khāpara | jivhekaravīṁ kaṭhiṇottara | bolavī rāgeṁ || 24|| आज्य उदंड जेविला। सवेंच तांब्या उचलिला। घळघळां घेऊं लागला। सावकास॥ २५॥ ājya udaṁḍa jevilā | saveṁca tāṁbyā ucalilā | ghaḻaghaḻāṁ gheūṁ lāgalā | sāvakāsa || 25|| देहीं सुखदुःखभोक्ता। तो येक आत्माचि पाहातां। आत्म्याविण देह वृथा। मडें होये॥ २६॥ dehīṁ sukhaduḥkhabhoktā | to yeka ātmāci pāhātāṁ | ātmyāviṇa deha vṛthā | maḍeṁ hoye || 26|| मनाच्या अनंत वृत्ति। जाणणें तेचि आत्मस्थिति। त्रैलोकीं जितुक्या वेक्ती। तदांतरीं आत्मा॥ २७॥ manācyā anaṁta vṛtti | jāṇaṇeṁ teci ātmasthiti | trailokīṁ jitukyā vektī | tadāṁtarīṁ ātmā || 27|| जगामध्यें जगदात्मा। विश्वामधें विश्वात्मा। सर्व चालवी सर्वात्मा। नाना रूपें॥ २८॥ jagāmadhyeṁ jagadātmā | viśvāmadheṁ viśvātmā | sarva cālavī sarvātmā | nānā rūpeṁ || 28|| हुंगे चाखे ऐके देखें। मृद कठिण वोळखे। शीत उष्ण ठाउकें। तत्काळ होये॥ २९॥ huṁge cākhe aike dekheṁ | mṛda kaṭhiṇa voḻakhe | śīta uṣṇa ṭhāukeṁ | tatkāḻa hoye || 29|| सावधपणें लाघवी। बहुत करी उठाठेवी। या धूर्ताच्या उगवी। धूर्तचि करी॥ ३०॥ sāvadhapaṇeṁ lāghavī | bahuta karī uṭhāṭhevī | yā dhūrtācyā ugavī | dhūrtaci karī || 30|| वायोसरिसा परिमळ येतो। परि तो परिमळ वितळोन जातो। वायो धुळी घेउनी येतो। परी ते हि जाये॥ ३१॥ vāyosarisā parimaḻa yeto | pari to parimaḻa vitaḻona jāto | vāyo dhuḻī gheunī yeto | parī te hi jāye || 31|| शीत उष्ण वायोसरिसें। सुवासें अथवा कुवासें। असिजे परी सावकासें। तगणें न घडे॥ ३२॥ śīta uṣṇa vāyosariseṁ | suvāseṁ athavā kuvāseṁ | asije parī sāvakāseṁ | tagaṇeṁ na ghaḍe || 32|| वायोसरिसे रोग येती। वायोसरिसी भूतें धांवती। धूर आणी धुकटें येती। वायोसवें॥ ३३॥ vāyosarise roga yetī | vāyosarisī bhūteṁ dhāṁvatī | dhūra āṇī dhukaṭeṁ yetī | vāyosaveṁ || 33|| वायोसवें कांहींच जगेना। आत्म्यासवें वायो तगेना। आत्म्याची चपळता जाणा। अधिक आहे॥ ३४॥ vāyosaveṁ kāṁhīṁca jagenā | ātmyāsaveṁ vāyo tagenā | ātmyācī capaḻatā jāṇā | adhika āhe || 34|| वायो कठिणास आडतो। आत्मा कठिण भेदून जातो। कठिण पाहों तरी तो। छेदेहिना॥ ३५॥ vāyo kaṭhiṇāsa āḍato | ātmā kaṭhiṇa bhedūna jāto | kaṭhiṇa pāhoṁ tarī to | chedehinā || 35|| वायो झडझडां वाजे। आत्मा कांहींच न वाजे। मोनेंचि अंतरीं समजे। विवरोन पाहातां॥ ३६॥ vāyo jhaḍajhaḍāṁ vāje | ātmā kāṁhīṁca na vāje | moneṁci aṁtarīṁ samaje | vivarona pāhātāṁ || 36|| शरीरास बरें केलें। तें आत्मयास पावलें। शरीरयोगें जालें। समाधान॥ ३७॥ śarīrāsa bareṁ keleṁ | teṁ ātmayāsa pāvaleṁ | śarīrayogeṁ jāleṁ | samādhāna || 37|| देहावेगळे उपाये नाना। करितां आत्मयास पावेना। समाधान पावे वासना। देहाचेनि॥ ३८॥ dehāvegaḻe upāye nānā | karitāṁ ātmayāsa pāvenā | samādhāna pāve vāsanā | dehāceni || 38|| देहआत्मयाचें कौतुक। पाहों जातां हें अनेक। देहावेगळी आडणुक। आत्मयास होये॥ ३९॥ dehaātmayāceṁ kautuka | pāhoṁ jātāṁ heṁ aneka | dehāvegaḻī āḍaṇuka | ātmayāsa hoye || 39|| येक असतां उदंड घडे। वेगळें पाहातां कांहींच न घडे। विवेकें त्रिलोकीं पवाडे। देहात्मयोगें॥ ४०॥ yeka asatāṁ udaṁḍa ghaḍe | vegaḻeṁ pāhātāṁ kāṁhīṁca na ghaḍe | vivekeṁ trilokīṁ pavāḍe | dehātmayogeṁ || 40|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे आत्मविवरणनाम समास नववा॥ ९॥ १३.९ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ātmavivaraṇanāma samāsa navavā || 9|| 13.9 समास दहावा : शिकवणनिरूपण samāsa dahāvā : śikavaṇanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || पालेमाळा सुमनमाळा। फळमाळा बीजमाळा। पाषाणमाळा कवडेमाळा। सुत्रें चालती॥ १॥ pālemāḻā sumanamāḻā | phaḻamāḻā bījamāḻā | pāṣāṇamāḻā kavaḍemāḻā | sutreṁ cālatī || 1|| स्फटिकमाळा मोहरेमाळा। काष्ठमाळा गंधमाळा। धातुमाळा र‍त्नमाळा। जाळ्या वोलि चांदोवे॥ २॥ sphaṭikamāḻā moharemāḻā | kāṣṭhamāḻā gaṁdhamāḻā | dhātumāḻā ratnamāḻā | jāḻyā voli cāṁdove || 2|| परी हें तंतूनें चालतें। तंतू नस्तां विष्कळीत होतें। तैसें म्हणों आत्मयातें। तरी साहित्य न पडे॥ ३॥ parī heṁ taṁtūneṁ cālateṁ | taṁtū nastāṁ viṣkaḻīta hoteṁ | taiseṁ mhaṇoṁ ātmayāteṁ | tarī sāhitya na paḍe || 3|| तंतूस मणी वोविला। तंतूमध्येंचि राहिला। आत्मा सर्वांगीं व्यापला। पाहाना कां॥ ४॥ taṁtūsa maṇī vovilā | taṁtūmadhyeṁci rāhilā | ātmā sarvāṁgīṁ vyāpalā | pāhānā kāṁ || 4|| आत्मा चपळ सहजगुणें। दोरी काये चळों जाणे। म्हणोन दृष्टांत देणें। साहित्य न घडे॥ ५॥ ātmā capaḻa sahajaguṇeṁ | dorī kāye caḻoṁ jāṇe | mhaṇona dṛṣṭāṁta deṇeṁ | sāhitya na ghaḍe || 5|| नाना वल्लींत जळांश। उसांमध्यें दाटला रस। परी तो रस आणी बाकस। येक नव्हे॥ ६॥ nānā vallīṁta jaḻāṁśa | usāṁmadhyeṁ dāṭalā rasa | parī to rasa āṇī bākasa | yeka navhe || 6|| देही आत्मा देह अनात्मा। त्याहून पर तो परमात्मा। निरंजनास उपमा। असेचिना॥ ७॥ dehī ātmā deha anātmā | tyāhūna para to paramātmā | niraṁjanāsa upamā | asecinā || 7|| रायापासून रंकवरी। अवघ्या मनुष्यांचियां हारी। सगट समान सरी। कैसी करावी॥ ८॥ rāyāpāsūna raṁkavarī | avaghyā manuṣyāṁciyāṁ hārī | sagaṭa samāna sarī | kaisī karāvī || 8|| देव दानव मानव। नीच योनी हीन जीव। पापी सुकृति अभिप्राव। उदंड आहे॥ ९॥ deva dānava mānava | nīca yonī hīna jīva | pāpī sukṛti abhiprāva | udaṁḍa āhe || 9|| येकांशें जग चाले। परी सामर्थ्य वेगळालें। येकासंगे मुक्त केलें। येकासंगें रवरव॥ १०॥ yekāṁśeṁ jaga cāle | parī sāmarthya vegaḻāleṁ | yekāsaṁge mukta keleṁ | yekāsaṁgeṁ ravarava || 10|| साकर माती पृथ्वी होये। परी ते माती खातां न ये। गरळ आप नव्हे काये। परी तें खोटें॥ ११॥ sākara mātī pṛthvī hoye | parī te mātī khātāṁ na ye | garaḻa āpa navhe kāye | parī teṁ khoṭeṁ || 11|| पुण्यात्मा आणी पापात्मा। दोहिंकडे अंतरात्मा। साधु भोंदु सीमा। सांडूंच नये॥ १२॥ puṇyātmā āṇī pāpātmā | dohiṁkaḍe aṁtarātmā | sādhu bhoṁdu sīmā | sāṁḍūṁca naye || 12|| अंतर येक तों खरें। परी सांगातें घेऊं न येती माहारे। पंडित आणि चाटें पोरें। येक कैसीं॥ १३॥ aṁtara yeka toṁ khareṁ | parī sāṁgāteṁ gheūṁ na yetī māhāre | paṁḍita āṇi cāṭeṁ poreṁ | yeka kaisīṁ || 13|| मनुष्य आणि गधडे। राजहंस आणि कोंबडें। राजे आणि माकडें। एक कैसीं॥ १४॥ manuṣya āṇi gadhaḍe | rājahaṁsa āṇi koṁbaḍeṁ | rāje āṇi mākaḍeṁ | eka kaisīṁ || 14|| भागीरथीचें जळ आप। मोरी संवदणी तेंहि आप। कुश्चिळ उदक अल्प। सेववेना॥ १५॥ bhāgīrathīceṁ jaḻa āpa | morī saṁvadaṇī teṁhi āpa | kuściḻa udaka alpa | sevavenā || 15|| याकारणें आचारशुद्ध। त्याउपरी विचारशुद्ध। वीतरागी आणि सुबुद्ध। ऐसा पाहिजे॥ १६॥ yākāraṇeṁ ācāraśuddha | tyāuparī vicāraśuddha | vītarāgī āṇi subuddha | aisā pāhije || 16|| शूरांहून मानिलें लंडी। तरी युद्धप्रसंगीं नरकाडी। श्रीमंत सांडून बराडी। सेविता कैसें॥ १७॥ śūrāṁhūna mānileṁ laṁḍī | tarī yuddhaprasaṁgīṁ narakāḍī | śrīmaṁta sāṁḍūna barāḍī | sevitā kaiseṁ || 17|| येका उदकें सकळ जालें। परी पाहोन पाहिजे सेविलें। सगट अवघेंच घेतलें। तरी तें मूर्खपण॥ १८॥ yekā udakeṁ sakaḻa jāleṁ | parī pāhona pāhije sevileṁ | sagaṭa avagheṁca ghetaleṁ | tarī teṁ mūrkhapaṇa || 18|| जीवनाचेंच जालें अन्न। अन्नाचें जालें वमन। परी वमनाचें भोजन। करितां न ये॥ १९॥ jīvanāceṁca jāleṁ anna | annāceṁ jāleṁ vamana | parī vamanāceṁ bhojana | karitāṁ na ye || 19|| तैसें निंद्य सोडूनद्यावें। वंद्य तें हृदईं धरावें। सत्कीर्तीनें भरावें। भूमंडळ॥ २०॥ taiseṁ niṁdya soḍūnadyāveṁ | vaṁdya teṁ hṛdaīṁ dharāveṁ | satkīrtīneṁ bharāveṁ | bhūmaṁḍaḻa || 20|| उत्तमांसि उत्तम माने। कनिष्ठांस तें न माने। म्हणौन करंटे देवानें। करून ठेवले॥ २१॥ uttamāṁsi uttama māne | kaniṣṭhāṁsa teṁ na māne | mhaṇauna karaṁṭe devāneṁ | karūna ṭhevale || 21|| सांडा अवघें करंटपण। धरावें उत्तम लक्षण। हरिकथा पुराण श्रवण। नीति न्याये॥ २२॥ sāṁḍā avagheṁ karaṁṭapaṇa | dharāveṁ uttama lakṣaṇa | harikathā purāṇa śravaṇa | nīti nyāye || 22|| वर्तयाचाविवेक। राजी राखणें सकळ लोक। हळुहळु पुण्यलोक। करीत जावे॥ २३॥ vartayācāviveka | rājī rākhaṇeṁ sakaḻa loka | haḻuhaḻu puṇyaloka | karīta jāve || 23|| मुलाचे चालीनें चालावें। मुलाच्या मनोगतें बोलावें। तैसें जनास सिकवावें। हळुहळु॥ २४॥ mulāce cālīneṁ cālāveṁ | mulācyā manogateṁ bolāveṁ | taiseṁ janāsa sikavāveṁ | haḻuhaḻu || 24|| मुख्य मनोगत राखणें। हेंचि चातुर्याचीं लक्षणें। चतुर तो चतुरांग जाणें। इतर तीं वेडीं॥ २५॥ mukhya manogata rākhaṇeṁ | heṁci cāturyācīṁ lakṣaṇeṁ | catura to caturāṁga jāṇeṁ | itara tīṁ veḍīṁ || 25|| वेड्यास वेडें म्हणों नये। वर्म कदापि बोलों नये। तरीच घडे दिग्विजये। निस्पृहासी॥ २६॥ veḍyāsa veḍeṁ mhaṇoṁ naye | varma kadāpi boloṁ naye | tarīca ghaḍe digvijaye | nispṛhāsī || 26|| उदंड स्थळीं उदंड प्रसंग। जाणोनि करणें येथासांग। प्राणिमात्राचा अंतरंग। होऊन जावें॥ २७॥ udaṁḍa sthaḻīṁ udaṁḍa prasaṁga | jāṇoni karaṇeṁ yethāsāṁga | prāṇimātrācā aṁtaraṁga | hoūna jāveṁ || 27|| मनोगत राखोन जातां। परस्परें होये अवस्ता। मनोगत तोडितां वेवस्तां। बरी नाहीं॥ २८॥ manogata rākhona jātāṁ | paraspareṁ hoye avastā | manogata toḍitāṁ vevastāṁ | barī nāhīṁ || 28|| याकारणें मनोगत। राखेल तो मोठा महंत। मनोगत राखतां समस्त। वोढोन येती॥ २९॥ yākāraṇeṁ manogata | rākhela to moṭhā mahaṁta | manogata rākhatāṁ samasta | voḍhona yetī || 29|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे शिकवणनिरूपणनाम समास दहावा॥ १०॥ १३.१० iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde śikavaṇanirūpaṇanāma samāsa dahāvā || 10|| 13.10 ॥ दशक तेरावा समाप्त॥ || daśaka terāvā samāpta ||