॥ दशक नववा : गुणरूप॥ ९॥ || daśaka navavā : guṇarūpa || 9|| समास पहिला : आशंकानाम samāsa pahilā : āśaṁkānāma ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || निराकार म्हणिजे काये। निराधार म्हणिजे काये। निर्विकल्प म्हणिजे काये। निरोपावें॥ १॥ nirākāra mhaṇije kāye | nirādhāra mhaṇije kāye | nirvikalpa mhaṇije kāye | niropāveṁ || 1|| निराकार म्हणिजे आकार नाहीं। निराधार म्हणिजे आधार नाहीं। निर्विकल्प म्हणिजे कल्पना नाहीं। परब्रह्मासी॥ २॥ nirākāra mhaṇije ākāra nāhīṁ | nirādhāra mhaṇije ādhāra nāhīṁ | nirvikalpa mhaṇije kalpanā nāhīṁ | parabrahmāsī || 2|| निरामय म्हणिजे काये। निराभास म्हणिजे काये। निरावेव म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ ३॥ nirāmaya mhaṇije kāye | nirābhāsa mhaṇije kāye | nirāveva mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 3|| निरामय म्हणिजे जळमये नाहीं। निराभास म्हणिजे भासचि नाहीं। निरावेव म्हणिजे अवेव नाहीं। परब्रह्मासी॥ ४॥ nirāmaya mhaṇije jaḻamaye nāhīṁ | nirābhāsa mhaṇije bhāsaci nāhīṁ | nirāveva mhaṇije aveva nāhīṁ | parabrahmāsī || 4|| निःप्रपंच म्हणिजे काये। निःकळंक म्हणिजे काये। निरोपाधी म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ ५॥ niḥprapaṁca mhaṇije kāye | niḥkaḻaṁka mhaṇije kāye | niropādhī mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 5|| निःप्रपंच म्हणिजे प्रपंच नाहीं। निःकळंक म्हणिजे कळंक नाहीं। निरोपाधी म्हणिजे उपाधी नाहीं। परब्रह्मासी॥ ६॥ niḥprapaṁca mhaṇije prapaṁca nāhīṁ | niḥkaḻaṁka mhaṇije kaḻaṁka nāhīṁ | niropādhī mhaṇije upādhī nāhīṁ | parabrahmāsī || 6|| निरोपम्य म्हणिजे काये। निरालंब म्हणिजे काये। निरापेक्षा म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ ७॥ niropamya mhaṇije kāye | nirālaṁba mhaṇije kāye | nirāpekṣā mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 7|| निरोपम्य म्हणिजे उपमा नाहीं। निरालंब म्हणिजे अवलंबन नाहीं। निरापेक्षा म्हणिजे अपेक्षा नाहीं। परब्रह्मासी॥ ८॥ niropamya mhaṇije upamā nāhīṁ | nirālaṁba mhaṇije avalaṁbana nāhīṁ | nirāpekṣā mhaṇije apekṣā nāhīṁ | parabrahmāsī || 8|| निरंजन म्हणिजे काये। निरंतर म्हणिजे काये। निर्गुण म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ ९॥ niraṁjana mhaṇije kāye | niraṁtara mhaṇije kāye | nirguṇa mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 9|| निरंजन म्हणिजे जनचि नाहीं। निरंतर म्हणिजे अंतर नाहीं। निर्गुण म्हणिजे गुणचि नाहीं। परब्रह्मासी॥ १०॥ niraṁjana mhaṇije janaci nāhīṁ | niraṁtara mhaṇije aṁtara nāhīṁ | nirguṇa mhaṇije guṇaci nāhīṁ | parabrahmāsī || 10|| निःसंग म्हणिजे काये। निर्मळ म्हणिजे काये। निश्चळ म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ ११॥ niḥsaṁga mhaṇije kāye | nirmaḻa mhaṇije kāye | niścaḻa mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 11|| निःसंग म्हणिजे संगचि नाहीं। निर्मळ म्हणिजे मळचि नाहीं। निश्चळ म्हणिजे चळण नाहीं। परब्रह्मासी॥ १२॥ niḥsaṁga mhaṇije saṁgaci nāhīṁ | nirmaḻa mhaṇije maḻaci nāhīṁ | niścaḻa mhaṇije caḻaṇa nāhīṁ | parabrahmāsī || 12|| निशब्द म्हणिजे काये। निर्दोष म्हणिजे काये। निवृत्ती म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ १३॥ niśabda mhaṇije kāye | nirdoṣa mhaṇije kāye | nivṛttī mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 13|| निशब्द म्हणिजे शब्दचि नाही। निर्दोष म्हणिजे दोषचि नाही। निवृत्ति म्हणिजे वृत्तिच नाहीं। परब्रह्मासी॥ १४॥ niśabda mhaṇije śabdaci nāhī | nirdoṣa mhaṇije doṣaci nāhī | nivṛtti mhaṇije vṛttica nāhīṁ | parabrahmāsī || 14|| निःकाम म्हणिजे काये। निर्लेप म्हणिजे काये। निःकर्म म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ १५॥ niḥkāma mhaṇije kāye | nirlepa mhaṇije kāye | niḥkarma mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 15|| निःकाम म्हणिजे कामचि नाहीं। निर्लेप म्हणिजे लेपचि नाहीं। निःकर्म म्हणिजे कर्मचि नाहीं। परब्रह्मासी॥ १६॥ niḥkāma mhaṇije kāmaci nāhīṁ | nirlepa mhaṇije lepaci nāhīṁ | niḥkarma mhaṇije karmaci nāhīṁ | parabrahmāsī || 16|| अनाम्य म्हणिजे काये। अजन्मा म्हणिजे काये। अप्रत्यक्ष म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ १७॥ anāmya mhaṇije kāye | ajanmā mhaṇije kāye | apratyakṣa mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 17|| अनाम्य म्हणिजे नामचि नाहीं। अजन्मा म्हणिजे जन्मचि नाहीं। अप्रत्यक्ष म्हणिजे प्रत्यक्ष नाहीं। परब्रह्म तें॥ १८॥ anāmya mhaṇije nāmaci nāhīṁ | ajanmā mhaṇije janmaci nāhīṁ | apratyakṣa mhaṇije pratyakṣa nāhīṁ | parabrahma teṁ || 18|| अगणित म्हणिजे काये। अकर्तव्य म्हणिजे काये। अक्षै म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ १९॥ agaṇita mhaṇije kāye | akartavya mhaṇije kāye | akṣai mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 19|| अगणित म्हणिजे गणित नाहीं। अकर्तव्य म्हणिजे कर्तव्यता नाहीं। अक्षै म्हणिजे क्षयचि नाहीं। परब्रह्मासी॥ २०॥ agaṇita mhaṇije gaṇita nāhīṁ | akartavya mhaṇije kartavyatā nāhīṁ | akṣai mhaṇije kṣayaci nāhīṁ | parabrahmāsī || 20|| अरूप म्हणिजे काये। अलक्ष म्हणिजे काये। अनंत म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ २१॥ arūpa mhaṇije kāye | alakṣa mhaṇije kāye | anaṁta mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 21|| अरूप म्हणिजे रूपचि नाहीं। अलक्ष म्हणिजे लक्षत नाहीं। अनंत म्हणिजे अंतचि नाहीं। परब्रह्मासी॥ २२॥ arūpa mhaṇije rūpaci nāhīṁ | alakṣa mhaṇije lakṣata nāhīṁ | anaṁta mhaṇije aṁtaci nāhīṁ | parabrahmāsī || 22|| अपार म्हणिजे काये। अढळ म्हणिजे काये। अतर्क्य म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ २३॥ apāra mhaṇije kāye | aḍhaḻa mhaṇije kāye | atarkya mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 23|| अपार म्हणिजे पारचि नाहीं। अढळ म्हणिजे ढळचि नाहीं। अतर्क्ये म्हणिजे तर्कत नाहीं। परब्रह्म तें॥ २४॥ apāra mhaṇije pāraci nāhīṁ | aḍhaḻa mhaṇije ḍhaḻaci nāhīṁ | atarkye mhaṇije tarkata nāhīṁ | parabrahma teṁ || 24|| अद्वैत म्हणिजे काये। अदृश्य म्हणिजे काये। अच्युत म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ २५॥ advaita mhaṇije kāye | adṛśya mhaṇije kāye | acyuta mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 25|| अद्वैत म्हणिजे द्वैतचि नाहीं। अदृश्य म्हणिजे दृश्यचि नाहीं। अच्युत म्हणिजे चेवत नाहीं। परब्रह्म तें॥ २६॥ advaita mhaṇije dvaitaci nāhīṁ | adṛśya mhaṇije dṛśyaci nāhīṁ | acyuta mhaṇije cevata nāhīṁ | parabrahma teṁ || 26|| अछेद म्हणिजे काये। अदाह्य म्हणिजे काये। अक्लेद म्हणिजे काये। मज निरोपावें॥ २७॥ acheda mhaṇije kāye | adāhya mhaṇije kāye | akleda mhaṇije kāye | maja niropāveṁ || 27|| अछेद म्हणिजे छेदेना। अदाह्य म्हणिजे जळेना। अक्लेद म्हणिजे कालवेना। परब्रह्म तें॥ २८॥ acheda mhaṇije chedenā | adāhya mhaṇije jaḻenā | akleda mhaṇije kālavenā | parabrahma teṁ || 28|| परब्रह्म म्हणिजे सकळांपरतें। तयास पाहातां आपणचि तें। हें कळे अनुभवमतें। सद्‍गुरु केलियां॥ २९॥ parabrahma mhaṇije sakaḻāṁparateṁ | tayāsa pāhātāṁ āpaṇaci teṁ | heṁ kaḻe anubhavamateṁ | sadguru keliyāṁ || 29|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे आशंकानाम समास पहिला॥ १॥ ९.१ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde āśaṁkānāma samāsa pahilā || 1|| 9.1 समास दुसरा : ब्रह्मनिरूपण samāsa dusarā : brahmanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || जें जें कांहीं साकार दिसे। तें तें कल्पांतीं नासे। स्वरूप तें असतचि असे। सर्वकाळ॥ १॥ jeṁ jeṁ kāṁhīṁ sākāra dise | teṁ teṁ kalpāṁtīṁ nāse | svarūpa teṁ asataci ase | sarvakāḻa || 1|| जें सकळांमधें सार। मिथ्या नव्हे तें साचार। जें कां नित्य निरंतर। संचले असे॥ २॥ jeṁ sakaḻāṁmadheṁ sāra | mithyā navhe teṁ sācāra | jeṁ kāṁ nitya niraṁtara | saṁcale ase || 2|| तें भगवंताचें निजरूप। त्यासि बोलिजे स्वरूप। याहि वेगळे अमूप। नामें तयाचीं॥ ३॥ teṁ bhagavaṁtāceṁ nijarūpa | tyāsi bolije svarūpa | yāhi vegaḻe amūpa | nāmeṁ tayācīṁ || 3|| त्यास नामाचा संकेत। कळावया हा दृष्टांत। परी तें स्वरूप नामातीत। असतचि असे॥ ४॥ tyāsa nāmācā saṁketa | kaḻāvayā hā dṛṣṭāṁta | parī teṁ svarūpa nāmātīta | asataci ase || 4|| दृश्यसबाह्य संचलें। परी तें विश्वास चोरले। जवळिच नाहीसें जालें। असतचि कैसें॥ ५॥ dṛśyasabāhya saṁcaleṁ | parī teṁ viśvāsa corale | javaḻica nāhīseṁ jāleṁ | asataci kaiseṁ || 5|| ऐसा ऐकोनियां देव। उठे दृष्टीचा भाव। पाहों जातां दिसे सर्व। दृश्यचि आवघें॥ ६॥ aisā aikoniyāṁ deva | uṭhe dṛṣṭīcā bhāva | pāhoṁ jātāṁ dise sarva | dṛśyaci āvagheṁ || 6|| दृष्टीचा विषयो दृश्य। तोचि जालिया सादृश्य। तेणें दृष्टी पावे संतोष। परी तें देखणें नव्हे॥ ७॥ dṛṣṭīcā viṣayo dṛśya | toci jāliyā sādṛśya | teṇeṁ dṛṣṭī pāve saṁtoṣa | parī teṁ dekhaṇeṁ navhe || 7|| दृष्टीस दिसे तें नासे। येतद्विषईं श्रुति असे। म्हणौन जें दृष्टीस दिसे। तें स्वरूप नव्हे॥ ८॥ dṛṣṭīsa dise teṁ nāse | yetadviṣaīṁ śruti ase | mhaṇauna jeṁ dṛṣṭīsa dise | teṁ svarūpa navhe || 8|| स्वरूप तें निराभास। आणी दृश्य भासलें साभास। भासास बोलिलें नास। वेदांतशास्त्रीं॥ ९॥ svarūpa teṁ nirābhāsa | āṇī dṛśya bhāsaleṁ sābhāsa | bhāsāsa bolileṁ nāsa | vedāṁtaśāstrīṁ || 9|| आणी पाहातां दृश्यचि भासे। वस्तु दृश्यावेगळी असे। स्वान्य्भवें पाहातां दिसे। तें दृश्यासबाह्य॥ १०॥ āṇī pāhātāṁ dṛśyaci bhāse | vastu dṛśyāvegaḻī ase | svānybhaveṁ pāhātāṁ dise | teṁ dṛśyāsabāhya || 10|| जें निराभास निर्गुण। त्याची काये सांगावी खूण। परी तें स्वरूप जाण। सन्निधचि असें॥ ११॥ jeṁ nirābhāsa nirguṇa | tyācī kāye sāṁgāvī khūṇa | parī teṁ svarūpa jāṇa | sannidhaci aseṁ || 11|| जैसा आकाशीं भासला भास। आणी सकळांमध्यें आकाश। तैसा जाणिजे जगदीश। सबाह्य अभ्यांतरीं॥ १२॥ jaisā ākāśīṁ bhāsalā bhāsa | āṇī sakaḻāṁmadhyeṁ ākāśa | taisā jāṇije jagadīśa | sabāhya abhyāṁtarīṁ || 12|| उदकामधें परी भिजेना। पृथ्वीमधें परी झिजेना। वन्हीमधें परी सिजेना। स्वरूप देवाचें॥ १३॥ udakāmadheṁ parī bhijenā | pṛthvīmadheṁ parī jhijenā | vanhīmadheṁ parī sijenā | svarūpa devāceṁ || 13|| तें रेंद्यामधें परी बुडेना। तें वायोमधें परी उडेना। सुवर्णीं असे परी घडेना। सुवर्णासारिखें॥ १४॥ teṁ reṁdyāmadheṁ parī buḍenā | teṁ vāyomadheṁ parī uḍenā | suvarṇīṁ ase parī ghaḍenā | suvarṇāsārikheṁ || 14|| ऐसें जें संचलें सर्वदा। परी ते आकळेना कदा। अभेदामाजीं वाढवी भेदा। ते हे अहंता॥ १५॥ aiseṁ jeṁ saṁcaleṁ sarvadā | parī te ākaḻenā kadā | abhedāmājīṁ vāḍhavī bhedā | te he ahaṁtā || 15|| तिच्या स्वरूपाची खूण। सांगों कांहीं वोळखण। अहंतेचें निरूपण। सावध ऐका॥ १६॥ ticyā svarūpācī khūṇa | sāṁgoṁ kāṁhīṁ voḻakhaṇa | ahaṁteceṁ nirūpaṇa | sāvadha aikā || 16|| जे स्वरूपाकडे पावे। अनुभवासवें झेंपावे। अनुभवाचे शब्द आघवे। बोलोन दावी॥ १७॥ je svarūpākaḍe pāve | anubhavāsaveṁ jheṁpāve | anubhavāce śabda āghave | bolona dāvī || 17|| म्हणे आतां मीच स्वरूप। तेंचि अहंतेचें रूप। निराकारीं आपे ंआप। वेगळी पडे॥ १८॥ mhaṇe ātāṁ mīca svarūpa | teṁci ahaṁteceṁ rūpa | nirākārīṁ āpe ṁāpa | vegaḻī paḍe || 18|| स्वयें मीच आहे ब्रह्म। ऐसा अहंतेचा भ्रम। ऐसियें सूक्ष्मीं सूक्ष्म। पाहातां दिसे॥ १९॥ svayeṁ mīca āhe brahma | aisā ahaṁtecā bhrama | aisiyeṁ sūkṣmīṁ sūkṣma | pāhātāṁ dise || 19|| कल्पना आकळी हेत। वस्तु कल्पनातीत। म्हणौन नाकळे अंत। अनंताचा॥ २०॥ kalpanā ākaḻī heta | vastu kalpanātīta | mhaṇauna nākaḻe aṁta | anaṁtācā || 20|| अन्वये आणि वीतरेक। हा शब्द कोणीयेक। निशब्दाच अंतरविवेक। शोधिला पाहिजे॥ २१॥ anvaye āṇi vītareka | hā śabda koṇīyeka | niśabdāca aṁtaraviveka | śodhilā pāhije || 21|| आधीं घेईजे वाच्यंश। मग वोळखिजे लक्ष्यांश। लक्ष्यांशीं पाहातां वाच्यांश। असेल कैंचा॥ २२॥ ādhīṁ gheīje vācyaṁśa | maga voḻakhije lakṣyāṁśa | lakṣyāṁśīṁ pāhātāṁ vācyāṁśa | asela kaiṁcā || 22|| सर्वब्रह्म आणी विमळब्रह्म। हा वाच्यांशाचा अनुक्रम। शोधितां लक्ष्यांशाचें वर्म। वाच्यांश नसे॥ २३॥ sarvabrahma āṇī vimaḻabrahma | hā vācyāṁśācā anukrama | śodhitāṁ lakṣyāṁśāceṁ varma | vācyāṁśa nase || 23|| सर्व विमळ दोनी पक्ष। वाच्यांशीं आटती प्रत्यक्ष। लक्ष्यांशी लावीता लक्ष। पक्षपात घडे॥ २४॥ sarva vimaḻa donī pakṣa | vācyāṁśīṁ āṭatī pratyakṣa | lakṣyāṁśī lāvītā lakṣa | pakṣapāta ghaḍe || 24|| हें लक्ष्यांशें अनुभवणें। येथें नाहीं वाच्यांश बोलणे। मुख्य अनुभवाचे खुणे। वाचारंभ कैंचा॥ २५॥ heṁ lakṣyāṁśeṁ anubhavaṇeṁ | yetheṁ nāhīṁ vācyāṁśa bolaṇe | mukhya anubhavāce khuṇe | vācāraṁbha kaiṁcā || 25|| परा पश्यंती मधेमां वैखरी। जेथें वोसरती च्यारी। तेथें शब्द कळाकुंसरी। कोण काज॥ २६॥ parā paśyaṁtī madhemāṁ vaikharī | jetheṁ vosaratī cyārī | tetheṁ śabda kaḻākuṁsarī | koṇa kāja || 26|| शब्द बोलतां सवेंच नासे। तेथें शाश्वतता कोठें असे। प्रत्यक्षास प्रमाण नसे। बरें पाहा॥ २७॥ śabda bolatāṁ saveṁca nāse | tetheṁ śāśvatatā koṭheṁ ase | pratyakṣāsa pramāṇa nase | bareṁ pāhā || 27|| शब्द प्रत्यक्ष नासिवंत। म्हणोन घडे पक्षपात। सर्व विमळ ऐसा हेत। अनुभवीं नाहीं॥ २८॥ śabda pratyakṣa nāsivaṁta | mhaṇona ghaḍe pakṣapāta | sarva vimaḻa aisā heta | anubhavīṁ nāhīṁ || 28|| ऐक अनुभवाचें लक्षण। अनुभव म्हणिजे अनन्य जाण। ऐक अनन्याचें लक्षण। ऐसें असे॥ २९॥ aika anubhavāceṁ lakṣaṇa | anubhava mhaṇije ananya jāṇa | aika ananyāceṁ lakṣaṇa | aiseṁ ase || 29|| अनन्य म्हणिजे अन्य नसे। आत्मनिवेदन जैसें। संगभंगें असतचि असे। आत्मा आत्मपणें॥ ३०॥ ananya mhaṇije anya nase | ātmanivedana jaiseṁ | saṁgabhaṁgeṁ asataci ase | ātmā ātmapaṇeṁ || 30|| आत्म्यास नाहीं आत्मपण। हेंचि निःसंगाचें लक्षण। हें वाच्यांशें बोलिले जाण। कळावया कारणें॥ ३१॥ ātmyāsa nāhīṁ ātmapaṇa | heṁci niḥsaṁgāceṁ lakṣaṇa | heṁ vācyāṁśeṁ bolile jāṇa | kaḻāvayā kāraṇeṁ || 31|| येरवीं लक्ष्यांश तो वाच्यांशें। सांगिजेल हें घडे कैसें। वाक्य विवरणें अपैसें। कळों लागे॥ ३२॥ yeravīṁ lakṣyāṁśa to vācyāṁśeṁ | sāṁgijela heṁ ghaḍe kaiseṁ | vākya vivaraṇeṁ apaiseṁ | kaḻoṁ lāge || 32|| करावें तत्वविवरण। शोधावें ब्रह्म निर्गुण। पाहावें आपणास आपण। म्हणिजे कळे॥ ३३॥ karāveṁ tatvavivaraṇa | śodhāveṁ brahma nirguṇa | pāhāveṁ āpaṇāsa āpaṇa | mhaṇije kaḻe || 33|| हें न बोलतांच विवरिजे। विवरोन विरोन राहिजे। मग अबोलणेंचि साजे। माहापुरुषीं॥ ३४॥ heṁ na bolatāṁca vivarije | vivarona virona rāhije | maga abolaṇeṁci sāje | māhāpuruṣīṁ || 34|| शब्दचि निशब्द होती। श्रुति नेति नेति नेति म्हणती। हें तों आलें आत्मप्रचिती। प्रत्यक्ष आतां॥ ३५॥ śabdaci niśabda hotī | śruti neti neti neti mhaṇatī | heṁ toṁ āleṁ ātmapracitī | pratyakṣa ātāṁ || 35|| प्रचित आलियां अनुमान। हा तों प्रत्यक्ष दुराभिमान। तरी आतां मी अज्ञान। मज कांहींच न कळे॥ ३६॥ pracita āliyāṁ anumāna | hā toṁ pratyakṣa durābhimāna | tarī ātāṁ mī ajñāna | maja kāṁhīṁca na kaḻe || 36|| मी लटिका माझें बोलणें लटिकें। मी लटिका माझें चालणें लटिकें। मी माझें अवघेंचि लटिकें। काल्पनिक॥ ३७॥ mī laṭikā mājheṁ bolaṇeṁ laṭikeṁ | mī laṭikā mājheṁ cālaṇeṁ laṭikeṁ | mī mājheṁ avagheṁci laṭikeṁ | kālpanika || 37|| मज मुळींच नाहीं ठाव। माझे बोलणें अवघेंचि वाव। हा प्रकृतीचा स्वभाव। प्रकृती लटिकी॥ ३८॥ maja muḻīṁca nāhīṁ ṭhāva | mājhe bolaṇeṁ avagheṁci vāva | hā prakṛtīcā svabhāva | prakṛtī laṭikī || 38|| प्रकृती आणी पुरुष। यां दोहींस जेथें निरास। तें मीपण विशेष। हें केवि घडे॥ ३९॥ prakṛtī āṇī puruṣa | yāṁ dohīṁsa jetheṁ nirāsa | teṁ mīpaṇa viśeṣa | heṁ kevi ghaḍe || 39|| जेथें सर्व हि अशेष जालें। तेथें विशेष कैंचे आलें। मी मौनी म्हणतां भंगलें। मौन्य जैसें॥ ४०॥ jetheṁ sarva hi aśeṣa jāleṁ | tetheṁ viśeṣa kaiṁce āleṁ | mī maunī mhaṇatāṁ bhaṁgaleṁ | maunya jaiseṁ || 40|| आतां मौन्य न भंगावें। करून कांहींच न करावें। असोन निशेष नसावें। विवेकबळें॥ ४१॥ ātāṁ maunya na bhaṁgāveṁ | karūna kāṁhīṁca na karāveṁ | asona niśeṣa nasāveṁ | vivekabaḻeṁ || 41|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे ब्रह्मनिरूपणनाम समास दुसरा॥ २॥ ९.२ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde brahmanirūpaṇanāma samāsa dusarā || 2|| 9.2 समास तिसरा : निःसंदेह निरूपण samāsa tisarā : niḥsaṁdeha nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || श्रोतीं केला अनुमान। ऐसें कैसें ब्रह्मज्ञान। कांहींच नाहीं असोन। हें केवि घडे॥ १॥ śrotīṁ kelā anumāna | aiseṁ kaiseṁ brahmajñāna | kāṁhīṁca nāhīṁ asona | heṁ kevi ghaḍe || 1|| सकळ करून अकर्ता। सकळ भोगून अभोक्ता। सकळांमधें अलिप्तता। येईल कैसी॥ २॥ sakaḻa karūna akartā | sakaḻa bhogūna abhoktā | sakaḻāṁmadheṁ aliptatā | yeīla kaisī || 2|| तथापि तुम्ही म्हणतां। योगी भोगून अभोक्ता। स्वर्गनरकहि आतां। येणेंचि न्यायें॥ ३॥ tathāpi tumhī mhaṇatāṁ | yogī bhogūna abhoktā | svarganarakahi ātāṁ | yeṇeṁci nyāyeṁ || 3|| जन्म मृत्यु भोगिलेच भोगी। परी तो भोगून अभोक्ता योगी। यातना हि तयालागीं। येणेंचि पाडें॥ ४॥ janma mṛtyu bhogileca bhogī | parī to bhogūna abhoktā yogī | yātanā hi tayālāgīṁ | yeṇeṁci pāḍeṁ || 4|| कुटून नाहीं कुटिला। रडोन नाहीं रडला। कुंथोन नाहीं कुंथिला। योगेश्वर॥ ५॥ kuṭūna nāhīṁ kuṭilā | raḍona nāhīṁ raḍalā | kuṁthona nāhīṁ kuṁthilā | yogeśvara || 5|| जन्म नसोन घातला। पतित नसोन जाला। यातना नसोन पावला। नानापरी॥ ६॥ janma nasona ghātalā | patita nasona jālā | yātanā nasona pāvalā | nānāparī || 6|| ऐसा श्रोतयांचा अनुमान। श्रोतीं घेतलें आडरान। आतां याचें समाधान। केलें पाहिजे॥ ७॥ aisā śrotayāṁcā anumāna | śrotīṁ ghetaleṁ āḍarāna | ātāṁ yāceṁ samādhāna | keleṁ pāhije || 7|| वक्ता म्हणे सावध व्हावें। तुम्ही बोलतां बरवें। परी हें तुमच्याच अनुभवें। तुम्हास घडे॥ ८॥ vaktā mhaṇe sāvadha vhāveṁ | tumhī bolatāṁ baraveṁ | parī heṁ tumacyāca anubhaveṁ | tumhāsa ghaḍe || 8|| ज्याचा अनुभव जैसा। तो तो बोलतो तैसा। संपदेविण हो धिवसा। तो निरार्थक॥ ९॥ jyācā anubhava jaisā | to to bolato taisā | saṁpadeviṇa ho dhivasā | to nirārthaka || 9|| नाहीं ज्ञानाची संपदा। अज्ञानदारिद्रें आपदा। भोगिल्याच भोगी सदा। शब्दज्ञानें॥ १०॥ nāhīṁ jñānācī saṁpadā | ajñānadāridreṁ āpadā | bhogilyāca bhogī sadā | śabdajñāneṁ || 10|| योगी वोळखावा योगेश्वरें। ज्ञानी वोळखावा ज्ञानेश्वरें। माहाचतुर तो चतुरें। वोळखावा॥ ११॥ yogī voḻakhāvā yogeśvareṁ | jñānī voḻakhāvā jñāneśvareṁ | māhācatura to catureṁ | voḻakhāvā || 11|| अनुभवी अनुभवियास कळे। अलिप्त अलिप्तपणें निवळें। विदेहाचा देहभाव गळे। विदेही देखतां॥ १२॥ anubhavī anubhaviyāsa kaḻe | alipta aliptapaṇeṁ nivaḻeṁ | videhācā dehabhāva gaḻe | videhī dekhatāṁ || 12|| बद्धासारिखा सिद्ध। आणी सिद्धासारिखा बद्ध। येक भावील तो अबद्ध। म्हणावाच नलगे॥ १३॥ baddhāsārikhā siddha | āṇī siddhāsārikhā baddha | yeka bhāvīla to abaddha | mhaṇāvāca nalage || 13|| झडपला तो देहधारी। आणी देहधारक पंचाक्षरी। परंतु दोघां येकसरी। कैसी द्यावी॥ १४॥ jhaḍapalā to dehadhārī | āṇī dehadhāraka paṁcākṣarī | paraṁtu doghāṁ yekasarī | kaisī dyāvī || 14|| तैसा अज्ञान पतित। आणी ज्ञानी जीवन्मुक्त। दोघे समान मानील तो युक्त। कैसा म्हणावा॥ १५॥ taisā ajñāna patita | āṇī jñānī jīvanmukta | doghe samāna mānīla to yukta | kaisā mhaṇāvā || 15|| आतां असो हे दृष्टांत। प्रचित बोलों कांहीं हेत। येथें श्रोतीं सावचित्त। क्षणयेक व्हावें॥ १६॥ ātāṁ aso he dṛṣṭāṁta | pracita boloṁ kāṁhīṁ heta | yetheṁ śrotīṁ sāvacitta | kṣaṇayeka vhāveṁ || 16|| जो जो ज्ञानें गुप्त जाला। जो विवेकें विराला। जो अनन्यपणें उरला। नाहींच कांहीं॥ १७॥ jo jo jñāneṁ gupta jālā | jo vivekeṁ virālā | jo ananyapaṇeṁ uralā | nāhīṁca kāṁhīṁ || 17|| तयास कैसें गवसावें। शोधूं जातां तोचि व्हावें। तोचि होतां म्हणावें। नलगे कांहीं॥ १८॥ tayāsa kaiseṁ gavasāveṁ | śodhūṁ jātāṁ toci vhāveṁ | toci hotāṁ mhaṇāveṁ | nalage kāṁhīṁ || 18|| देहीं पाहातां देसिना। तत्वें शोधितां भासेना। ब्रह्म आहे निवडेना। कांहीं केल्यां॥ १९॥ dehīṁ pāhātāṁ desinā | tatveṁ śodhitāṁ bhāsenā | brahma āhe nivaḍenā | kāṁhīṁ kelyāṁ || 19|| दिसतो तरी देहधारी। परी कांहींच नाहीं अंतरीं। तयास पाहातां वरिवरी। कळेल कैसा॥ २०॥ disato tarī dehadhārī | parī kāṁhīṁca nāhīṁ aṁtarīṁ | tayāsa pāhātāṁ varivarī | kaḻela kaisā || 20|| कळाया शोधावें अंतर। तंव तो नित्य निरंतर। जयास धुंडितां विकार। निर्विकार होती॥ २१॥ kaḻāyā śodhāveṁ aṁtara | taṁva to nitya niraṁtara | jayāsa dhuṁḍitāṁ vikāra | nirvikāra hotī || 21|| तो परमात्मा केवळ। तयास नाहीं मायामळ। अखंड हेतूचा विटाळ। जालाच नाहीं॥ २२॥ to paramātmā kevaḻa | tayāsa nāhīṁ māyāmaḻa | akhaṁḍa hetūcā viṭāḻa | jālāca nāhīṁ || 22|| ऐसा जो योगीराज। तो आत्मा सहजीं सहज। पूर्णब्रह्म वेदबीज। देहाकारें कळेना॥ २३॥ aisā jo yogīrāja | to ātmā sahajīṁ sahaja | pūrṇabrahma vedabīja | dehākāreṁ kaḻenā || 23|| देह भावितां देहचि दिसे। परी अंतर अनारिसें असे। तयास शोधितां नसे। जन्म मरण॥ २४॥ deha bhāvitāṁ dehaci dise | parī aṁtara anāriseṁ ase | tayāsa śodhitāṁ nase | janma maraṇa || 24|| जयास जन्ममरण व्हावें। तें तो नव्हेचि स्वभावें। नाहींच तें आणावें। कोठून कैंचें॥ २५॥ jayāsa janmamaraṇa vhāveṁ | teṁ to navheci svabhāveṁ | nāhīṁca teṁ āṇāveṁ | koṭhūna kaiṁceṁ || 25|| निर्गुणास जन्म कल्पिला। अथवा निर्गुण उडविला। तरी उडाला आणी जन्मला। आपला आपण॥ २६॥ nirguṇāsa janma kalpilā | athavā nirguṇa uḍavilā | tarī uḍālā āṇī janmalā | āpalā āpaṇa || 26|| माध्यांनीं थुंकितां सूर्यावरी। तो थुंका पडेल आपणांच वरी। दुसऱ्यास चिंतितां अंतरीं। आपणास घडे॥ २७॥ mādhyāṁnīṁ thuṁkitāṁ sūryāvarī | to thuṁkā paḍela āpaṇāṁca varī | dusayāsa ciṁtitāṁ aṁtarīṁ | āpaṇāsa ghaḍe || 27|| समर्थ रायाचे महिमान। जाणतां होते समाधान। परंतु भुंकों लागलें स्वान। तरी तें स्वानचि आहे॥ २८॥ samartha rāyāce mahimāna | jāṇatāṁ hote samādhāna | paraṁtu bhuṁkoṁ lāgaleṁ svāna | tarī teṁ svānaci āhe || 28|| ज्ञानी तो सत्यस्वरूप। अज्ञान देखे मनुष्यरूप। भावासारिखा फळद्रूप। देव तैसा॥ २९॥ jñānī to satyasvarūpa | ajñāna dekhe manuṣyarūpa | bhāvāsārikhā phaḻadrūpa | deva taisā || 29|| देव निराकार निर्गुण। लोक भाविती पाषाण। पाषाण फुटतो निर्गुण। फुटेल कैसा॥ ३०॥ deva nirākāra nirguṇa | loka bhāvitī pāṣāṇa | pāṣāṇa phuṭato nirguṇa | phuṭela kaisā || 30|| देव सदोदित संचला। लोकीं बहुविध केला। परंतु बहुविध जाला। हें तों घडेना॥ ३१॥ deva sadodita saṁcalā | lokīṁ bahuvidha kelā | paraṁtu bahuvidha jālā | heṁ toṁ ghaḍenā || 31|| तैसा साधु आत्मज्ञानी। बोधें पूर्ण समाधानी। विवेकें आत्मनिवेदनी। आत्मरूपी॥ ३२॥ taisā sādhu ātmajñānī | bodheṁ pūrṇa samādhānī | vivekeṁ ātmanivedanī | ātmarūpī || 32|| जळोन काष्ठाचा आकार। अग्नि दिसे काष्ठाकार। परी काष्ठ होईल हा विचार। बोलोंच नये॥ ३३॥ jaḻona kāṣṭhācā ākāra | agni dise kāṣṭhākāra | parī kāṣṭha hoīla hā vicāra | boloṁca naye || 33|| कर्पूर असे तों जळतां दिसे। तैसा ज्ञानीदेह भासे। तयास जन्मवितां कैसें। कर्दळीउदरीं॥ ३४॥ karpūra ase toṁ jaḻatāṁ dise | taisā jñānīdeha bhāse | tayāsa janmavitāṁ kaiseṁ | kardaḻīudarīṁ || 34|| बीज भाजलें उगवेना। वस्त्र जळालें उकलेना। वोघ निवडितां निवडेना। गंगेमधें॥ ३५॥ bīja bhājaleṁ ugavenā | vastra jaḻāleṁ ukalenā | vogha nivaḍitāṁ nivaḍenā | gaṁgemadheṁ || 35|| वोघ गंगेमागें दिसे। गंगा येकदेसी असे। साधु कांहींच न भासे। आणी आत्मा सर्वगत॥ ३६॥ vogha gaṁgemāgeṁ dise | gaṁgā yekadesī ase | sādhu kāṁhīṁca na bhāse | āṇī ātmā sarvagata || 36|| सुवर्ण नव्हे लोखंड। साधूस जन्म थोतांड। अज्ञान प्राणी जडमूढ। तयास हें उमजेचिना॥ ३७॥ suvarṇa navhe lokhaṁḍa | sādhūsa janma thotāṁḍa | ajñāna prāṇī jaḍamūḍha | tayāsa heṁ umajecinā || 37|| अंधास कांहींच न दिसे। तरी ते लोक आंधळे कैसे। सन्नपातें बरळतसे। सन्नपाती॥ ३८॥ aṁdhāsa kāṁhīṁca na dise | tarī te loka āṁdhaḻe kaise | sannapāteṁ baraḻatase | sannapātī || 38|| जो स्वप्नामधें भ्याला। तो स्वप्नभयें वोसणाला। तें भये जागत्याला। केवि लागे॥ ३९॥ jo svapnāmadheṁ bhyālā | to svapnabhayeṁ vosaṇālā | teṁ bhaye jāgatyālā | kevi lāge || 39|| मुळी सर्पाकार देखिली। येक भ्याला येकें वोळखिली। दोघांची अवस्था लेखिली। सारिखीच कैसी॥ ४०॥ muḻī sarpākāra dekhilī | yeka bhyālā yekeṁ voḻakhilī | doghāṁcī avasthā lekhilī | sārikhīca kaisī || 40|| हतीं धरितां हि डसेना। हें येकास भासेना। तरी ते त्याची कल्पना। तयासीच बाधी॥ ४१॥ hatīṁ dharitāṁ hi ḍasenā | heṁ yekāsa bhāsenā | tarī te tyācī kalpanā | tayāsīca bādhī || 41|| विंचु सर्प डसला। तेणें तोचि जाकळला। तयाचेनि लोक जाला। कासावीस कैसा॥ ४२॥ viṁcu sarpa ḍasalā | teṇeṁ toci jākaḻalā | tayāceni loka jālā | kāsāvīsa kaisā || 42|| आतां तुटला अनुमान। ज्ञानियास कळे ज्ञान। अज्ञानास जन्ममरण। चुकेचिना॥ ४३॥ ātāṁ tuṭalā anumāna | jñāniyāsa kaḻe jñāna | ajñānāsa janmamaraṇa | cukecinā || 43|| येका जाणण्यासाठीं। लोक पडिले अटाटीं। नेणपणें हिंपुटी होती। जन्ममृत्यें॥ ४४॥ yekā jāṇaṇyāsāṭhīṁ | loka paḍile aṭāṭīṁ | neṇapaṇeṁ hiṁpuṭī hotī | janmamṛtyeṁ || 44|| तेंचि कथानुसंधान। पुढें केलें परिछिन्न। सावधान सावधान। म्हणे वक्ता॥ ४५॥ teṁci kathānusaṁdhāna | puḍheṁ keleṁ parichinna | sāvadhāna sāvadhāna | mhaṇe vaktā || 45|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे निःसंदेहनिरूपणनाम समास तिसरा॥ ३॥ ९.३ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde niḥsaṁdehanirūpaṇanāma samāsa tisarā || 3|| 9.3 समास चवथा : जाणपणनिरूपण samāsa cavathā : jāṇapaṇanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || पृथ्वीमधें लोक सकळ। येक संपन्न येक दुर्बळ। येक निर्मळ येक वोंगळ। काय निमित्य॥ १॥ pṛthvīmadheṁ loka sakaḻa | yeka saṁpanna yeka durbaḻa | yeka nirmaḻa yeka voṁgaḻa | kāya nimitya || 1|| कित्येक राजे नांदती। कित्येक दरिद्र भोगिती। कितीयेकांची उत्तम स्थिती। कित्येक अधमोद्धम॥ २॥ kityeka rāje nāṁdatī | kityeka daridra bhogitī | kitīyekāṁcī uttama sthitī | kityeka adhamoddhama || 2|| ऐसें काय निमित्य जालें। हें मज पाहिजे निरोपिलें। याचे उत्तर ऐकिलें। पाहिजे श्रोतीं॥ ३॥ aiseṁ kāya nimitya jāleṁ | heṁ maja pāhije niropileṁ | yāce uttara aikileṁ | pāhije śrotīṁ || 3|| हे सकळ गुणापासीं गती। सगुण भाग्यश्री भोगिती। अवगुणास दरिद्रप्राप्ती। येदर्थीं संदेह नाहीं॥ ४॥ he sakaḻa guṇāpāsīṁ gatī | saguṇa bhāgyaśrī bhogitī | avaguṇāsa daridraprāptī | yedarthīṁ saṁdeha nāhīṁ || 4|| जो जो जेथें उपजला। तो ते वेवसाईं उमजला। तयास लोक म्हणती भला। कार्यकर्ता॥ ५॥ jo jo jetheṁ upajalā | to te vevasāīṁ umajalā | tayāsa loka mhaṇatī bhalā | kāryakartā || 5|| जाणता तो कार्य करी। नेणतां कांहींच न करी। जाणता तो पोट भरी। नेणता भीक मागे॥ ६॥ jāṇatā to kārya karī | neṇatāṁ kāṁhīṁca na karī | jāṇatā to poṭa bharī | neṇatā bhīka māge || 6|| हें तों प्रकटचि असे। जनीं पाहातां प्रत्यक्ष दिसे। विद्येवीण करंटा वसे। विद्या तो भाग्यवंत॥ ७॥ heṁ toṁ prakaṭaci ase | janīṁ pāhātāṁ pratyakṣa dise | vidyevīṇa karaṁṭā vase | vidyā to bhāgyavaṁta || 7|| आपुली विद्या न सिकसी। तरी काये भीक मागसी। जेथें तेथें बुद्धी ऐसी। वडिलें सांगती॥ ८॥ āpulī vidyā na sikasī | tarī kāye bhīka māgasī | jetheṁ tetheṁ buddhī aisī | vaḍileṁ sāṁgatī || 8|| वडिल आहे करंटा। आणी समर्थ होये धाकुटा। कां जे विद्येनें मोटा। म्हणोनिया॥ ९॥ vaḍila āhe karaṁṭā | āṇī samartha hoye dhākuṭā | kāṁ je vidyeneṁ moṭā | mhaṇoniyā || 9|| विद्या नाही बुद्धी नाही। विवेक नाहीं साक्षेप नाहीं। कुशळता नाहीं व्याप नाहीं। म्हणौन प्राणी करंटा॥ १०॥ vidyā nāhī buddhī nāhī | viveka nāhīṁ sākṣepa nāhīṁ | kuśaḻatā nāhīṁ vyāpa nāhīṁ | mhaṇauna prāṇī karaṁṭā || 10|| इतुकें हि जेथें वसे। तेथें वैभवास उणें नसे। वैभव सांडितां अपैसें। पाठीं लागे॥ ११॥ itukeṁ hi jetheṁ vase | tetheṁ vaibhavāsa uṇeṁ nase | vaibhava sāṁḍitāṁ apaiseṁ | pāṭhīṁ lāge || 11|| वडिल समर्थ धाकुटा भिकारी। ऐका याची कैसी परी। वडिला ऐसा व्याप न करी। म्हणोनियां॥ १२॥ vaḍila samartha dhākuṭā bhikārī | aikā yācī kaisī parī | vaḍilā aisā vyāpa na karī | mhaṇoniyāṁ || 12|| जैसी विद्या तैसी हांव। जैसा व्याप तैसें वैभव। तोलासारिखा हावभाव। लोक करिती॥ १३॥ jaisī vidyā taisī hāṁva | jaisā vyāpa taiseṁ vaibhava | tolāsārikhā hāvabhāva | loka karitī || 13|| विद्या नसे वैभव नसे। तेथें निर्मळ कैंचा असे। करंटेपणें वोखटा दिसे। वोंगळ आणी विकारी॥ १४॥ vidyā nase vaibhava nase | tetheṁ nirmaḻa kaiṁcā ase | karaṁṭepaṇeṁ vokhaṭā dise | voṁgaḻa āṇī vikārī || 14|| पशु पक्षी गुणवंत। त्यास कृपा करी समर्थ। गुण नस्तां जिणें वेर्थ। प्राणीमात्राचें॥ १५॥ paśu pakṣī guṇavaṁta | tyāsa kṛpā karī samartha | guṇa nastāṁ jiṇeṁ vertha | prāṇīmātrāceṁ || 15|| गुण नाहीं गौरव नाहीं। सामर्थ्य नाहीं महत्व नाहीं। कुशळता नाहीं तर्क नाहीं। प्राणीमात्रासी॥ १६॥ guṇa nāhīṁ gaurava nāhīṁ | sāmarthya nāhīṁ mahatva nāhīṁ | kuśaḻatā nāhīṁ tarka nāhīṁ | prāṇīmātrāsī || 16|| याकारणें उत्तम गुण। तेंचि भाग्याचें लक्षण। लक्षणेवीण अवलक्षण। सहजचि जालें॥ १७॥ yākāraṇeṁ uttama guṇa | teṁci bhāgyāceṁ lakṣaṇa | lakṣaṇevīṇa avalakṣaṇa | sahajaci jāleṁ || 17|| जनामधें तो जाणता। त्यास आहे मान्यता। कोणी येक विद्या असतां। महत्व पावे॥ १८॥ janāmadheṁ to jāṇatā | tyāsa āhe mānyatā | koṇī yeka vidyā asatāṁ | mahatva pāve || 18|| प्रपंच अथवा परमार्थ। जाणता तोचि समर्थ। नेणता जाणिजे वेर्थ। निःकारण॥ १९॥ prapaṁca athavā paramārtha | jāṇatā toci samartha | neṇatā jāṇije vertha | niḥkāraṇa || 19|| नेणतां विंचु सर्प डसे। नेणतां जीवघात असे। नेणतां कार्य नासे। कोणी येक॥ २०॥ neṇatāṁ viṁcu sarpa ḍase | neṇatāṁ jīvaghāta ase | neṇatāṁ kārya nāse | koṇī yeka || 20|| नेणतां प्राणी सिंतरे। नेणपणें तऱ्हे भरे। नेणपणे ठके विसरे। पदार्थ कांहीं॥ २१॥ neṇatāṁ prāṇī siṁtare | neṇapaṇeṁ tahe bhare | neṇapaṇe ṭhake visare | padārtha kāṁhīṁ || 21|| नेणतां वैरी जिंकिती। नेणतां अपाईं पडती। नेण्तां संव्हारती घडती। जीवनास॥ २२॥ neṇatāṁ vairī jiṁkitī | neṇatāṁ apāīṁ paḍatī | neṇtāṁ saṁvhāratī ghaḍatī | jīvanāsa || 22|| आपुले स्वहित न कळे जना। तेणें भोगिती यातना। ज्ञान नेणतां अज्ञाना। अधोगती॥ २३॥ āpule svahita na kaḻe janā | teṇeṁ bhogitī yātanā | jñāna neṇatāṁ ajñānā | adhogatī || 23|| मायाब्रह्म जीवशिव। सारासार भावाभाव। जाटिल्यासाठीं होतें वाव। ज्न्ममरण॥ २४॥ māyābrahma jīvaśiva | sārāsāra bhāvābhāva | jāṭilyāsāṭhīṁ hoteṁ vāva | jnmamaraṇa || 24|| कोण कर्ता निश्चयेंसीं। बद्ध मोक्ष तो कोणासी। ऐसें जाणतां प्राणीयासी। सुटिकां घडे॥ २५॥ koṇa kartā niścayeṁsīṁ | baddha mokṣa to koṇāsī | aiseṁ jāṇatāṁ prāṇīyāsī | suṭikāṁ ghaḍe || 25|| जाणिजे देव निर्गुण। जाणिजे मी तो कोण। जाणिजे अनन्यलक्षण। म्हणिजे मुक्त॥ २६॥ jāṇije deva nirguṇa | jāṇije mī to koṇa | jāṇije ananyalakṣaṇa | mhaṇije mukta || 26|| जितुकें जाणोन सांडिलें। तितुकें दृश्य वोलांडिलें। जाणत्यास जाणतां तुटलें। मूळ मीपणाचें॥ २७॥ jitukeṁ jāṇona sāṁḍileṁ | titukeṁ dṛśya volāṁḍileṁ | jāṇatyāsa jāṇatāṁ tuṭaleṁ | mūḻa mīpaṇāceṁ || 27|| न जाणतां कोटीवरी। साधनें केलीं परोपरीं। तरी मोक्षास अधिकारी। होणार नाहीं॥ २८॥ na jāṇatāṁ koṭīvarī | sādhaneṁ kelīṁ paroparīṁ | tarī mokṣāsa adhikārī | hoṇāra nāhīṁ || 28|| मायाब्रह्म वोळखावें। आपणास आपण जाणावें इतुक्यासाठीं स्वभावें। चुके जन्म॥ २९॥ māyābrahma voḻakhāveṁ | āpaṇāsa āpaṇa jāṇāveṁ itukyāsāṭhīṁ svabhāveṁ | cuke janma || 29|| जाणतां समर्थाचें अंतर। प्रसंगें वर्ते तदनंतर। भाग्य वैभव अपार। तेणेचि पावे॥ ३०॥ jāṇatāṁ samarthāceṁ aṁtara | prasaṁgeṁ varte tadanaṁtara | bhāgya vaibhava apāra | teṇeci pāve || 30|| म्हणौन जाणणें नव्हे सामान्य। जाणतां होईजे सर्वमान्य। कांहींच नेणतां अमान्य। सर्वत्र करिती॥ ३१॥ mhaṇauna jāṇaṇeṁ navhe sāmānya | jāṇatāṁ hoīje sarvamānya | kāṁhīṁca neṇatāṁ amānya | sarvatra karitī || 31|| पदार्थ देखोन भूत भावी। नेणतें झडपोन प्राण ठेवी। मिथ्या आहे उठाठेवी। जाणते जाणती॥ ३२॥ padārtha dekhona bhūta bhāvī | neṇateṁ jhaḍapona prāṇa ṭhevī | mithyā āhe uṭhāṭhevī | jāṇate jāṇatī || 32|| जाणत्यास कळे वर्म। नेण्त्याचें खोटें कर्म। सकळ कांहीं धर्माधर्म। जाणतां कळे॥ ३३॥ jāṇatyāsa kaḻe varma | neṇtyāceṁ khoṭeṁ karma | sakaḻa kāṁhīṁ dharmādharma | jāṇatāṁ kaḻe || 33|| नेणत्यास येमयातना। जाणत्यास कांहींच लागेना। सकळ जाणोन विवंचना। करी तो मुक्त॥ ३४॥ neṇatyāsa yemayātanā | jāṇatyāsa kāṁhīṁca lāgenā | sakaḻa jāṇona vivaṁcanā | karī to mukta || 34|| नेणतां कांहीं राजकारण। अपमान करून घेती प्राण। नेणतां कठीण वर्तमान। समस्तांस होये॥ ३५॥ neṇatāṁ kāṁhīṁ rājakāraṇa | apamāna karūna ghetī prāṇa | neṇatāṁ kaṭhīṇa vartamāna | samastāṁsa hoye || 35|| म्हणोनियां नेणणें खोटें। नेणते प्राणी करंटे। जाणतां विवरतां तुटे। जन्ममरण॥ ३६॥ mhaṇoniyāṁ neṇaṇeṁ khoṭeṁ | neṇate prāṇī karaṁṭe | jāṇatāṁ vivaratāṁ tuṭe | janmamaraṇa || 36|| म्हणोन अलक्ष करूं नये। जाणणें हाचि उपाये। जाणतां सापडें सोये। परलोकाची॥ ३७॥ mhaṇona alakṣa karūṁ naye | jāṇaṇeṁ hāci upāye | jāṇatāṁ sāpaḍeṁ soye | paralokācī || 37|| जाणणें सकळांस प्रमाण। मूर्खास वाटे अप्रमाण। परंतु अलिप्तपणाची खूण। जाणतां कळे॥ ३८॥ jāṇaṇeṁ sakaḻāṁsa pramāṇa | mūrkhāsa vāṭe apramāṇa | paraṁtu aliptapaṇācī khūṇa | jāṇatāṁ kaḻe || 38|| येक जाणणें करून परतें। कोण सोडी प्राणीयातें। कोणी येक कार्य जें तें। जाटिल्याविण न कळे॥ ३९॥ yeka jāṇaṇeṁ karūna parateṁ | koṇa soḍī prāṇīyāteṁ | koṇī yeka kārya jeṁ teṁ | jāṭilyāviṇa na kaḻe || 39|| जाणणें म्हणिजे स्मरण। नेणणें म्हणिजे विस्मरण। दोहींमधें कोण प्रमाण। शाहाणे जाणती॥ ४०॥ jāṇaṇeṁ mhaṇije smaraṇa | neṇaṇeṁ mhaṇije vismaraṇa | dohīṁmadheṁ koṇa pramāṇa | śāhāṇe jāṇatī || 40|| जाणते लोक ते शाहाणे। नेणते वेडे दैन्यवाणे। विज्ञान तेहि जाणपणें। कळो आलें॥ ४१॥ jāṇate loka te śāhāṇe | neṇate veḍe dainyavāṇe | vijñāna tehi jāṇapaṇeṁ | kaḻo āleṁ || 41|| जेथें जाणपण खुंटलें। तेथें बोलणें हि तुटलें। हेतुरहित जालें। समाधान ४२॥ jetheṁ jāṇapaṇa khuṁṭaleṁ | tetheṁ bolaṇeṁ hi tuṭaleṁ | heturahita jāleṁ | samādhāna 42|| श्रोतें म्हणती हें प्रमाण। जालें परम समाधान। परी पिंडब्रह्मांड ऐक्यलक्षण। मज निरोपावें॥ ४३॥ śroteṁ mhaṇatī heṁ pramāṇa | jāleṁ parama samādhāna | parī piṁḍabrahmāṁḍa aikyalakṣaṇa | maja niropāveṁ || 43|| ब्रह्मांडीं तेंचि पिंडीं असे। बहुत बोलती ऐसें। परंतु याचा प्रत्यय विलसे। ऐसें केलें पाहिजे॥ ४४॥ brahmāṁḍīṁ teṁci piṁḍīṁ ase | bahuta bolatī aiseṁ | paraṁtu yācā pratyaya vilase | aiseṁ keleṁ pāhije || 44|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे जाणपणनिरूपणनाम समास चौथा॥ ४॥ ९.४ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde jāṇapaṇanirūpaṇanāma samāsa cauthā || 4|| 9.4 समास पांचवा : अनुमाननिर्शन samāsa pāṁcavā : anumānanirśana ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || पिंडासारिखी ब्रह्मांडरचना। नये आमुच्या अनुमाना। प्रचित पाहातां नाना। मतें भांबावती॥ १॥ piṁḍāsārikhī brahmāṁḍaracanā | naye āmucyā anumānā | pracita pāhātāṁ nānā | mateṁ bhāṁbāvatī || 1|| जें पिंडीं तेंचि ब्रह्मांडीं। ऐसी बोलावयाचि प्रौढी। हें वचन घडिनें घडी। तत्वज्ञ बोलती॥ २॥ jeṁ piṁḍīṁ teṁci brahmāṁḍīṁ | aisī bolāvayāci prauḍhī | heṁ vacana ghaḍineṁ ghaḍī | tatvajña bolatī || 2|| पिंड ब्रह्मांड येक राहाटी। ऐसी लोकांची लोकधाटी। परी प्रत्ययाचे परीपाटीं। तगों न सके॥ ३॥ piṁḍa brahmāṁḍa yeka rāhāṭī | aisī lokāṁcī lokadhāṭī | parī pratyayāce parīpāṭīṁ | tagoṁ na sake || 3|| स्थूळ सूक्ष्म कारण माहाकारण। हे च्यारी पिंडींचे देह जाण। विराट हिरण्य अव्याकृत मूळप्रकृती हे खूण। ब्रह्मांडींची॥ ४॥ sthūḻa sūkṣma kāraṇa māhākāraṇa | he cyārī piṁḍīṁce deha jāṇa | virāṭa hiraṇya avyākṛta mūḻaprakṛtī he khūṇa | brahmāṁḍīṁcī || 4|| हे शास्त्राधाटी जाणावी। परी प्रचित कैसी आणावी। प्रचित पाहातां गथागोवी। होत आहे॥ ५॥ he śāstrādhāṭī jāṇāvī | parī pracita kaisī āṇāvī | pracita pāhātāṁ gathāgovī | hota āhe || 5|| पिंडीं आहे अंतःकरण। तरी ब्रह्मांडीं विष्णु जाण। पिंडीं बोलिजेतें मन। तरी ब्रह्मांडीं चंद्रमा॥ ६॥ piṁḍīṁ āhe aṁtaḥkaraṇa | tarī brahmāṁḍīṁ viṣṇu jāṇa | piṁḍīṁ bolijeteṁ mana | tarī brahmāṁḍīṁ caṁdramā || 6|| पिंडीं बुद्धी ऐसें बोलिजे। तरी ब्रह्मांडीं ब्रह्मा ऐसें जाणिजे। पिंडीं चित्त ब्रह्मांडीं वोळखिजे। नारायेणु॥ ७॥ piṁḍīṁ buddhī aiseṁ bolije | tarī brahmāṁḍīṁ brahmā aiseṁ jāṇije | piṁḍīṁ citta brahmāṁḍīṁ voḻakhije | nārāyeṇu || 7|| पिंडीं बोलिजे अहंकार। ब्रह्मांडीं रुद्र हा निर्धार। ऐसा बोलिला विचार। शास्त्रांतरीं॥ ८॥ piṁḍīṁ bolije ahaṁkāra | brahmāṁḍīṁ rudra hā nirdhāra | aisā bolilā vicāra | śāstrāṁtarīṁ || 8|| तरी कोण विष्णूचें अंतःकर्ण। चंद्राचें कैसें मन। ब्रह्मयाचे बुद्धीलक्षण। मज निरोपावें॥ ९॥ tarī koṇa viṣṇūceṁ aṁtaḥkarṇa | caṁdrāceṁ kaiseṁ mana | brahmayāce buddhīlakṣaṇa | maja niropāveṁ || 9|| नारायणाचें कैसें चित्त। रुद्रअहंकाराचा हेत। हा विचार पाहोन नेमस्त। मज निरोपावा॥ १०॥ nārāyaṇāceṁ kaiseṁ citta | rudraahaṁkārācā heta | hā vicāra pāhona nemasta | maja niropāvā || 10|| प्रचितनिश्चयापुढें अनुमान। जैसें सिंहापुढें आलें स्वान। खऱ्यापुढें खोटें प्रमाण। होईल कैसें॥ ११॥ pracitaniścayāpuḍheṁ anumāna | jaiseṁ siṁhāpuḍheṁ āleṁ svāna | khayāpuḍheṁ khoṭeṁ pramāṇa | hoīla kaiseṁ || 11|| परी यास पारखी पाहिजे। पारखीनें निश्चय लाहिजे। परिक्षा नस्तां राहिजे। अनुमानसंशईं॥ १२॥ parī yāsa pārakhī pāhije | pārakhīneṁ niścaya lāhije | parikṣā nastāṁ rāhije | anumānasaṁśaīṁ || 12|| विष्णु चंद्र आणी ब्रह्मा। नारायेण आणी रुद्रनामा। यां पाचांची अंतःकर्णपंचकें आम्हा। स्वामी निरोपावीं॥ १३॥ viṣṇu caṁdra āṇī brahmā | nārāyeṇa āṇī rudranāmā | yāṁ pācāṁcī aṁtaḥkarṇapaṁcakeṁ āmhā | svāmī niropāvīṁ || 13|| येथें प्रचित हें प्रमाण। नलगे शास्त्राचा अनुमान। अथवा शास्त्रीं तरी पाहोन। प्रत्ययो आणावा॥ १४॥ yetheṁ pracita heṁ pramāṇa | nalage śāstrācā anumāna | athavā śāstrīṁ tarī pāhona | pratyayo āṇāvā || 14|| प्रचितीवीण जें बोलणें। तें अवघेंचि कंटाळवाणें। तोंड पसरून जैसें सुणें। रडोन गेलें॥ १५॥ pracitīvīṇa jeṁ bolaṇeṁ | teṁ avagheṁci kaṁṭāḻavāṇeṁ | toṁḍa pasarūna jaiseṁ suṇeṁ | raḍona geleṁ || 15|| तेथें काये हो ऐकावें। आणी काये शोधून पाहावें। जेथें प्रत्यायाच्या नावें। सुन्याकार॥ १६॥ tetheṁ kāye ho aikāveṁ | āṇī kāye śodhūna pāhāveṁ | jetheṁ pratyāyācyā nāveṁ | sunyākāra || 16|| आवघें आंधळेचि मिळाले। तेथें डोळसाचें काय चाले। अनुभवाचे नेत्र गेले। तेथें अंधकार॥ १७॥ āvagheṁ āṁdhaḻeci miḻāle | tetheṁ ḍoḻasāceṁ kāya cāle | anubhavāce netra gele | tetheṁ aṁdhakāra || 17|| नाही दुग्ध नाही पाणी। केली विष्ठेची सारणी। तेथें निवडावयाचे धनी। ते एक डोंबकावळे॥ १८॥ nāhī dugdha nāhī pāṇī | kelī viṣṭhecī sāraṇī | tetheṁ nivaḍāvayāce dhanī | te eka ḍoṁbakāvaḻe || 18|| आपुले इछेनें बोलिलें। पिंडाऐसे ब्रह्मांड कल्पिले। परी तें प्रचितीस आलें। कोण्या प्रकारें॥ १९॥ āpule icheneṁ bolileṁ | piṁḍāaise brahmāṁḍa kalpile | parī teṁ pracitīsa āleṁ | koṇyā prakāreṁ || 19|| म्हणोन हा अवघाच अनुमान। अवघें कल्पनेचें रान। भलीं न घ्यावें आडरान। तश्करीं घ्यावें॥ २०॥ mhaṇona hā avaghāca anumāna | avagheṁ kalpaneceṁ rāna | bhalīṁ na ghyāveṁ āḍarāna | taśkarīṁ ghyāveṁ || 20|| कल्पून निर्मिले मंत्र। देव ते कल्पनामात्र। देव नाहीं स्वतंत्र। मंत्राधेन॥ २१॥ kalpūna nirmile maṁtra | deva te kalpanāmātra | deva nāhīṁ svataṁtra | maṁtrādhena || 21|| येथें न बोलतां जाणावें। बोलणें विवेका आणावें। आंधळें पाउलीं वोळखावें। विचक्षणें॥ २२॥ yetheṁ na bolatāṁ jāṇāveṁ | bolaṇeṁ vivekā āṇāveṁ | āṁdhaḻeṁ pāulīṁ voḻakhāveṁ | vicakṣaṇeṁ || 22|| जयास जैसें भासलें। तेणें तैसें कवित्व केलें। परी हें पाहिजे निवडिलें। प्रचितीनें॥ २३॥ jayāsa jaiseṁ bhāsaleṁ | teṇeṁ taiseṁ kavitva keleṁ | parī heṁ pāhije nivaḍileṁ | pracitīneṁ || 23|| ब्रह्म्यानें सकळ निर्मिलें। ब्रह्म्यास कोणें निर्माण केलें। विष्णूनें विश्व पाळिलें। विष्णूस पाळिता कवणु॥ २४॥ brahmyāneṁ sakaḻa nirmileṁ | brahmyāsa koṇeṁ nirmāṇa keleṁ | viṣṇūneṁ viśva pāḻileṁ | viṣṇūsa pāḻitā kavaṇu || 24|| रुद्र विश्वसंव्हारकर्ता। परी कोण रुद्रास संव्हारिता। कोण काळाचा नियंता। कळला पाहिजे॥ २५॥ rudra viśvasaṁvhārakartā | parī koṇa rudrāsa saṁvhāritā | koṇa kāḻācā niyaṁtā | kaḻalā pāhije || 25|| याचा कळेना विचार। तों अवघा अंधकार। म्हणोनियां सारासार। विचार करणें॥ २६॥ yācā kaḻenā vicāra | toṁ avaghā aṁdhakāra | mhaṇoniyāṁ sārāsāra | vicāra karaṇeṁ || 26|| ब्रह्मांड स्वभावेंचि जालें। परंतु हें पिंडाकार कल्पिलें। कल्पिलें परी प्रत्यया आलें। नाहीं कदा॥ २७॥ brahmāṁḍa svabhāveṁci jāleṁ | paraṁtu heṁ piṁḍākāra kalpileṁ | kalpileṁ parī pratyayā āleṁ | nāhīṁ kadā || 27|| पाहातां ब्रह्मांडाची प्रचिती। कित्येक संशय उठती। हें कल्पनिक श्रोतीं। नेमस्त जाणावें॥ २८॥ pāhātāṁ brahmāṁḍācī pracitī | kityeka saṁśaya uṭhatī | heṁ kalpanika śrotīṁ | nemasta jāṇāveṁ || 28|| पिंडासारिखी ब्रह्मांडरचना। कोण आणितो अनुमाना। ब्रह्मांडीं पदार्थ नाना। ते पिंडीं कैंचे॥ २९॥ piṁḍāsārikhī brahmāṁḍaracanā | koṇa āṇito anumānā | brahmāṁḍīṁ padārtha nānā | te piṁḍīṁ kaiṁce || 29|| औटकोटी भुतावळी। औटकोटी तीर्थावळी। औटकोटी मंत्रावळी। पिंडीं कोठें॥ ३०॥ auṭakoṭī bhutāvaḻī | auṭakoṭī tīrthāvaḻī | auṭakoṭī maṁtrāvaḻī | piṁḍīṁ koṭheṁ || 30|| तेतीस कोटी सुरवर। अठ्यांसि सहस्त्र ऋषेश्वर। नवकोटी कात्यायेणीचा विचार। पिंडीं कोठें॥ ३१॥ tetīsa koṭī suravara | aṭhyāṁsi sahastra ṛṣeśvara | navakoṭī kātyāyeṇīcā vicāra | piṁḍīṁ koṭheṁ || 31|| च्यामुंडा छप्पन्न कोटी। कित्येक जीव कोट्यानुकोटी। चौऱ्यासी लक्ष योनींची दाटी। पिंडीं कोठें॥ ३२॥ cyāmuṁḍā chappanna koṭī | kityeka jīva koṭyānukoṭī | cauyāsī lakṣa yonīṁcī dāṭī | piṁḍīṁ koṭheṁ || 32|| ब्रह्मांडीं पदार्थ निर्माण जाले। पृथकाकारें वेगळाले। तेहि तितुके निरोपिले। पाहिजेत पिंडीं॥ ३३॥ brahmāṁḍīṁ padārtha nirmāṇa jāle | pṛthakākāreṁ vegaḻāle | tehi tituke niropile | pāhijeta piṁḍīṁ || 33|| जितुक्या औषधी तितुकीं फळे। नाना प्रकारीं रसाळें। नाना बीजें धान्यें सकळें। पिंडीं निरोपावीं॥ ३४॥ jitukyā auṣadhī titukīṁ phaḻe | nānā prakārīṁ rasāḻeṁ | nānā bījeṁ dhānyeṁ sakaḻeṁ | piṁḍīṁ niropāvīṁ || 34|| हें सांगतां पुरवेना। तरी उगेंचि बोलावेना। बोलिलें न येतां अनुमाना। लाजिरवाणें॥ ३५॥ heṁ sāṁgatāṁ puravenā | tarī ugeṁci bolāvenā | bolileṁ na yetāṁ anumānā | lājiravāṇeṁ || 35|| तरी हें निरोपिलें नवचे। फुकट बोलतां काय वेचे। याकारणें अनुमानाचें। कार्य नाहीं॥ ३६॥ tarī heṁ niropileṁ navace | phukaṭa bolatāṁ kāya vece | yākāraṇeṁ anumānāceṁ | kārya nāhīṁ || 36|| पांच भूतें ते ब्रह्मांडीं। आणि पांचचि वर्तती पिंडीं। याची पाहावी रोकडी। प्रचीत आतां॥ ३७॥ pāṁca bhūteṁ te brahmāṁḍīṁ | āṇi pāṁcaci vartatī piṁḍīṁ | yācī pāhāvī rokaḍī | pracīta ātāṁ || 37|| पांचा भूतांचे ब्रह्मांड। आणी पंचभूतिक हें पिंड। यावेगळें तें उदंड। अनुमानज्ञान॥ ३८॥ pāṁcā bhūtāṁce brahmāṁḍa | āṇī paṁcabhūtika heṁ piṁḍa | yāvegaḻeṁ teṁ udaṁḍa | anumānajñāna || 38|| जितुकें अनुमानाचें बोलणें। तितुकें वमनप्राये त्यागणें। निश्चयात्मक तेंचि बोलणें। प्रत्ययाचें॥ ३९॥ jitukeṁ anumānāceṁ bolaṇeṁ | titukeṁ vamanaprāye tyāgaṇeṁ | niścayātmaka teṁci bolaṇeṁ | pratyayāceṁ || 39|| जेंचि पिंडीं तेंचि ब्रह्मांडीं। प्रचित नाहीं कीं रोकडी। पंचभूतांची तांतडी। दोहीकडे॥ ४०॥ jeṁci piṁḍīṁ teṁci brahmāṁḍīṁ | pracita nāhīṁ kīṁ rokaḍī | paṁcabhūtāṁcī tāṁtaḍī | dohīkaḍe || 40|| म्हणोनि देहींचें थानमान। हा तों अवघाचि अनुमान। आतां येक समाधान। मुख्य तें कैसें॥ ४१॥ mhaṇoni dehīṁceṁ thānamāna | hā toṁ avaghāci anumāna | ātāṁ yeka samādhāna | mukhya teṁ kaiseṁ || 41|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे अनुमाननिर्शननाम समास पांचवा॥ ५॥ ९.५ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde anumānanirśananāma samāsa pāṁcavā || 5|| 9.5 समास सहावा : गुणरूपनिरूपण samāsa sahāvā : guṇarūpanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || आकाश जैसें निराकार। तैसा ब्रह्माचा विचार। तेथें वायोचा विकार। तैसी मूळमाया॥ १॥ ākāśa jaiseṁ nirākāra | taisā brahmācā vicāra | tetheṁ vāyocā vikāra | taisī mūḻamāyā || 1|| हें दासबोधीं असे बोलिलें। ज्ञानदशकीं प्रांजळ केलें। मूळमायेंत दाखविलें। पंचभूतिक॥ २॥ heṁ dāsabodhīṁ ase bolileṁ | jñānadaśakīṁ prāṁjaḻa keleṁ | mūḻamāyeṁta dākhavileṁ | paṁcabhūtika || 2|| तेथें जाणीव तो सत्वगुण। मध्य तो रजोगुण। नेणीव तमोगुण। जाणिजे श्रोतीं॥ ३॥ tetheṁ jāṇīva to satvaguṇa | madhya to rajoguṇa | neṇīva tamoguṇa | jāṇije śrotīṁ || 3|| म्हणाल तेथें कैंची जाणीव। तरी ऐका याचा अभिप्राव। पिंडीं माहाकारण देहीं सर्व। साक्षिणी अवस्था॥ ४॥ mhaṇāla tetheṁ kaiṁcī jāṇīva | tarī aikā yācā abhiprāva | piṁḍīṁ māhākāraṇa dehīṁ sarva | sākṣiṇī avasthā || 4|| तैसी मूळप्रकृती ब्रह्मांडींचें। देह माहाकारण साचें। म्हणोन तेथेंजाणीवेचें। अधिष्ठान आलें॥ ५॥ taisī mūḻaprakṛtī brahmāṁḍīṁceṁ | deha māhākāraṇa sāceṁ | mhaṇona tetheṁjāṇīveceṁ | adhiṣṭhāna āleṁ || 5|| असो मूळमायेभीतरीं। गुप्त त्रिगुण वास करी। पष्ट होती संधी चतुरीं। जाणावी गुणक्षोभिणी॥ ६॥ aso mūḻamāyebhītarīṁ | gupta triguṇa vāsa karī | paṣṭa hotī saṁdhī caturīṁ | jāṇāvī guṇakṣobhiṇī || 6|| जैस तृणाचा पोटराकळा। पुढें उकलोन होये मोकळा। तैसी मूळमाया अवलीळा। गुण प्रसवली॥ ७॥ jaisa tṛṇācā poṭarākaḻā | puḍheṁ ukalona hoye mokaḻā | taisī mūḻamāyā avalīḻā | guṇa prasavalī || 7|| मूळमाया वायोस्वरूप। ऐक गुणक्षोभिणीचें रूप। गुणविकार होतांचि अल्प। गुणक्षोभिणी बोलिजे॥ ८॥ mūḻamāyā vāyosvarūpa | aika guṇakṣobhiṇīceṁ rūpa | guṇavikāra hotāṁci alpa | guṇakṣobhiṇī bolije || 8|| पुढें जाणीव मध्यस्त नेणीव। मिश्रित चालिला स्वभाव। तेथें मातृकास ठाव। शब्द जाला॥ ९॥ puḍheṁ jāṇīva madhyasta neṇīva | miśrita cālilā svabhāva | tetheṁ mātṛkāsa ṭhāva | śabda jālā || 9|| तो शब्दगुण आकाशींचा। ऐसा अभिप्राव येथीचा। शब्देंचि वेदशास्त्रांचा। आकार जाला॥ १०॥ to śabdaguṇa ākāśīṁcā | aisā abhiprāva yethīcā | śabdeṁci vedaśāstrāṁcā | ākāra jālā || 10|| पंचभूतें त्रिगुणाकार। अवघा वायोचा विकार। जाणीवनेणीवेचा विचार। वायोचि करितां॥ ११॥ paṁcabhūteṁ triguṇākāra | avaghā vāyocā vikāra | jāṇīvaneṇīvecā vicāra | vāyoci karitāṁ || 11|| वायो नस्तां कैंची जाणीव। जाणीव नस्तां कैंची नेणीव। जाणीवनेणीवेस ठाव। वायोगुणें॥ १२॥ vāyo nastāṁ kaiṁcī jāṇīva | jāṇīva nastāṁ kaiṁcī neṇīva | jāṇīvaneṇīvesa ṭhāva | vāyoguṇeṁ || 12|| जेथें मुळीच नाही चळण। तेथें कैंचें जाणीवलक्षण। म्हणोनि वायोचा गुण। नेमस्त जाणावा॥ १३॥ jetheṁ muḻīca nāhī caḻaṇa | tetheṁ kaiṁceṁ jāṇīvalakṣaṇa | mhaṇoni vāyocā guṇa | nemasta jāṇāvā || 13|| येकापासून येक जालें। हें येक उगेंचि दिसोन आलें। स्वरूप मुळीच भासलें। त्रिगुणभूतांचें॥ १४॥ yekāpāsūna yeka jāleṁ | heṁ yeka ugeṁci disona āleṁ | svarūpa muḻīca bhāsaleṁ | triguṇabhūtāṁceṁ || 14|| ऐसा हा मुळींचा कर्दमु। पुढें पष्टतेचा अनुक्रमु। सांगतां येकापासून येक उगमु। हें हि खरें॥ १५॥ aisā hā muḻīṁcā kardamu | puḍheṁ paṣṭatecā anukramu | sāṁgatāṁ yekāpāsūna yeka ugamu | heṁ hi khareṁ || 15|| वायोच कर्दम बोलिला। तयापासून अग्नि जाला। तोहि पाहातां देखिला। कर्दमुचि॥ १६॥ vāyoca kardama bolilā | tayāpāsūna agni jālā | tohi pāhātāṁ dekhilā | kardamuci || 16|| अग्निपासून जालें आप। तेंहि कर्दमस्वरूप। आपापासून पृथ्वीचें रूप। तेंहि कर्दमरूपी॥ १७॥ agnipāsūna jāleṁ āpa | teṁhi kardamasvarūpa | āpāpāsūna pṛthvīceṁ rūpa | teṁhi kardamarūpī || 17|| येथें आशंका उठिली। भूतांस जाणीव कोठें देखिली। तरी भूतांत जाणीव हे ऐकिली। नाहीं वार्ता॥ १८॥ yetheṁ āśaṁkā uṭhilī | bhūtāṁsa jāṇīva koṭheṁ dekhilī | tarī bhūtāṁta jāṇīva he aikilī | nāhīṁ vārtā || 18|| जाणीव म्हणिजे जाणतें चळण। तेंचि वायोचें लक्षण। वायोआंगीं सकळ गुण। मागां निरोपिलें॥ १९॥ jāṇīva mhaṇije jāṇateṁ caḻaṇa | teṁci vāyoceṁ lakṣaṇa | vāyoāṁgīṁ sakaḻa guṇa | māgāṁ niropileṁ || 19|| म्हणोन जाणीवनेणीवमिश्रीत। अवघें चालिलें पंचभूत। म्हणोनियां भूतांत। जाणीव असे॥ २०॥ mhaṇona jāṇīvaneṇīvamiśrīta | avagheṁ cālileṁ paṁcabhūta | mhaṇoniyāṁ bhūtāṁta | jāṇīva ase || 20|| कोठें दिसे कोठें न दिसे। परी तें भूतीं व्यापून असे। तिक्षण बुद्धी करितां भासे। स्थूळ सुक्ष्म॥ २१॥ koṭheṁ dise koṭheṁ na dise | parī teṁ bhūtīṁ vyāpūna ase | tikṣaṇa buddhī karitāṁ bhāse | sthūḻa sukṣma || 21|| पंचभूतें आकारली। भूतीं भूतें कालवलीं। तरी पाहातं भासलीं। येक स्थूळ येक सूक्ष्म॥ २२॥ paṁcabhūteṁ ākāralī | bhūtīṁ bhūteṁ kālavalīṁ | tarī pāhātaṁ bhāsalīṁ | yeka sthūḻa yeka sūkṣma || 22|| निरोधवायो न भासे। तैसी जणीव न दिसे। न दिसे परी ते असे। भूतरूपें॥ २३॥ nirodhavāyo na bhāse | taisī jaṇīva na dise | na dise parī te ase | bhūtarūpeṁ || 23|| काष्ठीं अग्नी दिसेना। निरोधवायो भासेना। जणीव तैसी लक्षेना। येकायेकीं॥ २४॥ kāṣṭhīṁ agnī disenā | nirodhavāyo bhāsenā | jaṇīva taisī lakṣenā | yekāyekīṁ || 24|| भूतें वेगळालीं दिसती। पाहातां येकचि भासती। बहुत धूर्तपणें प्रचिती। वोळखावी॥ २५॥ bhūteṁ vegaḻālīṁ disatī | pāhātāṁ yekaci bhāsatī | bahuta dhūrtapaṇeṁ pracitī | voḻakhāvī || 25|| ब्रह्मापासुन मूळमाया। मूळमायेपासून गुणमाया। गुणमायेपासून तया। गुणास जन्म॥ २६॥ brahmāpāsuna mūḻamāyā | mūḻamāyepāsūna guṇamāyā | guṇamāyepāsūna tayā | guṇāsa janma || 26|| गुणापासूनियां भूतें पावली। पष्ट दशेतें। ऐसीयांचीं रूपें समस्तें। निरोपिलीं॥ २७॥ guṇāpāsūniyāṁ bhūteṁ pāvalī | paṣṭa daśeteṁ | aisīyāṁcīṁ rūpeṁ samasteṁ | niropilīṁ || 27|| आकाश गुणापासून जालें। हें कदापी नाही घडलें। शब्दगुणास कल्पिलें। आकाश वायां॥ २८॥ ākāśa guṇāpāsūna jāleṁ | heṁ kadāpī nāhī ghaḍaleṁ | śabdaguṇāsa kalpileṁ | ākāśa vāyāṁ || 28|| येक सांगतां येकचि भावी। उगीच करी गथागोवी। तया वेड्याची उगवी। कोणें करावी॥ २९॥ yeka sāṁgatāṁ yekaci bhāvī | ugīca karī gathāgovī | tayā veḍyācī ugavī | koṇeṁ karāvī || 29|| सिकविल्यां हि कळेना। उमजविल्यां हि उमजेना। दृष्टांतेंहि तर्केना। मंदरूप॥ ३०॥ sikavilyāṁ hi kaḻenā | umajavilyāṁ hi umajenā | dṛṣṭāṁteṁhi tarkenā | maṁdarūpa || 30|| भूतांहून भूत थोर। हा हि दाविला विचार। परी भूतांवडिल स्वतंत्र। कोण आहे॥ ३१॥ bhūtāṁhūna bhūta thora | hā hi dāvilā vicāra | parī bhūtāṁvaḍila svataṁtra | koṇa āhe || 31|| जेथें मूळमाया पंचभूतिक। तेथें काये राहिला विवेक। मूळमायेपरतें येक। निर्गुणब्रह्म॥ ३२॥ jetheṁ mūḻamāyā paṁcabhūtika | tetheṁ kāye rāhilā viveka | mūḻamāyeparateṁ yeka | nirguṇabrahma || 32|| ब्रह्मीं मूळमाया जाली। तिची लीळा परीक्षिली। तंव ने निखळ वोतली। भूतेंत्रिगुणांची॥ ३३॥ brahmīṁ mūḻamāyā jālī | ticī līḻā parīkṣilī | taṁva ne nikhaḻa votalī | bhūteṁtriguṇāṁcī || 33|| भूतें विकारवंत चत्वार। आकाश पाहातां निर्विकार। आकाश भूत हा विचार। उपाधीकरितां॥ ३४॥ bhūteṁ vikāravaṁta catvāra | ākāśa pāhātāṁ nirvikāra | ākāśa bhūta hā vicāra | upādhīkaritāṁ || 34|| पिंडीं व्यापक म्हणोन जीव। ब्रह्मांडीं व्यापक म्हणोन शिव। तैसाच हाहि अभिप्राव। आकाशाचा॥ ३५॥ piṁḍīṁ vyāpaka mhaṇona jīva | brahmāṁḍīṁ vyāpaka mhaṇona śiva | taisāca hāhi abhiprāva | ākāśācā || 35|| उपाधीमचें सापडलें। सूक्ष्म पाहातां भासलें। इतुक्यासाठीं आकाश जालें। भूतरूप॥ ३६॥ upādhīmaceṁ sāpaḍaleṁ | sūkṣma pāhātāṁ bhāsaleṁ | itukyāsāṭhīṁ ākāśa jāleṁ | bhūtarūpa || 36|| आकाश अवकाश तो भकास। परब्रह्म तें निराभास। उपाधीं नस्ता जें आकाश। तेंचि ब्रह्म॥ ३७॥ ākāśa avakāśa to bhakāsa | parabrahma teṁ nirābhāsa | upādhīṁ nastā jeṁ ākāśa | teṁci brahma || 37|| जाणीव नेणीव मध्यमान। हेंचि गुणाचें प्रमाण। येथें निरोपिलें त्रिगुण। रूपेंसहित॥ ३८॥ jāṇīva neṇīva madhyamāna | heṁci guṇāceṁ pramāṇa | yetheṁ niropileṁ triguṇa | rūpeṁsahita || 38|| प्रकृती पावली विस्तारातें। पुढे येकाचें येकचि होतें। विकारवंतचि तयातें। नेम कैंचा॥ ३९॥ prakṛtī pāvalī vistārāteṁ | puḍhe yekāceṁ yekaci hoteṁ | vikāravaṁtaci tayāteṁ | nema kaiṁcā || 39|| काळें पांढरें मेळवितां। पारवें होतें तत्वता। काळें पिवळें मेळवितां। हिरवें होये॥ ४०॥ kāḻeṁ pāṁḍhareṁ meḻavitāṁ | pāraveṁ hoteṁ tatvatā | kāḻeṁ pivaḻeṁ meḻavitāṁ | hiraveṁ hoye || 40|| ऐसें रंग नानापरी। मेळवितां पालट धरी। तैसें दृश्य हें विकारी। विकारवंत॥ ४१॥ aiseṁ raṁga nānāparī | meḻavitāṁ pālaṭa dharī | taiseṁ dṛśya heṁ vikārī | vikāravaṁta || 41|| येका जीवनें नाना रंग। उमटों लागती तरंग। पालटाचा लागवेग। किती म्हणोन पाहावा॥ ४२॥ yekā jīvaneṁ nānā raṁga | umaṭoṁ lāgatī taraṁga | pālaṭācā lāgavega | kitī mhaṇona pāhāvā || 42|| येका उदकाचे विकार। पाहातां दिसती अपार। पांचा भूतांचे विस्तार। चौऱ्यासी लक्ष योनी॥ ४३॥ yekā udakāce vikāra | pāhātāṁ disatī apāra | pāṁcā bhūtāṁce vistāra | cauyāsī lakṣa yonī || 43|| नाना देहाचें बीज उदक। उदकापसून सकळ लोक। किडा मुंगी स्वापदादिक। उदकेंचि होयें॥ ४४॥ nānā dehāceṁ bīja udaka | udakāpasūna sakaḻa loka | kiḍā muṁgī svāpadādika | udakeṁci hoyeṁ || 44|| शुक्लीत शोणीत म्हणिजे नीर। त्या नीराचें हें शरीर। नखें दंत अस्तिमात्र। उदकाच्या होती॥ ४५॥ śuklīta śoṇīta mhaṇije nīra | tyā nīrāceṁ heṁ śarīra | nakheṁ daṁta astimātra | udakācyā hotī || 45|| मुळ्यांचे बारीक पागोरे। तेणें पंथें उदक भरे। त्या उदकेंचि विस्तारे। वृक्षमात्र॥ ४६॥ muḻyāṁce bārīka pāgore | teṇeṁ paṁtheṁ udaka bhare | tyā udakeṁci vistāre | vṛkṣamātra || 46|| अंबवृक्ष मोहरा आले। अवघे उदकाकरितां जाले। फळीं फुलीं लगडले। सावकास॥ ४७॥ aṁbavṛkṣa moharā āle | avaghe udakākaritāṁ jāle | phaḻīṁ phulīṁ lagaḍale | sāvakāsa || 47|| खोड फोडुन अंबे पाहातां। तेथें दिसेना सर्वथा। खांद्या फोडुन फळें पाहातां। वोलीं सालें॥ ४८॥ khoḍa phoḍuna aṁbe pāhātāṁ | tetheṁ disenā sarvathā | khāṁdyā phoḍuna phaḻeṁ pāhātāṁ | volīṁ sāleṁ || 48|| मुळापासून सेवटवरी। फळ नाहीं तदनंतरीं। जळरूप फळ चतुरीं। विवेकें जाणावें॥ ४९॥ muḻāpāsūna sevaṭavarī | phaḻa nāhīṁ tadanaṁtarīṁ | jaḻarūpa phaḻa caturīṁ | vivekeṁ jāṇāveṁ || 49|| तेंचि जळ सेंड्या चढे। तेव्हां वृक्षमात्र लगडे। येकाचें येकचि घडे। येणें प्रकारें॥ ५०॥ teṁci jaḻa seṁḍyā caḍhe | tevhāṁ vṛkṣamātra lagaḍe | yekāceṁ yekaci ghaḍe | yeṇeṁ prakāreṁ || 50|| पत्रें पुष्पें फळें भेद। किती करावा अनुवाद। सूक्ष्म दृष्टीनें विशद। होत आहे॥ ५१॥ patreṁ puṣpeṁ phaḻeṁ bheda | kitī karāvā anuvāda | sūkṣma dṛṣṭīneṁ viśada | hota āhe || 51|| भूतांचे विकार सांगों किती। क्षणक्षणा पालटती। येकाचे येकचि होती। नाना वर्ण॥ ५२॥ bhūtāṁce vikāra sāṁgoṁ kitī | kṣaṇakṣaṇā pālaṭatī | yekāce yekaci hotī | nānā varṇa || 52|| त्रिगुणभूतांची लटपट। पाहों जातां हे खटपट। बहुरूप बहु पालट। किती म्हणोन सांगावा॥ ५३॥ triguṇabhūtāṁcī laṭapaṭa | pāhoṁ jātāṁ he khaṭapaṭa | bahurūpa bahu pālaṭa | kitī mhaṇona sāṁgāvā || 53|| ये प्रकृतीचा निरास। विवेकें वारावा सावकास। मग परमात्मा परेश। अनन्यभावें भजावा॥ ५४॥ ye prakṛtīcā nirāsa | vivekeṁ vārāvā sāvakāsa | maga paramātmā pareśa | ananyabhāveṁ bhajāvā || 54|| इथि श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे गुणरूपनिरूपणनाम समास सहावा॥ ६॥ ९.६ ithi śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde guṇarūpanirūpaṇanāma samāsa sahāvā || 6|| 9.6 समास सातवा : विकल्पनिरूपण samāsa sātavā : vikalpanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || आधी स्थूळ आहे येक। तरी मग अंतःकरण पंचक। जाणतेपणाचा विवेक। स्थूळाकरितां॥ १॥ ādhī sthūḻa āhe yeka | tarī maga aṁtaḥkaraṇa paṁcaka | jāṇatepaṇācā viveka | sthūḻākaritāṁ || 1|| तैसेंचि ब्रह्मांडेंवीण कांहीं। मूळमायेसि जाणीव नाहीं। स्थूळाच्या आधारें सर्व हि। कार्य चाले॥ २॥ taiseṁci brahmāṁḍeṁvīṇa kāṁhīṁ | mūḻamāyesi jāṇīva nāhīṁ | sthūḻācyā ādhāreṁ sarva hi | kārya cāle || 2|| तें स्थूळचि नस्तां निर्माण। कोठें राहेल अंतःकर्ण। ऐसा श्रोतीं केला प्रश्न। याचें उत्तर ऐका॥ ३॥ teṁ sthūḻaci nastāṁ nirmāṇa | koṭheṁ rāhela aṁtaḥkarṇa | aisā śrotīṁ kelā praśna | yāceṁ uttara aikā || 3|| कोसले अथवा कांटेघरें। नाना पृष्ठिभागीं चालती घरें। जीव करिती लहानथोरें। शक्तीनुसार॥ ४॥ kosale athavā kāṁṭeghareṁ | nānā pṛṣṭhibhāgīṁ cālatī ghareṁ | jīva karitī lahānathoreṁ | śaktīnusāra || 4|| शंख सिंपी घुला कवडें। आधीं त्यांचें घर घडे। किंवा आधीं निर्माण किडे। हें विचारावें॥ ५॥ śaṁkha siṁpī ghulā kavaḍeṁ | ādhīṁ tyāṁceṁ ghara ghaḍe | kiṁvā ādhīṁ nirmāṇa kiḍe | heṁ vicārāveṁ || 5|| आधी प्राणी ते होती। मग घरें निर्माण करिती। हे तों प्रत्यक्ष प्रचिती। सांगणें नलगे॥ ६॥ ādhī prāṇī te hotī | maga ghareṁ nirmāṇa karitī | he toṁ pratyakṣa pracitī | sāṁgaṇeṁ nalage || 6|| तैसें आधी सूक्ष्म जाण। मग स्थूळ होतें निर्माण। येणें दृष्टांतें प्रश्न। फिटला श्रोतयांचा॥ ७॥ taiseṁ ādhī sūkṣma jāṇa | maga sthūḻa hoteṁ nirmāṇa | yeṇeṁ dṛṣṭāṁteṁ praśna | phiṭalā śrotayāṁcā || 7|| तव श्रोता पुसे आणीक। जी आठवलें कांहीं येक। जन्ममृत्युचा विवेक। मज निरोपावा॥ ८॥ tava śrotā puse āṇīka | jī āṭhavaleṁ kāṁhīṁ yeka | janmamṛtyucā viveka | maja niropāvā || 8|| कोण ज्न्मास घालितें। आणी मागुता कोण जन्म घेतें। हें प्रत्यया कैसें येतें। कोण्या प्रकारें॥ ९॥ koṇa jnmāsa ghāliteṁ | āṇī māgutā koṇa janma gheteṁ | heṁ pratyayā kaiseṁ yeteṁ | koṇyā prakāreṁ || 9|| ब्रह्मा जन्मास घालितो। विष्णु प्रतिपाळ करितो। रुद्र अवघें संव्हारितो। ऐसें बोलती॥ १०॥ brahmā janmāsa ghālito | viṣṇu pratipāḻa karito | rudra avagheṁ saṁvhārito | aiseṁ bolatī || 10|| तरीं हें प्रवृतीचें बोलणें। प्रत्ययास आणी उणें। प्रत्यय पाहातां श्लाघ्यवाणें। होणार नाहीं॥ ११॥ tarīṁ heṁ pravṛtīceṁ bolaṇeṁ | pratyayāsa āṇī uṇeṁ | pratyaya pāhātāṁ ślāghyavāṇeṁ | hoṇāra nāhīṁ || 11|| ब्रह्म्यास कोणें जन्मास घातलें। विष्णूस कोणें प्रतिपाळिलें। रुद्रास कोणें संव्हारिलें। माहाप्रळईं॥ १२॥ brahmyāsa koṇeṁ janmāsa ghātaleṁ | viṣṇūsa koṇeṁ pratipāḻileṁ | rudrāsa koṇeṁ saṁvhārileṁ | māhāpraḻaīṁ || 12|| म्हणौनि हा सृष्टीभाव। अवघा मायेचा स्वभाव। कर्ता म्हणों निर्गुण देव। तरी तो निर्विकारी॥ १३॥ mhaṇauni hā sṛṣṭībhāva | avaghā māyecā svabhāva | kartā mhaṇoṁ nirguṇa deva | tarī to nirvikārī || 13|| म्हणावें माया जन्मास घाली। तरी हे आपणचि विस्तारली। आणी विचारितां थारली। हें हि घडेना॥ १४॥ mhaṇāveṁ māyā janmāsa ghālī | tarī he āpaṇaci vistāralī | āṇī vicāritāṁ thāralī | heṁ hi ghaḍenā || 14|| आतां जन्मतो तो कोण। कैसी त्याची वोळखण। आणी संचिताचें लक्षण। तेंहि निरोपावें॥ १५॥ ātāṁ janmato to koṇa | kaisī tyācī voḻakhaṇa | āṇī saṁcitāceṁ lakṣaṇa | teṁhi niropāveṁ || 15|| पुण्याचें कैसें रूप। आणी पापाचें कैसें स्वरूप। याहि शब्दाच आक्षेप। कोण कर्ता॥ १६॥ puṇyāceṁ kaiseṁ rūpa | āṇī pāpāceṁ kaiseṁ svarūpa | yāhi śabdāca ākṣepa | koṇa kartā || 16|| हें कांहींच न ये अनुमाना। म्हणती जन्म घेते वासना। परी ते पाहातां दिसेना। ना धरितां न ये॥ १७॥ heṁ kāṁhīṁca na ye anumānā | mhaṇatī janma ghete vāsanā | parī te pāhātāṁ disenā | nā dharitāṁ na ye || 17|| वासना कामना आणी कल्पना। हेतु भावना मति नाना। ऐशा अनंत वृत्ती जाणा। अंतःकर्णपंचकाच्या॥ १८॥ vāsanā kāmanā āṇī kalpanā | hetu bhāvanā mati nānā | aiśā anaṁta vṛttī jāṇā | aṁtaḥkarṇapaṁcakācyā || 18|| असो हें अवघें जाणीव यंत्र। जाणीव म्हणिजे स्मरणमात्र। त्या स्मरणास जन्मसूत्र। कैसें लागे॥ १९॥ aso heṁ avagheṁ jāṇīva yaṁtra | jāṇīva mhaṇije smaraṇamātra | tyā smaraṇāsa janmasūtra | kaiseṁ lāge || 19|| देहो निर्माण पांचा भूतांचा। वायो चाळक तयाचा। जाणणें हा मनाचा। मनोभाव॥ २०॥ deho nirmāṇa pāṁcā bhūtāṁcā | vāyo cāḻaka tayācā | jāṇaṇeṁ hā manācā | manobhāva || 20|| ऐसें हें सहजचि घडलें। तत्वांचें गुंथाडें जालें। कोणास कोणे जन्मविलें। कोण्या प्रकारें॥ २१॥ aiseṁ heṁ sahajaci ghaḍaleṁ | tatvāṁceṁ guṁthāḍeṁ jāleṁ | koṇāsa koṇe janmavileṁ | koṇyā prakāreṁ || 21|| तरी हें पाहातां दिसेना। म्हणोन जन्मचि असेना। उपजला प्राणी येना। मागुता जन्मा॥ २२॥ tarī heṁ pāhātāṁ disenā | mhaṇona janmaci asenā | upajalā prāṇī yenā | māgutā janmā || 22|| कोणासीच जन्म नाहीं। तरी संतसंगें केलें काई। ऐसा अभिप्राव सर्वहि। श्रोतयांचा॥ २३॥ koṇāsīca janma nāhīṁ | tarī saṁtasaṁgeṁ keleṁ kāī | aisā abhiprāva sarvahi | śrotayāṁcā || 23|| पुर्वीं स्मरण ना विस्मरण। मधेंचि हें जालें स्मरण। अंतर्यामीं अंतःकर्ण। जाणती कळा॥ २४॥ purvīṁ smaraṇa nā vismaraṇa | madheṁci heṁ jāleṁ smaraṇa | aṁtaryāmīṁ aṁtaḥkarṇa | jāṇatī kaḻā || 24|| सावध आहे तों स्मरण। विकळ होतां विस्मरण। विस्मरण पडतां मरण। पावती प्राणी॥ २५॥ sāvadha āhe toṁ smaraṇa | vikaḻa hotāṁ vismaraṇa | vismaraṇa paḍatāṁ maraṇa | pāvatī prāṇī || 25|| स्मरण विस्मरण राहिलें। मग देहास मरण आलें। पुधें जन्मास घातलें। कोणास कोणें॥ २६॥ smaraṇa vismaraṇa rāhileṁ | maga dehāsa maraṇa āleṁ | pudheṁ janmāsa ghātaleṁ | koṇāsa koṇeṁ || 26|| म्हणोनी जन्मचि असेना। आणी यातना हि दिसेना। अवघी वेर्थचि कल्पना। बळावली॥ २७॥ mhaṇonī janmaci asenā | āṇī yātanā hi disenā | avaghī verthaci kalpanā | baḻāvalī || 27|| म्हणौन जन्मचि नाहीं कोणासी। श्रोतयांची आशंका ऐसी। मरोन गेलें तें जन्मासी। मागुतें न ये॥ २८॥ mhaṇauna janmaci nāhīṁ koṇāsī | śrotayāṁcī āśaṁkā aisī | marona geleṁ teṁ janmāsī | māguteṁ na ye || 28|| वाळलें काष्ठ हिरवळेना। पडिलें फळ तें पुन्हां लागेना। तैसें पडिलें शरीर येना। जन्मास मागुतें॥ २९॥ vāḻaleṁ kāṣṭha hiravaḻenā | paḍileṁ phaḻa teṁ punhāṁ lāgenā | taiseṁ paḍileṁ śarīra yenā | janmāsa māguteṁ || 29|| मडकें अवचितें फुटलें। फुटलें तें फुटोनिच गेलें। तैसेंचि पुन्हां जन्मलें। नाहीं मनुष्य॥ ३०॥ maḍakeṁ avaciteṁ phuṭaleṁ | phuṭaleṁ teṁ phuṭonica geleṁ | taiseṁci punhāṁ janmaleṁ | nāhīṁ manuṣya || 30|| येथें अज्ञान आणी सज्ञान। सारिखेच जालें समान। ऐसा बळावला अनुमान। श्रोतयांसी॥ ३१॥ yetheṁ ajñāna āṇī sajñāna | sārikheca jāleṁ samāna | aisā baḻāvalā anumāna | śrotayāṁsī || 31|| वक्ता म्हणे हो ऐका। अवघें पाषांड करूं नका। अनुमान असेल तरी विवेका। अवलोकावें॥ ३२॥ vaktā mhaṇe ho aikā | avagheṁ pāṣāṁḍa karūṁ nakā | anumāna asela tarī vivekā | avalokāveṁ || 32|| प्रेत्नेंवीण कार्य जालें। जेविल्यावीण पोट भरलें। ज्ञानेंवीण मुक्त जालें। हें तों घडेना॥ ३३॥ pretneṁvīṇa kārya jāleṁ | jevilyāvīṇa poṭa bharaleṁ | jñāneṁvīṇa mukta jāleṁ | heṁ toṁ ghaḍenā || 33|| स्वयें आपण जेविला। त्यास वाटे लोक धाला। परंतु हें समस्तांला। घडले पाहिजे॥ ३४॥ svayeṁ āpaṇa jevilā | tyāsa vāṭe loka dhālā | paraṁtu heṁ samastāṁlā | ghaḍale pāhije || 34|| पोहणें सिकला तो तरेल। पोहणें नेणें तो बुडेल। येथें हि अनुमान करील। ऐसा कवणु॥ ३५॥ pohaṇeṁ sikalā to tarela | pohaṇeṁ neṇeṁ to buḍela | yetheṁ hi anumāna karīla | aisā kavaṇu || 35|| तैसें जयास ज्ञान जालें। ते ते तितुकेच तरले। ज्याचें बंधनचि तुटलें। तोचि मुक्त॥ ३६॥ taiseṁ jayāsa jñāna jāleṁ | te te titukeca tarale | jyāceṁ baṁdhanaci tuṭaleṁ | toci mukta || 36|| मोकळा म्हणे नाहीं बंधन। आणी प्रत्यक्ष बंदीं पडिले जन। त्यांचें कैसें समाधान। तें तुम्ही पाहा॥ ३७॥ mokaḻā mhaṇe nāhīṁ baṁdhana | āṇī pratyakṣa baṁdīṁ paḍile jana | tyāṁceṁ kaiseṁ samādhāna | teṁ tumhī pāhā || 37|| नेणे दुसऱ्याची तळमळ। तें मनुष्य परदुःखसीतळ। तैसाच हाहि केवळ। अनुभव जाणावा॥ ३८॥ neṇe dusayācī taḻamaḻa | teṁ manuṣya paraduḥkhasītaḻa | taisāca hāhi kevaḻa | anubhava jāṇāvā || 38|| जयास आत्मज्ञान जालें। तत्वें तत्व विवंचिलें। खुणेसी पावतांच बाणलें। समाधान॥ ३९॥ jayāsa ātmajñāna jāleṁ | tatveṁ tatva vivaṁcileṁ | khuṇesī pāvatāṁca bāṇaleṁ | samādhāna || 39|| ज्ञानें चुके जन्ममरण। सगट बोलणें अप्रमाण। वेदशास्त्र आणी पुराण। मग कासयासी॥ ४०॥ jñāneṁ cuke janmamaraṇa | sagaṭa bolaṇeṁ apramāṇa | vedaśāstra āṇī purāṇa | maga kāsayāsī || 40|| वेदशास्त्रविचारबोली। माहानुभावांची मंडळी। भूमंडळीं लोक सकळी। हें मानीतना॥ ४१॥ vedaśāstravicārabolī | māhānubhāvāṁcī maṁḍaḻī | bhūmaṁḍaḻīṁ loka sakaḻī | heṁ mānītanā || 41|| अवघें होतां अप्रमाण। मग आपलेंच काय प्रमाण। म्हणोन जेथें आत्मज्ञान। तोचि मुक्त॥ ४२॥ avagheṁ hotāṁ apramāṇa | maga āpaleṁca kāya pramāṇa | mhaṇona jetheṁ ātmajñāna | toci mukta || 42|| अवघे च मुक्त पाहातां नर। हाहि ज्ञाचा उद्गार। ज्ञानेंविण तो उद्धार। होणार नाहीं॥ ४३॥ avaghe ca mukta pāhātāṁ nara | hāhi jñācā udgāra | jñāneṁviṇa to uddhāra | hoṇāra nāhīṁ || 43|| आत्मज्ञान कळों आले। म्हणोन दृश्य मिथ्या जालें। परंतु वेढा लाविलें। सकळास येणें॥ ४४। आतां प्रश्न हा फिटला। ज्ञानी ज्ञानें मुक्त जाला। अज्ञान तो बांधला। आपले कल्पनेनें॥ ४५॥ ātmajñāna kaḻoṁ āle | mhaṇona dṛśya mithyā jāleṁ | paraṁtu veḍhā lāvileṁ | sakaḻāsa yeṇeṁ || 44| ātāṁ praśna hā phiṭalā | jñānī jñāneṁ mukta jālā | ajñāna to bāṁdhalā | āpale kalpaneneṁ || 45|| विज्ञानासारिखें अज्ञान। आणी मुक्तासारिखें बंधन। निश्चयासारिखा अनुमान। मानूंचि नये॥ ४६॥ vijñānāsārikheṁ ajñāna | āṇī muktāsārikheṁ baṁdhana | niścayāsārikhā anumāna | mānūṁci naye || 46|| बंधन म्हणिजे कांहींच नाहीं। परी वेढा लाविलें सर्व हि। यास उपावचि नाहीं। कळल्यावांचुनी॥ ४७॥ baṁdhana mhaṇije kāṁhīṁca nāhīṁ | parī veḍhā lāvileṁ sarva hi | yāsa upāvaci nāhīṁ | kaḻalyāvāṁcunī || 47|| कांहींच नाहीं आणी बाधी। हेंचि नवल पाहा आधीं। मिथ्या जाणिजेना बद्धि। म्हणोन बद्ध॥ ४८॥ kāṁhīṁca nāhīṁ āṇī bādhī | heṁci navala pāhā ādhīṁ | mithyā jāṇijenā baddhi | mhaṇona baddha || 48|| भोळा भाव सिद्धी जाव। हा उधाराचा उपाव। रोकडा मोक्षाचा अभिप्राव। विवेकें जाणावा॥ ४९॥ bhoḻā bhāva siddhī jāva | hā udhārācā upāva | rokaḍā mokṣācā abhiprāva | vivekeṁ jāṇāvā || 49|| प्राणी व्हावया मोकळा। आधीं पाहिजे जाणीवकळा। सकळ जाणतां निराळा। सहजचि होये॥ ५०॥ prāṇī vhāvayā mokaḻā | ādhīṁ pāhije jāṇīvakaḻā | sakaḻa jāṇatāṁ nirāḻā | sahajaci hoye || 50|| कांहींच नेणिजे तें अज्ञान। सकळ जाणिजे तें ज्ञान। जाणिव राहातां विज्ञान। स्वयेंचि आत्मा॥ ५१॥ kāṁhīṁca neṇije teṁ ajñāna | sakaḻa jāṇije teṁ jñāna | jāṇiva rāhātāṁ vijñāna | svayeṁci ātmā || 51|| अमृत सेऊन अमर जाला। तो म्हणे मृत्यु कैसा येतो जनाला। तैसा विवेकी म्हणे बद्धाला। जन्म तो कैसा॥ ५२॥ amṛta seūna amara jālā | to mhaṇe mṛtyu kaisā yeto janālā | taisā vivekī mhaṇe baddhālā | janma to kaisā || 52|| जाणता म्हणे जनातें। तुम्हांस भूत कैसे झडपितें। तुम्हास वीष कैसें चढतें। निर्विष म्हणे॥ ५३॥ jāṇatā mhaṇe janāteṁ | tumhāṁsa bhūta kaise jhaḍapiteṁ | tumhāsa vīṣa kaiseṁ caḍhateṁ | nirviṣa mhaṇe || 53|| आधीं बद्धासारिकें व्हावें। मग हें नलगेचि पुसावें। विवेक दूरी ठेऊन पाहावें। लक्षण बद्धाचें॥ ५४॥ ādhīṁ baddhāsārikeṁ vhāveṁ | maga heṁ nalageci pusāveṁ | viveka dūrī ṭheūna pāhāveṁ | lakṣaṇa baddhāceṁ || 54|| निजेल्यास चेईला तो। म्हणे हा कां रे वोसणातो। अनुभव पाहाणेंचि आहे तो। तरी मग निजोन पाहावा॥ ५५॥ nijelyāsa ceīlā to | mhaṇe hā kāṁ re vosaṇāto | anubhava pāhāṇeṁci āhe to | tarī maga nijona pāhāvā || 55|| ज्ञात्याची उगवली वृत्ती। बद्धाऐसी न पडेल गुंती। भुकेल्याची अनुभवप्राप्ती। धाल्यास नाहीं॥ ५६॥ jñātyācī ugavalī vṛttī | baddhāaisī na paḍela guṁtī | bhukelyācī anubhavaprāptī | dhālyāsa nāhīṁ || 56|| इतुकेन आशंका तुटली। ज्ञानें मोक्षप्राप्ती जाली। विवेक पाहातां बाणली। अंतरस्थिती॥ ५७॥ itukena āśaṁkā tuṭalī | jñāneṁ mokṣaprāptī jālī | viveka pāhātāṁ bāṇalī | aṁtarasthitī || 57|| इथि श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे विकल्पनिरसननाम समास सातवा॥ ७॥ ९.७ ithi śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde vikalpanirasananāma samāsa sātavā || 7|| 9.7 समास आठवा : देहांतनिरूपण samāsa āṭhavā : dehāṁtanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ज्ञाता सुटला ज्ञानमतें। परंतु जन्म कैसा बद्धातें। बद्धाचें काये जन्मतें। अंतकाळीं॥ १॥ jñātā suṭalā jñānamateṁ | paraṁtu janma kaisā baddhāteṁ | baddhāceṁ kāye janmateṁ | aṁtakāḻīṁ || 1|| बद्ध प्राणी मरोन गेले। तेथें कांहींच नाहीं उरलें। जाणिवेचे विस्मरण जालें। मरणापूर्वी॥ २॥ baddha prāṇī marona gele | tetheṁ kāṁhīṁca nāhīṁ uraleṁ | jāṇivece vismaraṇa jāleṁ | maraṇāpūrvī || 2|| ऐसी घेतली आशंका। याचें उत्तर ऐका। आतां दुश्चीत होऊं नका। म्हणे वक्ता॥ ३॥ aisī ghetalī āśaṁkā | yāceṁ uttara aikā | ātāṁ duścīta hoūṁ nakā | mhaṇe vaktā || 3|| पंचप्राण स्थळें सोडिती। प्राणरूप वासनावृत्ती। वासनामिश्रीत प्राण जाती। देह सोडुनिया॥ ४॥ paṁcaprāṇa sthaḻeṁ soḍitī | prāṇarūpa vāsanāvṛttī | vāsanāmiśrīta prāṇa jātī | deha soḍuniyā || 4|| वायोसरिसी वासना गेली। ते वायोरूपेंचि राहिली। पुन्हां जन्म घेऊन आली। हेतुपरत्वें॥ ५॥ vāyosarisī vāsanā gelī | te vāyorūpeṁci rāhilī | punhāṁ janma gheūna ālī | hetuparatveṁ || 5|| कित्येक प्राणी निःशेष मरती। पुन्हां मागुते जीव येती। ढकलून दिल्हें तेणें दुखवती। हस्तपादादिक॥ ६॥ kityeka prāṇī niḥśeṣa maratī | punhāṁ māgute jīva yetī | ḍhakalūna dilheṁ teṇeṁ dukhavatī | hastapādādika || 6|| सर्पदृष्टी जालियां वरी। तीं दिवसां उठवी धन्वंतरी। तेव्हां ते माघारी। वासना येते कीं॥ ७॥ sarpadṛṣṭī jāliyāṁ varī | tīṁ divasāṁ uṭhavī dhanvaṁtarī | tevhāṁ te māghārī | vāsanā yete kīṁ || 7|| कित्येक सेवें होऊन पडती। कित्येक तयांस उठविती। येमलोकींहून आणिती। माघारे प्राणी॥ ८॥ kityeka seveṁ hoūna paḍatī | kityeka tayāṁsa uṭhavitī | yemalokīṁhūna āṇitī | māghāre prāṇī || 8|| कित्येक पुर्वीं श्रापिले। ते शापें देह पावले। उश्रापकाळीं पुन्हां आले। पूर्वदेहीं॥ ९॥ kityeka purvīṁ śrāpile | te śāpeṁ deha pāvale | uśrāpakāḻīṁ punhāṁ āle | pūrvadehīṁ || 9|| कित्येकीं बहु जन्म घेतले। कित्येक परकाया प्रवेशले। ऐसे आले आणी गेले। बहुत लोक॥ १०॥ kityekīṁ bahu janma ghetale | kityeka parakāyā praveśale | aise āle āṇī gele | bahuta loka || 10|| फुंकल्यासरिसा वायो गेला। तेथें वायोसून निर्माण जाला। म्हणोन वायोरूप वासनेला। ज्नम आहे॥ ११॥ phuṁkalyāsarisā vāyo gelā | tetheṁ vāyosūna nirmāṇa jālā | mhaṇona vāyorūpa vāsanelā | jnama āhe || 11|| मनाच्या वृत्ती नाना। त्यांत जन्म घेते वासना। वासना पाहातां दिसेना। परंतु आहे॥ १२॥ manācyā vṛttī nānā | tyāṁta janma ghete vāsanā | vāsanā pāhātāṁ disenā | paraṁtu āhe || 12|| वासना जाणिजे जाणिवहेत। जाणीव मुळींचा मूळतंत। मूळमायेंत असे मिश्रित। कारणरूपें॥ १३॥ vāsanā jāṇije jāṇivaheta | jāṇīva muḻīṁcā mūḻataṁta | mūḻamāyeṁta ase miśrita | kāraṇarūpeṁ || 13|| कारणरूप आहे ब्रह्मांडीं। कार्यरूपें वर्ते पिंडीं। अनुमानितां तांतडीं। अनुमानेना॥ १४॥ kāraṇarūpa āhe brahmāṁḍīṁ | kāryarūpeṁ varte piṁḍīṁ | anumānitāṁ tāṁtaḍīṁ | anumānenā || 14|| परंतु आहे सूक्ष्मरूप। जैसें वायोचे स्वरूप। सकळ देव वायोरूप। आणी भूतसृष्टि॥ १५॥ paraṁtu āhe sūkṣmarūpa | jaiseṁ vāyoce svarūpa | sakaḻa deva vāyorūpa | āṇī bhūtasṛṣṭi || 15|| वायोमधें विकार नाना। वायो पाहातां तरी दिसेना। तैसी जाणीववासना। अति सूक्ष्म॥ १६॥ vāyomadheṁ vikāra nānā | vāyo pāhātāṁ tarī disenā | taisī jāṇīvavāsanā | ati sūkṣma || 16|| त्रिगुण आणी पंचभूतें। हे वायोमध्यें मिश्रिते। अनुमानेना म्हणोन त्यातें। मिथ्या म्हणों नये॥ १७॥ triguṇa āṇī paṁcabhūteṁ | he vāyomadhyeṁ miśrite | anumānenā mhaṇona tyāteṁ | mithyā mhaṇoṁ naye || 17|| सहज वायो चाले। तरी सुगंध दुर्गंध कळों आले। उष्ण सीतळ तप्त निवाले। प्रत्यक्ष प्राणी॥ १८॥ sahaja vāyo cāle | tarī sugaṁdha durgaṁdha kaḻoṁ āle | uṣṇa sītaḻa tapta nivāle | pratyakṣa prāṇī || 18|| वायोचेनि मेघ वोळती। वायोचेनि नक्षत्रें चालती। सकळ सृष्टीची वर्तती गती। सकळ तो वायो॥ १९॥ vāyoceni megha voḻatī | vāyoceni nakṣatreṁ cālatī | sakaḻa sṛṣṭīcī vartatī gatī | sakaḻa to vāyo || 19|| वायोरूपें देवतें भूतें। आंगीं भरती अकस्मातें। वीध केलियां प्रेतें। सावध होतीं॥ २०॥ vāyorūpeṁ devateṁ bhūteṁ | āṁgīṁ bharatī akasmāteṁ | vīdha keliyāṁ preteṁ | sāvadha hotīṁ || 20|| वारें निराळें न बोले। देहामधें भरोन डोले। आळी घेऊन जन्मा आले। कित्येक प्राणी॥ २१॥ vāreṁ nirāḻeṁ na bole | dehāmadheṁ bharona ḍole | āḻī gheūna janmā āle | kityeka prāṇī || 21|| राहाणें ब्रह्मणसमंध जाती। राहाणें ठेवणीं सांपडती। नाना गुंतले उगवती। प्रत्यक्ष राहाणें॥ २२॥ rāhāṇeṁ brahmaṇasamaṁdha jātī | rāhāṇeṁ ṭhevaṇīṁ sāṁpaḍatī | nānā guṁtale ugavatī | pratyakṣa rāhāṇeṁ || 22|| ऐसा वायोचा विकार। येवंचे कळेना विस्तार। सकळ कांहीं चराचर। वायोमुळें॥ २३॥ aisā vāyocā vikāra | yevaṁce kaḻenā vistāra | sakaḻa kāṁhīṁ carācara | vāyomuḻeṁ || 23|| वायो स्तब्धरूपें सृष्टीधर्ता। वायो चंचळरूपें सृष्टीकर्ता। न कळे तरी विचारीं प्रवर्ता। म्हणिजे कळे॥ २४॥ vāyo stabdharūpeṁ sṛṣṭīdhartā | vāyo caṁcaḻarūpeṁ sṛṣṭīkartā | na kaḻe tarī vicārīṁ pravartā | mhaṇije kaḻe || 24|| मुळापासून सेवटवरी। वायोचि सकळ कांहीं करी। वायोवेगळें कर्तुत्व चतुरीं मज निरोपावें॥ २५॥ muḻāpāsūna sevaṭavarī | vāyoci sakaḻa kāṁhīṁ karī | vāyovegaḻeṁ kartutva caturīṁ maja niropāveṁ || 25|| जाणीवरूप मूळमाया। जाणीव जाते आपल्या ठाया। गुप्त प्रगट होऊनियां। विश्वीं वर्ते॥ २६॥ jāṇīvarūpa mūḻamāyā | jāṇīva jāte āpalyā ṭhāyā | gupta pragaṭa hoūniyāṁ | viśvīṁ varte || 26|| कोठें गुप्त कोठें प्रगटे। जैसें जीवन उफाळे आटे। पुढें मागुता वोघ लोटे। भूमंडळीं॥ २७॥ koṭheṁ gupta koṭheṁ pragaṭe | jaiseṁ jīvana uphāḻe āṭe | puḍheṁ māgutā vogha loṭe | bhūmaṁḍaḻīṁ || 27|| तैसाच वायोमधें जाणीवप्रकार। उमटे आटे निरंतर। कोठें विकारें कोठें समीर। उगाच वाजे॥ २८॥ taisāca vāyomadheṁ jāṇīvaprakāra | umaṭe āṭe niraṁtara | koṭheṁ vikāreṁ koṭheṁ samīra | ugāca vāje || 28|| वारीं आंगावरून जाती। तेणें हातपाये वाळती। वारां वाजतां करपती। आलीं पिकें॥ २९॥ vārīṁ āṁgāvarūna jātī | teṇeṁ hātapāye vāḻatī | vārāṁ vājatāṁ karapatī | ālīṁ pikeṁ || 29|| नाना रोगांचीं नाना वारीं। पीडा करिती पृथ्वीवरी। वीज कडाडी अंबरीं। वायोमुळें॥ ३०॥ nānā rogāṁcīṁ nānā vārīṁ | pīḍā karitī pṛthvīvarī | vīja kaḍāḍī aṁbarīṁ | vāyomuḻeṁ || 30|| वायोकरितां रागोद्धार। कळे वोळखीचा निर्धार। दीप लागे मेघ पडे हा चमत्कार। रागोद्धारीं॥ ३१॥ vāyokaritāṁ rāgoddhāra | kaḻe voḻakhīcā nirdhāra | dīpa lāge megha paḍe hā camatkāra | rāgoddhārīṁ || 31|| वायो फुंकितां भुली पडती। वायो फुंकितां खांडकें करपती। वायोकरितां चालती। नाना मंत्र॥ ३२॥ vāyo phuṁkitāṁ bhulī paḍatī | vāyo phuṁkitāṁ khāṁḍakeṁ karapatī | vāyokaritāṁ cālatī | nānā maṁtra || 32|| मंत्रें देव प्रगटती। मंत्रें भूतें अखरकिती। बाजीगरी वोडंबरी करिती। मंत्रसामर्थ्यें॥ ३३॥ maṁtreṁ deva pragaṭatī | maṁtreṁ bhūteṁ akharakitī | bājīgarī voḍaṁbarī karitī | maṁtrasāmarthyeṁ || 33|| राक्षसांची मावरचना। ते हे देवांदिकां कळेना। विचित्र सामर्थ्यें नाना। स्तंबनमोहनादिकें॥ ३४॥ rākṣasāṁcī māvaracanā | te he devāṁdikāṁ kaḻenā | vicitra sāmarthyeṁ nānā | staṁbanamohanādikeṁ || 34|| धडचि पिसें करावें। पिसेंच उमजवावें। नाना विकार सांगावे। किती म्हणोनी॥ ३५॥ dhaḍaci piseṁ karāveṁ | piseṁca umajavāveṁ | nānā vikāra sāṁgāve | kitī mhaṇonī || 35|| मंत्रीं संग्राम देवाचा। मंत्रीं साभिमान ऋषीचा। महिमा मंत्रसामर्थ्याचा। कोण जाणे॥ ३६॥ maṁtrīṁ saṁgrāma devācā | maṁtrīṁ sābhimāna ṛṣīcā | mahimā maṁtrasāmarthyācā | koṇa jāṇe || 36|| मंत्रीं पक्षी आटोपिती। मूशकें स्वापदें बांधती। मंत्रीं माहसर्प खिळिती। आणी धनलाभ॥ ३७॥ maṁtrīṁ pakṣī āṭopitī | mūśakeṁ svāpadeṁ bāṁdhatī | maṁtrīṁ māhasarpa khiḻitī | āṇī dhanalābha || 37|| आतां असो हा प्रश्न जाला। बद्धाचा जन्म प्रत्यया आला। मागील प्रश्न फिटला। श्रोतयाचा॥ ३८॥ ātāṁ aso hā praśna jālā | baddhācā janma pratyayā ālā | māgīla praśna phiṭalā | śrotayācā || 38|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे देहांतनिरूपणनाम समास आठवा॥ ८॥ ९.८ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde dehāṁtanirūpaṇanāma samāsa āṭhavā || 8|| 9.8 समास नववा : संदेहवारण samāsa navavā : saṁdehavāraṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ब्रह्म वारितां वारेना। ब्रह्म सारितां सारेना। ब्रह्म कांहीं वोसरेना। येकीकडे॥ १॥ brahma vāritāṁ vārenā | brahma sāritāṁ sārenā | brahma kāṁhīṁ vosarenā | yekīkaḍe || 1|| ब्रह्म भेदितां भेदेना। ब्रह्म छेदितां छेदेना। ब्रह्म परतें होयेना। केलें तरी॥ २॥ brahma bheditāṁ bhedenā | brahma cheditāṁ chedenā | brahma parateṁ hoyenā | keleṁ tarī || 2|| ब्रह्म खंडेना अखंड। ब्रह्मीं नाहीं दुसरें बंड। तरी कैसें हें ब्रह्मांड। सिरकलें मधें॥ ३॥ brahma khaṁḍenā akhaṁḍa | brahmīṁ nāhīṁ dusareṁ baṁḍa | tarī kaiseṁ heṁ brahmāṁḍa | sirakaleṁ madheṁ || 3|| पर्वत पाषाण सिळा सिखरें। नाना स्थळें स्थळांतरें। भूगोळरचना कोण्या प्रकारें। जालीं परब्रह्मीं॥ ४॥ parvata pāṣāṇa siḻā sikhareṁ | nānā sthaḻeṁ sthaḻāṁtareṁ | bhūgoḻaracanā koṇyā prakāreṁ | jālīṁ parabrahmīṁ || 4|| भूगोळ आहे ब्रह्मामधें। ब्रह्म आहे भूगोळामधें। पाहातं येक येकामधें। प्रत्यक्ष दिसे॥ ५॥ bhūgoḻa āhe brahmāmadheṁ | brahma āhe bhūgoḻāmadheṁ | pāhātaṁ yeka yekāmadheṁ | pratyakṣa dise || 5|| ब्रह्मीं भूगोळें पैस केला। आणी भूगोळहि ब्रह्में भेदिला। विचार पाहातां प्रत्यय आला। प्रत्यक्ष आतां॥ ६॥ brahmīṁ bhūgoḻeṁ paisa kelā | āṇī bhūgoḻahi brahmeṁ bhedilā | vicāra pāhātāṁ pratyaya ālā | pratyakṣa ātāṁ || 6|| ब्रह्में ब्रह्मांड भेदिलें। हें तों पाहतां नीटचि जालें। परी ब्रह्मास ब्रह्मांडें भेदिलें। हें विपरीत दिसे॥ ७॥ brahmeṁ brahmāṁḍa bhedileṁ | heṁ toṁ pāhatāṁ nīṭaci jāleṁ | parī brahmāsa brahmāṁḍeṁ bhedileṁ | heṁ viparīta dise || 7|| भेदिलें नाहीं म्हणावें। तरी ब्रह्मीं ब्रह्मांड स्वभावें। हें सकळांस अनुभवें। दिसत आहे॥ ८॥ bhedileṁ nāhīṁ mhaṇāveṁ | tarī brahmīṁ brahmāṁḍa svabhāveṁ | heṁ sakaḻāṁsa anubhaveṁ | disata āhe || 8|| तरी हें आतां कैसें जालें। विचारून पाहिजे बोलिलें। ऐसें श्रोतीं आक्षेपिलें। आक्षेपवचन॥ ९॥ tarī heṁ ātāṁ kaiseṁ jāleṁ | vicārūna pāhije bolileṁ | aiseṁ śrotīṁ ākṣepileṁ | ākṣepavacana || 9|| आतां याचें प्रत्युत्तर। सावध ऐका निरोत्तर। येथें पडिले किं विचार। संदेहाचे॥ १०॥ ātāṁ yāceṁ pratyuttara | sāvadha aikā nirottara | yetheṁ paḍile kiṁ vicāra | saṁdehāce || 10|| ब्रह्मांड नाहीं म्हणो तरी दिसे। आणी दिसे म्हणो तरी नासे। आतां हें समजती कैसें। श्रोतेजन॥ ११॥ brahmāṁḍa nāhīṁ mhaṇo tarī dise | āṇī dise mhaṇo tarī nāse | ātāṁ heṁ samajatī kaiseṁ | śrotejana || 11|| तंव श्रोते जाले उद्दित। आहों म्हणती सावचित्त। प्रसंगें बोलों उचित। प्रत्योत्तर॥ १२॥ taṁva śrote jāle uddita | āhoṁ mhaṇatī sāvacitta | prasaṁgeṁ boloṁ ucita | pratyottara || 12|| आकाशीं दीपास लाविलें। दीपें आकाश परतें केलें। हें तों घडेना पाहिलें। पाहिजे श्रोतीं॥ १३॥ ākāśīṁ dīpāsa lāvileṁ | dīpeṁ ākāśa parateṁ keleṁ | heṁ toṁ ghaḍenā pāhileṁ | pāhije śrotīṁ || 13|| आप तेज अथवा पवन। सारूं न सकती गगन। गगन पाहातां सघन। चळेल कैसें॥ १४॥ āpa teja athavā pavana | sārūṁ na sakatī gagana | gagana pāhātāṁ saghana | caḻela kaiseṁ || 14|| अथवा कठीण जाली मेदनी। तरी गगनें केली चाळणी। पृथ्वीचें सर्वांग भेदूनी राहिलें गगन॥ १५॥ athavā kaṭhīṇa jālī medanī | tarī gaganeṁ kelī cāḻaṇī | pṛthvīceṁ sarvāṁga bhedūnī rāhileṁ gagana || 15|| याची प्रचित ऐसी असे। जें जडत्वा आलें तितुकें नासे। आकाश जैसें तैसें असे। चळणार नाहीं॥ १६॥ yācī pracita aisī ase | jeṁ jaḍatvā āleṁ titukeṁ nāse | ākāśa jaiseṁ taiseṁ ase | caḻaṇāra nāhīṁ || 16|| वेगळेपण पाहावें। तयास आकाश म्हणावें। अभिन्न होतां स्वभावें। आकाश ब्रह्म॥ १७॥ vegaḻepaṇa pāhāveṁ | tayāsa ākāśa mhaṇāveṁ | abhinna hotāṁ svabhāveṁ | ākāśa brahma || 17|| तस्मात आकाश चळेना। भेद गगनाचा कळेना। भासलें ब्रह्म तयास जाणा। आकाश म्हणावें॥ १८॥ tasmāta ākāśa caḻenā | bheda gaganācā kaḻenā | bhāsaleṁ brahma tayāsa jāṇā | ākāśa mhaṇāveṁ || 18|| निर्गुण ब्रह्मसें भासलें। कल्पूं जातां अनुमानलें। म्हणोन आकाश बोलिलें। कल्पनेसाठीं॥ १९॥ nirguṇa brahmaseṁ bhāsaleṁ | kalpūṁ jātāṁ anumānaleṁ | mhaṇona ākāśa bolileṁ | kalpanesāṭhīṁ || 19|| कल्पनेसि भासे भास। तितुकें जाणावें आकाश। परब्रह्म निराभास। निर्विकल्प॥ २०॥ kalpanesi bhāse bhāsa | titukeṁ jāṇāveṁ ākāśa | parabrahma nirābhāsa | nirvikalpa || 20|| पंचभूतांमधें वास। म्हणौन बोलिजे आकाश। भूतांतरीं जो ब्रह्मांश। तेंचि गगन॥ २१॥ paṁcabhūtāṁmadheṁ vāsa | mhaṇauna bolije ākāśa | bhūtāṁtarīṁ jo brahmāṁśa | teṁci gagana || 21|| प्रत्यक्ष होतें जातें। अचळ कैसें म्हणावें त्यातें। म्हणोनियां गगनातें। भेदिलें नाहीं॥ २२॥ pratyakṣa hoteṁ jāteṁ | acaḻa kaiseṁ mhaṇāveṁ tyāteṁ | mhaṇoniyāṁ gaganāteṁ | bhedileṁ nāhīṁ || 22|| पृथ्वी विरोन उरे जीवन। जीवन नस्तां उरे अग्न। अग्न विझतां उरे पवन। तोहि नसे॥ २३॥ pṛthvī virona ure jīvana | jīvana nastāṁ ure agna | agna vijhatāṁ ure pavana | tohi nase || 23|| मिथ्या आलें आणी गेलें। तेणें खरें तें भंगलें। ऐसें हें प्रचितीस आलें। कोणेंपरी॥ २४॥ mithyā āleṁ āṇī geleṁ | teṇeṁ khareṁ teṁ bhaṁgaleṁ | aiseṁ heṁ pracitīsa āleṁ | koṇeṁparī || 24|| भ्रमें प्रत्यक्ष दिसतें। विचार पाहतां काय तेथें। भ्रममूळ या जगातें। खरें कैसें म्हणावें॥ २५॥ bhrameṁ pratyakṣa disateṁ | vicāra pāhatāṁ kāya tetheṁ | bhramamūḻa yā jagāteṁ | khareṁ kaiseṁ mhaṇāveṁ || 25|| भ्रम शोधितां कांहींच नाहीं। तेथें भेदिलें कोणें काई। भ्रमें भेदिलें म्हणतां ठाईं। भ्रमचि मिथ्या॥ २६॥ bhrama śodhitāṁ kāṁhīṁca nāhīṁ | tetheṁ bhedileṁ koṇeṁ kāī | bhrameṁ bhedileṁ mhaṇatāṁ ṭhāīṁ | bhramaci mithyā || 26|| भ्रमाचें रूप मिथ्या जालें। मग सुखें म्हणावें भेदिलें। मूळीं लटिकें त्यानें केलें। तेंहि तैसें॥ २७॥ bhramāceṁ rūpa mithyā jāleṁ | maga sukheṁ mhaṇāveṁ bhedileṁ | mūḻīṁ laṭikeṁ tyāneṁ keleṁ | teṁhi taiseṁ || 27|| लटिक्यानें उदंड केलें। तरी आमुचें काय गेलें। केलें म्हणतांच नाथिलें। शाहाणे जाणती॥ २८॥ laṭikyāneṁ udaṁḍa keleṁ | tarī āmuceṁ kāya geleṁ | keleṁ mhaṇatāṁca nāthileṁ | śāhāṇe jāṇatī || 28|| सागरामधें खसखस। तैसें परब्रह्मीं दृश्य। मतिसारिखा मतिप्रकाश। अंतरीं वाढे॥ २९॥ sāgarāmadheṁ khasakhasa | taiseṁ parabrahmīṁ dṛśya | matisārikhā matiprakāśa | aṁtarīṁ vāḍhe || 29|| मती करितां विशाळ। कवळो लागे अंतराळ। पाहातां भासे ब्रह्मगोळ। कवीठ जैसें॥ ३०॥ matī karitāṁ viśāḻa | kavaḻo lāge aṁtarāḻa | pāhātāṁ bhāse brahmagoḻa | kavīṭha jaiseṁ || 30|| वृत्ति त्याहून विशाळ। करितां ब्रह्मांड बद्रिफळ। ब्रह्माकार होतां केवळ। कांहींच नाहीं॥ ३१॥ vṛtti tyāhūna viśāḻa | karitāṁ brahmāṁḍa badriphaḻa | brahmākāra hotāṁ kevaḻa | kāṁhīṁca nāhīṁ || 31|| आपण विवेकें विशाळला। मर्यादेवेगळा जाला। मग ब्रह्मगोळ देखिला। वटबीजन्यायें॥ ३२॥ āpaṇa vivekeṁ viśāḻalā | maryādevegaḻā jālā | maga brahmagoḻa dekhilā | vaṭabījanyāyeṁ || 32|| होतां त्याहून विस्तीर्ण। वटबीज कोटिप्रमाण। आपाण होतां परिपूर्ण। कांहींच नाहीं॥ ३३॥ hotāṁ tyāhūna vistīrṇa | vaṭabīja koṭipramāṇa | āpāṇa hotāṁ paripūrṇa | kāṁhīṁca nāhīṁ || 33|| आपण भ्रमें लाहानाळला। केवळ देहधारी जाला। तरी मग ब्रह्मांड त्याला। कवळेल कैसें॥ ३४॥ āpaṇa bhrameṁ lāhānāḻalā | kevaḻa dehadhārī jālā | tarī maga brahmāṁḍa tyālā | kavaḻela kaiseṁ || 34|| वृत्ती ऐसी वाढवावी। पसरून नाहींच करावी। पूर्णब्रह्मास पुरववी। चहूंकडे॥ ३५॥ vṛttī aisī vāḍhavāvī | pasarūna nāhīṁca karāvī | pūrṇabrahmāsa puravavī | cahūṁkaḍe || 35|| जंव येक सुवर्ण आणितां। तेणें ब्रह्मांड मढवितां। कैसे होईल तें तत्वतां। बरें पाहा॥ ३६॥ jaṁva yeka suvarṇa āṇitāṁ | teṇeṁ brahmāṁḍa maḍhavitāṁ | kaise hoīla teṁ tatvatāṁ | bareṁ pāhā || 36|| वस्तु वृत्तिस कवळे। तेणें वृत्ति फाटोन वितुळे। निर्गुण आत्माच निवळे। जैसा तैसा॥ ३७॥ vastu vṛttisa kavaḻe | teṇeṁ vṛtti phāṭona vituḻe | nirguṇa ātmāca nivaḻe | jaisā taisā || 37|| येथें फिटली आशंका। श्रोते हो संदेह धरूं नका। अनुमान असेल तरी विवेका। अवलोकावें॥ ३८॥ yetheṁ phiṭalī āśaṁkā | śrote ho saṁdeha dharūṁ nakā | anumāna asela tarī vivekā | avalokāveṁ || 38|| विवेकें तुटें अनुमान। विवेकें होये समाधान। विवेकें आत्मनिवेदन। मोक्ष लाभे॥ ३९॥ vivekeṁ tuṭeṁ anumāna | vivekeṁ hoye samādhāna | vivekeṁ ātmanivedana | mokṣa lābhe || 39|| केली मोक्षाची उपेक्षा। विवेकें सारिलें पूर्वपक्षा। सिद्धांत आत्मा प्रत्यक्षा। प्रमाण न लगे॥ ४०॥ kelī mokṣācī upekṣā | vivekeṁ sārileṁ pūrvapakṣā | siddhāṁta ātmā pratyakṣā | pramāṇa na lage || 40|| हे प्रचितीचीं उत्तरें। कळती सारासारविचारें। मननध्यासें साक्षात्कारें। पावन होईजे॥ ४१॥ he pracitīcīṁ uttareṁ | kaḻatī sārāsāravicāreṁ | mananadhyāseṁ sākṣātkāreṁ | pāvana hoīje || 41|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे संदेहवारणनाम समास नववा॥ ९॥ ९.९ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saṁdehavāraṇanāma samāsa navavā || 9|| 9.9 समास दहावा : स्थितिनिरूपण samāsa dahāvā : sthitinirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || देउळामधें जगन्नायेक। आणी देवळावरी बैसला काक। परी तो देवाहुन अधिक। म्हणों नये कीं॥ १॥ deuḻāmadheṁ jagannāyeka | āṇī devaḻāvarī baisalā kāka | parī to devāhuna adhika | mhaṇoṁ naye kīṁ || 1|| सभा बैसली राजद्वारीं। आणी मर्कट गेलें स्तंभावरी। परी तें सभेहून श्रेष्ठ चतुरीं। कैसे मानावें॥ २॥ sabhā baisalī rājadvārīṁ | āṇī markaṭa geleṁ staṁbhāvarī | parī teṁ sabhehūna śreṣṭha caturīṁ | kaise mānāveṁ || 2|| ब्रह्मण स्नान करून गेले। आणी बक तैसेचि बैसले। परी ते ब्रह्मणपरीस भले। कैसे मानावे॥ ३॥ brahmaṇa snāna karūna gele | āṇī baka taiseci baisale | parī te brahmaṇaparīsa bhale | kaise mānāve || 3|| ब्रह्मणामधें कोणी नेमस्त। कोणी जाले अव्यावेस्त। आणी स्वान सदा ध्यानस्त। परी तें उत्तम नव्हे॥ ४॥ brahmaṇāmadheṁ koṇī nemasta | koṇī jāle avyāvesta | āṇī svāna sadā dhyānasta | parī teṁ uttama navhe || 4|| ब्राह्मण लक्षमुद्रा नेणें। मार्जर लक्षविषईं शाहाणें। परी ब्रह्मणापरीस विशेष कोणें। म्हणावें तयासी॥ ५॥ brāhmaṇa lakṣamudrā neṇeṁ | mārjara lakṣaviṣaīṁ śāhāṇeṁ | parī brahmaṇāparīsa viśeṣa koṇeṁ | mhaṇāveṁ tayāsī || 5|| ब्रह्मण पाहे भेदाभेद। मक्षिका सर्वांस अभेद। परी तीस जाला ज्ञानबोध। हें तों न घडे कीं॥ ६॥ brahmaṇa pāhe bhedābheda | makṣikā sarvāṁsa abheda | parī tīsa jālā jñānabodha | heṁ toṁ na ghaḍe kīṁ || 6|| उंच वस्त्रें नीच ल्याला। आणी समर्थ उघडाच बैसला। परी तो आहे परिक्षिला। परीक्षवंतीं॥ ७॥ uṁca vastreṁ nīca lyālā | āṇī samartha ughaḍāca baisalā | parī to āhe parikṣilā | parīkṣavaṁtīṁ || 7|| बाह्याकार केला अधिक। परी तो अवघा लोकिक। येथें पाहिजे मुख्य येक। अंतरनिष्ठा॥ ८॥ bāhyākāra kelā adhika | parī to avaghā lokika | yetheṁ pāhije mukhya yeka | aṁtaraniṣṭhā || 8|| लोकिक बरा संपादिला। परी अंतरीं सावध नाहीं जाला। मुख्य देवास चुकला। तो आत्मघातकी॥ ९॥ lokika barā saṁpādilā | parī aṁtarīṁ sāvadha nāhīṁ jālā | mukhya devāsa cukalā | to ātmaghātakī || 9|| देवास भजतां देवलोक। पित्रांस भजतां पित्रलोक। भूतांस भजतां भूतलोक। पाविजेतो॥ १०॥ devāsa bhajatāṁ devaloka | pitrāṁsa bhajatāṁ pitraloka | bhūtāṁsa bhajatāṁ bhūtaloka | pāvijeto || 10|| जेणें जयास भजावें। तेणें त्या लोकासी जावें। निर्गुणीं भजतां व्हावें। निर्गुणचि स्वयें॥ ११॥ jeṇeṁ jayāsa bhajāveṁ | teṇeṁ tyā lokāsī jāveṁ | nirguṇīṁ bhajatāṁ vhāveṁ | nirguṇaci svayeṁ || 11|| निर्गुणाचें कैसें भजन। निर्गुणीं असावें अनन्य। अनन्य होतां होईजे धन्य। निश्चयेंसीं॥ १२॥ nirguṇāceṁ kaiseṁ bhajana | nirguṇīṁ asāveṁ ananya | ananya hotāṁ hoīje dhanya | niścayeṁsīṁ || 12|| सकळ केलियाचें सार्थक। देव वोळखावा येक। आपण कोण हा विवेक। पाहिला पाहिजे॥ १३॥ sakaḻa keliyāceṁ sārthaka | deva voḻakhāvā yeka | āpaṇa koṇa hā viveka | pāhilā pāhije || 13|| देव पाहातां निराकार। आपला तो माईक विचार। सोहं आत्मा हा निर्धार। बाणोन गेला॥ १४॥ deva pāhātāṁ nirākāra | āpalā to māīka vicāra | sohaṁ ātmā hā nirdhāra | bāṇona gelā || 14|| आतां अनुमान तो काई। वस्तु आहे वस्तुचा ठाईं। देहभाव कांहींच नाहीं। धांडोळितां॥ १५॥ ātāṁ anumāna to kāī | vastu āhe vastucā ṭhāīṁ | dehabhāva kāṁhīṁca nāhīṁ | dhāṁḍoḻitāṁ || 15|| सिद्धास आणी साधन। हा तों अवघाच अनुमान। मुक्तास आणी बंधन। आडळेना॥ १६॥ siddhāsa āṇī sādhana | hā toṁ avaghāca anumāna | muktāsa āṇī baṁdhana | āḍaḻenā || 16|| साधनें जें कांहीं साधावें। तें तों आपणचि स्वभावें। आतां साधकाच्या नावें। सुन्याकार॥ १७॥ sādhaneṁ jeṁ kāṁhīṁ sādhāveṁ | teṁ toṁ āpaṇaci svabhāveṁ | ātāṁ sādhakācyā nāveṁ | sunyākāra || 17|| कुल्लाळ पावला राजपदवी। आतां रासभें कासया राखावी। कुल्लाळपणाची उठाठेवी। कासया पाहिजे॥ १८॥ kullāḻa pāvalā rājapadavī | ātāṁ rāsabheṁ kāsayā rākhāvī | kullāḻapaṇācī uṭhāṭhevī | kāsayā pāhije || 18|| तैसा अवघा वृत्तीभाव। नाना साधनांचा उपाव। साध्य जालियां कैंचा ठाव। साधनांसी॥ १९॥ taisā avaghā vṛttībhāva | nānā sādhanāṁcā upāva | sādhya jāliyāṁ kaiṁcā ṭhāva | sādhanāṁsī || 19|| साधनें काये साधावें। नेमें काये फळ घ्यावें। आपण वस्तु भरंगळावें। कासयासी॥ २०॥ sādhaneṁ kāye sādhāveṁ | nemeṁ kāye phaḻa ghyāveṁ | āpaṇa vastu bharaṁgaḻāveṁ | kāsayāsī || 20|| देह तरी पांचा भूतांचा। जीव तरी अंश ब्रह्मींचा। परमात्मा तरी अनन्याचा। ठाव पाहा॥ २१॥ deha tarī pāṁcā bhūtāṁcā | jīva tarī aṁśa brahmīṁcā | paramātmā tarī ananyācā | ṭhāva pāhā || 21|| उगेंचि पाहातां मीपण दिसे। शोध घेतां कांहींच नसे। तत्वें तत्व निरसे। पुढें निखळ आत्मा॥ २२॥ ugeṁci pāhātāṁ mīpaṇa dise | śodha ghetāṁ kāṁhīṁca nase | tatveṁ tatva nirase | puḍheṁ nikhaḻa ātmā || 22|| आत्मा आहे आत्मपणें। जीव आहे जीवपणें। माया आहे मायापणें। विस्तारली॥ २३॥ ātmā āhe ātmapaṇeṁ | jīva āhe jīvapaṇeṁ | māyā āhe māyāpaṇeṁ | vistāralī || 23|| ऐसें अवघेंचि आहे। आणी आपण हि कोणीयेक आहे। हें सकळ शोधून पाहे। तोचि ज्ञानी॥ २४॥ aiseṁ avagheṁci āhe | āṇī āpaṇa hi koṇīyeka āhe | heṁ sakaḻa śodhūna pāhe | toci jñānī || 24|| शोधूं जाणें सकळांसी। परी पाहों नेणे आपणासी। ऐक ज्ञानी येकदेसी। वृत्तिरूपें॥ २५॥ śodhūṁ jāṇeṁ sakaḻāṁsī | parī pāhoṁ neṇe āpaṇāsī | aika jñānī yekadesī | vṛttirūpeṁ || 25|| तें वृत्तिरूप जरी पाहिलें। तरी मग कांहींच नाहीं राहिलें। प्रकृतिनिरासें अवघेंचि गेलें। विकारवंत॥ २६॥ teṁ vṛttirūpa jarī pāhileṁ | tarī maga kāṁhīṁca nāhīṁ rāhileṁ | prakṛtinirāseṁ avagheṁci geleṁ | vikāravaṁta || 26|| उरलें तें निखळ निर्गुण। विवंचितां तेंचि आपण। ऐसी हे परमार्थाची खूण। अगाध आहे॥ २७॥ uraleṁ teṁ nikhaḻa nirguṇa | vivaṁcitāṁ teṁci āpaṇa | aisī he paramārthācī khūṇa | agādha āhe || 27|| फळ येक आपण येक। ऐसा नाहीं हा विवेक। फ्ळाचें फळ कोणीयेक। स्वयेंचि होईजे॥ २८॥ phaḻa yeka āpaṇa yeka | aisā nāhīṁ hā viveka | phḻāceṁ phaḻa koṇīyeka | svayeṁci hoīje || 28|| रंक होता राजा जाला। वरें पाहातां प्रत्यय आला। रंकपणाचा गल्बला। रंकीं करावा॥ २९॥ raṁka hotā rājā jālā | vareṁ pāhātāṁ pratyaya ālā | raṁkapaṇācā galbalā | raṁkīṁ karāvā || 29|| वेद शास्त्रें पुराणें। नाना साधनें निरूपणें। सिद्ध साधु ज्याकारणें। नाना सायास करिती॥ ३०॥ veda śāstreṁ purāṇeṁ | nānā sādhaneṁ nirūpaṇeṁ | siddha sādhu jyākāraṇeṁ | nānā sāyāsa karitī || 30|| तें ब्रह्मरूप आपणचि आंगें। सारासारविचारप्रसंगें। करणें न करणें वाउगें। कांहींच नाहीं॥ ३१॥ teṁ brahmarūpa āpaṇaci āṁgeṁ | sārāsāravicāraprasaṁgeṁ | karaṇeṁ na karaṇeṁ vāugeṁ | kāṁhīṁca nāhīṁ || 31|| रंक राजआज्ञासि भ्यालें। तेंचि पुढें राजा जालें। मग तें भयेचि उडालें। रंकपणासरिसें॥ ३२॥ raṁka rājaājñāsi bhyāleṁ | teṁci puḍheṁ rājā jāleṁ | maga teṁ bhayeci uḍāleṁ | raṁkapaṇāsariseṁ || 32|| वेदें वेदाज्ञेनें चालावें सच्छास्त्रें शास्त्र अभ्यासावें। तीर्थें तीर्थास जावें। कोण्या प्रकारें॥ ३३॥ vedeṁ vedājñeneṁ cālāveṁ sacchāstreṁ śāstra abhyāsāveṁ | tīrtheṁ tīrthāsa jāveṁ | koṇyā prakāreṁ || 33|| अमृतें सेवावें अमृत। अनंतें पाहावा अनंत। भगवंतें लक्षावा भगवंत। कोणा प्रकारें॥ ३४॥ amṛteṁ sevāveṁ amṛta | anaṁteṁ pāhāvā anaṁta | bhagavaṁteṁ lakṣāvā bhagavaṁta | koṇā prakāreṁ || 34|| संत असंत त्यागावे। निर्गुणें निर्गुणासी भंगावें। स्वरूपें स्वरूपीं रंगावें। कोण्या प्रकारें॥ ३५॥ saṁta asaṁta tyāgāve | nirguṇeṁ nirguṇāsī bhaṁgāveṁ | svarūpeṁ svarūpīṁ raṁgāveṁ | koṇyā prakāreṁ || 35|| अंजनें ल्यावें अंजन। धनें साधावें धन। निरंजनें निरंजन। कैसें अनुभवावें॥ ३६॥ aṁjaneṁ lyāveṁ aṁjana | dhaneṁ sādhāveṁ dhana | niraṁjaneṁ niraṁjana | kaiseṁ anubhavāveṁ || 36|| साध्य करावें साधनासी। ध्येयें धरावें ध्यानासी। उन्मनें आवरावें मनासी। कोण्या प्रकारें॥ ३७॥ sādhya karāveṁ sādhanāsī | dhyeyeṁ dharāveṁ dhyānāsī | unmaneṁ āvarāveṁ manāsī | koṇyā prakāreṁ || 37|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे स्थितिनिरूपणनाम समास दहावा॥ १०॥ ९.१० iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde sthitinirūpaṇanāma samāsa dahāvā || 10|| 9.10 ॥ दशक नववा समाप्त॥ || daśaka navavā samāpta ||