॥ दशक सातवा : चौदा ब्रह्मांचा॥ ७॥ || daśaka sātavā : caudā brahmāṁcā || 7|| समास पहिला : मंगलाचरण samāsa pahilā : maṁgalācaraṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || विद्यावंतांचा पूर्वजू। गजानन एकद्विजू। त्रिनयन चतुर्भुजू। परशुपाणि॥ १॥ vidyāvaṁtāṁcā pūrvajū | gajānana ekadvijū | trinayana caturbhujū | paraśupāṇi || 1|| कुबेरापासून अर्थ। वेदांपासून परमार्थ। लक्ष्मीपासून समर्थ। भाग्यासी आले॥ २॥ kuberāpāsūna artha | vedāṁpāsūna paramārtha | lakṣmīpāsūna samartha | bhāgyāsī āle || 2|| तैशी मंगळमूर्ती आद्या। तियेपासून झाल्या सकळ विद्या। तेणें कवि लाघवगद्या। सत्पात्रें जाहलीं॥ ३॥ taiśī maṁgaḻamūrtī ādyā | tiyepāsūna jhālyā sakaḻa vidyā | teṇeṁ kavi lāghavagadyā | satpātreṁ jāhalīṁ || 3|| जैशीं समर्थाचीं लेकुरें। नाना अलंकारीं सुंदरें। मूळपुरुषाचेनि द्वारें। तैसे कवी॥ ४॥ jaiśīṁ samarthācīṁ lekureṁ | nānā alaṁkārīṁ suṁdareṁ | mūḻapuruṣāceni dvāreṁ | taise kavī || 4|| नमूं ऐशिया गणेंद्रा। विद्याप्रकाशपूर्णचंद्रा। जयाचेनि बोधसमुद्रा। भरतें दाटे बळें॥ ५॥ namūṁ aiśiyā gaṇeṁdrā | vidyāprakāśapūrṇacaṁdrā | jayāceni bodhasamudrā | bharateṁ dāṭe baḻeṁ || 5|| जो कर्तृत्वास आरंभ। मूळपुरुष मूळारंभ। जो परात्पर स्वयंभ। आदि अंतीं॥ ६॥ jo kartṛtvāsa āraṁbha | mūḻapuruṣa mūḻāraṁbha | jo parātpara svayaṁbha | ādi aṁtīṁ || 6|| तयापासून प्रमदा। इच्छाकुमारी शारदा। आदित्यापासून गोदा। मृगजळ वाहे॥ ७॥ tayāpāsūna pramadā | icchākumārī śāradā | ādityāpāsūna godā | mṛgajaḻa vāhe || 7|| जे मिथ्या म्हणतांच गोंवी। मायिकपणें लाघवी। वक्तयास वेढा लावी। वेगळेपणें॥ ८॥ je mithyā mhaṇatāṁca goṁvī | māyikapaṇeṁ lāghavī | vaktayāsa veḍhā lāvī | vegaḻepaṇeṁ || 8|| जे द्वैताची जननी। कीं ते अद्वैताची खाणी। मूळमाया गवसणी। अनंत ब्रह्मांडांची॥ ९॥ je dvaitācī jananī | kīṁ te advaitācī khāṇī | mūḻamāyā gavasaṇī | anaṁta brahmāṁḍāṁcī || 9|| कीं ते अवडंबरी वल्ली। अनंत ब्रह्मांडें लगडली। मूळपुरुषाची माउली। दुहितारूपें॥ १०॥ kīṁ te avaḍaṁbarī vallī | anaṁta brahmāṁḍeṁ lagaḍalī | mūḻapuruṣācī māulī | duhitārūpeṁ || 10|| वंदूं ऐशी वेदमाता। आदिपुरुषाची जे सत्ता। आतां आठवीन समर्था। सद्गुरूसी॥ ११॥ vaṁdūṁ aiśī vedamātā | ādipuruṣācī je sattā | ātāṁ āṭhavīna samarthā | sadgurūsī || 11|| जयाचेनि कृपादृष्टी। होय आनंदाची वृष्टी। तेणें गुणें सर्व सृष्टी। आनंदमय॥ १२॥ jayāceni kṛpādṛṣṭī | hoya ānaṁdācī vṛṣṭī | teṇeṁ guṇeṁ sarva sṛṣṭī | ānaṁdamaya || 12|| कीं तो आनंदाचा जनक। सायुज्यमुक्तीचा नायक। कैवल्यपददायक। अनाथबन्धू॥ १३॥ kīṁ to ānaṁdācā janaka | sāyujyamuktīcā nāyaka | kaivalyapadadāyaka | anāthabandhū || 13|| मुमुक्षचातकीं सुस्वर। करुणां पाहिजे अंबर। वोळे कृपेचा जलधर। साधकांवरी॥ १४॥ mumukṣacātakīṁ susvara | karuṇāṁ pāhije aṁbara | voḻe kṛpecā jaladhara | sādhakāṁvarī || 14|| कीं तें भवार्णवींचें तारूं। बोधें पाववी पैलपारू। महाआवर्तीं आधारू। भाविकांसी॥ १५॥ kīṁ teṁ bhavārṇavīṁceṁ tārūṁ | bodheṁ pāvavī pailapārū | mahāāvartīṁ ādhārū | bhāvikāṁsī || 15|| कीं तो काळाचा नियंता। नाना संकटीं सोडविता। कीं ते भाविकाची माता। परम स्नेहाळ॥ १६॥ kīṁ to kāḻācā niyaṁtā | nānā saṁkaṭīṁ soḍavitā | kīṁ te bhāvikācī mātā | parama snehāḻa || 16|| कीं तो परत्रींचा आधारू। कीं तो विश्रांतीचा थारू। नातरी सुखाचें माहेरू। सुखरूप॥ १७॥ kīṁ to paratrīṁcā ādhārū | kīṁ to viśrāṁtīcā thārū | nātarī sukhāceṁ māherū | sukharūpa || 17|| ऐसा सद्गुरु पूर्णपणीं। तुटे भेदाची कडसणी। देहेंविण लोटांगणीं। तया प्रभूसी॥ १८॥ aisā sadguru pūrṇapaṇīṁ | tuṭe bhedācī kaḍasaṇī | deheṁviṇa loṭāṁgaṇīṁ | tayā prabhūsī || 18|| साधु संत आणि सज्जन। वंदूनियां श्रोतेजन। आतां कथानुसंधान। सावध ऐका॥ १९॥ sādhu saṁta āṇi sajjana | vaṁdūniyāṁ śrotejana | ātāṁ kathānusaṁdhāna | sāvadha aikā || 19|| संसार हाचि दीर्घ स्वप्न। लोभें वोसणती जन। माझी कांता माझें धन। कन्या पुत्र माझे॥ २०॥ saṁsāra hāci dīrgha svapna | lobheṁ vosaṇatī jana | mājhī kāṁtā mājheṁ dhana | kanyā putra mājhe || 20|| ज्ञानसूर्य मावळला। तेणें प्रकाश लोपला। अंधकारें पूर्ण झाला। ब्रह्मगोळ अवघा॥ २१॥ jñānasūrya māvaḻalā | teṇeṁ prakāśa lopalā | aṁdhakāreṁ pūrṇa jhālā | brahmagoḻa avaghā || 21|| नाहीं सत्वाचें चांदणें। कांहीं मार्ग दिसे जेणें। सर्व भ्रांतीचेनि गुणें। आपेंआप न दिसे॥ २२॥ nāhīṁ satvāceṁ cāṁdaṇeṁ | kāṁhīṁ mārga dise jeṇeṁ | sarva bhrāṁtīceni guṇeṁ | āpeṁāpa na dise || 22|| देहबुद्धि‍अहंकारे। निजले घोरती घोरे। दुःखें आक्रंदती थोरे। विषयसुखाकारणें॥ २३॥ dehabuddhiahaṁkāre | nijale ghoratī ghore | duḥkheṁ ākraṁdatī thore | viṣayasukhākāraṇeṁ || 23|| निजले असतांचि मेले। पुनः उपजतांच निजले। ऐसे आले आणि गेले। बहुत लोक॥ २४॥ nijale asatāṁci mele | punaḥ upajatāṁca nijale | aise āle āṇi gele | bahuta loka || 24|| निदसुरेपणेंचि सैरावैरा। बहुतीं केल्या येरझारा। नेणोनियां परमेश्वरा। भोगिले कष्ट॥ २५॥ nidasurepaṇeṁci sairāvairā | bahutīṁ kelyā yerajhārā | neṇoniyāṁ parameśvarā | bhogile kaṣṭa || 25|| त्या कष्टांचें निरसन। व्हावया पाहिजे आत्मज्ञान। म्हणोनि हें निरूपण। अध्यात्मग्रंथीं॥ २६॥ tyā kaṣṭāṁceṁ nirasana | vhāvayā pāhije ātmajñāna | mhaṇoni heṁ nirūpaṇa | adhyātmagraṁthīṁ || 26|| सकळ विद्यामध्यें सार। अध्यात्मविद्येचा विचार। दशमाध्यायीं शार्ङ्गधर। भगवद्गीतेंत बोलिला॥ २७॥ sakaḻa vidyāmadhyeṁ sāra | adhyātmavidyecā vicāra | daśamādhyāyīṁ śārṅgadhara | bhagavadgīteṁta bolilā || 27|| अध्यात्मविद्या विद्यानां वादः प्रवदतामहम्‌॥ adhyātmavidyā vidyānāṁ vādaḥ pravadatāmaham || याकारणें अद्वैतग्रंथ। अध्यात्मविद्येचा परमार्थ। पावावया तोचि समर्थ। जो सर्वांगें श्रोता॥ २८॥ yākāraṇeṁ advaitagraṁtha | adhyātmavidyecā paramārtha | pāvāvayā toci samartha | jo sarvāṁgeṁ śrotā || 28|| जयाचें चंचळ हृदय। तेणें ग्रंथ सोडूंचि नये। सोडितां अलभ्य होय। अर्थ येथींचा॥ २९॥ jayāceṁ caṁcaḻa hṛdaya | teṇeṁ graṁtha soḍūṁci naye | soḍitāṁ alabhya hoya | artha yethīṁcā || 29|| जयास जोडला परमार्थ। तेणें पहावा हा ग्रंथ। अर्थ शोधितां परमार्थ। निश्चयो बाणे॥ ३०॥ jayāsa joḍalā paramārtha | teṇeṁ pahāvā hā graṁtha | artha śodhitāṁ paramārtha | niścayo bāṇe || 30|| जयास नाहीं परमार्थ। तयास न कळे येथींचा अर्थ। नेत्रेंविण निधानस्वार्थ। अंधास न कळे॥ ३१॥ jayāsa nāhīṁ paramārtha | tayāsa na kaḻe yethīṁcā artha | netreṁviṇa nidhānasvārtha | aṁdhāsa na kaḻe || 31|| एक म्हणती मराठें काये। हें तों भल्यानें ऐकों नये। तीं मूर्खें नेणती सोयें। अर्थान्वयांची॥ ३२॥ eka mhaṇatī marāṭheṁ kāye | heṁ toṁ bhalyāneṁ aikoṁ naye | tīṁ mūrkheṁ neṇatī soyeṁ | arthānvayāṁcī || 32|| लोहाची मांदूस केली। नाना रत्नें सांठविलीं। तीं अभाग्यानें त्यागिलीं। लोखंड म्हणोनि॥ ३३॥ lohācī māṁdūsa kelī | nānā ratneṁ sāṁṭhavilīṁ | tīṁ abhāgyāneṁ tyāgilīṁ | lokhaṁḍa mhaṇoni || 33|| तैशी भाषा प्राकृत। अर्थ वेदांत आणि सिद्धांत। नेणोनि त्यागिती भ्रांत। मंदबुद्धीस्तव॥ ३४॥ taiśī bhāṣā prākṛta | artha vedāṁta āṇi siddhāṁta | neṇoni tyāgitī bhrāṁta | maṁdabuddhīstava || 34|| अहाच सांपडतां धन। त्याग करणें मूर्खपण। द्रव्य घ्यावें सांठवण। पाहोंचि नये॥ ३५॥ ahāca sāṁpaḍatāṁ dhana | tyāga karaṇeṁ mūrkhapaṇa | dravya ghyāveṁ sāṁṭhavaṇa | pāhoṁci naye || 35|| परिस देखिला अंगणीं। मार्गीं सांपडला चिंतामणी। अव्हा वेल महागुणी। कूपामध्यें॥ ३६॥ parisa dekhilā aṁgaṇīṁ | mārgīṁ sāṁpaḍalā ciṁtāmaṇī | avhā vela mahāguṇī | kūpāmadhyeṁ || 36|| तैसें प्राकृतीं अद्वैत। सुगम आणि सप्रचीत। अध्यात्म लाभे अकस्मात। तरी अवश्य घ्यावें॥ ३७॥ taiseṁ prākṛtīṁ advaita | sugama āṇi sapracīta | adhyātma lābhe akasmāta | tarī avaśya ghyāveṁ || 37|| न करितां व्युत्पत्तीचा श्रम। सकळ शास्त्रार्थ होय सुगम। सत्समागमाचें वर्म। तें हें ऐसें असे॥ ३८॥ na karitāṁ vyutpattīcā śrama | sakaḻa śāstrārtha hoya sugama | satsamāgamāceṁ varma | teṁ heṁ aiseṁ ase || 38|| जें व्युत्पत्तीनें न कळे। तें सत्समागमें कळे। सकळ शास्त्रार्थ आकळे। स्वानुभवासी॥ ३९॥ jeṁ vyutpattīneṁ na kaḻe | teṁ satsamāgameṁ kaḻe | sakaḻa śāstrārtha ākaḻe | svānubhavāsī || 39|| म्हणोनि कारण सत्समागम। तेथें नलगे व्युत्पत्तिश्रम। जन्मसार्थकाचें वर्म। वेगळेंचि असे॥ ४०॥ mhaṇoni kāraṇa satsamāgama | tetheṁ nalage vyutpattiśrama | janmasārthakāceṁ varma | vegaḻeṁci ase || 40|| भाषाभेदाश्च वर्तन्ते अर्थ एको न संशयः। पात्रद्वये यथा खाद्यं स्वादभेदो न विद्यते॥ १॥ bhāṣābhedāśca vartante artha eko na saṁśayaḥ | pātradvaye yathā khādyaṁ svādabhedo na vidyate || 1|| भाषापालटें कांहीं। अर्थ वाया जात नाहीं। कार्यसिद्धि ते सर्वही। अर्थाचपासीं॥ ४१॥ bhāṣāpālaṭeṁ kāṁhīṁ | artha vāyā jāta nāhīṁ | kāryasiddhi te sarvahī | arthācapāsīṁ || 41|| तथापि प्राकृताकरितां। संस्कृताची सार्थकता। येऱ्हव्हीं त्या गुप्तार्था। कोण जाणे॥ ४२॥ tathāpi prākṛtākaritāṁ | saṁskṛtācī sārthakatā | yehavhīṁ tyā guptārthā | koṇa jāṇe || 42|| आतां असो हें बोलणें। भाषा त्यागून अर्थ घेणें। उत्तम घेऊन त्याग करणें। सालीटरफलांचा॥ ४३॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ | bhāṣā tyāgūna artha gheṇeṁ | uttama gheūna tyāga karaṇeṁ | sālīṭaraphalāṁcā || 43|| अर्थ सार भाषा पोंचट। अभिमानें करवी खटपट। नाना अहंतेनें वाट। रोधिली मोक्षाची॥ ४४॥ artha sāra bhāṣā poṁcaṭa | abhimāneṁ karavī khaṭapaṭa | nānā ahaṁteneṁ vāṭa | rodhilī mokṣācī || 44|| शोध घेतां लक्ष्यांशाचा। तेथें आधीं वाच्यांश कैंचा। अगाध महिमा भगवंताचा। कळला पाहिजे॥ ४५॥ śodha ghetāṁ lakṣyāṁśācā | tetheṁ ādhīṁ vācyāṁśa kaiṁcā | agādha mahimā bhagavaṁtācā | kaḻalā pāhije || 45|| मुकेपणाचें बोलणें। हें जयाचें तोचि जाणें। स्वानुभवाचिये खुणें। स्वानुभवी पाहिजे॥ ४६॥ mukepaṇāceṁ bolaṇeṁ | heṁ jayāceṁ toci jāṇeṁ | svānubhavāciye khuṇeṁ | svānubhavī pāhije || 46|| अर्थ जाणे अध्यात्माचा। ऐसा श्रोता मिळेल कैंचा। जयासि बोलतां वाचेचा। हव्यासचि पुरे॥ ४७॥ artha jāṇe adhyātmācā | aisā śrotā miḻela kaiṁcā | jayāsi bolatāṁ vācecā | havyāsaci pure || 47|| परीक्षावंतापुढें रत्न। ठेवितां होय समाधान। तैसें ज्ञानियापुढें ज्ञान। बोलावें वाटे॥ ४८॥ parīkṣāvaṁtāpuḍheṁ ratna | ṭhevitāṁ hoya samādhāna | taiseṁ jñāniyāpuḍheṁ jñāna | bolāveṁ vāṭe || 48|| मायाजाळें दुश्चित होय। तें निरूपणें कामा नये। संसारिका कळे काय। अर्थ येथींचा॥ ४९॥ māyājāḻeṁ duścita hoya | teṁ nirūpaṇeṁ kāmā naye | saṁsārikā kaḻe kāya | artha yethīṁcā || 49|| व्यवसायात्मिका बुद्धिरेकेह कुरुनंदन। बहुशाखा ह्यनंताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम्‌॥ १॥ vyavasāyātmikā buddhirekeha kurunaṁdana | bahuśākhā hyanaṁtāśca buddhayo'vyavasāyinām || 1|| व्यवसायी जो मळिण। त्यासि न कळे निरूपण। येथें पाहिजे सावधपण। अतिशयेंसीं॥ ५०॥ vyavasāyī jo maḻiṇa | tyāsi na kaḻe nirūpaṇa | yetheṁ pāhije sāvadhapaṇa | atiśayeṁsīṁ || 50|| नाना रत्नें नाना नाणीं। दुश्चितपणें घेतां हानी। परीक्षा नेणतां प्राणी। ठकला तेथें॥ ५१॥ nānā ratneṁ nānā nāṇīṁ | duścitapaṇeṁ ghetāṁ hānī | parīkṣā neṇatāṁ prāṇī | ṭhakalā tetheṁ || 51|| तैसें निरूपणीं जाणा। आहाच पाहतां कळेना। मराठेंचि उमजेना। कांहीं केल्या॥ ५२॥ taiseṁ nirūpaṇīṁ jāṇā | āhāca pāhatāṁ kaḻenā | marāṭheṁci umajenā | kāṁhīṁ kelyā || 52|| जेथें निरूपणाचे बोल। आणि अनुभवाची ओल। ते संस्कृतापरी सखोल। अध्यात्मश्रवण॥ ५३॥ jetheṁ nirūpaṇāce bola | āṇi anubhavācī ola | te saṁskṛtāparī sakhola | adhyātmaśravaṇa || 53|| माया ब्रह्म वोळखावें। तयास अध्यात्म म्हणावें। तरी तें मायेचें जाणावें। स्वरूप आधीं॥ ५४॥ māyā brahma voḻakhāveṁ | tayāsa adhyātma mhaṇāveṁ | tarī teṁ māyeceṁ jāṇāveṁ | svarūpa ādhīṁ || 54|| माया सगुण साकार। माया सर्व विकार। माया जाणिजे विस्तार। पंचभूतांचा॥ ५५॥ māyā saguṇa sākāra | māyā sarva vikāra | māyā jāṇije vistāra | paṁcabhūtāṁcā || 55|| माया दृश्य दृष्टीस दिसे। मायाभास मनास भासे। माया क्षणभंगुर नासे। विवेकें पाहतां॥ ५६॥ māyā dṛśya dṛṣṭīsa dise | māyābhāsa manāsa bhāse | māyā kṣaṇabhaṁgura nāse | vivekeṁ pāhatāṁ || 56|| माया अनेक विश्वरूप। माया विष्णूचें स्वरूप। मायेची सीमा अमूप। बोलिजे तितुकी थोडी॥ ५७॥ māyā aneka viśvarūpa | māyā viṣṇūceṁ svarūpa | māyecī sīmā amūpa | bolije titukī thoḍī || 57|| माया बहुरूप बहुरंग। माया ईश्वराचा संग। माया पाहतां अभंग। अखिल वाटे॥ ५८॥ māyā bahurūpa bahuraṁga | māyā īśvarācā saṁga | māyā pāhatāṁ abhaṁga | akhila vāṭe || 58|| माया सृष्टीची रचना। माया आपली कल्पना। माया तोडितां तुटेना। ज्ञानेंविण॥ ५९॥ māyā sṛṣṭīcī racanā | māyā āpalī kalpanā | māyā toḍitāṁ tuṭenā | jñāneṁviṇa || 59|| ऐशी माया निरूपिली। स्वल्प संकेतें बोलिली। पुढें वृत्ति सावध केली। पाहिजे श्रोतीं॥ ६०॥ aiśī māyā nirūpilī | svalpa saṁketeṁ bolilī | puḍheṁ vṛtti sāvadha kelī | pāhije śrotīṁ || 60|| पुढें ब्रह्मनिरूपण। निरूपिलें ब्रह्मज्ञान। जेणें तुटे मायाभान। एकसरें॥ ६१॥ puḍheṁ brahmanirūpaṇa | nirūpileṁ brahmajñāna | jeṇeṁ tuṭe māyābhāna | ekasareṁ || 61|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके मंगलाचरणनिरूपणं नाम प्रथमः समासः॥ १॥ ७.१ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake maṁgalācaraṇanirūpaṇaṁ nāma prathamaḥ samāsaḥ || 1|| 7.1 समास दुसरा : ब्रह्मनिरूपण samāsa dusarā : brahmanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || ब्रह्म निर्गुण निराकार। ब्रह्म निःसंग निराकार। ब्रह्मास नाहीं पारावार। बोलती साधू॥ १॥ brahma nirguṇa nirākāra | brahma niḥsaṁga nirākāra | brahmāsa nāhīṁ pārāvāra | bolatī sādhū || 1|| ब्रह्म सर्वांस व्यापक। ब्रह्म अनेकीं एक। ब्रह्म शाश्वत हा विवेक। बोलिला शास्त्रीं॥ २॥ brahma sarvāṁsa vyāpaka | brahma anekīṁ eka | brahma śāśvata hā viveka | bolilā śāstrīṁ || 2|| ब्रह्म अच्युत अनंत। ब्रह्म सदोदित संत। ब्रह्म कल्पनेरहित। निर्विकल्प॥ ३॥ brahma acyuta anaṁta | brahma sadodita saṁta | brahma kalpanerahita | nirvikalpa || 3|| ब्रह्म दृश्यावेगळें। ब्रह्म शून्यत्वानिराळें। ब्रह्म इन्द्रियांच्या मेळें। चोजवेना॥ ४॥ brahma dṛśyāvegaḻeṁ | brahma śūnyatvānirāḻeṁ | brahma indriyāṁcyā meḻeṁ | cojavenā || 4|| ब्रह्म दृष्टीस दिसेना। ब्रह्म मूर्खास असेना। ब्रह्म सद्गुरुविण येइना। अनुभवासी॥ ५॥ brahma dṛṣṭīsa disenā | brahma mūrkhāsa asenā | brahma sadguruviṇa yeinā | anubhavāsī || 5|| ब्रह्म सकळांहूनि थोर। ब्रह्मा ऐसें नाहीं सार। ब्रह्म सूक्ष्म अगोचर। ब्रह्मादिकांसी॥ ६॥ brahma sakaḻāṁhūni thora | brahmā aiseṁ nāhīṁ sāra | brahma sūkṣma agocara | brahmādikāṁsī || 6|| ब्रह्म शब्दीं ऐसें तैसें। बोलिजे त्याहूनि अनारिसें। परी तें श्रवणअभ्यासें। पाविजे ब्रह्म॥ ७॥ brahma śabdīṁ aiseṁ taiseṁ | bolije tyāhūni anāriseṁ | parī teṁ śravaṇaabhyāseṁ | pāvije brahma || 7|| ब्रह्मास नामें अनंत। परी तें ब्रह्म नामातीत। ब्रह्मास हे दृष्टांत। देतां न शोभती॥ ८॥ brahmāsa nāmeṁ anaṁta | parī teṁ brahma nāmātīta | brahmāsa he dṛṣṭāṁta | detāṁ na śobhatī || 8|| ब्रह्मासारिखें दुसरें। पाहतां काय आहे खरें। ब्रह्मीं दृष्टांतउत्तरें। कदा न साहती॥ ९॥ brahmāsārikheṁ dusareṁ | pāhatāṁ kāya āhe khareṁ | brahmīṁ dṛṣṭāṁtauttareṁ | kadā na sāhatī || 9|| यतो वाचो निवर्तन्ते अप्राप्य मनसा सह॥ yato vāco nivartante aprāpya manasā saha || जेथें वाचा निवर्तती। मनास नाहीं ब्रह्मप्राप्ती। ऐसें बोलिती श्रुती। सिद्धांतवचन॥ १०॥ jetheṁ vācā nivartatī | manāsa nāhīṁ brahmaprāptī | aiseṁ bolitī śrutī | siddhāṁtavacana || 10|| कल्पनारूप मन पाहीं। ब्रह्मीं कल्पनाचि नाहीं। म्हणोनि हें वाक्य कांहीं। अन्यथा नव्हे॥ ११॥ kalpanārūpa mana pāhīṁ | brahmīṁ kalpanāci nāhīṁ | mhaṇoni heṁ vākya kāṁhīṁ | anyathā navhe || 11|| आतां मनासि जें अप्राप्त। तें कैसेनि होईल प्राप्त। ऐसें म्हणाल तरी कृत्य। सद्गुरुविण नाहीं॥ १२॥ ātāṁ manāsi jeṁ aprāpta | teṁ kaiseni hoīla prāpta | aiseṁ mhaṇāla tarī kṛtya | sadguruviṇa nāhīṁ || 12|| भांडारगृहें भरलीं। परी असती आडकलीं। हातास न येतां किल्ली। सर्वही अप्राप्त॥ १३॥ bhāṁḍāragṛheṁ bharalīṁ | parī asatī āḍakalīṁ | hātāsa na yetāṁ killī | sarvahī aprāpta || 13|| तरी ते किल्ली कवण। मज करावी निरूपण। ऐसी श्रोता पुसे खूण। वक्तयासी॥ १४॥ tarī te killī kavaṇa | maja karāvī nirūpaṇa | aisī śrotā puse khūṇa | vaktayāsī || 14|| सद्गुरुकृपा तेचि किल्ली। जेणें बुद्धी प्रकाशली। द्वैतकपाटें उघडलीं। एकसरां॥ १५॥ sadgurukṛpā teci killī | jeṇeṁ buddhī prakāśalī | dvaitakapāṭeṁ ughaḍalīṁ | ekasarāṁ || 15|| तेथें सुख असे वाड। नाहीं मनासी पवाड। मनेंविण कैवाड। साधनांचा॥ १६॥ tetheṁ sukha ase vāḍa | nāhīṁ manāsī pavāḍa | maneṁviṇa kaivāḍa | sādhanāṁcā || 16|| त्याची मनाविण प्राप्ती। कीं वासनेविण तृप्ती। तेथें न चले व्युत्पत्ती। कल्पनेची॥ १७॥ tyācī manāviṇa prāptī | kīṁ vāsaneviṇa tṛptī | tetheṁ na cale vyutpattī | kalpanecī || 17|| तें परेहुनी पर। मनबुद्धिअगोचर। संग सोडितां सत्वर। पाविजे तें॥ १८॥ teṁ parehunī para | manabuddhiagocara | saṁga soḍitāṁ satvara | pāvije teṁ || 18|| संग सोडावा आपुला। मग पहावें तयाला। अनुभवी तो या बोला। सुखावेल गा॥ १९॥ saṁga soḍāvā āpulā | maga pahāveṁ tayālā | anubhavī to yā bolā | sukhāvela gā || 19|| आपण म्हणजे मीपण। मीपण म्हणजे जीवपण। जीवपण म्हणजे अज्ञान। संग जडला॥ २०॥ āpaṇa mhaṇaje mīpaṇa | mīpaṇa mhaṇaje jīvapaṇa | jīvapaṇa mhaṇaje ajñāna | saṁga jaḍalā || 20|| सोडितां तया संगासी। ऐक्य होय निःसंगासी। कल्पनेविण प्राप्तीसी। अधिकार ऐसा॥ २१॥ soḍitāṁ tayā saṁgāsī | aikya hoya niḥsaṁgāsī | kalpaneviṇa prāptīsī | adhikāra aisā || 21|| मी कोण ऐसें नेणिजे। तया नांव अज्ञान बोलिजे। अज्ञान गेलिया पाविजे। परब्रह्म तें॥ २२॥ mī koṇa aiseṁ neṇije | tayā nāṁva ajñāna bolije | ajñāna geliyā pāvije | parabrahma teṁ || 22|| देहबुद्धीचें थोरपण। परब्रह्मीं न चले जाण। तेथें होतसे निर्वाण। अहंभावासी॥ २३॥ dehabuddhīceṁ thorapaṇa | parabrahmīṁ na cale jāṇa | tetheṁ hotase nirvāṇa | ahaṁbhāvāsī || 23|| ऊंच नीच नाहीं परी। रायारंका एकच सरी। झाला पुरुष अथवा नारी। तरी एकचि पद॥ २४॥ ūṁca nīca nāhīṁ parī | rāyāraṁkā ekaca sarī | jhālā puruṣa athavā nārī | tarī ekaci pada || 24|| ब्राह्मणांचें ब्रह्म तें सोंवळें। शूद्राचें ब्रह्म तें ओंवळें। ऐसें वेगळें आगळें। तेथें असेचिना॥ २५॥ brāhmaṇāṁceṁ brahma teṁ soṁvaḻeṁ | śūdrāceṁ brahma teṁ oṁvaḻeṁ | aiseṁ vegaḻeṁ āgaḻeṁ | tetheṁ asecinā || 25|| ऊंच ब्रह्म तें रायासी। नीच ब्रह्म तें परिवारासी। ऐसा भेद तयापाशीं। मुळींच नाहीं॥ २६॥ ūṁca brahma teṁ rāyāsī | nīca brahma teṁ parivārāsī | aisā bheda tayāpāśīṁ | muḻīṁca nāhīṁ || 26|| सकळांस मिळोन ब्रह्म एक। तेथें नाहीं अनेक। रंक अथवा ब्रह्मादिक। तेथेंचि जाती॥ २७॥ sakaḻāṁsa miḻona brahma eka | tetheṁ nāhīṁ aneka | raṁka athavā brahmādika | tetheṁci jātī || 27|| स्वर्ग मृत्यु आणि पाताळ। तिहीं लोकींचे ज्ञाते सकळ। सकळांसि मिळोनि एकचि स्थळ। विश्रांतीचें॥ २८॥ svarga mṛtyu āṇi pātāḻa | tihīṁ lokīṁce jñāte sakaḻa | sakaḻāṁsi miḻoni ekaci sthaḻa | viśrāṁtīceṁ || 28|| गुरुशिष्यां एकचि पद। तेथें नाहीं भेदाभेद। परी या देहाचा संबंध। तोडिला पाहिजे॥ २९॥ guruśiṣyāṁ ekaci pada | tetheṁ nāhīṁ bhedābheda | parī yā dehācā saṁbaṁdha | toḍilā pāhije || 29|| देहबुद्धीच्या अंतीं। सकळांसि एकचि प्राप्ती। एकं ब्रह्म द्वितीयं नास्ति। हें श्रुतीचें वचन॥ ३०॥ dehabuddhīcyā aṁtīṁ | sakaḻāṁsi ekaci prāptī | ekaṁ brahma dvitīyaṁ nāsti | heṁ śrutīceṁ vacana || 30|| साधु दिसती वेगळाले। परी ते स्वस्वरूपीं मिळाले। अवघे मिळोनि एकचि झाले। देहातीत वस्तु॥ ३१। ब्रह्म नाहीं नवें जुनें। ब्रह्म नाहीं अधिक उणें। उणें भावील तें सुणें। देहबुद्धीचें॥ ३२॥ sādhu disatī vegaḻāle | parī te svasvarūpīṁ miḻāle | avaghe miḻoni ekaci jhāle | dehātīta vastu || 31| brahma nāhīṁ naveṁ juneṁ | brahma nāhīṁ adhika uṇeṁ | uṇeṁ bhāvīla teṁ suṇeṁ | dehabuddhīceṁ || 32|| देहबुद्धीचा संशयो। करी समाधानाचा क्षयो। चुके समाधानसमयो। देहबुद्धियोगें॥ ३३॥ dehabuddhīcā saṁśayo | karī samādhānācā kṣayo | cuke samādhānasamayo | dehabuddhiyogeṁ || 33|| देहाचें जें थोरपण। तेंचि देहबुद्धीचें लक्षण। मिथ्या जाणोन विचक्षण। निंदिती देह॥ ३४॥ dehāceṁ jeṁ thorapaṇa | teṁci dehabuddhīceṁ lakṣaṇa | mithyā jāṇona vicakṣaṇa | niṁditī deha || 34|| देह पावे जंवरी मरण। तंवरी धरी देहाभिमान। पुन्हा दाखवी पुनरागमन। देहबुद्धि मागुती॥ ३५॥ deha pāve jaṁvarī maraṇa | taṁvarī dharī dehābhimāna | punhā dākhavī punarāgamana | dehabuddhi māgutī || 35|| देहाचेनि थोरपणें। समाधानासि आणिलें उणें। देह पडेल कोण्या गुणें। हेंही कळेना॥ ३६॥ dehāceni thorapaṇeṁ | samādhānāsi āṇileṁ uṇeṁ | deha paḍela koṇyā guṇeṁ | heṁhī kaḻenā || 36|| हित आहे देहातीत। म्हणोनि निरूपिती संत। देहबुद्धीनें अनहित। होऊंचि लागे॥ ३७॥ hita āhe dehātīta | mhaṇoni nirūpitī saṁta | dehabuddhīneṁ anahita | ho)ūṁci lāge || 37|| सामर्थ्यबळें देहबुद्धि। योगियांस तेही बाधी। देहबुद्धीची उपाधी। पैसावों लागे॥ ३८॥ sāmarthyabaḻeṁ dehabuddhi | yogiyāṁsa tehī bādhī | dehabuddhīcī upādhī | paisāvoṁ lāge || 38|| म्हणोनि देहबुद्धि झडे। तरीच परमार्थ घडे। देहबुद्धीनें बिघडे। ऐक्यता ब्रह्मींची॥ ३९॥ mhaṇoni dehabuddhi jhaḍe | tarīca paramārtha ghaḍe | dehabuddhīneṁ bighaḍe | aikyatā brahmīṁcī || 39|| विवेक वस्तूकडे ओढी। देहबुद्धि तेथूनि पाडी। अहंता लावूनि निवडी। वेगळेपणें॥ ४०॥ viveka vastūkaḍe oḍhī | dehabuddhi tethūni pāḍī | ahaṁtā lāvūni nivaḍī | vegaḻepaṇeṁ || 40|| विचक्षणें याकारणें। देहबुद्धि त्यजावी श्रवणें। सत्य ब्रह्मीं साचारपणें। मिळोन जावें॥ ४१॥ vicakṣaṇeṁ yākāraṇeṁ | dehabuddhi tyajāvī śravaṇeṁ | satya brahmīṁ sācārapaṇeṁ | miḻona jāveṁ || 41|| सत्य ब्रह्म तें कवण। ऐसा श्रोता करी प्रश्न। प्रत्युत्तर दे आपण। वक्ता श्रोतयासी॥ ४२॥ satya brahma teṁ kavaṇa | aisā śrotā karī praśna | pratyuttara de āpaṇa | vaktā śrotayāsī || 42|| म्हणे ब्रह्म एकचि असे। परी तें बहुविध भासे। अनुभव देहीं अनारिसे। नाना मतीं॥ ४३॥ mhaṇe brahma ekaci ase | parī teṁ bahuvidha bhāse | anubhava dehīṁ anārise | nānā matīṁ || 43|| जें जें जया अनुभवलें। तेंचि तयासी मानलें। तेथेंचि त्याचें विश्वासलें। अंतःकरण॥ ४४॥ jeṁ jeṁ jayā anubhavaleṁ | teṁci tayāsī mānaleṁ | tetheṁci tyāceṁ viśvāsaleṁ | aṁtaḥkaraṇa || 44|| ब्रह्म नामरूपातीत। असोनि नामें बहुत। निर्मळ निश्चळ निवांत। निजानन्द॥ ४५॥ brahma nāmarūpātīta | asoni nāmeṁ bahuta | nirmaḻa niścaḻa nivāṁta | nijānanda || 45|| अरूप अलक्ष अगोचर। अच्युत अनंत अपरंपार। अदृश्य अतर्क्य अपार। ऐशीं नामें॥ ४६॥ arūpa alakṣa agocara | acyuta anaṁta aparaṁpāra | adṛśya atarkya apāra | aiśīṁ nāmeṁ || 46|| नादरूप ज्योतिरूप। चैतन्यरूप सत्तारूप। स्वस्वरूप साक्षरूप। ऐशीं नामें॥ ४७॥ nādarūpa jyotirūpa | caitanyarūpa sattārūpa | svasvarūpa sākṣarūpa | aiśīṁ nāmeṁ || 47|| शून्य आणि सनातन। सर्वेश्वर आणि सर्वज्ञ। सर्वात्मा जगज्जीवन। ऐशीं नामें॥ ४८॥ śūnya āṇi sanātana | sarveśvara āṇi sarvajña | sarvātmā jagajjīvana | aiśīṁ nāmeṁ || 48|| सहज आणि सदोदित। शुद्ध बुद्ध सर्वातीत। शाश्वत आणि शब्दातीत। ऐशीं नामें॥ ४९॥ sahaja āṇi sadodita | śuddha buddha sarvātīta | śāśvata āṇi śabdātīta | aiśīṁ nāmeṁ || 49|| विशाळ विस्तीर्ण विश्वंभर। विमळ वस्तु व्योमाकार। आत्मा परमात्मा परमेश्वर। ऐशीं नामें॥ ५०॥ viśāḻa vistīrṇa viśvaṁbhara | vimaḻa vastu vyomākāra | ātmā paramātmā parameśvara | aiśīṁ nāmeṁ || 50|| परमात्मा ज्ञानघन। एकरूप पुरातन। चिद्रूप चिन्मात्र जाण। नामें अनाम्याचीं॥ ५१॥ paramātmā jñānaghana | ekarūpa purātana | cidrūpa cinmātra jāṇa | nāmeṁ anāmyācīṁ || 51|| ऐशीं नामें असंख्यात। परी तो परेश नामातीत। त्याचा करावया निश्चितार्थ। ठेविलीं नामें॥ ५२॥ aiśīṁ nāmeṁ asaṁkhyāta | parī to pareśa nāmātīta | tyācā karāvayā niścitārtha | ṭhevilīṁ nāmeṁ || 52|| तो विश्रांतीचा विश्राम। आदिपुरुष आत्माराम। तें एकचि परब्रह्म। दुसरें नाहीं॥ ५३॥ to viśrāṁtīcā viśrāma | ādipuruṣa ātmārāma | teṁ ekaci parabrahma | dusareṁ nāhīṁ || 53|| तेंचि कळावयाकारणें। चौदा ब्रह्मांचीं लक्षणें। सांगिजेती तेणें श्रवणें। निश्चयो बाणे॥ ५४॥ teṁci kaḻāvayākāraṇeṁ | caudā brahmāṁcīṁ lakṣaṇeṁ | sāṁgijetī teṇeṁ śravaṇeṁ | niścayo bāṇe || 54|| खोटें निवडितां एकसरें। उरलें तें जाणिजे खरें। चौदा ब्रह्में शास्त्राधारें। बोलिजेती॥ ५५॥ khoṭeṁ nivaḍitāṁ ekasareṁ | uraleṁ teṁ jāṇije khareṁ | caudā brahmeṁ śāstrādhāreṁ | bolijetī || 55|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके ब्रह्मनिरूपणं नाम द्वितीयः समासः॥ २॥ ७.२ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake brahmanirūpaṇaṁ nāma dvitīyaḥ samāsaḥ || 2|| 7.2 समास तिसरा : चतुर्दशब्रह्मनिरूपण samāsa tisarā : caturdaśabrahmanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || श्रोतां व्हावें सावधान। आतां सांगतों ब्रह्मज्ञान। जेणें होये समाधान। साधकांचें॥ १॥ śrotāṁ vhāveṁ sāvadhāna | ātāṁ sāṁgatoṁ brahmajñāna | jeṇeṁ hoye samādhāna | sādhakāṁceṁ || 1|| रत्नें साधाया कारणें। मृत्तिका लागे एकवटणें। चौदा ब्रह्मांचीं लक्षणें। जाणिजे तैसीं॥ २॥ ratneṁ sādhāyā kāraṇeṁ | mṛttikā lāge ekavaṭaṇeṁ | caudā brahmāṁcīṁ lakṣaṇeṁ | jāṇije taisīṁ || 2|| पदार्थेंविण संकेत। द्वैतावेगळा दृष्टांत। पूर्वपक्षेंविण सिद्धांत। बोलतांचि नये॥ ३॥ padārtheṁviṇa saṁketa | dvaitāvegaḻā dṛṣṭāṁta | pūrvapakṣeṁviṇa siddhāṁta | bolatāṁci naye || 3|| आधीं मिथ्या उभारावें। मग तें ओळखोन सांडावें। पुढें सत्य तें स्वभावें। अंतरीं बाणे॥ ४॥ ādhīṁ mithyā ubhārāveṁ | maga teṁ oḻakhona sāṁḍāveṁ | puḍheṁ satya teṁ svabhāveṁ | aṁtarīṁ bāṇe || 4|| म्हणोन चौदा ब्रह्मांचा संकेत। बोलिला कळावया सिद्धांत। येथें श्रोतीं सावचित्त। क्षण एक असावें॥ ५॥ mhaṇona caudā brahmāṁcā saṁketa | bolilā kaḻāvayā siddhāṁta | yetheṁ śrotīṁ sāvacitta | kṣaṇa eka asāveṁ || 5|| पहिलें तें शब्दब्रह्म। दुजें ओमित्येकाक्षरं ब्रह्म। तिसरें खंब्रह्म। बोलिली श्रुती॥ ६॥ pahileṁ teṁ śabdabrahma | dujeṁ omityekākṣaraṁ brahma | tisareṁ khaṁbrahma | bolilī śrutī || 6|| चौथें जाण सर्वब्रह्म। पांचवें चैतन्यब्रह्म। सहावें सत्ताब्रह्म। साक्षिब्रह्म सातवें॥ ७॥ cautheṁ jāṇa sarvabrahma | pāṁcaveṁ caitanyabrahma | sahāveṁ sattābrahma | sākṣibrahma sātaveṁ || 7|| आठवें सगुणब्रह्म। नववें निर्गुण ब्रह्म। दहावें वाच्यब्रह्म। जाणावें पैं॥ ८॥ āṭhaveṁ saguṇabrahma | navaveṁ nirguṇa brahma | dahāveṁ vācyabrahma | jāṇāveṁ paiṁ || 8|| अनुभव तें अकरावें। आनंदब्रह्म तें बारावें। तदाकार तें तेरावें। चौदावें अनिर्वाच्य॥ ९॥ anubhava teṁ akarāveṁ | ānaṁdabrahma teṁ bārāveṁ | tadākāra teṁ terāveṁ | caudāveṁ anirvācya || 9|| ऐशीं हीं चौदा ब्रह्में। यांचीं निरूपिलीं नामें। आतां स्वरूपांचीं वर्में। संकेतें दावूं॥ १०॥ aiśīṁ hīṁ caudā brahmeṁ | yāṁcīṁ nirūpilīṁ nāmeṁ | ātāṁ svarūpāṁcīṁ varmeṁ | saṁketeṁ dāvūṁ || 10|| अनुभवेंविण भ्रम। या नां शब्दब्रह्म। आतां ओमित्येकाक्षरं ब्रह्म। तें एकाक्षर॥ ११॥ anubhaveṁviṇa bhrama | yā nāṁ śabdabrahma | ātāṁ omityekākṣaraṁ brahma | teṁ ekākṣara || 11|| खं शब्दें आकाशब्रह्म। महदाकाश व्यापक ब्रह्म। आतां बोलिजेल सूक्ष्म ब्रह्म। सर्वब्रह्म॥ १२॥ khaṁ śabdeṁ ākāśabrahma | mahadākāśa vyāpaka brahma | ātāṁ bolijela sūkṣma brahma | sarvabrahma || 12|| पंचभूतांचें कुवाडें। जें जें तत्त्व दृष्टीस पडे। तें तें ब्रह्मचि रोकडें। बोलिजेत आहे॥ १३॥ paṁcabhūtāṁceṁ kuvāḍeṁ | jeṁ jeṁ tattva dṛṣṭīsa paḍe | teṁ teṁ brahmaci rokaḍeṁ | bolijeta āhe || 13|| या नांव सर्वब्रह्म। श्रुतिआश्रयाचें वर्म। आतां चैतन्यब्रह्म। बोलिजेल॥ १४॥ yā nāṁva sarvabrahma | śrutiāśrayāceṁ varma | ātāṁ caitanyabrahma | bolijela || 14|| पंचभूतादि मायेतें। चैतन्यचि चेतवितें। म्हणोनियां चैतन्यातें। चैतन्यब्रह्म बोलिजे॥ १५॥ paṁcabhūtādi māyeteṁ | caitanyaci cetaviteṁ | mhaṇoniyāṁ caitanyāteṁ | caitanyabrahma bolije || 15|| चैतन्यास ज्याची सत्ता। तें सत्ताब्रह्म तत्त्वतां। तये सत्तेस जाणता। या नांव साक्षिब्रह्म॥ १६॥ caitanyāsa jyācī sattā | teṁ sattābrahma tattvatāṁ | taye sattesa jāṇatā | yā nāṁva sākṣibrahma || 16|| साक्षित्व जयापासूनी। तेंहीं आकळिलें गुणीं। सगुणब्रह्म हे वाणी। तयासि वदे॥ १७॥ sākṣitva jayāpāsūnī | teṁhīṁ ākaḻileṁ guṇīṁ | saguṇabrahma he vāṇī | tayāsi vade || 17|| जेथें नाहीं गुणवार्ता। तें निर्गुणब्रह्म तत्त्वतां। वाच्यब्रह्म तेंही आतां। बोलिजेल॥ १८॥ jetheṁ nāhīṁ guṇavārtā | teṁ nirguṇabrahma tattvatāṁ | vācyabrahma teṁhī ātāṁ | bolijela || 18|| जे वाचे बोलतां आलें। तें वाच्यब्रह्म बोलिलें। अनुभवासि कथिलें। न वचे सर्वथा॥ १९॥ je vāce bolatāṁ āleṁ | teṁ vācyabrahma bolileṁ | anubhavāsi kathileṁ | na vace sarvathā || 19|| या नांव अनुभवब्रह्म। आनंदवृत्तीचा धर्म। परंतु याचेंही वर्म। बोलवेना॥ २०॥ yā nāṁva anubhavabrahma | ānaṁdavṛttīcā dharma | paraṁtu yāceṁhī varma | bolavenā || 20|| ऐसें हें ब्रह्म आनंद। तदाकार तें अभेद। अनिर्वाच्य संवाद। तुटोनि गेला॥ २१॥ aiseṁ heṁ brahma ānaṁda | tadākāra teṁ abheda | anirvācya saṁvāda | tuṭoni gelā || 21|| ऐशीं हीं चौदा ब्रह्में। निरूपिलीं अनुक्रमें। साधकें पाहतां भ्रमें। बाधिजेना॥ २२॥ aiśīṁ hīṁ caudā brahmeṁ | nirūpilīṁ anukrameṁ | sādhakeṁ pāhatāṁ bhrameṁ | bādhijenā || 22|| ब्रह्म जाणावें शाश्वत। माया तेचि अशाश्वत। चौदा ब्रह्मांचा सिद्धांत। होईल आतां॥ २३॥ brahma jāṇāveṁ śāśvata | māyā teci aśāśvata | caudā brahmāṁcā siddhāṁta | hoīla ātāṁ || 23|| शब्दब्रह्म तें शाब्दिक। अनुभवेंविण मायिक। शाश्वताचा विवेक। तेथें नाहीं॥ २४॥ śabdabrahma teṁ śābdika | anubhaveṁviṇa māyika | śāśvatācā viveka | tetheṁ nāhīṁ || 24|| जेथें क्षर ना अक्षर। तेथें कैंचें ओमित्येकाक्षर। शाश्वताचा विचार। तेथें न दिसे॥ २५॥ jetheṁ kṣara nā akṣara | tetheṁ kaiṁceṁ omityekākṣara | śāśvatācā vicāra | tetheṁ na dise || 25|| खंब्रह्म ऐसें वचन। तरी शून्यातें नाशी ज्ञान। शाश्वताचें अधिष्ठान। तेथें न दिसे॥ २६॥ khaṁbrahma aiseṁ vacana | tarī śūnyāteṁ nāśī jñāna | śāśvatāceṁ adhiṣṭhāna | tetheṁ na dise || 26|| सर्वत्रांस होतो अंत। हें तों प्रगटचि दिसत। प्रळय बोलिला निश्चित। वेदांतशास्त्रीं॥ २७॥ sarvatrāṁsa hoto aṁta | heṁ toṁ pragaṭaci disata | praḻaya bolilā niścita | vedāṁtaśāstrīṁ || 27|| ब्रह्मप्रळय मांडेल जेथें। भूतान्वय कैंचा तेथें। म्हणौनिआं सर्वब्रह्मातें। नाश आहे॥ २८॥ brahmapraḻaya māṁḍela jetheṁ | bhūtānvaya kaiṁcā tetheṁ | mhaṇauniāṁ sarvabrahmāteṁ | nāśa āhe || 28|| अचळासी आणी चळण। निर्गुणास लावितां गुण। आकारास विचक्षण। मानीतना॥ २९॥ acaḻāsī āṇī caḻaṇa | nirguṇāsa lāvitāṁ guṇa | ākārāsa vicakṣaṇa | mānītanā || 29|| जें निर्माण पंचभूत। तें प्रत्यक्ष नाशवंत। सर्वब्रह्म हे मात। घडे केंवीं॥ ३०॥ jeṁ nirmāṇa paṁcabhūta | teṁ pratyakṣa nāśavaṁta | sarvabrahma he māta | ghaḍe keṁvīṁ || 30|| असो आतां हें बहुत। सर्वब्रह्म नाशवंत। वेगळेपणास अंत। पाहणें कैंचें॥ ३१॥ aso ātāṁ heṁ bahuta | sarvabrahma nāśavaṁta | vegaḻepaṇāsa aṁta | pāhaṇeṁ kaiṁceṁ || 31|| आतां जयास चेतवावें। तेंचि मायिक स्वभावें। तेथें चैतन्याच्या नांवें। नाश आला॥ ३२॥ ātāṁ jayāsa cetavāveṁ | teṁci māyika svabhāveṁ | tetheṁ caitanyācyā nāṁveṁ | nāśa ālā || 32|| परिवारेंविण सत्ता। ते सत्ता नव्हे तत्त्वतां। पदार्थेंविण साक्षता। तेही मिथ्या॥ ३३॥ parivāreṁviṇa sattā | te sattā navhe tattvatāṁ | padārtheṁviṇa sākṣatā | tehī mithyā || 33|| सगुणास नाश आहे। प्रत्यक्षास प्रमाण काये। सगुणब्रह्म निश्चयें। नाशवंत॥ ३४॥ saguṇāsa nāśa āhe | pratyakṣāsa pramāṇa kāye | saguṇabrahma niścayeṁ | nāśavaṁta || 34|| निर्गुण ऐसें जें नांव। त्या नांवास कैंचा ठाव। गुणेंवीण गौरव। येईल कैंचें॥ ३५॥ nirguṇa aiseṁ jeṁ nāṁva | tyā nāṁvāsa kaiṁcā ṭhāva | guṇeṁvīṇa gaurava | yeīla kaiṁceṁ || 35|| माया जैसें मृगजळ। ऐसें बोलती सकळ। कां तें कल्पनेचें आभाळ। नाथिलेंचि॥ ३६॥ māyā jaiseṁ mṛgajaḻa | aiseṁ bolatī sakaḻa | kāṁ teṁ kalpaneceṁ ābhāḻa | nāthileṁci || 36|| ग्रामो नास्ति कुतः सीमा। जन्मेंविण जीवात्मा। अद्वैतासी उपमा। द्वैताची असे॥ ३७॥ grāmo nāsti kutaḥ sīmā | janmeṁviṇa jīvātmā | advaitāsī upamā | dvaitācī ase || 37|| मायेविरहित सत्ता। पदार्थाविण जाणता। अविद्येविण चैतन्यता। कोणास आली॥ ३८॥ māyevirahita sattā | padārthāviṇa jāṇatā | avidyeviṇa caitanyatā | koṇāsa ālī || 38|| सत्ता चैतन्यता साक्षी। सर्वही गुणांचिये पाशीं। ठायींचें निर्गुण त्यासीं। गुण कैंचें॥ ३९॥ sattā caitanyatā sākṣī | sarvahī guṇāṁciye pāśīṁ | ṭhāyīṁceṁ nirguṇa tyāsīṁ | guṇa kaiṁceṁ || 39|| ऐसें जें गुणरहित। तेथें नामाचा संकेत। तोचि जाणावा अशाश्वत। निश्चयेंसीं॥ ४०॥ aiseṁ jeṁ guṇarahita | tetheṁ nāmācā saṁketa | toci jāṇāvā aśāśvata | niścayeṁsīṁ || 40|| निर्गुण ब्रह्मासी संकेतें। नामें ठेविलीं बहुतें। तें वाच्यब्रह्म त्यातें। नाश आहे॥ ४१॥ nirguṇa brahmāsī saṁketeṁ | nāmeṁ ṭhevilīṁ bahuteṁ | teṁ vācyabrahma tyāteṁ | nāśa āhe || 41|| आनंदाचा अनुभव। हाही वृत्तीचाच भाव। तदाकारीं ठाव। वृत्तीस नाहीं॥ ४२॥ ānaṁdācā anubhava | hāhī vṛttīcāca bhāva | tadākārīṁ ṭhāva | vṛttīsa nāhīṁ || 42|| अनिर्वाच्य याकारणें। संकेतवृत्तीच्या गुणें। तया संकेतास उणें। निवृत्तीनें आणिलें॥ ४३॥ anirvācya yākāraṇeṁ | saṁketavṛttīcyā guṇeṁ | tayā saṁketāsa uṇeṁ | nivṛttīneṁ āṇileṁ || 43|| अनिर्वाच्य ते निवृत्ती। तेचि उन्मनीची स्थिती। निरुपाधि विश्रांती। योगियांची॥ ४४॥ anirvācya te nivṛttī | teci unmanīcī sthitī | nirupādhi viśrāṁtī | yogiyāṁcī || 44|| वस्तु जे कां निरुपाधी। तेचि सहज समाधी। जेणें तुटे आधिव्याधी। भवदुःखाची॥ ४५॥ vastu je kāṁ nirupādhī | teci sahaja samādhī | jeṇeṁ tuṭe ādhivyādhī | bhavaduḥkhācī || 45|| जो उपाधीचा अंत। तोचि जाणावा सिद्धांत। सिद्धांत आणि वेदांत। धादांत आत्मा॥ ४६॥ jo upādhīcā aṁta | toci jāṇāvā siddhāṁta | siddhāṁta āṇi vedāṁta | dhādāṁta ātmā || 46|| असो ऐसें जें शाश्वत ब्रह्म। जेथें नाहीं मायाभ्रम। अनुभवी जाणे वर्म। स्वानुभवें॥ ४७॥ aso aiseṁ jeṁ śāśvata brahma | jetheṁ nāhīṁ māyābhrama | anubhavī jāṇe varma | svānubhaveṁ || 47|| आपुलेनि अनुभवें। कल्पनेसि मोडावें। मग सुकाळीं पडावें। अनुभवाचे॥ ४८॥ āpuleni anubhaveṁ | kalpanesi moḍāveṁ | maga sukāḻīṁ paḍāveṁ | anubhavāce || 48|| निर्विकल्पासि कल्पावें। कल्पना मोडे स्वभावें। मग नसोनि असावें। कल्पकोटी॥ ४९॥ nirvikalpāsi kalpāveṁ | kalpanā moḍe svabhāveṁ | maga nasoni asāveṁ | kalpakoṭī || 49|| कल्पनेचें एक बरें। मोहरितांच मोहरे। स्वरूपीं घालितां भरे। निर्विकल्पीं॥ ५०॥ kalpaneceṁ eka bareṁ | moharitāṁca mohare | svarūpīṁ ghālitāṁ bhare | nirvikalpīṁ || 50|| निर्विकल्पास कल्पितां। कल्पनेचि नुरे वार्ता। निःसंगास भेटों जातां। निःसंग होइजे॥ ५१॥ nirvikalpāsa kalpitāṁ | kalpaneci nure vārtā | niḥsaṁgāsa bheṭoṁ jātāṁ | niḥsaṁga hoije || 51|| पदार्था ऐसें ब्रह्म नव्हे। मा तें हातीं धरूनि द्यावें। असो हें अनुभवावें। सद्‍गुरुमुखें॥ ५२॥ padārthā aiseṁ brahma navhe | mā teṁ hātīṁ dharūni dyāveṁ | aso heṁ anubhavāveṁ | sadgurumukheṁ || 52|| पुढें कथेच्या अन्वयें। केलाचि करूं निश्चये। जेणें अनुभवास ये। केवळ ब्रह्म॥ ५३॥ puḍheṁ kathecyā anvayeṁ | kelāci karūṁ niścaye | jeṇeṁ anubhavāsa ye | kevaḻa brahma || 53|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके चतुर्दशब्रह्मनिरूपणं नाम तृतीयः समासः॥ ३॥ ७.३ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake caturdaśabrahmanirūpaṇaṁ nāma tṛtīyaḥ samāsaḥ || 3|| 7.3 समास चवथा : विमलब्रह्मनिरूपण samāsa cavathā : vimalabrahmanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || ब्रह्म नभाहूनि निर्मळ। पाहतां तैसेंचि पोकळ। अरूप आणि विशाळ। मर्यादेवेगळें॥ १॥ brahma nabhāhūni nirmaḻa | pāhatāṁ taiseṁci pokaḻa | arūpa āṇi viśāḻa | maryādevegaḻeṁ || 1|| एकवीस स्वर्गें सप्त पाताळ। मिळोन एक ब्रह्मगोळ। ऐसें अनंत तें निर्मळ। व्यापून असे॥ २॥ ekavīsa svargeṁ sapta pātāḻa | miḻona eka brahmagoḻa | aiseṁ anaṁta teṁ nirmaḻa | vyāpūna ase || 2|| अनंत ब्रह्मांडांखालतें। अनंत ब्रह्मांडांवरुतें। तेणेंविण स्थळ रितें। अणुमात्र नाहीं॥ ३॥ anaṁta brahmāṁḍāṁkhālateṁ | anaṁta brahmāṁḍāṁvaruteṁ | teṇeṁviṇa sthaḻa riteṁ | aṇumātra nāhīṁ || 3|| जळीं स्थळीं काष्ठीं पाषाणीं। ऐशी वदे लोकवाणी। तेणेंविण रिता प्राणी। एकही नाहीं॥ ४॥ jaḻīṁ sthaḻīṁ kāṣṭhīṁ pāṣāṇīṁ | aiśī vade lokavāṇī | teṇeṁviṇa ritā prāṇī | ekahī nāhīṁ || 4|| जळचरां जैसें जळ। बाह्य अभ्यंतरीं निखळ। तैसें ब्रह्म हें केवळ। जीवमात्रासी॥ ५॥ jaḻacarāṁ jaiseṁ jaḻa | bāhya abhyaṁtarīṁ nikhaḻa | taiseṁ brahma heṁ kevaḻa | jīvamātrāsī || 5|| जळावेगळा ठाव आहे। ब्रह्माबाहेरी जातां न ये। म्हणोनि उपमा न साहे। जळाची तया॥ ६॥ jaḻāvegaḻā ṭhāva āhe | brahmābāherī jātāṁ na ye | mhaṇoni upamā na sāhe | jaḻācī tayā || 6|| आकाशाबाहेरी पळों जातां। पुढें आकाशचि तत्त्वतां। तैसा तया अनंता। अंतचि नाहीं॥ ७॥ ākāśābāherī paḻoṁ jātāṁ | puḍheṁ ākāśaci tattvatāṁ | taisā tayā anaṁtā | aṁtaci nāhīṁ || 7|| परी जें अखंड भेटलें। सर्वांगास लिगडिलें। अति निकट परी चोरलें। सकळांसि जें॥ ८॥ parī jeṁ akhaṁḍa bheṭaleṁ | sarvāṁgāsa ligaḍileṁ | ati nikaṭa parī coraleṁ | sakaḻāṁsi jeṁ || 8|| तयामध्येंचि असिजे। परी तयासी नेणिजे। उपजे भास नुपजे। परब्रह्म तें॥ ९॥ tayāmadhyeṁci asije | parī tayāsī neṇije | upaje bhāsa nupaje | parabrahma teṁ || 9|| आकाशामध्यें आभाळ। तेणें आकाश वाटे डहुळ। परी तें मिथ्या निवळ। आकाशचि असे॥ १०॥ ākāśāmadhyeṁ ābhāḻa | teṇeṁ ākāśa vāṭe ḍahuḻa | parī teṁ mithyā nivaḻa | ākāśaci ase || 10|| नेहार देतां आकाशीं। चक्रें दिसती डोळ्यांसी। तैसें दृश्य ज्ञानियांसी। मिथ्यारूप॥ ११॥ nehāra detāṁ ākāśīṁ | cakreṁ disatī ḍoḻyāṁsī | taiseṁ dṛśya jñāniyāṁsī | mithyārūpa || 11|| मिथ्याचि परी आभासे। निद्रितांसी स्वप्न जैसें। जागा झालिया आपैसें। बुझों लागे॥ १२॥ mithyāci parī ābhāse | nidritāṁsī svapna jaiseṁ | jāgā jhāliyā āpaiseṁ | bujhoṁ lāge || 12|| तैसें आपुलेनि अनुभवें। ज्ञानें जागृतीस यावें। मग मायिक स्वभावें। कळों लागे॥ १३॥ taiseṁ āpuleni anubhaveṁ | jñāneṁ jāgṛtīsa yāveṁ | maga māyika svabhāveṁ | kaḻoṁ lāge || 13|| आतां असो हें कुवाडें। जें ब्रह्मांडापैलीकडे। तेंचि आतां निवाडें। उमजोन दावूं॥ १४॥ ātāṁ aso heṁ kuvāḍeṁ | jeṁ brahmāṁḍāpailīkaḍe | teṁci ātāṁ nivāḍeṁ | umajona dāvūṁ || 14|| ब्रह्म ब्रह्मांडीं कालवलें। पदार्थमात्रासि व्यापून ठेलें। सर्वांमध्यें विस्तारलें। अंशमात्रें॥ १५॥ brahma brahmāṁḍīṁ kālavaleṁ | padārthamātrāsi vyāpūna ṭheleṁ | sarvāṁmadhyeṁ vistāraleṁ | aṁśamātreṁ || 15|| ब्रह्मामध्यें सृष्टी भासे। सृष्टीमध्यें ब्रह्म असे। अनुभव घेतां आभासे। अंशमात्रें॥ १६॥ brahmāmadhyeṁ sṛṣṭī bhāse | sṛṣṭīmadhyeṁ brahma ase | anubhava ghetāṁ ābhāse | aṁśamātreṁ || 16|| अंशमात्रें सृष्टीभीतरीं। बाहेरी मर्यादा कोण करी। सगळें ब्रह्म ब्रह्मांडोदरीं। मा‍ईल कैसें॥ १७॥ aṁśamātreṁ sṛṣṭībhītarīṁ | bāherī maryādā koṇa karī | sagaḻeṁ brahma brahmāṁḍodarīṁ | māīla kaiseṁ || 17|| अमृतीमध्यें आकाश। सगळें सांठवतां प्रयास। म्हणोन तयाचा अंश। बोलिजे तो॥ १८॥ amṛtīmadhyeṁ ākāśa | sagaḻeṁ sāṁṭhavatāṁ prayāsa | mhaṇona tayācā aṁśa | bolije to || 18|| ब्रह्म तैसें कालवलें। परी तें नाहीं हालवलें। सर्वांत परी संचलें। संचलेपणें॥ १९॥ brahma taiseṁ kālavaleṁ | parī teṁ nāhīṁ hālavaleṁ | sarvāṁta parī saṁcaleṁ | saṁcalepaṇeṁ || 19|| पंचभूतीं असे मिश्रित। परंतु तें पंचभूतातीत। पंकीं आकाशीं अलिप्त। असोनि जैसें॥ २०॥ paṁcabhūtīṁ ase miśrita | paraṁtu teṁ paṁcabhūtātīta | paṁkīṁ ākāśīṁ alipta | asoni jaiseṁ || 20|| ब्रह्मास दृष्टांत न घडे। बुझावया देणें घडे। परी दृष्टांतीं साहित्य पडे। विचारितां आकाश॥ २१॥ brahmāsa dṛṣṭāṁta na ghaḍe | bujhāvayā deṇeṁ ghaḍe | parī dṛṣṭāṁtīṁ sāhitya paḍe | vicāritāṁ ākāśa || 21|| खंब्रह्म ऐशी श्रुती। गगनसदृशं हे स्मृती। म्हणोन ब्रह्मास दृष्टांतीं। आकाश घडे॥ २२॥ khaṁbrahma aiśī śrutī | gaganasadṛśaṁ he smṛtī | mhaṇona brahmāsa dṛṣṭāṁtīṁ | ākāśa ghaḍe || 22|| काळिमा नसतां पितळ। मग तें सोनेंचि केवळ। शून्यत्व नसतां निर्मळ। आकाश ब्रह्म॥ २३॥ kāḻimā nasatāṁ pitaḻa | maga teṁ soneṁci kevaḻa | śūnyatva nasatāṁ nirmaḻa | ākāśa brahma || 23|| म्हणोन ब्रह्म जैसें गगन। आणि माया जैसा पवन। आढळे परी दर्शन। नव्हे त्याचें॥ २४॥ mhaṇona brahma jaiseṁ gagana | āṇi māyā jaisā pavana | āḍhaḻe parī darśana | navhe tyāceṁ || 24|| शब्दसृष्टीची रचना। होत जात क्षणक्षणां। परंतु ते स्थिरावेना। वायूच ऐसी॥ २५॥ śabdasṛṣṭīcī racanā | hota jāta kṣaṇakṣaṇāṁ | paraṁtu te sthirāvenā | vāyūca aisī || 25|| असो ऐशी माया मायिक। शाश्वत तें ब्रह्म एक। पाहों जातां अनेक। व्यापून असे॥ २६॥ aso aiśī māyā māyika | śāśvata teṁ brahma eka | pāhoṁ jātāṁ aneka | vyāpūna ase || 26|| पृथ्वीसि भेदूनि आहे। परी तें ब्रह्म कठिण नव्हे। दुजी उपमा न साहे। तया मृदुत्वासी॥ २७॥ pṛthvīsi bhedūni āhe | parī teṁ brahma kaṭhiṇa navhe | dujī upamā na sāhe | tayā mṛdutvāsī || 27|| पृथ्वीहूनि मृदु जळ। जळाहूनि तो अनळ। अनळाहूनि कोमळ। वायु जाणावा॥ २८॥ pṛthvīhūni mṛdu jaḻa | jaḻāhūni to anaḻa | anaḻāhūni komaḻa | vāyu jāṇāvā || 28|| वायूहूनि तें गगन। अत्यंतचि मृदु जाण। गगनाहूनि मृदु पूर्ण। ब्रह्म जाणावें॥ २९॥ vāyūhūni teṁ gagana | atyaṁtaci mṛdu jāṇa | gaganāhūni mṛdu pūrṇa | brahma jāṇāveṁ || 29|| वज्रास असे भेदिलें। परी मृदुत्व नाहीं गेलें। उपमेरहित संचलें। कठिण ना मृदु॥ ३०॥ vajrāsa ase bhedileṁ | parī mṛdutva nāhīṁ geleṁ | upamerahita saṁcaleṁ | kaṭhiṇa nā mṛdu || 30|| पृथ्वीमध्यें व्यापूनि असे। पृथ्वी नासे तें न नासे। जळ शोषे तें न शोषे। जळीं असोनी॥ ३१॥ pṛthvīmadhyeṁ vyāpūni ase | pṛthvī nāse teṁ na nāse | jaḻa śoṣe teṁ na śoṣe | jaḻīṁ asonī || 31|| तेजीं असे परी जळेना। पवनीं असे तरी चळेना। गगनीं असे परी कळेना। परब्रह्म तें॥ ३२॥ tejīṁ ase parī jaḻenā | pavanīṁ ase tarī caḻenā | gaganīṁ ase parī kaḻenā | parabrahma teṁ || 32|| शरीरीं अवघें व्यापलें। परी तें नाहीं आढळलें। जवळीच दुरावलें। नवल कैसें॥ ३३॥ śarīrīṁ avagheṁ vyāpaleṁ | parī teṁ nāhīṁ āḍhaḻaleṁ | javaḻīca durāvaleṁ | navala kaiseṁ || 33|| सन्मुखचि चहूंकडे। तयामध्यें पाहणें घडे। बाह्याभ्यंतरीं रोकडें। सिद्धचि आहे॥ ३४॥ sanmukhaci cahūṁkaḍe | tayāmadhyeṁ pāhaṇeṁ ghaḍe | bāhyābhyaṁtarīṁ rokaḍeṁ | siddhaci āhe || 34|| तयांमध्येंचि आपण। आपणां सबाह्य तें जाण। दृश्या वेगळी खूण। गगनासारिखी॥ ३५॥ tayāṁmadhyeṁci āpaṇa | āpaṇāṁ sabāhya teṁ jāṇa | dṛśyā vegaḻī khūṇa | gaganāsārikhī || 35|| कांहीं नाहींसें वाटलें। तेथेंचि तें कोंदाटलें। जैसें न दिसें आपुलें। आपणासि धन॥ ३६॥ kāṁhīṁ nāhīṁseṁ vāṭaleṁ | tetheṁci teṁ koṁdāṭaleṁ | jaiseṁ na diseṁ āpuleṁ | āpaṇāsi dhana || 36|| जो जो पदार्थ दृष्टीस पडे। तें त्या पदार्था पैलीकडे। अनुभवे हें कुवाडें। उकलावें॥ ३७॥ jo jo padārtha dṛṣṭīsa paḍe | teṁ tyā padārthā pailīkaḍe | anubhave heṁ kuvāḍeṁ | ukalāveṁ || 37|| मागें पुढें आकाश। पदार्थेंविण जो पैस। पृथ्वीविण भकाश। एकरूप॥ ३८॥ māgeṁ puḍheṁ ākāśa | padārtheṁviṇa jo paisa | pṛthvīviṇa bhakāśa | ekarūpa || 38|| जें जें रूप आणि नाम। तो तो नाथिलाचि भ्रम। नामरूपातीत वर्म। अनुभवी जाणती॥ ३९॥ jeṁ jeṁ rūpa āṇi nāma | to to nāthilāci bhrama | nāmarūpātīta varma | anubhavī jāṇatī || 39|| नभीं धूम्राचे डोंगर। उचलती थोर थोर। तैसें दावी वोडंबर। मायादेवी॥ ४०॥ nabhīṁ dhūmrāce ḍoṁgara | ucalatī thora thora | taiseṁ dāvī voḍaṁbara | māyādevī || 40|| ऐशी माया अशाश्वत। ब्रह्म जाणावें शाश्वत। सर्वांठायीं सदोदित। भरलें असे॥ ४१॥ aiśī māyā aśāśvata | brahma jāṇāveṁ śāśvata | sarvāṁṭhāyīṁ sadodita | bharaleṁ ase || 41|| पोथी वाचूं जातां पाहे। मातृकामध्यें भरलें आहे। नेत्रीं रिघोनियां राहे। मृदुपणें॥ ४२॥ pothī vācūṁ jātāṁ pāhe | mātṛkāmadhyeṁ bharaleṁ āhe | netrīṁ righoniyāṁ rāhe | mṛdupaṇeṁ || 42|| श्रवणें शब्द ऐकतां। मनें विचार पाहतां। मना सबाह्य तत्त्वतां। परब्रह्म तें॥ ४३॥ śravaṇeṁ śabda aikatāṁ | maneṁ vicāra pāhatāṁ | manā sabāhya tattvatāṁ | parabrahma teṁ || 43|| चरणीं चालतां मार्गीं। जें आडळे सर्वांगीं। करें घेतां वस्तुलागीं। आडवें ब्रह्म॥ ४४॥ caraṇīṁ cālatāṁ mārgīṁ | jeṁ āḍaḻe sarvāṁgīṁ | kareṁ ghetāṁ vastulāgīṁ | āḍaveṁ brahma || 44|| असो इंद्रियसमुदाव। तयामध्यें वर्ते सर्व। जाणों जातां मोडे हांव। इंद्रियांची॥ ४५॥ aso iṁdriyasamudāva | tayāmadhyeṁ varte sarva | jāṇoṁ jātāṁ moḍe hāṁva | iṁdriyāṁcī || 45|| जें जवळीच असे। पांहों जातां न दिसे। न दिसोन वसे। कांहीं एक॥ ४६॥ jeṁ javaḻīca ase | pāṁhoṁ jātāṁ na dise | na disona vase | kāṁhīṁ eka || 46|| जें अनुभवेंचि जाणावें। सृष्टीचेनि अभावें। आपुलेनि स्वानुभवें। पाविजे ब्रह्म॥ ४७॥ jeṁ anubhaveṁci jāṇāveṁ | sṛṣṭīceni abhāveṁ | āpuleni svānubhaveṁ | pāvije brahma || 47|| ज्ञानदृष्टीचें देखणें। चर्मदृष्टी पाहों नेणे। अंतरवृत्तीचिये खुणे। अंतरवृत्ति साक्ष॥ ४८॥ jñānadṛṣṭīceṁ dekhaṇeṁ | carmadṛṣṭī pāhoṁ neṇe | aṁtaravṛttīciye khuṇe | aṁtaravṛtti sākṣa || 48|| जाणे ब्रह्म जाणे माया। जाणे अनुभवाच्या ठाया। ते येक जाणावी तुर्या। सर्वसाक्षिणी॥ ४९॥ jāṇe brahma jāṇe māyā | jāṇe anubhavācyā ṭhāyā | te yeka jāṇāvī turyā | sarvasākṣiṇī || 49|| साक्षत्व वृत्तीचें कारण। उन्मनी ते निवृत्ति जाण। जेथें विरे जाणपण। विज्ञान तें॥ ५०॥ sākṣatva vṛttīceṁ kāraṇa | unmanī te nivṛtti jāṇa | jetheṁ vire jāṇapaṇa | vijñāna teṁ || 50|| जेथें अज्ञान सरे। ज्ञान तेंही नुरे। विज्ञानवृत्ति मुरे। परब्रह्मीं॥ ५१॥ jetheṁ ajñāna sare | jñāna teṁhī nure | vijñānavṛtti mure | parabrahmīṁ || 51|| ऐसें ब्रह्म शाश्वत। जेथें कल्पनेसी अंत। योगिजना एकांत। अनुभवें जाणावा॥ ५२॥ aiseṁ brahma śāśvata | jetheṁ kalpanesī aṁta | yogijanā ekāṁta | anubhaveṁ jāṇāvā || 52|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके विमलब्रह्मनिरूपणं नाम चतुर्थः समासः॥ ४॥ ७.४ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake vimalabrahmanirūpaṇaṁ nāma caturthaḥ samāsaḥ || 4|| 7.4 समास पांचवा : द्वैतकल्पनानिरसन samāsa pāṁcavā : dvaitakalpanānirasana श्रीराम॥ śrīrāma || केवळब्रह्म जें बोलिलें। तें अनुभवास आलें। आणि मायेचेंहि लागलें। अनुसंधान॥ १॥ kevaḻabrahma jeṁ bolileṁ | teṁ anubhavāsa āleṁ | āṇi māyeceṁhi lāgaleṁ | anusaṁdhāna || 1|| ब्रह्म अंतरीं प्रकाशे। आणि मायाही प्रत्यक्ष दिसे। आतां हें द्वैत निरसे। कवणेपरी॥ २॥ brahma aṁtarīṁ prakāśe | āṇi māyāhī pratyakṣa dise | ātāṁ heṁ dvaita nirase | kavaṇeparī || 2|| तरी आतां सावधान। एकाग्र करूनियां मन। मायाब्रह्म हें कवण। जाणताहे॥ ३॥ tarī ātāṁ sāvadhāna | ekāgra karūniyāṁ mana | māyābrahma heṁ kavaṇa | jāṇatāhe || 3|| सत्य ब्रह्माचा संकल्प। मिथ्या मायेचा विकल्प। ऐशिया द्वैताचा जल्प। मनचि करी॥ ४॥ satya brahmācā saṁkalpa | mithyā māyecā vikalpa | aiśiyā dvaitācā jalpa | manaci karī || 4|| जाणे ब्रह्म जाणे माया। ते येक जाणावी तुर्या। सर्व जाणे म्हणोनियां। सर्वसाक्षिणी॥ ५॥ jāṇe brahma jāṇe māyā | te yeka jāṇāvī turyā | sarva jāṇe mhaṇoniyāṁ | sarvasākṣiṇī || 5|| ऐक तुर्येचें लक्षण। जेथें सर्व जाणपण। सर्वचि नाहीं कवण। जाणेल गा॥ ६॥ aika turyeceṁ lakṣaṇa | jetheṁ sarva jāṇapaṇa | sarvaci nāhīṁ kavaṇa | jāṇela gā || 6|| संकल्पविकल्पाची सृष्टी। जाली मनाचियें पोटीं। तें मनचि मिथ्या शेवटीं। साक्षी कवणु॥ ७॥ saṁkalpavikalpācī sṛṣṭī | jālī manāciyeṁ poṭīṁ | teṁ manaci mithyā śevaṭīṁ | sākṣī kavaṇu || 7|| साक्षत्व चैतन्यत्वसत्ता। हे गुण ब्रह्माचिया माथां। आरोपले जाण वृथा। मायागुणें॥ ८॥ sākṣatva caitanyatvasattā | he guṇa brahmāciyā māthāṁ | āropale jāṇa vṛthā | māyāguṇeṁ || 8|| घटामठाचेनि गुणें। त्रिविधा आकाश हें बोलणें। मायेचेनि खरेंपणें। गुण ब्रह्मीं॥ ९॥ ghaṭāmaṭhāceni guṇeṁ | trividhā ākāśa heṁ bolaṇeṁ | māyeceni khareṁpaṇeṁ | guṇa brahmīṁ || 9|| जंव खरेपण मायेसी। तंवचि साक्षित्व ब्रह्मासी। माये‍अविद्येचे निरासीं। द्वैत कैंचें॥ १०॥ jaṁva kharepaṇa māyesī | taṁvaci sākṣitva brahmāsī | māyeavidyece nirāsīṁ | dvaita kaiṁceṁ || 10|| म्हणोनि सर्वसाक्षी मन। तेंचि जालिया उन्मन। मग तुर्यारूप ज्ञान। तें मावळोन गेलें॥ ११॥ mhaṇoni sarvasākṣī mana | teṁci jāliyā unmana | maga turyārūpa jñāna | teṁ māvaḻona geleṁ || 11|| जयास द्वैत भासलें। तें मन उन्मन झालें। द्वैता‍अद्वैतांचें तुटलें। अनुसंधान॥ १२॥ jayāsa dvaita bhāsaleṁ | teṁ mana unmana jhāleṁ | dvaitāadvaitāṁceṁ tuṭaleṁ | anusaṁdhāna || 12|| एवं द्वैत आणि अद्वैत। होये वृत्तीचा संकेत। वृत्ति झालिया निर्वृत्त। द्वैत कैंचें॥ १३॥ evaṁ dvaita āṇi advaita | hoye vṛttīcā saṁketa | vṛtti jhāliyā nirvṛtta | dvaita kaiṁceṁ || 13|| वृत्तिरहित जें ज्ञान। तेंचि पूर्ण समाधान। जेथें तुटे अनुसंधान। मायाब्रह्मींचें॥ १४॥ vṛttirahita jeṁ jñāna | teṁci pūrṇa samādhāna | jetheṁ tuṭe anusaṁdhāna | māyābrahmīṁceṁ || 14|| मायाब्रह्म ऐसा हेत। मनें कल्पिला संकेत। ब्रह्म कल्पनेरहित। जाणती ज्ञानी॥ १५॥ māyābrahma aisā heta | maneṁ kalpilā saṁketa | brahma kalpanerahita | jāṇatī jñānī || 15|| जें मनबुद्धिअगोचर। जें कल्पनेहून पर। तें अनुभवितां साचार। द्वैत कैंचें॥ १६॥ jeṁ manabuddhiagocara | jeṁ kalpanehūna para | teṁ anubhavitāṁ sācāra | dvaita kaiṁceṁ || 16|| द्वैत पाहतां ब्रह्म नसे। ब्रह्म पाहतां द्वैत नासे। द्वैताद्वैत भासे। कल्पनेसी॥ १७॥ dvaita pāhatāṁ brahma nase | brahma pāhatāṁ dvaita nāse | dvaitādvaita bhāse | kalpanesī || 17|| कल्पना माया निवारी। कल्पना ब्रह्म थावरी। संशय धरी आणि वारी। तेही कल्पना॥ १८॥ kalpanā māyā nivārī | kalpanā brahma thāvarī | saṁśaya dharī āṇi vārī | tehī kalpanā || 18|| कल्पना करी बंधन। कल्पना दे समाधान। ब्रह्मीं लावी अनुसंधान। तेही कल्पना॥ १९॥ kalpanā karī baṁdhana | kalpanā de samādhāna | brahmīṁ lāvī anusaṁdhāna | tehī kalpanā || 19|| कल्पना द्वैताची माता। कल्पनाचि ज्ञप्ति तत्त्वता। बद्धता आणि मुक्तता। कल्पनागुणें॥ २०॥ kalpanā dvaitācī mātā | kalpanāci jñapti tattvatā | baddhatā āṇi muktatā | kalpanāguṇeṁ || 20|| कल्पना अंतरीं सबळ। नसते दावी ब्रह्मगोळ। क्षण एक ते निर्मळ। स्वरूप कल्पी॥ २१॥ kalpanā aṁtarīṁ sabaḻa | nasate dāvī brahmagoḻa | kṣaṇa eka te nirmaḻa | svarūpa kalpī || 21|| क्षण एक धोका वाहे। क्षण एक स्थिर राहे। क्षण एक पाहे। विस्मित होउनी॥ २२॥ kṣaṇa eka dhokā vāhe | kṣaṇa eka sthira rāhe | kṣaṇa eka pāhe | vismita hounī || 22|| क्षण एकांत उमजे। क्षण एक निर्बुजे। नाना विकार करिजे। ते कल्पना जाणावी॥ २३॥ kṣaṇa ekāṁta umaje | kṣaṇa eka nirbuje | nānā vikāra karije | te kalpanā jāṇāvī || 23|| कल्पना जन्माचें मूळ। कल्पना भक्तीचें फळ। कल्पना तेचि केवळ। मोक्षदात्री॥ २४॥ kalpanā janmāceṁ mūḻa | kalpanā bhaktīceṁ phaḻa | kalpanā teci kevaḻa | mokṣadātrī || 24|| असो ऐशी हे कल्पना। साधनें दे समाधाना। येऱ्हवीं हे पतना। मूळच कीं॥ २५॥ aso aiśī he kalpanā | sādhaneṁ de samādhānā | yehavīṁ he patanā | mūḻaca kīṁ || 25|| म्हणोनि सर्वांचें मूळ। ते हे कल्पनाचि केवळ। इचें केलिया निर्मूळ। ब्रह्मप्राप्ती॥ २६॥ mhaṇoni sarvāṁceṁ mūḻa | te he kalpanāci kevaḻa | iceṁ keliyā nirmūḻa | brahmaprāptī || 26|| श्रवण आणि मनन। निजध्यासें समाधान। मिथ्या कल्पनेचें भान। उडोनि जाय॥ २७॥ śravaṇa āṇi manana | nijadhyāseṁ samādhāna | mithyā kalpaneceṁ bhāna | uḍoni jāya || 27|| शुद्ध ब्रह्माचा निश्चय। करी कल्पनेचा जय। निश्चितार्थें संशय। तुटोनि जाय॥ २८॥ śuddha brahmācā niścaya | karī kalpanecā jaya | niścitārtheṁ saṁśaya | tuṭoni jāya || 28|| मिथ्या कल्पनेचें कोडें। कैसें राहे साचापुढें। जैसें सूर्याचेनि उजेडें। नासे तम॥ २९॥ mithyā kalpaneceṁ koḍeṁ | kaiseṁ rāhe sācāpuḍheṁ | jaiseṁ sūryāceni ujeḍeṁ | nāse tama || 29|| तैसें ज्ञानाचेनि प्रकाशें। मिथ्या कल्पना हे नासे। मग हें तुटे आपैसें। द्वैतानुसंधान॥ ३०॥ taiseṁ jñānāceni prakāśeṁ | mithyā kalpanā he nāse | maga heṁ tuṭe āpaiseṁ | dvaitānusaṁdhāna || 30|| कल्पनेनें कल्पना उडे। जैसा मृगें मृग सांपडे। कां शरें शर आतुडे। आकाशमार्गीं॥ ३१॥ kalpaneneṁ kalpanā uḍe | jaisā mṛgeṁ mṛga sāṁpaḍe | kāṁ śareṁ śara ātuḍe | ākāśamārgīṁ || 31|| शुद्ध कल्पनेचें बळ। झालिया नासे शबल। हेंचि वचन प्रंजळ। सावध ऐका॥ ३२॥ śuddha kalpaneceṁ baḻa | jhāliyā nāse śabala | heṁci vacana praṁjaḻa | sāvadha aikā || 32|| शुद्ध कल्पनेची खूण। स्वयें कल्पिजे निर्गुण। स्वस्वरूपीं विस्मरण। पडोंचि नेदी॥ ३३॥ śuddha kalpanecī khūṇa | svayeṁ kalpije nirguṇa | svasvarūpīṁ vismaraṇa | paḍoṁci nedī || 33|| सदा स्वरूपानुसंधान। करी द्वैताचें निरसन। अद्वैतनिश्चयाचें ज्ञान। तेचि शुद्ध कल्पना॥ ३४॥ sadā svarūpānusaṁdhāna | karī dvaitāceṁ nirasana | advaitaniścayāceṁ jñāna | teci śuddha kalpanā || 34|| अद्वैत कल्पी ते शुद्ध। द्वैत कल्पी ते अशुद्ध। अशुद्ध तेंचि प्रसिद्ध। शबल जाणावें॥ ३५॥ advaita kalpī te śuddha | dvaita kalpī te aśuddha | aśuddha teṁci prasiddha | śabala jāṇāveṁ || 35|| शुद्ध कल्पनेचा अर्थ। अद्वैताचा निश्चितार्थ। आणि शबल ते व्यर्थ। द्वैत कल्पी॥ ३६॥ śuddha kalpanecā artha | advaitācā niścitārtha | āṇi śabala te vyartha | dvaita kalpī || 36|| अद्वैतकल्पना प्रकाशे। तेच क्षणीं द्वैत नासे। द्वैतासरिसी निरसे। शबलकल्पना॥ ३७॥ advaitakalpanā prakāśe | teca kṣaṇīṁ dvaita nāse | dvaitāsarisī nirase | śabalakalpanā || 37|| कल्पनेनें कल्पना सरे। ऐसें जाणावें चतुरें। शबल गेलियानंतरें। उरली ती शुद्ध॥ ३८॥ kalpaneneṁ kalpanā sare | aiseṁ jāṇāveṁ catureṁ | śabala geliyānaṁtareṁ | uralī tī śuddha || 38|| शुद्ध कल्पनेचें रूप। तेंचि कल्पी स्वरूप। स्वरूप कल्पितां तद्रूप। होय आपण॥ ३९॥ śuddha kalpaneceṁ rūpa | teṁci kalpī svarūpa | svarūpa kalpitāṁ tadrūpa | hoya āpaṇa || 39|| कल्पनेसी मिथ्यत्व आलें। सहजचि तद्रूप झालें। आत्मनिश्चयें नाशिलें। कल्पनेसी॥ ४०॥ kalpanesī mithyatva āleṁ | sahajaci tadrūpa jhāleṁ | ātmaniścayeṁ nāśileṁ | kalpanesī || 40|| जेचि क्षणीं निश्चय चळे। तेचि क्षणीं द्वैत उफाळे। जैसा अस्तमानीं प्रबळे। अंधकार॥ ४१॥ jeci kṣaṇīṁ niścaya caḻe | teci kṣaṇīṁ dvaita uphāḻe | jaisā astamānīṁ prabaḻe | aṁdhakāra || 41|| तैसें ज्ञान होतां मलिन। अज्ञान प्रबळे जाण। याकारणें श्रवण। अखंड असावें॥ ४२॥ taiseṁ jñāna hotāṁ malina | ajñāna prabaḻe jāṇa | yākāraṇeṁ śravaṇa | akhaṁḍa asāveṁ || 42|| आतां असो हें बोलणें जालें। आशंका फेडूं येका बोलें। जयास द्वैत भासलें। तें तूं नव्हेसी सर्वथा॥ ४३॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ jāleṁ | āśaṁkā pheḍūṁ yekā boleṁ | jayāsa dvaita bhāsaleṁ | teṁ tūṁ navhesī sarvathā || 43|| मागील आशंका फिटली। इतुकेन ही कथा संपली। पुढें वृत्ति सावध केली। पाहिजे श्रोतीं॥ ४४॥ māgīla āśaṁkā phiṭalī | itukena hī kathā saṁpalī | puḍheṁ vṛtti sāvadha kelī | pāhije śrotīṁ || 44|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके द्वैतकल्पनानिरसननिरूपणं नाम पंचमः समासः॥ ५॥ ७.५ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake dvaitakalpanānirasananirūpaṇaṁ nāma paṁcamaḥ samāsaḥ || 5|| 7.5 समास सहावा : बद्धमुक्‍तनिरूपण samāsa sahāvā : baddhamuktanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || अद्वैतब्रह्म निरूपिलें। जें कल्पनेरहित संचलें। क्षणएक तदाकार केलें। मज या निरूपणें॥ १॥ advaitabrahma nirūpileṁ | jeṁ kalpanerahita saṁcaleṁ | kṣaṇaeka tadākāra keleṁ | maja yā nirūpaṇeṁ || 1|| परी म्यां तदाकार व्हावें। ब्रह्मचि होऊन असावें। पुनः संसारास न यावें। चंचळपणें सर्वथा॥ २॥ parī myāṁ tadākāra vhāveṁ | brahmaci hoūna asāveṁ | punaḥ saṁsārāsa na yāveṁ | caṁcaḻapaṇeṁ sarvathā || 2|| कल्पनारहित जें सुख। तेथें नाहीं संसारदुःख। म्हणोनि तेंचि एक। होऊन असावें॥ ३॥ kalpanārahita jeṁ sukha | tetheṁ nāhīṁ saṁsāraduḥkha | mhaṇoni teṁci eka | hoūna asāveṁ || 3|| ब्रह्मचि होइजे श्रवणें। पुन्हां वृत्तिवरी लागे येणें। ऐसें सदा येणें जाणें। चुकेना कीं॥ ४॥ brahmaci hoije śravaṇeṁ | punhāṁ vṛttivarī lāge yeṇeṁ | aiseṁ sadā yeṇeṁ jāṇeṁ | cukenā kīṁ || 4|| मनें अंतरिक्षीं जावें। क्षणएक ब्रह्मचि व्हावें। पुन्हां तेथून कोसळावें। वृत्तिवरी मागुती॥ ५॥ maneṁ aṁtarikṣīṁ jāveṁ | kṣaṇaeka brahmaci vhāveṁ | punhāṁ tethūna kosaḻāveṁ | vṛttivarī māgutī || 5|| प्रत्यावृत्ति सैरावैरा। किती करूं येरज़ारा। पायीं लावूनियां दोरा। कीटक जैसा॥ ६॥ pratyāvṛtti sairāvairā | kitī karūṁ yerazārā | pāyīṁ lāvūniyāṁ dorā | kīṭaka jaisā || 6|| उपदेशकाळीं तदाकार। होतां पडे हें शरीर। अथवा नेणें आपपर। ऐसें झालें पाहिजे॥ ७॥ upadeśakāḻīṁ tadākāra | hotāṁ paḍe heṁ śarīra | athavā neṇeṁ āpapara | aiseṁ jhāleṁ pāhije || 7|| ऐसें नसतां जें बोलणें। तेंचि वाटे लाजिरवाणें। ब्रह्म होऊन संसार करणें। हेंही विपरीत दिसे॥ ८॥ aiseṁ nasatāṁ jeṁ bolaṇeṁ | teṁci vāṭe lājiravāṇeṁ | brahma hoūna saṁsāra karaṇeṁ | heṁhī viparīta dise || 8|| जो स्वयें ब्रह्मचि झाला। तो मागुता कैसा आला। ऐसें ज्ञान माझें मजला। प्रशस्त न वाटे॥ ९॥ jo svayeṁ brahmaci jhālā | to māgutā kaisā ālā | aiseṁ jñāna mājheṁ majalā | praśasta na vāṭe || 9|| ब्रह्मचि होऊन जावें। कां तें संसारीच असावें। दोहींकडे भरंगळावें। किती म्हणोनि॥ १०॥ brahmaci hoūna jāveṁ | kāṁ teṁ saṁsārīca asāveṁ | dohīṁkaḍe bharaṁgaḻāveṁ | kitī mhaṇoni || 10|| निरूपणीं ज्ञान प्रबळे। उठोन जातां तें मावळे। मागुता काम क्रोध खवळे। ब्रह्मरूपासी॥ ११॥ nirūpaṇīṁ jñāna prabaḻe | uṭhona jātāṁ teṁ māvaḻe | māgutā kāma krodha khavaḻe | brahmarūpāsī || 11|| ऐसा कैसा ब्रह्म झाला। दोहींकडे अंतरला। वोडगस्तपणेंचि गेला। संसार त्याचा॥ १२॥ aisā kaisā brahma jhālā | dohīṁkaḍe aṁtaralā | voḍagastapaṇeṁci gelā | saṁsāra tyācā || 12|| घेतां ब्रह्मसुखाची गोडी। संसारिक मागें वोढी। संसार करितां आवडी। ब्रह्मीं उपजे मागुती॥ १३॥ ghetāṁ brahmasukhācī goḍī | saṁsārika māgeṁ voḍhī | saṁsāra karitāṁ āvaḍī | brahmīṁ upaje māgutī || 13|| ब्रह्मसुख नेलें संसारें। संसार गेला ज्ञानद्वारें। दोहीं अपुरीं पुरें। एकही नाहीं॥ १४॥ brahmasukha neleṁ saṁsāreṁ | saṁsāra gelā jñānadvāreṁ | dohīṁ apurīṁ pureṁ | ekahī nāhīṁ || 14|| याकारणें माझें चित्त। चंचळ झालें दुश्चित। काय करणें निश्चितार्थ। एकही नाहीं॥ १५॥ yākāraṇeṁ mājheṁ citta | caṁcaḻa jhāleṁ duścita | kāya karaṇeṁ niścitārtha | ekahī nāhīṁ || 15|| ऐसा श्रोता करी विनंती। आतां रहावें कोणे रीतीं। म्हणे अखंड माझी मती। ब्रह्माकार नाहीं॥ १६॥ aisā śrotā karī vinaṁtī | ātāṁ rahāveṁ koṇe rītīṁ | mhaṇe akhaṁḍa mājhī matī | brahmākāra nāhīṁ || 16|| आतां याचें प्रत्युत्तर। वक्ता देईल सुंदर। श्रोतीं व्हावें निरुत्तर। क्षण एक आतां॥ १७॥ ātāṁ yāceṁ pratyuttara | vaktā deīla suṁdara | śrotīṁ vhāveṁ niruttara | kṣaṇa eka ātāṁ || 17|| ब्रह्मचि होऊन जे पडले। तेचि मुक्तिपदास गेले। येर ते काय बुडाले। व्यासादिक॥ १८॥ brahmaci hoūna je paḍale | teci muktipadāsa gele | yera te kāya buḍāle | vyāsādika || 18|| श्रोता विनंती करी पुढती। शुक मुक्तो वामदेवो वा हे श्रुती। दोघेचि मुक्त आदिअंतीं। बोलत असे॥ १९॥ śrotā vinaṁtī karī puḍhatī | śuka mukto vāmadevo vā he śrutī | dogheci mukta ādiaṁtīṁ | bolata ase || 19|| वेदें बद्ध केले सर्व। मुक्त शुक वामदेव। वेदवचनीं अभाव। कैसा धरावा॥ २०॥ vedeṁ baddha kele sarva | mukta śuka vāmadeva | vedavacanīṁ abhāva | kaisā dharāvā || 20|| ऐसा श्रोता वेदाधारें। देता झाला प्रत्युत्तरें। दोघेचि मुक्त अत्यादरें। प्रतिपाद्य केले॥ २१॥ aisā śrotā vedādhāreṁ | detā jhālā pratyuttareṁ | dogheci mukta atyādareṁ | pratipādya kele || 21|| वक्ता बोले याउपरी। दोघेचि मुक्त सृष्टीवरी। ऐसें बोलतां उरी। कोणास आहे॥ २२॥ vaktā bole yāuparī | dogheci mukta sṛṣṭīvarī | aiseṁ bolatāṁ urī | koṇāsa āhe || 22|| बहु ऋषि बहु मुनी। सिद्ध योगी आत्मज्ञानी। झाले पुरुष समाधानी। असंख्यात॥ २३॥ bahu ṛṣi bahu munī | siddha yogī ātmajñānī | jhāle puruṣa samādhānī | asaṁkhyāta || 23|| प्रऱ्हादनारदपराशरपुंडरीक- व्यासांबरीषशुकशौनकभीष्मदाल्भ्यान्‌। रुक्मांगदार्जुनवसिष्ठविभीषणादीन् पुण्यानिमान्परमभागवतान्स्मरामि॥ १॥ prahādanāradaparāśarapuṁḍarīka- vyāsāṁbarīṣaśukaśaunakabhīṣmadālbhyān | rukmāṁgadārjunavasiṣṭhavibhīṣaṇādīn puṇyānimānparamabhāgavatānsmarāmi || 1|| कविर्हरिरंतरिक्षः प्रबुद्धः पिप्पलायनः। आविर्होत्रोऽथ द्रुमिलश्चमसः करभाजनः॥ २॥ kavirhariraṁtarikṣaḥ prabuddhaḥ pippalāyanaḥ | āvirhotro'tha drumilaścamasaḥ karabhājanaḥ || 2|| यांहीवेगळे थोर थोर। ब्रह्मा विष्णु महेश्वर। आदिकरून दिगंबर। विदेहादिक॥ २४॥ yāṁhīvegaḻe thora thora | brahmā viṣṇu maheśvara | ādikarūna digaṁbara | videhādika || 24|| शुक वामदेव मुक्त झाले। येर हे अवघेच बुडाले। या वचनें विश्वासले। ते पढतमूर्ख॥ २५॥ śuka vāmadeva mukta jhāle | yera he avagheca buḍāle | yā vacaneṁ viśvāsale | te paḍhatamūrkha || 25|| तरी वेद कैसा बोलिला। तो काय तुम्हीं मिथ्या केला। ऐकोन वक्ता देता झाला। प्रत्युत्तर॥ २६॥ tarī veda kaisā bolilā | to kāya tumhīṁ mithyā kelā | aikona vaktā detā jhālā | pratyuttara || 26|| वेद बोलिला पूर्वपक्ष। मूर्ख तेथेंचि लावी लक्ष। साधु आणि व्युत्पन्न दक्ष। त्यांस हें न माने॥ २७॥ veda bolilā pūrvapakṣa | mūrkha tetheṁci lāvī lakṣa | sādhu āṇi vyutpanna dakṣa | tyāṁsa heṁ na māne || 27|| तथापि हें जरी मानलें। तरी वेदसामर्थ्य बुडालें। वेदाचेनि उद्धरिलें। न वचे कोणा॥ २८॥ tathāpi heṁ jarī mānaleṁ | tarī vedasāmarthya buḍāleṁ | vedāceni uddharileṁ | na vace koṇā || 28|| वेदाअंगीं सामर्थ्य नसे। तरी या वेदासि कोण पुसे। म्हणोनि वेदीं सामर्थ्य असे। जन उद्धरावया॥ २९॥ vedāaṁgīṁ sāmarthya nase | tarī yā vedāsi koṇa puse | mhaṇoni vedīṁ sāmarthya ase | jana uddharāvayā || 29|| वेदाक्षर घडे ज्यासी। तो बोलिजे पुण्यराशी। म्हणोनि वेदीं सामर्थ्यासी। काय उणें॥ ३०॥ vedākṣara ghaḍe jyāsī | to bolije puṇyarāśī | mhaṇoni vedīṁ sāmarthyāsī | kāya uṇeṁ || 30|| वेद शास्त्र पुराण। भाग्यें झालिया श्रवण। तेणें होइजे पावन। हें बोलती साधु॥ ३१॥ veda śāstra purāṇa | bhāgyeṁ jhāliyā śravaṇa | teṇeṁ hoije pāvana | heṁ bolatī sādhu || 31|| श्लोक अथवा श्लोकार्ध। नाहीं तरी श्लोकपाद। श्रवण होतां एक शब्द। नाना दोष जाती॥ ३२॥ śloka athavā ślokārdha | nāhīṁ tarī ślokapāda | śravaṇa hotāṁ eka śabda | nānā doṣa jātī || 32|| वेद शास्त्रीं पुराणीं। ऐशा वाक्यांच्या आयणी। अगाध महिमा व्यासवाणी। वदोनि गेली॥ ३३॥ veda śāstrīṁ purāṇīṁ | aiśā vākyāṁcyā āyaṇī | agādha mahimā vyāsavāṇī | vadoni gelī || 33|| एकाक्षर होतां श्रवण। तात्काळचि होइजे पावन। ऐसें ग्रंथाचें महिमान। ठायीं ठायीं बोलिलें॥ ३४॥ ekākṣara hotāṁ śravaṇa | tātkāḻaci hoije pāvana | aiseṁ graṁthāceṁ mahimāna | ṭhāyīṁ ṭhāyīṁ bolileṁ || 34|| दोहींवेगळा तिजा नुद्धरे। तरी महिमा कैंचा उरे। असो हें जाणिजे चतुरें। येरां गाथागोवी॥ ३५॥ dohīṁvegaḻā tijā nuddhare | tarī mahimā kaiṁcā ure | aso heṁ jāṇije catureṁ | yerāṁ gāthāgovī || 35|| वेद शास्त्रें पुराणें। कैशीं होती अप्रमाणें। दोघावांचूनि तिसरा कोणें। उद्धरावा॥ ३६॥ veda śāstreṁ purāṇeṁ | kaiśīṁ hotī apramāṇeṁ | doghāvāṁcūni tisarā koṇeṁ | uddharāvā || 36|| म्हणसी काष्ठ होऊनि पडिला। तोचि एक मुक्त झाला। शुक तोही अनुवादला। नाना निरूपणें॥ ३७॥ mhaṇasī kāṣṭha hoūni paḍilā | toci eka mukta jhālā | śuka tohī anuvādalā | nānā nirūpaṇeṁ || 37|| शुक मुक्त ऐसें वचन। वेद बोलिला हें प्रमाण। परी तो नव्हता अचेतन। ब्रह्माकार॥ ३८॥ śuka mukta aiseṁ vacana | veda bolilā heṁ pramāṇa | parī to navhatā acetana | brahmākāra || 38|| अचेतन ब्रह्माकार। असता शुक योगीश्वर। तरी सारासार विचार। बोलणें न घडे॥ ३९॥ acetana brahmākāra | asatā śuka yogīśvara | tarī sārāsāra vicāra | bolaṇeṁ na ghaḍe || 39|| जो ब्रह्माकार झाला। तो काष्ठ होऊन पडिला। शुक भागवत बोलिला। परीक्षितीपुढें॥ ४०॥ jo brahmākāra jhālā | to kāṣṭha hoūna paḍilā | śuka bhāgavata bolilā | parīkṣitīpuḍheṁ || 40|| निरूपण हें सारासार। बोलिला पाहिजे विचार। धांडोळावें चराचर। दृष्टांताकारणें॥ ४१॥ nirūpaṇa heṁ sārāsāra | bolilā pāhije vicāra | dhāṁḍoḻāveṁ carācara | dṛṣṭāṁtākāraṇeṁ || 41|| क्षण एक ब्रह्मचि व्हावें। क्षण एक दृश्य धांडोळावें। नाना दृष्टांतीं संपादावें। वक्तृत्वासी॥ ४२॥ kṣaṇa eka brahmaci vhāveṁ | kṣaṇa eka dṛśya dhāṁḍoḻāveṁ | nānā dṛṣṭāṁtīṁ saṁpādāveṁ | vaktṛtvāsī || 42|| असो भागवतनिरूपण। शुक बोलिला आपण। तया अंगीं बद्धपण। लावूं नये कीं॥ ४३॥ aso bhāgavatanirūpaṇa | śuka bolilā āpaṇa | tayā aṁgīṁ baddhapaṇa | lāvūṁ naye kīṁ || 43|| म्हणोनि बोलतां चालतां। निचेष्टित पडिलें नसतां। मुक्ति लाभे सायुज्यता। सद्‍गुरुबोधें॥ ४४॥ mhaṇoni bolatāṁ cālatāṁ | niceṣṭita paḍileṁ nasatāṁ | mukti lābhe sāyujyatā | sadgurubodheṁ || 44|| येक मुक्त एक नित्यमुक्त। एक जाणावे जीवन्मुक्त। येक योगी विदेहमुक्त। समाधानी॥ ४५॥ yeka mukta eka nityamukta | eka jāṇāve jīvanmukta | yeka yogī videhamukta | samādhānī || 45|| सचेतन ते जीवन्मुक्त। अचेतन ते विदेहमुक्त। दोहीवेगळे नित्यमुक्त। योगेश्वर जाणावे॥ ४६॥ sacetana te jīvanmukta | acetana te videhamukta | dohīvegaḻe nityamukta | yogeśvara jāṇāve || 46|| स्वरूपबोधें स्तब्धता। ते जाणावी तटस्थता। तटस्थता आणि स्तब्धता। हा देहसंबंध॥ ४७॥ svarūpabodheṁ stabdhatā | te jāṇāvī taṭasthatā | taṭasthatā āṇi stabdhatā | hā dehasaṁbaṁdha || 47|| येथें अनुभवासीच कारण। येर सर्व निष्कारण। तृप्ति पावावी आपण। आपुल्या स्वानुभवें॥ ४८॥ yetheṁ anubhavāsīca kāraṇa | yera sarva niṣkāraṇa | tṛpti pāvāvī āpaṇa | āpulyā svānubhaveṁ || 48|| कंठमर्याद जेविला। त्यास म्हणती भुकेला। तेणें शब्दें जाजावला। हें तों घडेना॥ ४९॥ kaṁṭhamaryāda jevilā | tyāsa mhaṇatī bhukelā | teṇeṁ śabdeṁ jājāvalā | heṁ toṁ ghaḍenā || 49|| स्वरूपीं नाहीं देह। तेथें कायसा संदेह। बद्ध मुक्त ऐसा भाव। विदेहाचकडे॥ ५०॥ svarūpīṁ nāhīṁ deha | tetheṁ kāyasā saṁdeha | baddha mukta aisā bhāva | videhācakaḍe || 50|| देहबुद्धी धरून चिंतीं। मुक्त ब्रह्मादिक नव्हेती। तेथें शुकाची कोण गती। मुक्तपणाची॥ ५१॥ dehabuddhī dharūna ciṁtīṁ | mukta brahmādika navhetī | tetheṁ śukācī koṇa gatī | muktapaṇācī || 51|| मुक्तपण हेंचि बद्ध। मुक्त बद्ध हें अबद्ध। स्वस्वरूप स्वतःसिद्ध। बद्ध ना मुक्त॥ ५२॥ muktapaṇa heṁci baddha | mukta baddha heṁ abaddha | svasvarūpa svataḥsiddha | baddha nā mukta || 52|| मुक्तपणाची पोटीं शिळा। बांधतां जाइजे पाताळा। देहबुद्धीची अर्गळा। स्वरूपीं न संटे॥ ५३॥ muktapaṇācī poṭīṁ śiḻā | bāṁdhatāṁ jāije pātāḻā | dehabuddhīcī argaḻā | svarūpīṁ na saṁṭe || 53|| मीपणापासून सुटला। तोचि एक मुक्त जाहला। मुका अथवा बोलिला। तरी तो मुक्त॥ ५४॥ mīpaṇāpāsūna suṭalā | toci eka mukta jāhalā | mukā athavā bolilā | tarī to mukta || 54|| जयास बांधावें तें वाव। तेथें कैंचा मुक्तभाव। पाहों जातां सकळ वाव। गुणवार्ता॥ ५५॥ jayāsa bāṁdhāveṁ teṁ vāva | tetheṁ kaiṁcā muktabhāva | pāhoṁ jātāṁ sakaḻa vāva | guṇavārtā || 55|| बद्धो मुक्त इति व्याख्या गुणतो न मे वस्तुतः। गुणस्य मायामूलत्वान्न मे मोक्षो न बंधनम्‌॥ १॥ baddho mukta iti vyākhyā guṇato na me vastutaḥ | guṇasya māyāmūlatvānna me mokṣo na baṁdhanam || 1|| तत्त्वज्ञाता परमशुद्ध। तयासि नाहीं मुक्त बद्ध। मुक्त बद्ध हा विनोद। मायागुणें॥ ५६॥ tattvajñātā paramaśuddha | tayāsi nāhīṁ mukta baddha | mukta baddha hā vinoda | māyāguṇeṁ || 56|| जेथें नाम रूप हें सरे। तेथें मुक्तपण कैंचें उरे। मुक्त बद्ध हें विसरे। विसरपणेंशीं॥ ५७॥ jetheṁ nāma rūpa heṁ sare | tetheṁ muktapaṇa kaiṁceṁ ure | mukta baddha heṁ visare | visarapaṇeṁśīṁ || 57|| बद्ध मुक्त झाला कोण। ऐसा श्रोता करी प्रश्न। बाधक जाणावें मीपण। धर्त्यास बाधी॥ ५८॥ baddha mukta jhālā koṇa | aisā śrotā karī praśna | bādhaka jāṇāveṁ mīpaṇa | dhartyāsa bādhī || 58|| एवं हा अवघा श्रम। अहंतेचा जाण भ्रम। मायातीत जो विश्राम। सेविला नाहीं॥ ५९॥ evaṁ hā avaghā śrama | ahaṁtecā jāṇa bhrama | māyātīta jo viśrāma | sevilā nāhīṁ || 59|| असो बद्धता आणि मुक्तता। आली कल्पनेच्या माथां। ते कल्पना तरी तत्त्वतां। साच आहे॥ ६०॥ aso baddhatā āṇi muktatā | ālī kalpanecyā māthāṁ | te kalpanā tarī tattvatāṁ | sāca āhe || 60|| म्हणोनि हें मृगजळ। माया नाथिलें आभाळ। स्वप्न मिथ्या तात्काळ। जागृतीस होय॥ ६१॥ mhaṇoni heṁ mṛgajaḻa | māyā nāthileṁ ābhāḻa | svapna mithyā tātkāḻa | jāgṛtīsa hoya || 61|| स्वप्नीं बद्ध मुक्त झाला। तो जागृतीस नाहीं आला। कैंचा कोण काय झाला। कांहीं कळेना॥ ६२॥ svapnīṁ baddha mukta jhālā | to jāgṛtīsa nāhīṁ ālā | kaiṁcā koṇa kāya jhālā | kāṁhīṁ kaḻenā || 62|| म्हणोन मुक्त विश्वजन। जयांस झालें आत्मज्ञान। शुद्धज्ञानें मुक्तपण। समूळ वाव॥ ६३॥ mhaṇona mukta viśvajana | jayāṁsa jhāleṁ ātmajñāna | śuddhajñāneṁ muktapaṇa | samūḻa vāva || 63|| बद्ध मुक्त हा संदेह। धरी कल्पनेचा देह। साधु सदा निःसंदेह। देहातीत वस्तु॥ ६४॥ baddha mukta hā saṁdeha | dharī kalpanecā deha | sādhu sadā niḥsaṁdeha | dehātīta vastu || 64|| आतां असो हें पुढती। पुढें रहावें कोणें रीतीं। तेंचि निरूपण श्रोतीं। सावध परिसावें॥ ६५॥ ātāṁ aso heṁ puḍhatī | puḍheṁ rahāveṁ koṇeṁ rītīṁ | teṁci nirūpaṇa śrotīṁ | sāvadha parisāveṁ || 65|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके बद्धमुक्तनिरूपणं नाम षष्ठः समासः॥ ६॥ ७.६ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake baddhamuktanirūpaṇaṁ nāma ṣaṣṭhaḥ samāsaḥ || 6|| 7.6 समास सातवा : साधनप्रतिष्ठानिरूपण samāsa sātavā : sādhanapratiṣṭhānirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || वस्तूसि जरी कल्पावें। तरी ते निर्विकल्प स्वभावें। तेथें कल्पनेच्या नावें। शून्याकार॥ १॥ vastūsi jarī kalpāveṁ | tarī te nirvikalpa svabhāveṁ | tetheṁ kalpanecyā nāveṁ | śūnyākāra || 1|| तथापि कल्पूं जातां। न ये कल्पनेच्या हाता। ओळखी ठायीं न पडे चित्ता। भ्रंश पडे॥ २॥ tathāpi kalpūṁ jātāṁ | na ye kalpanecyā hātā | oḻakhī ṭhāyīṁ na paḍe cittā | bhraṁśa paḍe || 2|| कांहीं दृष्टीस न दिसे। मनास तेही न भासे। न भासे न दिसे। कैंसें ओळखावें॥ ३॥ kāṁhīṁ dṛṣṭīsa na dise | manāsa tehī na bhāse | na bhāse na dise | kaiṁseṁ oḻakhāveṁ || 3|| पाहों जातां निराकार। मनासि पडे शून्याकार। कल्पूं जातां अंधकार। भरला वाटे॥ ४॥ pāhoṁ jātāṁ nirākāra | manāsi paḍe śūnyākāra | kalpūṁ jātāṁ aṁdhakāra | bharalā vāṭe || 4|| कल्पूं जातां वाटे काळें। परी ते काळें ना पिंवळें। आरक्त निळें ना ढवळें। वर्णरहित॥ ५॥ kalpūṁ jātāṁ vāṭe kāḻeṁ | parī te kāḻeṁ nā piṁvaḻeṁ | ārakta niḻeṁ nā ḍhavaḻeṁ | varṇarahita || 5|| जयास वर्णव्यक्ति नसे। भासाहूनि अनारिसें। रूपचि नाहीं कैसें। ओळखावें॥ ६॥ jayāsa varṇavyakti nase | bhāsāhūni anāriseṁ | rūpaci nāhīṁ kaiseṁ | oḻakhāveṁ || 6|| न दिसतां ओळखण। किती धरावी आपण। हें तों श्रमासीच कारण। होत असे॥ ७॥ na disatāṁ oḻakhaṇa | kitī dharāvī āpaṇa | heṁ toṁ śramāsīca kāraṇa | hota ase || 7|| जो निर्गुण गुणातीत। जो अदृश्य अव्यक्त। जो अचिंत्य चिंतनातीत। परमपुरुष॥ ८॥ jo nirguṇa guṇātīta | jo adṛśya avyakta | jo aciṁtya ciṁtanātīta | paramapuruṣa || 8|| अचिंत्याव्यक्तरूपाय निर्गुणाय गुणात्मने। समस्तजगदाधारमूर्तये ब्रह्मणे नमः॥ १॥ aciṁtyāvyaktarūpāya nirguṇāya guṇātmane | samastajagadādhāramūrtaye brahmaṇe namaḥ || 1|| अचिंत्य तें चिंतावें। अव्यक्तास आठवावें। निर्गुणास ओळखावें। कोणेपरी॥ ९॥ aciṁtya teṁ ciṁtāveṁ | avyaktāsa āṭhavāveṁ | nirguṇāsa oḻakhāveṁ | koṇeparī || 9|| जें दृष्टीसचि न पडे। जें मनासही नातुडे। तया कैसें पाहणें घडे। निर्गुणासी॥ १०॥ jeṁ dṛṣṭīsaci na paḍe | jeṁ manāsahī nātuḍe | tayā kaiseṁ pāhaṇeṁ ghaḍe | nirguṇāsī || 10|| असंगाचा संग धरणें। निरवलंबीं वास करणें। निःशब्दासी अनुवादणें। कोणेपरी॥ ११॥ asaṁgācā saṁga dharaṇeṁ | niravalaṁbīṁ vāsa karaṇeṁ | niḥśabdāsī anuvādaṇeṁ | koṇeparī || 11|| अचिंत्यासि चिंतूं जातां। निर्विकल्पासि कल्पितां। अद्वैताचें ध्यान करितां। द्वैतचि उठे॥ १२॥ aciṁtyāsi ciṁtūṁ jātāṁ | nirvikalpāsi kalpitāṁ | advaitāceṁ dhyāna karitāṁ | dvaitaci uṭhe || 12|| आतां ध्यानचि सांडावें। अनुसंधान तें मोडावें। तरी मागुतें पडावें। महासंशयीं॥ १३॥ ātāṁ dhyānaci sāṁḍāveṁ | anusaṁdhāna teṁ moḍāveṁ | tarī māguteṁ paḍāveṁ | mahāsaṁśayīṁ || 13|| द्वैताच्या भेणें अंतरीं। वस्तु न पाहिजे तरी। तेणें समाधाना उरी। कदा असेचिना॥ १४॥ dvaitācyā bheṇeṁ aṁtarīṁ | vastu na pāhije tarī | teṇeṁ samādhānā urī | kadā asecinā || 14|| सवे लावितां सवे पडे। सवे पडतां वस्तु आतुडे। नित्यानित्यविचारें घडे। समाधान॥ १५॥ save lāvitāṁ save paḍe | save paḍatāṁ vastu ātuḍe | nityānityavicāreṁ ghaḍe | samādhāna || 15|| वस्तु चिंतितां द्वैत उपजे। सोडी करितां कांहींच नुमजे। शून्यत्वें संदेहीं पडिजे। विवेकेंविण॥ १६॥ vastu ciṁtitāṁ dvaita upaje | soḍī karitāṁ kāṁhīṁca numaje | śūnyatveṁ saṁdehīṁ paḍije | vivekeṁviṇa || 16|| म्हणोनि विवेक धरावा। ज्ञानें प्रपंच सारावा। अहंभाव ओसरावा। परी तो ओसरेना॥ १७॥ mhaṇoni viveka dharāvā | jñāneṁ prapaṁca sārāvā | ahaṁbhāva osarāvā | parī to osarenā || 17|| परब्रह्म तें अद्वैत। कल्पितांच उठे द्वैत। तेथें हेतु आणि दृष्टांत। कांहींच न चले॥ १८॥ parabrahma teṁ advaita | kalpitāṁca uṭhe dvaita | tetheṁ hetu āṇi dṛṣṭāṁta | kāṁhīṁca na cale || 18|| तें आठवितां विसरिजे। कां तें विसरोन आठविजे। जाणोनियां नेणिजे। परब्रह्म तें॥ १९॥ teṁ āṭhavitāṁ visarije | kāṁ teṁ visarona āṭhavije | jāṇoniyāṁ neṇije | parabrahma teṁ || 19|| त्यास न भेटतां होय भेटी। भेटों जातां पडे तुटी। ऐसी हे नवल गोष्टी। मुकेपणाची॥ २०॥ tyāsa na bheṭatāṁ hoya bheṭī | bheṭoṁ jātāṁ paḍe tuṭī | aisī he navala goṣṭī | mukepaṇācī || 20|| तें साधूं जातां साधवेना। नातरी सोडितां सुटेना। लागला संबंध तुटेना। निरंतर॥ २१॥ teṁ sādhūṁ jātāṁ sādhavenā | nātarī soḍitāṁ suṭenā | lāgalā saṁbaṁdha tuṭenā | niraṁtara || 21|| तें असतचि सदा असे। नातरी पाहतां दुराशे। न पाहतां प्रकाशे। जेथें तेथें॥ २२॥ teṁ asataci sadā ase | nātarī pāhatāṁ durāśe | na pāhatāṁ prakāśe | jetheṁ tetheṁ || 22|| जेथें अपाय तेथें उपाय। आणि उपाय तोचि अपाय। हें अनुभवेंविण काय। उमजों जाणे॥ २३॥ jetheṁ apāya tetheṁ upāya | āṇi upāya toci apāya | heṁ anubhaveṁviṇa kāya | umajoṁ jāṇe || 23|| तें नुमजतांचि उमजे। उमजोन कांहींच नुमजे। तें वृत्तिविण पाविजे। निवृत्तिपद॥ २४॥ teṁ numajatāṁci umaje | umajona kāṁhīṁca numaje | teṁ vṛttiviṇa pāvije | nivṛttipada || 24|| तें ध्यानीं धरितां नये। चिंतनीं चिंतावें तें काये। मनामध्यें न समाये। परब्रह्म तें॥ २५॥ teṁ dhyānīṁ dharitāṁ naye | ciṁtanīṁ ciṁtāveṁ teṁ kāye | manāmadhyeṁ na samāye | parabrahma teṁ || 25|| त्यास उपमे द्यावें जळ। तरी तें निर्मळ निश्चळ। विश्व बुडालें सकळ। परी तें कोरडेंचि असे॥ २६॥ tyāsa upame dyāveṁ jaḻa | tarī teṁ nirmaḻa niścaḻa | viśva buḍāleṁ sakaḻa | parī teṁ koraḍeṁci ase || 26|| नव्हे प्रकाशासारिखें। अथवा नव्हे काळोखें। आतां तें कासयासारिखें। सांगावें हो॥ २७॥ navhe prakāśāsārikheṁ | athavā navhe kāḻokheṁ | ātāṁ teṁ kāsayāsārikheṁ | sāṁgāveṁ ho || 27|| ऐसें ब्रह्म निरंजन। कदा नव्हे दृश्यमान। लावावें तें अनुसंधान। कोणे परी॥ २८॥ aiseṁ brahma niraṁjana | kadā navhe dṛśyamāna | lāvāveṁ teṁ anusaṁdhāna | koṇe parī || 28|| अनुसंधान लावूं जातां। कांहीं नाहीं वाटे आतां। नेणे मनाचिये माथां। संदेह वाजे॥ २९॥ anusaṁdhāna lāvūṁ jātāṁ | kāṁhīṁ nāhīṁ vāṭe ātāṁ | neṇe manāciye māthāṁ | saṁdeha vāje || 29|| लटिकेंचि काय पहावें। कोठें जाऊन रहावें। अभाव घेतला जीवें। सत्यस्वरूपाचा॥ ३०॥ laṭikeṁci kāya pahāveṁ | koṭheṁ jāūna rahāveṁ | abhāva ghetalā jīveṁ | satyasvarūpācā || 30|| अभावचि म्हणों सत्य। तरी वेद शास्त्रें कैसें मिथ्य। आणि व्यासादिकांचें कृत्य। वाउगें नव्हे॥ ३१॥ abhāvaci mhaṇoṁ satya | tarī veda śāstreṁ kaiseṁ mithya | āṇi vyāsādikāṁceṁ kṛtya | vāugeṁ navhe || 31|| म्हणोनि मिथ्या म्हणतां नये। बहुत ज्ञानाचे उपाय। बहुतीं निर्मिलीं तें काय। मिथ्या म्हणावें॥ ३२॥ mhaṇoni mithyā mhaṇatāṁ naye | bahuta jñānāce upāya | bahutīṁ nirmilīṁ teṁ kāya | mithyā mhaṇāveṁ || 32|| अद्वैतज्ञानाचा उपदेश। गुरुगीता तो महेश। सांगतां होय पार्वतीस। महाज्ञान॥ ३३॥ advaitajñānācā upadeśa | gurugītā to maheśa | sāṁgatāṁ hoya pārvatīsa | mahājñāna || 33|| अवधूत गीता केली। गोरक्षास निरूपिली। ते अवधूतगीता बोलिली। ज्ञानमार्ग॥ ३४॥ avadhūta gītā kelī | gorakṣāsa nirūpilī | te avadhūtagītā bolilī | jñānamārga || 34|| विष्णु होऊन राजहंस। विधीस केला उपदेश। ते हंसगीता जगदीश। बोलिला स्वमुखें॥ ३५॥ viṣṇu hoūna rājahaṁsa | vidhīsa kelā upadeśa | te haṁsagītā jagadīśa | bolilā svamukheṁ || 35|| ब्रह्मा नारदातें उपदेशित। चतुःश्लोकी भागवत। पुढें व्यासमुखें बहुत। विस्तारलें॥ ३६॥ brahmā nāradāteṁ upadeśita | catuḥślokī bhāgavata | puḍheṁ vyāsamukheṁ bahuta | vistāraleṁ || 36|| वासिष्ठसार वसिष्ठ ऋषी। सांगता झाला रघुनाथासी। कृष्ण सांगे अर्जुनासी। सप्तश्लोकी गीता॥ ३७॥ vāsiṣṭhasāra vasiṣṭha ṛṣī | sāṁgatā jhālā raghunāthāsī | kṛṣṇa sāṁge arjunāsī | saptaślokī gītā || 37|| ऐसें सांगावें तें किती। बहुत ऋषि बोलिले बहुतीं। अद्वैतज्ञान आदि अंतीं। सत्यचि असे॥ ३८॥ aiseṁ sāṁgāveṁ teṁ kitī | bahuta ṛṣi bolile bahutīṁ | advaitajñāna ādi aṁtīṁ | satyaci ase || 38|| म्हणोन मिथ्या आत्मज्ञान। म्हणतां पाविजे पतन। प्रज्ञेरहित ते जन। तयांस हें कळेना॥ ३९॥ mhaṇona mithyā ātmajñāna | mhaṇatāṁ pāvije patana | prajñerahita te jana | tayāṁsa heṁ kaḻenā || 39|| जेथें शेषाची प्रज्ञा मंदली। श्रुतीस मौनमुद्रा पडिली। जाणपणें न वचे वदली। स्वरूपस्थिती॥ ४०॥ jetheṁ śeṣācī prajñā maṁdalī | śrutīsa maunamudrā paḍilī | jāṇapaṇeṁ na vace vadalī | svarūpasthitī || 40|| आपणास नुमजे बरवें। म्हणोनि मिथ्या कैसें करावें। नातरी सुदृढ धरावें। सद्गुरुमुखें॥ ४१॥ āpaṇāsa numaje baraveṁ | mhaṇoni mithyā kaiseṁ karāveṁ | nātarī sudṛḍha dharāveṁ | sadgurumukheṁ || 41|| मिथ्या तेंचि सत्य झालें। सत्य असोनि मिथ्या केलें। संदेहसागरीं बुडालें। अकस्मात मन॥ ४२॥ mithyā teṁci satya jhāleṁ | satya asoni mithyā keleṁ | saṁdehasāgarīṁ buḍāleṁ | akasmāta mana || 42|| मनास कल्पायाची सवे। मनें कल्पिलें तें नव्हे। तेणें गुणें संदेह धांवे। मीपणाचेनि पंथें॥ ४३॥ manāsa kalpāyācī save | maneṁ kalpileṁ teṁ navhe | teṇeṁ guṇeṁ saṁdeha dhāṁve | mīpaṇāceni paṁtheṁ || 43|| तरी तो पंथचि मोडावा। मग परमात्मा जोडावा। समूळ संदेह तोडावा। साधूचेनि संगतीं॥ ४४॥ tarī to paṁthaci moḍāvā | maga paramātmā joḍāvā | samūḻa saṁdeha toḍāvā | sādhūceni saṁgatīṁ || 44|| मीपण शस्त्रें तुटेना। मीपण फोडितां फुटेना। मीपण सोडितां सुटेना। कांहीं केल्या॥ ४५॥ mīpaṇa śastreṁ tuṭenā | mīpaṇa phoḍitāṁ phuṭenā | mīpaṇa soḍitāṁ suṭenā | kāṁhīṁ kelyā || 45|| मीपणें वस्तु नाकळे। मीपणें भक्ति मावळे। मीपणें शक्ति गळे। वैराग्याची॥ ४६॥ mīpaṇeṁ vastu nākaḻe | mīpaṇeṁ bhakti māvaḻe | mīpaṇeṁ śakti gaḻe | vairāgyācī || 46|| मीपणें प्रपंच न घडे। मीपणें परमार्थ बुडे। मीपणें सकळही उडे। यश कीर्ति प्रताप॥ ४७॥ mīpaṇeṁ prapaṁca na ghaḍe | mīpaṇeṁ paramārtha buḍe | mīpaṇeṁ sakaḻahī uḍe | yaśa kīrti pratāpa || 47|| मीपणें मैत्री तुटे। मीपणें प्रीति आटे। मीपणें लिगटे। अभिमान अंगीं॥ ४८॥ mīpaṇeṁ maitrī tuṭe | mīpaṇeṁ prīti āṭe | mīpaṇeṁ ligaṭe | abhimāna aṁgīṁ || 48|| मीपणें विकल्प उठे। मीपणें कलह सुटे। मीपणें संमोह फुटे। ऐक्यतेचा॥ ४९॥ mīpaṇeṁ vikalpa uṭhe | mīpaṇeṁ kalaha suṭe | mīpaṇeṁ saṁmoha phuṭe | aikyatecā || 49|| मीपण कोणासीच न साहे। तें भगवंतीं कैसेनि साहे। म्हणून मीपण सांडून राहे। तोचि समाधानी॥ ५०॥ mīpaṇa koṇāsīca na sāhe | teṁ bhagavaṁtīṁ kaiseni sāhe | mhaṇūna mīpaṇa sāṁḍūna rāhe | toci samādhānī || 50|| मीपण कैसें त्यागावें। ब्रह्म कैसें अनुभवावें। समाधान कैसें पावावें। निःसंगपणें॥ ५१॥ mīpaṇa kaiseṁ tyāgāveṁ | brahma kaiseṁ anubhavāveṁ | samādhāna kaiseṁ pāvāveṁ | niḥsaṁgapaṇeṁ || 51|| मीपण जाणोनि त्यागावें। ब्रह्म होऊन अनुभवावें। समाधान तें पावावें। निःसंगपणे॥ ५२॥ mīpaṇa jāṇoni tyāgāveṁ | brahma hoūna anubhavāveṁ | samādhāna teṁ pāvāveṁ | niḥsaṁgapaṇe || 52|| आणीक एक समाधान। मीपणेंविण साधन। करूं जाणे तोचि धन्य। समाधानी॥ ५३॥ āṇīka eka samādhāna | mīpaṇeṁviṇa sādhana | karūṁ jāṇe toci dhanya | samādhānī || 53|| मी ब्रह्मचि झालों स्वतां। साधन करील कोण आतां। ऐसें मनीं कल्पूं जातां। कल्पनाचि उठे॥ ५४॥ mī brahmaci jhāloṁ svatāṁ | sādhana karīla koṇa ātāṁ | aiseṁ manīṁ kalpūṁ jātāṁ | kalpanāci uṭhe || 54|| ब्रह्मीं कल्पना न साहे। तेचि तेथें उभी राहे। तयेसी शोधूनि पाहे। तोचि साधु॥ ५५॥ brahmīṁ kalpanā na sāhe | teci tetheṁ ubhī rāhe | tayesī śodhūni pāhe | toci sādhu || 55|| निर्विकल्पासि कल्पावें। परी कल्पिलें तें आपण न व्हावें। मीपणास त्यागावें। येणें रीतीं॥ ५६॥ nirvikalpāsi kalpāveṁ | parī kalpileṁ teṁ āpaṇa na vhāveṁ | mīpaṇāsa tyāgāveṁ | yeṇeṁ rītīṁ || 56|| ब्रह्मविद्येच्या लपणीं। कांहींच न व्हावें असोनी। दक्ष आणि समाधानी। तोचि हें जाणें॥ ५७॥ brahmavidyecyā lapaṇīṁ | kāṁhīṁca na vhāveṁ asonī | dakṣa āṇi samādhānī | toci heṁ jāṇeṁ || 57|| जयास आपण कल्पावें। तेंचि आपण स्वभावें। येथें कल्पनेच्या नांवें। शून्य आलें॥ ५८॥ jayāsa āpaṇa kalpāveṁ | teṁci āpaṇa svabhāveṁ | yetheṁ kalpanecyā nāṁveṁ | śūnya āleṁ || 58|| पदींहून चळों नये। करावे साधनउपाये। तरीच सांपडे सोये। अलिप्तपणाची॥ ५९॥ padīṁhūna caḻoṁ naye | karāve sādhanaupāye | tarīca sāṁpaḍe soye | aliptapaṇācī || 59|| राजा राजपदीं असतां। उगीच चाले सर्व सत्ता। साध्यचि होऊन तत्त्वतां। साधन करावें॥ ६०॥ rājā rājapadīṁ asatāṁ | ugīca cāle sarva sattā | sādhyaci hoūna tattvatāṁ | sādhana karāveṁ || 60|| साधन आलें देहाच्या माथां। आपण देह नव्हे सर्वथा। ऐसा करून अकर्ता। सहजचि आहे॥ ६१॥ sādhana āleṁ dehācyā māthāṁ | āpaṇa deha navhe sarvathā | aisā karūna akartā | sahajaci āhe || 61|| देह आपण ऐसें कल्पावें। तरीच साधन त्यागावें। देहातीत असतां स्वभावें। देह कैंचा॥ ६२॥ deha āpaṇa aiseṁ kalpāveṁ | tarīca sādhana tyāgāveṁ | dehātīta asatāṁ svabhāveṁ | deha kaiṁcā || 62|| ना तें साधन ना तें देह। आपण आपला निःसंदेह। देहींच असोन विदेह। स्थिति ऐशी॥ ६३॥ nā teṁ sādhana nā teṁ deha | āpaṇa āpalā niḥsaṁdeha | dehīṁca asona videha | sthiti aiśī || 63|| साधनेंविण ब्रह्म होतां। लागों पाहे देहममता। आळस प्रबळे तत्त्वतां। ब्रह्मज्ञानमिसें॥ ६४॥ sādhaneṁviṇa brahma hotāṁ | lāgoṁ pāhe dehamamatā | āḻasa prabaḻe tattvatāṁ | brahmajñānamiseṁ || 64|| परमार्थमिसें अर्थ जागे। ध्यानमिसें निद्रा लागे। मुक्तिमिसें दोष भोगे। अनर्गळता॥ ६५॥ paramārthamiseṁ artha jāge | dhyānamiseṁ nidrā lāge | muktimiseṁ doṣa bhoge | anargaḻatā || 65|| निरूपणमिसें निंदा घडे। संवादमिसें विवाद पडे। उपाधिमिसें येऊन जडे। अभिमान अंगीं॥ ६६॥ nirūpaṇamiseṁ niṁdā ghaḍe | saṁvādamiseṁ vivāda paḍe | upādhimiseṁ yeūna jaḍe | abhimāna aṁgīṁ || 66|| तैसा ब्रह्मज्ञानमिसें। आळस अंतरीं प्रवेशे। म्हणे साधनाचें पिसें। काय करावें॥ ६७॥ taisā brahmajñānamiseṁ | āḻasa aṁtarīṁ praveśe | mhaṇe sādhanāceṁ piseṁ | kāya karāveṁ || 67|| किं करोमि क्व गच्छामि किं गृह्णामि त्यजामि किम्‌। आत्मना पूरितं सर्वं महाकल्पांबुना यथा॥ १॥ kiṁ karomi kva gacchāmi kiṁ gṛhṇāmi tyajāmi kim | ātmanā pūritaṁ sarvaṁ mahākalpāṁbunā yathā || 1|| वचन आधारीं लाविलें। जैसें शस्त्र फिरविलें। स्वतां हाणोनि घेतलें। जयापरी॥ ६८॥ vacana ādhārīṁ lāvileṁ | jaiseṁ śastra phiravileṁ | svatāṁ hāṇoni ghetaleṁ | jayāparī || 68|| तैसा उपायाचा अपाय। विपरीतपणें स्वहित जाय। साधन सोडितां होय। मुक्तपणें बद्ध॥ ६९॥ taisā upāyācā apāya | viparītapaṇeṁ svahita jāya | sādhana soḍitāṁ hoya | muktapaṇeṁ baddha || 69|| साधन करितांच सिद्धपण। हातींचें जाईल निघोन। तेणेंगुणें साधन। करूंच नावडे॥ ७०॥ sādhana karitāṁca siddhapaṇa | hātīṁceṁ jāīla nighona | teṇeṁguṇeṁ sādhana | karūṁca nāvaḍe || 70|| लोक म्हणती हा साधक। हेचि लज्जा वाटे एक। साधन करिती ब्रह्मादिक। हें ठाउकें नाहीं॥ ७१॥ loka mhaṇatī hā sādhaka | heci lajjā vāṭe eka | sādhana karitī brahmādika | heṁ ṭhāukeṁ nāhīṁ || 71|| आतां असो हे अविद्या। अभ्याससारिणी विद्या। अभ्यासें पाविजे आद्या। पूर्ण ब्रह्म॥ ७२॥ ātāṁ aso he avidyā | abhyāsasāriṇī vidyā | abhyāseṁ pāvije ādyā | pūrṇa brahma || 72|| अभ्यास करावा कवण। ऐसा श्रोता करी प्रश्न। परमार्थाचें साधन। बोलिलें पाहिजे॥ ७३॥ abhyāsa karāvā kavaṇa | aisā śrotā karī praśna | paramārthāceṁ sādhana | bolileṁ pāhije || 73|| याचें उत्तर श्रोतयासी। दिधलें पुढियलें समासीं। निरूपिलें साधनासी। परमार्थाच्या॥ ७४॥ yāceṁ uttara śrotayāsī | didhaleṁ puḍhiyaleṁ samāsīṁ | nirūpileṁ sādhanāsī | paramārthācyā || 74|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके साधनप्रतिष्ठानिरूपणं नाम सप्तमः समासः॥ ७॥ ७.७ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake sādhanapratiṣṭhānirūpaṇaṁ nāma saptamaḥ samāsaḥ || 7|| 7.7 समास आठवा : श्रवणनिरूपण samāsa āṭhavā : śravaṇanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || ऐक परमार्थाचें साधन। जेणें होय समाधान। तें तूं जाण गा श्रवण। निश्चयेंसीं॥ १॥ aika paramārthāceṁ sādhana | jeṇeṁ hoya samādhāna | teṁ tūṁ jāṇa gā śravaṇa | niścayeṁsīṁ || 1|| श्रवणें आतुडे भक्ती। श्रवणें उद्भवे विरक्ती। श्रवणें तुटे आसक्ती। विषयांची॥ २॥ śravaṇeṁ ātuḍe bhaktī | śravaṇeṁ udbhave viraktī | śravaṇeṁ tuṭe āsaktī | viṣayāṁcī || 2|| श्रवणें घडे चित्तशुद्धी। श्रवणें होय दृढ बुद्धी। श्रवणें तुटे उपाधी। अभिमानाची॥ ३॥ śravaṇeṁ ghaḍe cittaśuddhī | śravaṇeṁ hoya dṛḍha buddhī | śravaṇeṁ tuṭe upādhī | abhimānācī || 3|| श्रवणें निश्चयो घडे। श्रवणें ममता मोडे। श्रवणें अंतरीं जोडे। समाधान॥ ४॥ śravaṇeṁ niścayo ghaḍe | śravaṇeṁ mamatā moḍe | śravaṇeṁ aṁtarīṁ joḍe | samādhāna || 4|| श्रवणें आशंका फिटे। श्रवणें संशयो तुटे। श्रवण होतां पालटे। पूर्वगुण आपुला॥ ५॥ śravaṇeṁ āśaṁkā phiṭe | śravaṇeṁ saṁśayo tuṭe | śravaṇa hotāṁ pālaṭe | pūrvaguṇa āpulā || 5|| श्रवणें आवरे मन। श्रवणें घडे समाधान। श्रवणें तुटे बंधन। देहबुद्धीचें॥ ६॥ śravaṇeṁ āvare mana | śravaṇeṁ ghaḍe samādhāna | śravaṇeṁ tuṭe baṁdhana | dehabuddhīceṁ || 6|| श्रवणें मीपण जाये। श्रवणें धोका न ये। श्रवणें नाना अपाये। भस्म होती॥ ७॥ śravaṇeṁ mīpaṇa jāye | śravaṇeṁ dhokā na ye | śravaṇeṁ nānā apāye | bhasma hotī || 7|| श्रवणें होय कार्यसिद्धि। श्रवणें लागे समाधी। श्रवणें घडे सर्व सिद्धी। समाधानासी॥ ८॥var साधनांची सत्संगावरी श्रवण। तेणें कळे निरूपण। श्रवणें होईजे आपण। तदाकार॥ ९॥ śravaṇeṁ hoya kāryasiddhi | śravaṇeṁ lāge samādhī | śravaṇeṁ ghaḍe sarva siddhī | samādhānāsī || 8||var sādhanāṁcī satsaṁgāvarī śravaṇa | teṇeṁ kaḻe nirūpaṇa | śravaṇeṁ hoīje āpaṇa | tadākāra || 9|| श्रवणें प्रबोध वाढे। श्रवणें प्रज्ञा चढे। श्रवणें विषयांचे वोढे। तुटोन जाती॥ १०॥ śravaṇeṁ prabodha vāḍhe | śravaṇeṁ prajñā caḍhe | śravaṇeṁ viṣayāṁce voḍhe | tuṭona jātī || 10|| श्रवणें विचार कळे। श्रवणें ज्ञान हें प्रबळे। श्रवणें वस्तु निवळे। साधकांसी॥ ११॥ śravaṇeṁ vicāra kaḻe | śravaṇeṁ jñāna heṁ prabaḻe | śravaṇeṁ vastu nivaḻe | sādhakāṁsī || 11|| श्रवणें सद्बुद्धि लागे। श्रवणें विवेक जागे। श्रवणें मन हें मागे। भगवंतासी॥ १२॥ śravaṇeṁ sadbuddhi lāge | śravaṇeṁ viveka jāge | śravaṇeṁ mana heṁ māge | bhagavaṁtāsī || 12|| श्रवणें कुसंग तुटे। श्रवणें काम ओहटे। श्रवणें धोका आटे। एकसरां॥ १३॥ śravaṇeṁ kusaṁga tuṭe | śravaṇeṁ kāma ohaṭe | śravaṇeṁ dhokā āṭe | ekasarāṁ || 13|| श्रवणें मोह नासे। श्रवणें स्फूर्ति प्रकाशे। श्रवणें सद्वस्तु भासे। निश्चयात्मक॥ १४॥ śravaṇeṁ moha nāse | śravaṇeṁ sphūrti prakāśe | śravaṇeṁ sadvastu bhāse | niścayātmaka || 14|| श्रवणें होय उत्तम गती। श्रवणें आतुडे शांती। श्रवणें पाविजे निवृत्ती। अचळपद॥ १५॥ śravaṇeṁ hoya uttama gatī | śravaṇeṁ ātuḍe śāṁtī | śravaṇeṁ pāvije nivṛttī | acaḻapada || 15|| श्रवणा-ऐसें सार नाहीं। श्रवणें घडे सर्व कांहीं। भवनदीच्या प्रवाहीं। तरणोपाय श्रवणें॥ १६॥ śravaṇā-aiseṁ sāra nāhīṁ | śravaṇeṁ ghaḍe sarva kāṁhīṁ | bhavanadīcyā pravāhīṁ | taraṇopāya śravaṇeṁ || 16|| श्रवण भजनाचा आरंभ। श्रवण सर्वीं सर्वारंभ। श्रवणें होय स्वयंभ। सर्व कांहीं॥ १७॥ śravaṇa bhajanācā āraṁbha | śravaṇa sarvīṁ sarvāraṁbha | śravaṇeṁ hoya svayaṁbha | sarva kāṁhīṁ || 17|| प्रवृत्ति अथवा निवृत्ति। श्रवणेंविण न घडे प्राप्ती। हे तों सकळांस प्रचीती। प्रत्यक्ष आहे॥ १८॥ pravṛtti athavā nivṛtti | śravaṇeṁviṇa na ghaḍe prāptī | he toṁ sakaḻāṁsa pracītī | pratyakṣa āhe || 18|| ऐकिल्याविण कळेना। हें ठाउकें आहे जनां। त्याकारणें मूळ प्रयत्ना। श्रवण आधीं॥ १९॥ aikilyāviṇa kaḻenā | heṁ ṭhāukeṁ āhe janāṁ | tyākāraṇeṁ mūḻa prayatnā | śravaṇa ādhīṁ || 19|| जें जन्मीं ऐकिलेंचि नाहीं। तेथें पडिजे संदेहीं। म्हणोनिया दुजें कांहीं। साम्यता न घडे॥ २०॥ jeṁ janmīṁ aikileṁci nāhīṁ | tetheṁ paḍije saṁdehīṁ | mhaṇoniyā dujeṁ kāṁhīṁ | sāmyatā na ghaḍe || 20|| बहुत साधनें पाहतां। श्रवणास न घडे साम्यता। श्रवणेंविण तत्त्वता। कार्य न चले॥ २१॥ bahuta sādhaneṁ pāhatāṁ | śravaṇāsa na ghaḍe sāmyatā | śravaṇeṁviṇa tattvatā | kārya na cale || 21|| न देखतां दिनकर। पडे अवघा अंधकार। श्रवणेंविण प्रकार। तैसा होय॥ २२॥ na dekhatāṁ dinakara | paḍe avaghā aṁdhakāra | śravaṇeṁviṇa prakāra | taisā hoya || 22|| कैशी नवविधा भक्ती। कैशी चतुर्विधा मुक्ती। कैशी आहे सहजस्थिती। हें श्रवणेंविण न कळे॥ २३॥ kaiśī navavidhā bhaktī | kaiśī caturvidhā muktī | kaiśī āhe sahajasthitī | heṁ śravaṇeṁviṇa na kaḻe || 23|| न कळे षट्कर्माचरण। न कळे कैसें पुरश्चरण। न कळे कैसें उपासन। विधियुक्त॥ २४॥ na kaḻe ṣaṭkarmācaraṇa | na kaḻe kaiseṁ puraścaraṇa | na kaḻe kaiseṁ upāsana | vidhiyukta || 24|| नाना व्रतें नाना दानें। नाना तपें नाना साधनें। नाना योग तीर्थाटणें। श्रवणेंविण न कळती॥ २५॥ nānā vrateṁ nānā dāneṁ | nānā tapeṁ nānā sādhaneṁ | nānā yoga tīrthāṭaṇeṁ | śravaṇeṁviṇa na kaḻatī || 25|| नाना विद्या पिंडज्ञान। नाना तत्त्वांचें शोधन। नाना कळा ब्रह्मज्ञान। श्रवणेंविण न कळे॥ २६॥ nānā vidyā piṁḍajñāna | nānā tattvāṁceṁ śodhana | nānā kaḻā brahmajñāna | śravaṇeṁviṇa na kaḻe || 26|| अठरा भार वनस्पती। एक्या जळें प्रबळती। एक्या रसें उत्पत्ती। सकळ जीवांची॥ २७॥ aṭharā bhāra vanaspatī | ekyā jaḻeṁ prabaḻatī | ekyā raseṁ utpattī | sakaḻa jīvāṁcī || 27|| सकळ जीवांस एक पृथ्वी। सकळ जीवांस एक रवी। सकळ जीवांस वर्तवी। एक वायु॥ २८॥ sakaḻa jīvāṁsa eka pṛthvī | sakaḻa jīvāṁsa eka ravī | sakaḻa jīvāṁsa vartavī | eka vāyu || 28|| सकळ जीवांस एक पैस। जयास बोलिजे आकाश। सकळ जीवांचा वास। एक परब्रह्मीं॥ २९॥ sakaḻa jīvāṁsa eka paisa | jayāsa bolije ākāśa | sakaḻa jīvāṁcā vāsa | eka parabrahmīṁ || 29|| तैसें सकळ जीवांस मिळोन। सार एकचि साधन। तें हें जाण श्रवण। प्राणिमात्रांसीं॥ ३०॥ taiseṁ sakaḻa jīvāṁsa miḻona | sāra ekaci sādhana | teṁ heṁ jāṇa śravaṇa | prāṇimātrāṁsīṁ || 30|| नाना देश भाषा मतें। भूमंडळीं असंख्यातें। सर्वांस श्रवणापरतें। साधनचि नाहीं॥ ३१॥ nānā deśa bhāṣā mateṁ | bhūmaṁḍaḻīṁ asaṁkhyāteṁ | sarvāṁsa śravaṇāparateṁ | sādhanaci nāhīṁ || 31|| श्रवणें घडे उपरती। बद्धाचे मुमुक्षु होती। मुमुक्षूचे साधक अती। नेमेंसिं चालती॥ ३२॥ śravaṇeṁ ghaḍe uparatī | baddhāce mumukṣu hotī | mumukṣūce sādhaka atī | nemeṁsiṁ cālatī || 32|| साधकांचे होति सिद्ध। अंगीं बाणतां प्रबोध। हें तों आहे प्रसिद्ध। सकळांस ठाउकें॥ ३३॥ sādhakāṁce hoti siddha | aṁgīṁ bāṇatāṁ prabodha | heṁ toṁ āhe prasiddha | sakaḻāṁsa ṭhāukeṁ || 33|| ठायींचे खळ चांडाळ। तेचि होती पुण्यशीळ। ऐसा गुण तात्काळ। श्रवणाचा॥ ३४॥ ṭhāyīṁce khaḻa cāṁḍāḻa | teci hotī puṇyaśīḻa | aisā guṇa tātkāḻa | śravaṇācā || 34|| जो दुर्बुद्धि दुरात्मा। तोचि होय पुण्यात्मा। अगाध श्रवणाचा महिमा। बोलिला न वचे॥ ३५॥ jo durbuddhi durātmā | toci hoya puṇyātmā | agādha śravaṇācā mahimā | bolilā na vace || 35|| तीर्थव्रतांची फळश्रुती। पुढें होणार सांगती। तैसें नव्हे हातींच्या हातीं। सप्रचीत श्रवणें॥ ३६॥ tīrthavratāṁcī phaḻaśrutī | puḍheṁ hoṇāra sāṁgatī | taiseṁ navhe hātīṁcyā hātīṁ | sapracīta śravaṇeṁ || 36|| नाना रोग नाना व्याधी। तत्काळ तोडिजे औषधी। तैशी आहे श्रवणसिद्धी। अनुभवी जाणती॥ ३७॥ nānā roga nānā vyādhī | tatkāḻa toḍije auṣadhī | taiśī āhe śravaṇasiddhī | anubhavī jāṇatī || 37|| श्रवणाचा विचार कळे। तरीच भाग्यश्री प्रबळे। मुख्य परमात्मा आकळे। स्वानुभवासी॥ ३८॥ śravaṇācā vicāra kaḻe | tarīca bhāgyaśrī prabaḻe | mukhya paramātmā ākaḻe | svānubhavāsī || 38|| या नांव जाणावें मनन। अर्थालागीं सावधान। निदिध्यासें समाधान। होत असे॥ ३९॥ yā nāṁva jāṇāveṁ manana | arthālāgīṁ sāvadhāna | nididhyāseṁ samādhāna | hota ase || 39|| बोलिल्याचा अर्थ कळे। तरीच समाधान निवळे। अकस्मात अंतरीं वोळे। निःसंदेह॥ ४०॥ bolilyācā artha kaḻe | tarīca samādhāna nivaḻe | akasmāta aṁtarīṁ voḻe | niḥsaṁdeha || 40|| संदेह जन्माचें मूळ। तें श्रवणें होय निर्मूळ। पुढें सहजचि प्रांजळ। समाधान॥ ४१॥ saṁdeha janmāceṁ mūḻa | teṁ śravaṇeṁ hoya nirmūḻa | puḍheṁ sahajaci prāṁjaḻa | samādhāna || 41|| जेथें नाहीं श्रवण मनन। तेथें कैंचें समाधान। मुक्तपणाचें बंधन। जडलें पायीं॥ ४२॥ jetheṁ nāhīṁ śravaṇa manana | tetheṁ kaiṁceṁ samādhāna | muktapaṇāceṁ baṁdhana | jaḍaleṁ pāyīṁ || 42|| मुमुक्षु साधक अथवा सिद्ध। श्रवणेंविण तो बद्ध। श्रवणमननें शुद्ध। चित्तवृत्ति होय॥ ४३॥ mumukṣu sādhaka athavā siddha | śravaṇeṁviṇa to baddha | śravaṇamananeṁ śuddha | cittavṛtti hoya || 43|| जेथें नाहीं नित्य श्रवण। तें जाणावें विलक्षण। तेथें साधकें एक क्षण। क्रमूं नये सर्वथा॥ ४४॥ jetheṁ nāhīṁ nitya śravaṇa | teṁ jāṇāveṁ vilakṣaṇa | tetheṁ sādhakeṁ eka kṣaṇa | kramūṁ naye sarvathā || 44|| जेथें नाहीं श्रवणस्वार्थ। तेथें कैंचा हो परमार्थ। मागें केलें तितुकें व्यर्थ। श्रवणेंविण होय॥ ४५॥ jetheṁ nāhīṁ śravaṇasvārtha | tetheṁ kaiṁcā ho paramārtha | māgeṁ keleṁ titukeṁ vyartha | śravaṇeṁviṇa hoya || 45|| तस्मात् श्रवण करावें। साधन मनीं धरावें। नित्य नेमें तरावें। संसारसागरीं॥ ४६॥ tasmāt śravaṇa karāveṁ | sādhana manīṁ dharāveṁ | nitya nemeṁ tarāveṁ | saṁsārasāgarīṁ || 46|| सेविलेंचि सेवावें अन्न। घेतलेंचि घ्यावें जीवन। तैसें श्रवण मनन। केलेंचि करावें॥ ४७॥ sevileṁci sevāveṁ anna | ghetaleṁci ghyāveṁ jīvana | taiseṁ śravaṇa manana | keleṁci karāveṁ || 47|| श्रवणाचा अनादर। आळस करी जो नर। त्याचा होय अपहार। स्वहिताविषयीं॥ ४८॥ śravaṇācā anādara | āḻasa karī jo nara | tyācā hoya apahāra | svahitāviṣayīṁ || 48|| आळसाचें संरक्षण। परमार्थाची बुडवण। याकारणें नित्य श्रवण। केलेंचि पाहिजे॥ ४९॥ āḻasāceṁ saṁrakṣaṇa | paramārthācī buḍavaṇa | yākāraṇeṁ nitya śravaṇa | keleṁci pāhije || 49|| आतां श्रवण कैसें करावें। कोण्या ग्रंथास पाहावें। पुढिलिये समासीं आघवें। सांगिजेल॥ ५०॥ ātāṁ śravaṇa kaiseṁ karāveṁ | koṇyā graṁthāsa pāhāveṁ | puḍhiliye samāsīṁ āghaveṁ | sāṁgijela || 50|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके श्रवणनिरूपणं नाम अष्टमः समासः॥ ८॥ ७.८ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake śravaṇanirūpaṇaṁ nāma aṣṭamaḥ samāsaḥ || 8|| 7.8 समास नववा : श्रवणनिरूपण samāsa navavā : śravaṇanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || आतां श्रवण कैसें करावें। तेंही सांगिजेल स्वभावें। श्रोतीं अवधान द्यावें। एकचित्तें॥ १॥ ātāṁ śravaṇa kaiseṁ karāveṁ | teṁhī sāṁgijela svabhāveṁ | śrotīṁ avadhāna dyāveṁ | ekacitteṁ || 1|| एक वक्तृत्व श्रवणीं पडे। तेणें झालें समाधान मोडे। केला निश्चयो विघडे। अकस्मात॥ २॥ eka vaktṛtva śravaṇīṁ paḍe | teṇeṁ jhāleṁ samādhāna moḍe | kelā niścayo vighaḍe | akasmāta || 2|| तें वक्तृत्व त्यागावें। जें मायिक स्वभावें। तेथें निश्चयाच्या नांवें। शून्याकार॥ ३॥ teṁ vaktṛtva tyāgāveṁ | jeṁ māyika svabhāveṁ | tetheṁ niścayācyā nāṁveṁ | śūnyākāra || 3|| एक्या ग्रंथें निश्चयो केला। तो दुजयानें उडविला। तेणें संशयचि वाढला। जन्मवरी॥ ४॥ ekyā graṁtheṁ niścayo kelā | to dujayāneṁ uḍavilā | teṇeṁ saṁśayaci vāḍhalā | janmavarī || 4|| जेथें संशय तुटती। होय आशंकानिवृत्ती। अद्वैतग्रंथ परमार्थीं। श्रवण करावे॥ ५॥ jetheṁ saṁśaya tuṭatī | hoya āśaṁkānivṛttī | advaitagraṁtha paramārthīṁ | śravaṇa karāve || 5|| जो मोक्षाचा अधिकारी। तो परमार्थपंथ धरी। प्रीति लागली अंतरीं। अद्वैतग्रंथाची॥ ६॥ jo mokṣācā adhikārī | to paramārthapaṁtha dharī | prīti lāgalī aṁtarīṁ | advaitagraṁthācī || 6|| जेणें सांडिला इहलोक। जो परलोकींचा साधक। तेणें पाहावा विवेक। अद्वैतशास्त्रीं॥ ७॥ jeṇeṁ sāṁḍilā ihaloka | jo paralokīṁcā sādhaka | teṇeṁ pāhāvā viveka | advaitaśāstrīṁ || 7|| जयास पाहिजे अद्वैत। तयापुढें ठेवितां द्वैत। तेणें क्षोभलें उठे चित्त। तया श्रोतयांचें॥ ८॥ jayāsa pāhije advaita | tayāpuḍheṁ ṭhevitāṁ dvaita | teṇeṁ kṣobhaleṁ uṭhe citta | tayā śrotayāṁceṁ || 8|| आवडीसारिखें मिळे। तेणें सुखचि उचंबळे। नाहीं तरी कंटाळे। मानस ऐकतां॥ ९॥ āvaḍīsārikheṁ miḻe | teṇeṁ sukhaci ucaṁbaḻe | nāhīṁ tarī kaṁṭāḻe | mānasa aikatāṁ || 9|| ज्याची उपासना जैसी। त्यासि प्रीति वाढे तैसी। तेथें वर्णितां दुजयासी। प्रशस्त न वाटे॥ १०॥ jyācī upāsanā jaisī | tyāsi prīti vāḍhe taisī | tetheṁ varṇitāṁ dujayāsī | praśasta na vāṭe || 10|| प्रीतीचें लक्षण ऐसें। अंतरीं उठे अनायासें। पाणी पाणवाटें जैसें। आपणचि धांवे॥ ११॥ prītīceṁ lakṣaṇa aiseṁ | aṁtarīṁ uṭhe anāyāseṁ | pāṇī pāṇavāṭeṁ jaiseṁ | āpaṇaci dhāṁve || 11|| तैसा जो आत्मज्ञानी नर। तयास नावडे इतर। तेथें पाहिजे सारासार-। विचारणा ते॥ १२॥ taisā jo ātmajñānī nara | tayāsa nāvaḍe itara | tetheṁ pāhije sārāsāra- | vicāraṇā te || 12|| जेथें कुळदेवी भगवती। तेथें पाहिजे सप्तशती। इतर देवांची स्तुती। कामा न ये सर्वथा॥ १३॥ jetheṁ kuḻadevī bhagavatī | tetheṁ pāhije saptaśatī | itara devāṁcī stutī | kāmā na ye sarvathā || 13|| घेतां अनंताच्या व्रता। तेथें नलगे भगवद्गीता। साधुजनांसि वार्ता। फळाशेचि नाहीं॥ १४॥ ghetāṁ anaṁtācyā vratā | tetheṁ nalage bhagavadgītā | sādhujanāṁsi vārtā | phaḻāśeci nāhīṁ || 14|| वीरकंकण घालितां नाकीं। परी तें शोभा पावेना कीं। जेथील तेथें आणिकीं। कामा न ये सर्वथा॥ १५॥ vīrakaṁkaṇa ghālitāṁ nākīṁ | parī teṁ śobhā pāvenā kīṁ | jethīla tetheṁ āṇikīṁ | kāmā na ye sarvathā || 15|| नाना माहात्म्यें बोलिलीं। जेथील तेथें वंद्य झालीं। विपरीत करून वाचिलीं। तरी तें विलक्षण॥ १६॥ nānā māhātmyeṁ bolilīṁ | jethīla tetheṁ vaṁdya jhālīṁ | viparīta karūna vācilīṁ | tarī teṁ vilakṣaṇa || 16|| मल्हारीमाहात्म्य द्वारकेसी। द्वारकामाहात्म्य नेलें काशीसी। काशीमाहात्म्य व्यंकटेशीं। शोभा न पावे॥ १७॥ malhārīmāhātmya dvārakesī | dvārakāmāhātmya neleṁ kāśīsī | kāśīmāhātmya vyaṁkaṭeśīṁ | śobhā na pāve || 17|| ऐसें सांगतां असे वाड। परी जेथील तेथेंचि गोड। तैसी ज्ञानियांस चाड। अद्वैतग्रंथाची॥ १८॥ aiseṁ sāṁgatāṁ ase vāḍa | parī jethīla tetheṁci goḍa | taisī jñāniyāṁsa cāḍa | advaitagraṁthācī || 18|| योगियांपुढे राहाण। परीक्षावंतापुढें पाषाण। पंडितापुढें डफगाण। शोभा न पावे॥ १९॥ yogiyāṁpuḍhe rāhāṇa | parīkṣāvaṁtāpuḍheṁ pāṣāṇa | paṁḍitāpuḍheṁ ḍaphagāṇa | śobhā na pāve || 19|| वेदज्ञापुढें जती। निस्पृहापुढें फळश्रुति। ज्ञानियापुढें पोथी। कोकशास्त्राच्ची॥ २०॥ vedajñāpuḍheṁ jatī | nispṛhāpuḍheṁ phaḻaśruti | jñāniyāpuḍheṁ pothī | kokaśāstrāccī || 20|| ब्रह्मचर्यापुढें नाचणी। रासक्रीडा निरूपणीं। राजहंसापुढें पाणी। ठेविलें जैसें॥ २१॥ brahmacaryāpuḍheṁ nācaṇī | rāsakrīḍā nirūpaṇīṁ | rājahaṁsāpuḍheṁ pāṇī | ṭhevileṁ jaiseṁ || 21|| तैसें अंतर्निष्ठापुढें। ठेविलें शृंगारी टीपडें। तेणें त्याचें कैसें घडे। समाधान॥ २२॥ taiseṁ aṁtarniṣṭhāpuḍheṁ | ṭhevileṁ śṛṁgārī ṭīpaḍeṁ | teṇeṁ tyāceṁ kaiseṁ ghaḍe | samādhāna || 22|| रायास रंकाची आशा। तक्र सांगणें पीयूषा। संन्याशास वोवसा। उच्छिष्टचांडाळीचा॥ २३॥ rāyāsa raṁkācī āśā | takra sāṁgaṇeṁ pīyūṣā | saṁnyāśāsa vovasā | ucchiṣṭacāṁḍāḻīcā || 23|| कर्मनिष्ठा वशीकरण। पंचाक्षरीया निरूपण। तेथें भंगे अंतःकरण। सहजचि त्याचें॥ २४॥ karmaniṣṭhā vaśīkaraṇa | paṁcākṣarīyā nirūpaṇa | tetheṁ bhaṁge aṁtaḥkaraṇa | sahajaci tyāceṁ || 24|| तैसे पारमार्थिक जन। तयांस नसतां आत्मज्ञान। ग्रंथ वाचितां समाधान। होणार नाहीं॥ २५॥ taise pāramārthika jana | tayāṁsa nasatāṁ ātmajñāna | graṁtha vācitāṁ samādhāna | hoṇāra nāhīṁ || 25|| आतां असो हें बोलणें। जयास स्वहित करणें। तेणें सदा विवरणें। अद्वैतग्रंथीं॥ २६॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ | jayāsa svahita karaṇeṁ | teṇeṁ sadā vivaraṇeṁ | advaitagraṁthīṁ || 26|| आत्मज्ञानी एकचित्त। तेणें पाहणें अद्वैत। एकांत स्थळीं निवांत। समाधान॥ २७॥ ātmajñānī ekacitta | teṇeṁ pāhaṇeṁ advaita | ekāṁta sthaḻīṁ nivāṁta | samādhāna || 27|| बहुत प्रकारें पाहतां। ग्रंथ नाहीं अद्वैतापरता। परमार्थास तत्वतां। तारूंच कीं॥ २८॥ bahuta prakāreṁ pāhatāṁ | graṁtha nāhīṁ advaitāparatā | paramārthāsa tatvatāṁ | tārūṁca kīṁ || 28|| इतर जे प्रापंचिक। हास्य विनोद नवरसिक। हित नव्हे तें पुस्तक। परमार्थासी॥ २९॥ itara je prāpaṁcika | hāsya vinoda navarasika | hita navhe teṁ pustaka | paramārthāsī || 29|| जेणें परमार्थ वाढे। अंगीं अनुताप चढे। भक्तिसाधन आवडे। त्या नांव ग्रंथ॥ ३०॥ jeṇeṁ paramārtha vāḍhe | aṁgīṁ anutāpa caḍhe | bhaktisādhana āvaḍe | tyā nāṁva graṁtha || 30|| जो ऐकतांच गर्व गळे। कां ते भ्रांतीच मावळे। नातरी एकसरी वोळे। मन भगवंतीं॥ ३१॥ jo aikatāṁca garva gaḻe | kāṁ te bhrāṁtīca māvaḻe | nātarī ekasarī voḻe | mana bhagavaṁtīṁ || 31|| जेणें होय उपरती। अवगुण अवघे पालटती। जेणें चुके अधोगती। त्या नांव ग्रंथ॥ ३२॥ jeṇeṁ hoya uparatī | avaguṇa avaghe pālaṭatī | jeṇeṁ cuke adhogatī | tyā nāṁva graṁtha || 32|| जेणें धारिष्ट चढे। जेणें परोपकार घडे। जेणें विषयवासना मोडे। त्या नांव ग्रंथ॥ ३३॥ jeṇeṁ dhāriṣṭa caḍhe | jeṇeṁ paropakāra ghaḍe | jeṇeṁ viṣayavāsanā moḍe | tyā nāṁva graṁtha || 33|| जेणें ग्रंथ परत्र साधन। जेणें ग्रंथें होय ज्ञान। जेणें होइजे पावन। त्या नांव ग्रंथ॥ ३४॥ jeṇeṁ graṁtha paratra sādhana | jeṇeṁ graṁtheṁ hoya jñāna | jeṇeṁ hoije pāvana | tyā nāṁva graṁtha || 34|| ग्रंथ बहुत असती। नाना विधानें फळश्रुती। जेथें नुपजे विरक्ती भक्ति। तो ग्रंथचि नव्हे॥ ३५॥ graṁtha bahuta asatī | nānā vidhāneṁ phaḻaśrutī | jetheṁ nupaje viraktī bhakti | to graṁthaci navhe || 35|| मोक्षेंविण फळश्रुती। ते दुराशेची पोथी। ऐकतां ऐकतां पुढती। दुराशाच वाढे॥ ३६॥ mokṣeṁviṇa phaḻaśrutī | te durāśecī pothī | aikatāṁ aikatāṁ puḍhatī | durāśāca vāḍhe || 36|| श्रवणीं लोभ उपजेल जेथें। विवेक कैंचा असेल तेथें। बैसलीं दुराशेचीं भूतें। तयां अधोगती॥ ३७॥ śravaṇīṁ lobha upajela jetheṁ | viveka kaiṁcā asela tetheṁ | baisalīṁ durāśecīṁ bhūteṁ | tayāṁ adhogatī || 37|| ऐकोनीच फळश्रुती। पुढें तरी पावों म्हणती। तयां जन्म अधोगती। सहजचि जाहली॥ ३८॥ aikonīca phaḻaśrutī | puḍheṁ tarī pāvoṁ mhaṇatī | tayāṁ janma adhogatī | sahajaci jāhalī || 38|| नाना फळें पक्षी खाती। तेणेंचि तयां होय तृप्ती। परी त्या चकोराचे चित्तीं। अमृत वसे॥ ३९॥ nānā phaḻeṁ pakṣī khātī | teṇeṁci tayāṁ hoya tṛptī | parī tyā cakorāce cittīṁ | amṛta vase || 39|| तैसें संसारी मनुष्य। पाहे संसाराची वास। परी जे भगवंताचे अंश। ते भगवंत इच्छिती॥ ४०॥ taiseṁ saṁsārī manuṣya | pāhe saṁsārācī vāsa | parī je bhagavaṁtāce aṁśa | te bhagavaṁta icchitī || 40|| ज्ञानियास पाहिजे ज्ञान। भजकास पाहिजे भजन। साधकास पाहिजे साधन। इच्छेसारिखें॥ ४१॥ jñāniyāsa pāhije jñāna | bhajakāsa pāhije bhajana | sādhakāsa pāhije sādhana | icchesārikheṁ || 41|| परमार्थ्यास पाहिजे परमार्थ। स्वार्थ्यास पाहिजे स्वार्थ। कृपणास पाहिजे अर्थ। मनापासूनी॥ ४२॥ paramārthyāsa pāhije paramārtha | svārthyāsa pāhije svārtha | kṛpaṇāsa pāhije artha | manāpāsūnī || 42|| योगियास पाहिजे योग। भोगियास पाहिजे भोग। रोगियास पाहिजे रोग-। हरती मात्रा॥ ४३॥ var हर्ति कवीस पाहिजे प्रबंध। तार्किकास पाहिजे तर्कवाद। भाविकास संवाद। गोड वाटे॥ ४४॥ yogiyāsa pāhije yoga | bhogiyāsa pāhije bhoga | rogiyāsa pāhije roga- | haratī mātrā || 43|| var harti kavīsa pāhije prabaṁdha | tārkikāsa pāhije tarkavāda | bhāvikāsa saṁvāda | goḍa vāṭe || 44|| पंडितास पाहिजे व्युत्पत्ती। विद्वानास अध्ययनप्रीती। कलावंतास आवडती। नाना कळा॥ ४५॥ paṁḍitāsa pāhije vyutpattī | vidvānāsa adhyayanaprītī | kalāvaṁtāsa āvaḍatī | nānā kaḻā || 45|| हरिदासांस आवडे कीर्तन। शुचिर्भूतांस संध्यास्नान। कर्मनिष्ठांस विधिविधान। पाहिजे तें॥ ४६॥ haridāsāṁsa āvaḍe kīrtana | śucirbhūtāṁsa saṁdhyāsnāna | karmaniṣṭhāṁsa vidhividhāna | pāhije teṁ || 46|| प्रेमळास पाहिजे करुणा। दक्षता पाहिजे विचक्षणा। चातुर्य पाहे शहाणा। आदरेंसीं॥ ४७॥ premaḻāsa pāhije karuṇā | dakṣatā pāhije vicakṣaṇā | cāturya pāhe śahāṇā | ādareṁsīṁ || 47|| भक्त पाहे मूर्तिध्यान। संगीत पाहे तालज्ञान। रागज्ञानी तानमान। मूर्च्छना पाहे॥ ४८॥ bhakta pāhe mūrtidhyāna | saṁgīta pāhe tālajñāna | rāgajñānī tānamāna | mūrcchanā pāhe || 48|| योगाभ्यासी पिंडज्ञान। तत्त्वज्ञानी तत्त्वज्ञान। नाडीज्ञानी मात्राज्ञान। पाहतसे॥ ४९॥ yogābhyāsī piṁḍajñāna | tattvajñānī tattvajñāna | nāḍījñānī mātrājñāna | pāhatase || 49|| कामिक पाहे कोकशास्त्र। चेटकी पाहे चेटकीमंत्र। यंत्री पाहे नाना यंत्र। आदरेंसी॥ ५०॥ kāmika pāhe kokaśāstra | ceṭakī pāhe ceṭakīmaṁtra | yaṁtrī pāhe nānā yaṁtra | ādareṁsī || 50|| टवाळासि आवडे विनोद। उन्मतास नाना छंद। तामसास प्रमाद। गोड वाटे॥ ५१॥ ṭavāḻāsi āvaḍe vinoda | unmatāsa nānā chaṁda | tāmasāsa pramāda | goḍa vāṭe || 51|| मूर्ख होय नादलुब्धी। निंदक पाहे उणी संधी। पापी पाहे पापबुद्धी। लावून अंगीं॥ ५२॥ mūrkha hoya nādalubdhī | niṁdaka pāhe uṇī saṁdhī | pāpī pāhe pāpabuddhī | lāvūna aṁgīṁ || 52|| एकां पाहिजे रसाळ। एकां पाहिजे पाल्हाळ। एकां पाहिजे केवळ। साबडी भक्ती॥ ५३॥ ekāṁ pāhije rasāḻa | ekāṁ pāhije pālhāḻa | ekāṁ pāhije kevaḻa | sābaḍī bhaktī || 53|| आगमी पाहे आगम। शूर पाहे संग्राम। एक पाहती नाना धर्म। इच्छेसारिखे॥ ५४॥ āgamī pāhe āgama | śūra pāhe saṁgrāma | eka pāhatī nānā dharma | icchesārikhe || 54|| मुक्त पाहे मुक्तलीला। सर्वज्ञ पाहे सर्वज्ञकळा। ज्योतिषी भविष्य पिंगळा। वर्णूं पाहे॥ ५५॥ mukta pāhe muktalīlā | sarvajña pāhe sarvajñakaḻā | jyotiṣī bhaviṣya piṁgaḻā | varṇūṁ pāhe || 55|| ऐसें सांगावें तें किती। आवडीसारिखें ऐकती। नाना पुस्तकें वाचिती। सर्वकाळ॥ ५६॥ aiseṁ sāṁgāveṁ teṁ kitī | āvaḍīsārikheṁ aikatī | nānā pustakeṁ vācitī | sarvakāḻa || 56|| परी परत्रसाधनेंविण। म्हणों नये तें श्रवण। जेथें नाहीं आत्मज्ञान। तया नांव करमणूक॥ ५७॥ parī paratrasādhaneṁviṇa | mhaṇoṁ naye teṁ śravaṇa | jetheṁ nāhīṁ ātmajñāna | tayā nāṁva karamaṇūka || 57|| गोडीविण गोडपण। नाकेंविण सुलक्षण। ज्ञानेंविण निरूपण। बोलोंचि नये॥ ५८॥ goḍīviṇa goḍapaṇa | nākeṁviṇa sulakṣaṇa | jñāneṁviṇa nirūpaṇa | boloṁci naye || 58|| आतां असो हें बहुत। ऐकावा परमार्थ ग्रंथ। परमार्थग्रंथेंविण व्यर्थ। गाथागोवी॥ ५९॥ ātāṁ aso heṁ bahuta | aikāvā paramārtha graṁtha | paramārthagraṁtheṁviṇa vyartha | gāthāgovī || 59|| म्हणोनि नित्यानित्यविचार। जेथें बोलिला सारासार। तोचि ग्रंथ पैलपार। पाववी विवेकें॥ ६०॥ mhaṇoni nityānityavicāra | jetheṁ bolilā sārāsāra | toci graṁtha pailapāra | pāvavī vivekeṁ || 60|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके श्रवणनिरूपणं नाम नवमः समासः॥ ९॥ ७.९ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake śravaṇanirūpaṇaṁ nāma navamaḥ samāsaḥ || 9|| 7.9 समास दहावा : देहान्तनिरूपण samāsa dahāvā : dehāntanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || मिथ्या तेंचि झालें सत्य। सत्य तेंचि झालें असत्य। मायाविभ्रमाचें कृत्य। ऐसें असे पाहतां॥ १॥ mithyā teṁci jhāleṁ satya | satya teṁci jhāleṁ asatya | māyāvibhramāceṁ kṛtya | aiseṁ ase pāhatāṁ || 1|| सत्य कळावयाकारणें। बोलिलीं नाना निरूपणें। तरी उठेना धरणें। असत्याचें॥ २॥ satya kaḻāvayākāraṇeṁ | bolilīṁ nānā nirūpaṇeṁ | tarī uṭhenā dharaṇeṁ | asatyāceṁ || 2|| असत्य अंतरीं बिंबलें। न सांगतां तें दृढ झालें। सत्य असोन हरपलें। जेथील तेथें॥ ३॥ asatya aṁtarīṁ biṁbaleṁ | na sāṁgatāṁ teṁ dṛḍha jhāleṁ | satya asona harapaleṁ | jethīla tetheṁ || 3|| वेद शास्त्रें पुराणें सांगती। सत्याचा निश्चयो करिती। तरि न ये आत्मप्रचीती। सत्य स्वरूप॥ ४॥ veda śāstreṁ purāṇeṁ sāṁgatī | satyācā niścayo karitī | tari na ye ātmapracītī | satya svarūpa || 4|| सत्य असोन आच्छादलें। मिथ्या असोन सत्य झालें। ऐसें विपरीत वर्तलें। देखतदेखतां॥ ५॥ satya asona ācchādaleṁ | mithyā asona satya jhāleṁ | aiseṁ viparīta vartaleṁ | dekhatadekhatāṁ || 5|| ऐसी मायेची करणी। कळों आली तत्क्षणीं। संतसंगें निरूपणीं। विचार घेतां॥ ६॥ aisī māyecī karaṇī | kaḻoṁ ālī tatkṣaṇīṁ | saṁtasaṁgeṁ nirūpaṇīṁ | vicāra ghetāṁ || 6|| मागां झालें निरूपण। देखिलें आपणासि आपण। तेणें बाणली खूण। परमार्थाची॥ ७॥ māgāṁ jhāleṁ nirūpaṇa | dekhileṁ āpaṇāsi āpaṇa | teṇeṁ bāṇalī khūṇa | paramārthācī || 7|| तेणें समाधान झालें। चित्त चैतन्यीं मिळालें। निजस्वरूपें ओळखिलें। निजवस्तूसी॥ ८॥ teṇeṁ samādhāna jhāleṁ | citta caitanyīṁ miḻāleṁ | nijasvarūpeṁ oḻakhileṁ | nijavastūsī || 8|| प्रारब्धें टाकिला देहो। बोधें फिटला संदेहो। आतांचि पडो अथवा राहो। मिथ्या कलेवर॥ ९॥ prārabdheṁ ṭākilā deho | bodheṁ phiṭalā saṁdeho | ātāṁci paḍo athavā rāho | mithyā kalevara || 9|| ज्ञानियांचें जें शरीर। तें मिथ्यत्वें निर्विकार। जेथें पडे तेचि सार। पुण्यभूमी॥ १०॥ jñāniyāṁceṁ jeṁ śarīra | teṁ mithyatveṁ nirvikāra | jetheṁ paḍe teci sāra | puṇyabhūmī || 10|| साधुदर्शनें पावन तीर्थ। पुरती त्यांचे मनोरथ। साधू न येतां जिणें व्यर्थ। तया पुण्यक्षेत्रांचें॥ ११॥ sādhudarśaneṁ pāvana tīrtha | puratī tyāṁce manoratha | sādhū na yetāṁ jiṇeṁ vyartha | tayā puṇyakṣetrāṁceṁ || 11|| पुण्यनदीचें जें तीर। तेथें पडावें हें शरीर। हा इतर जनांचा विचार। साधु तोंचि नित्यमुक्त॥ १२॥ puṇyanadīceṁ jeṁ tīra | tetheṁ paḍāveṁ heṁ śarīra | hā itara janāṁcā vicāra | sādhu toṁci nityamukta || 12|| उत्तरायण तें उत्तम। दक्षिणायन तें अधम। हा संदेहीं वसे भ्रम। साधु तो निःसंदेही॥ १३॥ uttarāyaṇa teṁ uttama | dakṣiṇāyana teṁ adhama | hā saṁdehīṁ vase bhrama | sādhu to niḥsaṁdehī || 13|| शुक्लपक्ष उत्तरायण। गृहीं दीप दिवामरण। अंतीं रहावें स्मरण। गतीकारणें॥ १४॥ śuklapakṣa uttarāyaṇa | gṛhīṁ dīpa divāmaraṇa | aṁtīṁ rahāveṁ smaraṇa | gatīkāraṇeṁ || 14|| इतुकें नलगे योगियासी। तो जितचि मुक्त पुण्यराशी। तिलांजली पापपुण्यासी। दिधली तेणें॥ १५॥ itukeṁ nalage yogiyāsī | to jitaci mukta puṇyarāśī | tilāṁjalī pāpapuṇyāsī | didhalī teṇeṁ || 15|| देहाचा अंत बरा झाला। देह सुखरूप गेला। त्यास म्हणती धन्य झाला। अज्ञान जन॥ १६॥ dehācā aṁta barā jhālā | deha sukharūpa gelā | tyāsa mhaṇatī dhanya jhālā | ajñāna jana || 16|| जनांचें विपरीत मत। अंतीं भेटतो भगवंत। ऐसें कल्पून घात। करिती आपुला स्वयें॥ १७॥ janāṁceṁ viparīta mata | aṁtīṁ bheṭato bhagavaṁta | aiseṁ kalpūna ghāta | karitī āpulā svayeṁ || 17|| जितां सार्थक नाहीं केलें। व्यर्थ आयुष्य निघोन गेलें। मुळीं धान्यचि नाहीं पेरिलें। तें उगवेल कैंचें॥ १८॥ jitāṁ sārthaka nāhīṁ keleṁ | vyartha āyuṣya nighona geleṁ | muḻīṁ dhānyaci nāhīṁ perileṁ | teṁ ugavela kaiṁceṁ || 18|| जरी केलें ईश्वरभजन। तरी तो होइजे पावन। जैसें वेव्हारितां धन। राशी माथां लाभे॥ १९॥ jarī keleṁ īśvarabhajana | tarī to hoije pāvana | jaiseṁ vevhāritāṁ dhana | rāśī māthāṁ lābhe || 19|| दिधल्याविण पाविजेना। पेरिल्याविण उगवेना। ऐसें हें वाक्य जनां। ठाउकेंचि आहे॥ २०॥ didhalyāviṇa pāvijenā | perilyāviṇa ugavenā | aiseṁ heṁ vākya janāṁ | ṭhāukeṁci āhe || 20|| न करितां सेवेच्या व्यापारा। स्वामीस म्हणे कोठें मुशारा। तैसें अंतीं अभक्त नरा। स्वहित न घडे॥ २१॥ na karitāṁ sevecyā vyāpārā | svāmīsa mhaṇe koṭheṁ muśārā | taiseṁ aṁtīṁ abhakta narā | svahita na ghaḍe || 21|| जितां नाहीं भगवद्भक्ती। मेल्या कैंची होईल मुक्ती। असो जे जे ऐसें करिती। ते ते पावती तैसेंचि॥ २२॥ jitāṁ nāhīṁ bhagavadbhaktī | melyā kaiṁcī hoīla muktī | aso je je aiseṁ karitī | te te pāvatī taiseṁci || 22|| एवं न करितां भगवद्भजन। अंतीं न होइजे पावन। जरी आलें बरवें मरण। तरी भक्तिविण अधोगती॥ २३॥ evaṁ na karitāṁ bhagavadbhajana | aṁtīṁ na hoije pāvana | jarī āleṁ baraveṁ maraṇa | tarī bhaktiviṇa adhogatī || 23|| म्हणौन साधूनें आपुलें। जीत असतांच सार्थक केलें। शरीर कारणीं लागलें। धन्य त्याचें॥ २४॥ mhaṇauna sādhūneṁ āpuleṁ | jīta asatāṁca sārthaka keleṁ | śarīra kāraṇīṁ lāgaleṁ | dhanya tyāceṁ || 24|| जे कां जीवन्मुक्त ज्ञानी। त्यांचें शरीर पडो रानीं। अथवा पडो स्मशानीं। तरी ते धन्य झाले॥ २५॥ je kāṁ jīvanmukta jñānī | tyāṁceṁ śarīra paḍo rānīṁ | athavā paḍo smaśānīṁ | tarī te dhanya jhāle || 25|| साधूंचा देह खितपला। अथवा श्वानादिकीं भक्षिला। हें प्रशस्त न वाटे जनांला। मंदबुद्धीस्तव॥ २६॥ sādhūṁcā deha khitapalā | athavā śvānādikīṁ bhakṣilā | heṁ praśasta na vāṭe janāṁlā | maṁdabuddhīstava || 26|| अंत बरा नव्हेचि म्हणोन। कष्टी होती इतर जन। परी ते बापुडे अज्ञान। नेणती वर्म॥ २७॥ aṁta barā navheci mhaṇona | kaṣṭī hotī itara jana | parī te bāpuḍe ajñāna | neṇatī varma || 27|| जो जन्मलाचि नाहीं ठायींचा। त्यास मृत्यु येईल कैंचा। विवेकबळें जन्ममृत्यूचा। घोट भरिला जेणें॥ २८॥ jo janmalāci nāhīṁ ṭhāyīṁcā | tyāsa mṛtyu yeīla kaiṁcā | vivekabaḻeṁ janmamṛtyūcā | ghoṭa bharilā jeṇeṁ || 28|| स्वरूपानुसंधानबळें। सगळीच माया नाडळे। तयाचा पार न कळे। ब्रह्मादिकांसी॥ २९॥ svarūpānusaṁdhānabaḻeṁ | sagaḻīca māyā nāḍaḻe | tayācā pāra na kaḻe | brahmādikāṁsī || 29|| तो जित असतांचि मेला। मरणास मारून जियाला। जन्म मृत्यु न स्मरे त्याला। विवेकबळें॥ ३०॥ to jita asatāṁci melā | maraṇāsa mārūna jiyālā | janma mṛtyu na smare tyālā | vivekabaḻeṁ || 30|| तो जनीं दिसतो परी वेगळा। वर्ततां भासे निराळा। दृश्य पदार्थ त्या निर्मळा। स्पर्शलाचि नाहीं॥ ३१॥ to janīṁ disato parī vegaḻā | vartatāṁ bhāse nirāḻā | dṛśya padārtha tyā nirmaḻā | sparśalāci nāhīṁ || 31|| असो ऐसे साधु जन। त्यांचें घडलिया भजन। तेणें भजनें पावन। इतर जन होती॥ ३२॥ aso aise sādhu jana | tyāṁceṁ ghaḍaliyā bhajana | teṇeṁ bhajaneṁ pāvana | itara jana hotī || 32|| सद्गुरूचा जो अंकित साधक। तेणें केलाच करावा विवेक। विवेक केलिया तर्क। फुटे निरूपणीं॥ ३३॥ sadgurūcā jo aṁkita sādhaka | teṇeṁ kelāca karāvā viveka | viveka keliyā tarka | phuṭe nirūpaṇīṁ || 33|| हेंचि साधकासी निरवणें। अद्वैत प्रांजळ निरूपणें। तुमचेंहि समाधान बाणे। साधूच ऐसें॥ ३४॥ heṁci sādhakāsī niravaṇeṁ | advaita prāṁjaḻa nirūpaṇeṁ | tumaceṁhi samādhāna bāṇe | sādhūca aiseṁ || 34|| जो संतांसी शरण गेला। तो संतचि होऊन ठेला। इतर जनां उपयोगा आला। कृपाळुपणें॥ ३५॥ jo saṁtāṁsī śaraṇa gelā | to saṁtaci hoūna ṭhelā | itara janāṁ upayogā ālā | kṛpāḻupaṇeṁ || 35|| ऐसें संतांचें महिमान। संतसंगें होतें ज्ञान। सत्संगापरतें साधन। आणिक नाहीं॥ ३६॥ aiseṁ saṁtāṁceṁ mahimāna | saṁtasaṁgeṁ hoteṁ jñāna | satsaṁgāparateṁ sādhana | āṇika nāhīṁ || 36|| गुरुभजनाचेनि आधारें। निरूपणाचेनि विचारें। क्रियाशुद्ध निर्धारें। पाविजे पद॥ ३७॥ gurubhajanāceni ādhāreṁ | nirūpaṇāceni vicāreṁ | kriyāśuddha nirdhāreṁ | pāvije pada || 37|| परमार्थाचें जन्मस्थान। तेंचि सद्गुरूचें भजन। सद्गुरुभजनें समाधान। अकस्मात बाणे॥ ३८॥ paramārthāceṁ janmasthāna | teṁci sadgurūceṁ bhajana | sadgurubhajaneṁ samādhāna | akasmāta bāṇe || 38|| देह मिथ्या जाणोनि जीवें। याचें सार्थकचि करावें। भजनभावें तोषवावें। चित्त सद्गुरूचें॥ ३९॥ deha mithyā jāṇoni jīveṁ | yāceṁ sārthakaci karāveṁ | bhajanabhāveṁ toṣavāveṁ | citta sadgurūceṁ || 39|| शरणागताची वाहे चिंता। तो एक सद्गुरु दाता। जैसें बाळका वाढवी माता। नाना यत्नेंकरूनी॥ ४०॥ śaraṇāgatācī vāhe ciṁtā | to eka sadguru dātā | jaiseṁ bāḻakā vāḍhavī mātā | nānā yatneṁkarūnī || 40|| यस्य देवे पराभक्तिर्यथा देवे तथा गुरौ॥ yasya deve parābhaktiryathā deve tathā gurau || म्हणोनि सद्गुरूचें भजन। जयास घडे तोचि धन्य। सद्गुरुवीण समाधान। आणिक नाहीं॥ ४१॥ mhaṇoni sadgurūceṁ bhajana | jayāsa ghaḍe toci dhanya | sadguruvīṇa samādhāna | āṇika nāhīṁ || 41|| सरली शब्दाची खटपट। आला ग्रंथाचा शेवट। येथें सांगितलें स्पष्ट। सद्गुरुभजन॥ ४२॥ saralī śabdācī khaṭapaṭa | ālā graṁthācā śevaṭa | yetheṁ sāṁgitaleṁ spaṣṭa | sadgurubhajana || 42|| सद्गुरुभजनापरतें कांहीं। मोक्षदायक दुसरें नाहीं। जयांस न मने तिहीं। अवलोकावी गुरुगीता॥ ४३॥ sadgurubhajanāparateṁ kāṁhīṁ | mokṣadāyaka dusareṁ nāhīṁ | jayāṁsa na mane tihīṁ | avalokāvī gurugītā || 43|| तेथें निरूपिलें बरवें। पार्वतीप्रति सदाशिवें। याकारणें सद्भावें। सद्गुरुचरण सेवावे॥ ४४॥ tetheṁ nirūpileṁ baraveṁ | pārvatīprati sadāśiveṁ | yākāraṇeṁ sadbhāveṁ | sadgurucaraṇa sevāve || 44|| जो ये ग्रंथींचा विवेक। विवंचून पाहे साधक। तयास सांपडे एक। निश्चयो ज्ञानाचा॥ ४५॥ jo ye graṁthīṁcā viveka | vivaṁcūna pāhe sādhaka | tayāsa sāṁpaḍe eka | niścayo jñānācā || 45|| ज्या ग्रंथीं बोलिलें अद्वैत। तो म्हणूं नये प्राकृत। सत्य जाणावा वेदांत। अर्थाविषयीं॥ ४६॥ jyā graṁthīṁ bolileṁ advaita | to mhaṇūṁ naye prākṛta | satya jāṇāvā vedāṁta | arthāviṣayīṁ || 46|| प्राकृतें वेदांत कळे। सकळ शास्त्रीं पाहतां मिळे। आणि समाधान निवळे। अंतर्यामीं॥ ४७॥ prākṛteṁ vedāṁta kaḻe | sakaḻa śāstrīṁ pāhatāṁ miḻe | āṇi samādhāna nivaḻe | aṁtaryāmīṁ || 47|| तें प्राकृत म्हणों नये। जेथें ज्ञानाचा उपाय। मूर्खासि हें कळे काय। मर्कटा नारिकेळ जैसें॥ ४८॥ teṁ prākṛta mhaṇoṁ naye | jetheṁ jñānācā upāya | mūrkhāsi heṁ kaḻe kāya | markaṭā nārikeḻa jaiseṁ || 48|| आतां असो हें बोलणें। अधिकारपरत्वें घेणें। शिंपीमधील मुक्त उणें। म्हणों नये॥ ४९॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ | adhikāraparatveṁ gheṇeṁ | śiṁpīmadhīla mukta uṇeṁ | mhaṇoṁ naye || 49|| जेथें नेति नेति म्हणती श्रुती। तेथें न चले भाषाव्युत्पत्ती। परब्रह्म आदि अंतीं। अनिर्वाच्य॥ ५०॥ jetheṁ neti neti mhaṇatī śrutī | tetheṁ na cale bhāṣāvyutpattī | parabrahma ādi aṁtīṁ | anirvācya || 50|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सप्तमदशके देहातीतनिरूपणं नाम दशमः समासः॥ १०॥ ७.१० iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde saptamadaśake dehātītanirūpaṇaṁ nāma daśamaḥ samāsaḥ || 10|| 7.10 ॥ दशक सातवा समाप्त॥ || daśaka sātavā samāpta ||