॥ दशक सहावा : देवशोधन॥ ६॥ || daśaka sahāvā : devaśodhana || 6|| समास पहिला : देवशोधन samāsa pahilā : devaśodhana ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || चित्त सुचित करावें। बोलिलें तें जीवीं धरावें। सावध होऊन बैसावें। निमिष एक॥ १॥ citta sucita karāveṁ | bolileṁ teṁ jīvīṁ dharāveṁ | sāvadha hoūna baisāveṁ | nimiṣa eka || 1|| कोणी एके ग्रामीं अथवा देशीं। राहणें आहे आपणासी। न भेटतां तेथिल्या प्रभूसी। सौख्य कैंचें॥ २॥ koṇī eke grāmīṁ athavā deśīṁ | rāhaṇeṁ āhe āpaṇāsī | na bheṭatāṁ tethilyā prabhūsī | saukhya kaiṁceṁ || 2|| म्हणौनि ज्यास जेथें राहणें। तेणें त्या प्रभूची भेटी घेणें। म्हणिजे होय श्लाघ्यवाणें। सर्व कांहीं॥ ३॥ mhaṇauni jyāsa jetheṁ rāhaṇeṁ | teṇeṁ tyā prabhūcī bheṭī gheṇeṁ | mhaṇije hoya ślāghyavāṇeṁ | sarva kāṁhīṁ || 3|| प्रभूची भेटी न घेतां। तेथें कैंची मान्यता। आपुलें महत्व जातां। वेळ नाहीं॥ ४॥ prabhūcī bheṭī na ghetāṁ | tetheṁ kaiṁcī mānyatā | āpuleṁ mahatva jātāṁ | veḻa nāhīṁ || 4|| म्हणौनि रायापासूनि रंक। कोणी एक तरी नायक। त्यास भेटणें हा विवेक। विवेकी जाणती॥ ५॥ mhaṇauni rāyāpāsūni raṁka | koṇī eka tarī nāyaka | tyāsa bheṭaṇeṁ hā viveka | vivekī jāṇatī || 5|| त्यास न भेटतां त्याचे नगरीं। राहतां धरितील बेगारी। तेथें न करितां चोरी। अंगीं लागे॥ ६॥ tyāsa na bheṭatāṁ tyāce nagarīṁ | rāhatāṁ dharitīla begārī | tetheṁ na karitāṁ corī | aṁgīṁ lāge || 6|| याकारणें जो शहाणा। तेणें प्रभूसी भेटावें जाणा। ऐसें न करितां दैन्यवाणा। संसार त्याचा॥ ७॥ yākāraṇeṁ jo śahāṇā | teṇeṁ prabhūsī bheṭāveṁ jāṇā | aiseṁ na karitāṁ dainyavāṇā | saṁsāra tyācā || 7|| ग्रामीं थोर ग्रामाधिपती। त्याहूनि थोर देशाधिपती। देशाधिपतीहूनि नृपती। थोर जाणावा॥ ८॥ grāmīṁ thora grāmādhipatī | tyāhūni thora deśādhipatī | deśādhipatīhūni nṛpatī | thora jāṇāvā || 8|| राष्ट्राचा प्रभु तो राजा। बहुराष्ट्र तो महाराजा। महाराजांचाही राजा। तो चक्रवर्ती॥ ९॥ rāṣṭrācā prabhu to rājā | bahurāṣṭra to mahārājā | mahārājāṁcāhī rājā | to cakravartī || 9|| एक नरपती एक गजपती। एक हयपती एक भूपती। सकळांमध्ये चक्रवर्ती। थोर राजा॥ १०॥ eka narapatī eka gajapatī | eka hayapatī eka bhūpatī | sakaḻāṁmadhye cakravartī | thora rājā || 10|| असो ऐशिया समस्तां। एक ब्रह्मा निर्माणकर्ता। त्या ब्रह्म्यासही निर्मिता। कोण आहे॥ ११॥ aso aiśiyā samastāṁ | eka brahmā nirmāṇakartā | tyā brahmyāsahī nirmitā | koṇa āhe || 11|| ब्रह्मा विष्णु आणि हर। त्यांसी निर्मिता तोचि थोर। तो ओळखावा परमेश्वर। नाना यत्नें॥ १२॥ brahmā viṣṇu āṇi hara | tyāṁsī nirmitā toci thora | to oḻakhāvā parameśvara | nānā yatneṁ || 12|| तो देव ठायीं पडेना। तरी यमयातना चुकेना। ब्रह्माण्डनायका चोजवेना। हें बरें नव्हे॥ १३॥ to deva ṭhāyīṁ paḍenā | tarī yamayātanā cukenā | brahmāṇḍanāyakā cojavenā | heṁ bareṁ navhe || 13|| जेणें संसारीं घातलें। अवघें ब्रह्माण्ड निर्माण केलें। त्यासी नाहीं ओळखिलें। तोचि पतित॥ १४॥ jeṇeṁ saṁsārīṁ ghātaleṁ | avagheṁ brahmāṇḍa nirmāṇa keleṁ | tyāsī nāhīṁ oḻakhileṁ | toci patita || 14|| म्हणोनि देव ओळखावा। जन्म सार्थकचि करावा। न कळे तरी सत्संग धरावा। म्हणजे कळे॥ १५॥ mhaṇoni deva oḻakhāvā | janma sārthakaci karāvā | na kaḻe tarī satsaṁga dharāvā | mhaṇaje kaḻe || 15|| जो जाणेल भगवंत। तया नांव बोलिजे संत। जो शाश्वत आणि अशाश्वत। निवाडा करी॥ १६॥ jo jāṇela bhagavaṁta | tayā nāṁva bolije saṁta | jo śāśvata āṇi aśāśvata | nivāḍā karī || 16|| चळेना ढळेना देव। ऐसा ज्याचा अंतर्भाव। तोचि जाणिजे महानुभाव। तोचि साधू॥ १७॥ caḻenā ḍhaḻenā deva | aisā jyācā aṁtarbhāva | toci jāṇije mahānubhāva | toci sādhū || 17|| जो जनांमध्ये वागे। परी जनांवेगळी गोष्टी सांगे। ज्याचे अंतरीं ज्ञान जागे। तोचि साधू॥ १८॥ jo janāṁmadhye vāge | parī janāṁvegaḻī goṣṭī sāṁge | jyāce aṁtarīṁ jñāna jāge | toci sādhū || 18|| जाणिजे परमात्मा निर्गुण। त्यासींच म्हणावें ज्ञान। त्यावेगळें तें अज्ञान। सर्व कांहीं॥ १९॥ jāṇije paramātmā nirguṇa | tyāsīṁca mhaṇāveṁ jñāna | tyāvegaḻeṁ teṁ ajñāna | sarva kāṁhīṁ || 19|| पोट भरावयाकारणें। नाना विद्या अभ्यास करणें। त्यास ज्ञान म्हणती परी तेणें। सार्थक नव्हे॥ २०॥ poṭa bharāvayākāraṇeṁ | nānā vidyā abhyāsa karaṇeṁ | tyāsa jñāna mhaṇatī parī teṇeṁ | sārthaka navhe || 20|| देव ओळखावा एक। तेंचि ज्ञान तें सार्थक। येर अवघेंचि निरर्थक। पोटविद्या॥ २१॥ deva oḻakhāvā eka | teṁci jñāna teṁ sārthaka | yera avagheṁci nirarthaka | poṭavidyā || 21|| जन्मवरी पोट भरिलें। देहाचें संरक्षण केलें। पुढें अवघेंचि व्यर्थ गेलें। अंतकाळीं॥ २२॥ janmavarī poṭa bharileṁ | dehāceṁ saṁrakṣaṇa keleṁ | puḍheṁ avagheṁci vyartha geleṁ | aṁtakāḻīṁ || 22|| एवं पोट भरावयाची विद्या। तियेसी म्हणों नये सद्विद्या। सर्वव्यापक वस्तु सद्या। पाविजे तें ज्ञान॥ २३॥ evaṁ poṭa bharāvayācī vidyā | tiyesī mhaṇoṁ naye sadvidyā | sarvavyāpaka vastu sadyā | pāvije teṁ jñāna || 23|| ऐसें जयापाशीं ज्ञान। तोचि जाणावा सज्जन। तयापासीं समाधान। पुशिलें पाहिजे॥ २४॥ aiseṁ jayāpāśīṁ jñāna | toci jāṇāvā sajjana | tayāpāsīṁ samādhāna | puśileṁ pāhije || 24|| अज्ञानास भेटतां अज्ञान। तेथें कैंचें सांपडेल ज्ञान। करंट्यास करंट्याचें दर्शन। होतां भाग्य कैंचें॥ २५॥ ajñānāsa bheṭatāṁ ajñāna | tetheṁ kaiṁceṁ sāṁpaḍela jñāna | karaṁṭyāsa karaṁṭyāceṁ darśana | hotāṁ bhāgya kaiṁceṁ || 25|| रोग्यापाशीं रोगी गेला। तेथें कैंचें आरोग्य त्याला। निर्बळापाशीं निर्बळाला। पाठी कैंची॥ २६॥ rogyāpāśīṁ rogī gelā | tetheṁ kaiṁceṁ ārogya tyālā | nirbaḻāpāśīṁ nirbaḻālā | pāṭhī kaiṁcī || 26|| पिशाच्यापाशीं पिशाच गेलें। तेथें कोण सार्थक झालें। उन्मत्तास उन्मत्त भेटलें। त्यास उमजवी कवणू॥ २७॥ piśācyāpāśīṁ piśāca geleṁ | tetheṁ koṇa sārthaka jhāleṁ | unmattāsa unmatta bheṭaleṁ | tyāsa umajavī kavaṇū || 27|| भिकाऱ्यापाशीं मागतां भिक्षा। दीक्षाहीनापाशीं मागतां दीक्षा। उजेड पाहतां कृष्णपक्षा। पाविजे कैंचा॥ २८॥ bhikāyāpāśīṁ māgatāṁ bhikṣā | dīkṣāhīnāpāśīṁ māgatāṁ dīkṣā | ujeḍa pāhatāṁ kṛṣṇapakṣā | pāvije kaiṁcā || 28|| अबद्धापाशीं गेला अबद्ध। तो कैसेनि होईल सुबद्ध। बद्धास भेटतां बद्ध। सिद्ध नव्हे॥ २९॥ abaddhāpāśīṁ gelā abaddha | to kaiseni hoīla subaddha | baddhāsa bheṭatāṁ baddha | siddha navhe || 29|| देह्यापाशीं गेला देही। तो कैसेनि होईल विदेही। म्हणोनि ज्ञात्यावांचूनि नाहीं। ज्ञानमार्ग॥ ३०॥ dehyāpāśīṁ gelā dehī | to kaiseni hoīla videhī | mhaṇoni jñātyāvāṁcūni nāhīṁ | jñānamārga || 30|| याकारणें ज्ञाता पहावा। त्याचा अनुग्रह घ्यावा। सारासारविचारें जीवा। मोक्ष प्राप्त॥ ३१॥ yākāraṇeṁ jñātā pahāvā | tyācā anugraha ghyāvā | sārāsāravicāreṁ jīvā | mokṣa prāpta || 31|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके देवशोधननिरूपणं नाम प्रथमः समासः॥ १॥ ६.१ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake devaśodhananirūpaṇaṁ nāma prathamaḥ samāsaḥ || 1|| 6.1 समास दुसरा : ब्रह्मपावननिरूपण samāsa dusarā : brahmapāvananirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || ऐका उपदेशाचीं लक्षणें। सायुज्यप्राप्ति होय जेणें। नाना मतांचें पेखणें। कामा नये सर्वथा॥ १॥ aikā upadeśācīṁ lakṣaṇeṁ | sāyujyaprāpti hoya jeṇeṁ | nānā matāṁceṁ pekhaṇeṁ | kāmā naye sarvathā || 1|| ब्रह्मज्ञानावीण उपदेश। तो म्हणों नये विशेष। धान्येविण जैसें भूस। खातां नये॥ २॥ brahmajñānāvīṇa upadeśa | to mhaṇoṁ naye viśeṣa | dhānyeviṇa jaiseṁ bhūsa | khātāṁ naye || 2|| नाना काबाड बडविलें। नातरी तक्रचि घुसळिलें। अथवा धुवणचि सेविलें। सावकाश॥ ३॥ nānā kābāḍa baḍavileṁ | nātarī takraci ghusaḻileṁ | athavā dhuvaṇaci sevileṁ | sāvakāśa || 3|| नाना साली भक्षिल्या। अथवा चोइट्या चोखिल्या। खोबरें सांडून खादल्या। नरोट्या जैशा॥ ४॥ nānā sālī bhakṣilyā | athavā coiṭyā cokhilyā | khobareṁ sāṁḍūna khādalyā | naroṭyā jaiśā || 4|| तैसें ब्रह्मज्ञानाविण। नाना उपदेशांचा शीण। सार सांडून असार कोण। शहाणा सेवी॥ ५॥ taiseṁ brahmajñānāviṇa | nānā upadeśāṁcā śīṇa | sāra sāṁḍūna asāra koṇa | śahāṇā sevī || 5|| आतां ब्रह्म जें कां निर्गुण। तेंचि केलें निरूपण। सुचित करावें अंतःकरण। श्रोतेजनीं॥ ६॥ ātāṁ brahma jeṁ kāṁ nirguṇa | teṁci keleṁ nirūpaṇa | sucita karāveṁ aṁtaḥkaraṇa | śrotejanīṁ || 6|| सकळ सृष्टीची रचना। तें हें पंचभौतिक जाणा। परंतु हें तगेना। सर्वकाळ॥ ७॥ sakaḻa sṛṣṭīcī racanā | teṁ heṁ paṁcabhautika jāṇā | paraṁtu heṁ tagenā | sarvakāḻa || 7|| आदि अंतीं ब्रह्म निर्गुण। तेचि शाश्वताची खूण। येर पंचभौतिक सगुण। नाशवंत॥ ८॥ ādi aṁtīṁ brahma nirguṇa | teci śāśvatācī khūṇa | yera paṁcabhautika saguṇa | nāśavaṁta || 8|| येरवीं हीं पाहतां भूतें। देव कैसें म्हणावें त्यांतें। भूत म्हणतां मनुष्यांतें। विषाद वाटे॥ ९॥ yeravīṁ hīṁ pāhatāṁ bhūteṁ | deva kaiseṁ mhaṇāveṁ tyāṁteṁ | bhūta mhaṇatāṁ manuṣyāṁteṁ | viṣāda vāṭe || 9|| मा तो जगन्नाथ परमात्मा। त्यासि आणि भूतउपमा। ज्याचा कळेना महिमा। ब्रह्मादिकांसी॥ १०॥ mā to jagannātha paramātmā | tyāsi āṇi bhūtaupamā | jyācā kaḻenā mahimā | brahmādikāṁsī || 10|| भूतां ऐसा जगदीश। म्हणतां उत्पन्न होतो दोष। याकारणें महापुरुष। सर्व जाणती॥ ११॥ bhūtāṁ aisā jagadīśa | mhaṇatāṁ utpanna hoto doṣa | yākāraṇeṁ mahāpuruṣa | sarva jāṇatī || 11|| पृथ्वी आप तेज वायु आकाश। यां सबाह्य जगदीश। पंचभूतांस आहे नाश। आत्मा अविनाशरूपी॥ १२॥ pṛthvī āpa teja vāyu ākāśa | yāṁ sabāhya jagadīśa | paṁcabhūtāṁsa āhe nāśa | ātmā avināśarūpī || 12|| जें जें रूप आणि नाम। तो तो अवघाच भ्रम। नामरूपातीत वर्म। अनुभवें जाणावें॥ १३॥ jeṁ jeṁ rūpa āṇi nāma | to to avaghāca bhrama | nāmarūpātīta varma | anubhaveṁ jāṇāveṁ || 13|| पंचभूतें आणि त्रिगुण। ऐशी अष्टधा प्रकृति जाण। अष्टधा प्रकृतीस नामाभिधान। दृश्य ऐसें॥ १४॥ paṁcabhūteṁ āṇi triguṇa | aiśī aṣṭadhā prakṛti jāṇa | aṣṭadhā prakṛtīsa nāmābhidhāna | dṛśya aiseṁ || 14|| तें हें दृश्य नाशिवंत। ऐसें वेद श्रुति बोलत। निर्गुण ब्रह्म शाश्वत। जाणती ज्ञानी॥ १५॥ teṁ heṁ dṛśya nāśivaṁta | aiseṁ veda śruti bolata | nirguṇa brahma śāśvata | jāṇatī jñānī || 15|| जें शस्त्रें तोडितां तुटेना। जें पावकें जाळितां जळेना। जें कालवितां कालवेना। आपेंकरूनी॥ १६॥ jeṁ śastreṁ toḍitāṁ tuṭenā | jeṁ pāvakeṁ jāḻitāṁ jaḻenā | jeṁ kālavitāṁ kālavenā | āpeṁkarūnī || 16|| जें वायूचेनि उडेना। जें पडेना ना झडेना। जें घडेना ना दडेना। परब्रह्म तें॥ १७॥ jeṁ vāyūceni uḍenā | jeṁ paḍenā nā jhaḍenā | jeṁ ghaḍenā nā daḍenā | parabrahma teṁ || 17|| ज्यासि वर्णचि नसे। जें सर्वांहूनि अनारिसें। परंतु असतचि असे। सर्वकाळ॥ १८॥ jyāsi varṇaci nase | jeṁ sarvāṁhūni anāriseṁ | paraṁtu asataci ase | sarvakāḻa || 18|| दिसेना तरी काय झालें। परंतु सर्वत्र संचलें। सूक्ष्मचि कोंदाटलें। जेथें तेथें॥ १९॥ disenā tarī kāya jhāleṁ | paraṁtu sarvatra saṁcaleṁ | sūkṣmaci koṁdāṭaleṁ | jetheṁ tetheṁ || 19|| दृष्टीस लागली सवे। जें दिसेल तेंचि पहावें। परंतु गुज तें जाणावें। गौप्य आहे॥ २०॥ dṛṣṭīsa lāgalī save | jeṁ disela teṁci pahāveṁ | paraṁtu guja teṁ jāṇāveṁ | gaupya āhe || 20|| प्रगट तें जाणावें असार। आणि गुप्त तें जाणावें सार। सद्गुरुमुखें हा विचार। उमजों लागे॥ २१॥ pragaṭa teṁ jāṇāveṁ asāra | āṇi gupta teṁ jāṇāveṁ sāra | sadgurumukheṁ hā vicāra | umajoṁ lāge || 21|| उमजेना तें उमजावें। दिसेना तें पहावें। जें कळेना तें जाणावें। विवेकबळें॥ २२॥ umajenā teṁ umajāveṁ | disenā teṁ pahāveṁ | jeṁ kaḻenā teṁ jāṇāveṁ | vivekabaḻeṁ || 22|| गुप्त तेंचि प्रगटवावें। असाध्य तेंचि साधावें। कानडेंचि अभ्यासावें। सावकाश॥ २३॥ gupta teṁci pragaṭavāveṁ | asādhya teṁci sādhāveṁ | kānaḍeṁci abhyāsāveṁ | sāvakāśa || 23|| वेद विरंचि आणि शेष। जेथें शिणले निःशेष। तेंचि साधावें विशेष। परब्रह्म तें॥ २४॥ veda viraṁci āṇi śeṣa | jetheṁ śiṇale niḥśeṣa | teṁci sādhāveṁ viśeṣa | parabrahma teṁ || 24|| तरी तें कवणें परी साधावें। तेंचि बोलिलें स्वभावें। अध्यात्मश्रवणें पावावें। परब्रह्म तें॥ २५॥ tarī teṁ kavaṇeṁ parī sādhāveṁ | teṁci bolileṁ svabhāveṁ | adhyātmaśravaṇeṁ pāvāveṁ | parabrahma teṁ || 25|| पृथ्वी नव्हे आप नव्हे। तेज नव्हे वायु नव्हे। वर्णव्यक्ति ऐसें नव्हे। अव्यक्त तें॥ २६॥ pṛthvī navhe āpa navhe | teja navhe vāyu navhe | varṇavyakti aiseṁ navhe | avyakta teṁ || 26|| तयास म्हणावें देव। वरकड लोकांचा स्वभाव। जितुके गांव तितुके देव। जनांकारणें॥ २७॥ tayāsa mhaṇāveṁ deva | varakaḍa lokāṁcā svabhāva | jituke gāṁva tituke deva | janāṁkāraṇeṁ || 27|| ऐसा देवाचा निश्चयो झाला। देव निर्गुण प्रत्यया आला। आतां आपणचि आपला। शोध घ्यावा॥ २८॥ aisā devācā niścayo jhālā | deva nirguṇa pratyayā ālā | ātāṁ āpaṇaci āpalā | śodha ghyāvā || 28|| माझें शरीर ऐसें म्हणतो। तरी तो जाण देहावेगळाचि तो। मन माझें ऐसें जाणतो। तरी तो मनही नव्हे॥ २९॥ mājheṁ śarīra aiseṁ mhaṇato | tarī to jāṇa dehāvegaḻāci to | mana mājheṁ aiseṁ jāṇato | tarī to manahī navhe || 29|| पाहतां देहाचा विचार। अवघा तत्त्वांचा विस्तार। तत्त्वें तत्त्व झाडितां सार। आत्माचि उरे॥ ३०॥ pāhatāṁ dehācā vicāra | avaghā tattvāṁcā vistāra | tattveṁ tattva jhāḍitāṁ sāra | ātmāci ure || 30|| आपणासि ठावचि नाहीं। तेथें पाहणें नलगे कांहीं। तत्त्वें ठायींच्या ठायीं। विभागूनि गेलीं॥ ३१॥ āpaṇāsi ṭhāvaci nāhīṁ | tetheṁ pāhaṇeṁ nalage kāṁhīṁ | tattveṁ ṭhāyīṁcyā ṭhāyīṁ | vibhāgūni gelīṁ || 31|| बांधली आहे तों गांठोडी। जो कोणी विचारें सोडी। विचार पाहतां गांठोडी। आढळेना॥ ३२॥ bāṁdhalī āhe toṁ gāṁṭhoḍī | jo koṇī vicāreṁ soḍī | vicāra pāhatāṁ gāṁṭhoḍī | āḍhaḻenā || 32|| तत्त्वांचें गांठोडें शरीर। याचा पाहतां विचार। एक आत्मा निरंतर। आपण नाहीं॥ ३३॥ tattvāṁceṁ gāṁṭhoḍeṁ śarīra | yācā pāhatāṁ vicāra | eka ātmā niraṁtara | āpaṇa nāhīṁ || 33|| आपणासि ठावचि नाहीं। जन्म मृत्यु कैंचे काई। पाहतां वस्तूच्या ठायीं। पाप पुण्य नसे॥ ३४॥ āpaṇāsi ṭhāvaci nāhīṁ | janma mṛtyu kaiṁce kāī | pāhatāṁ vastūcyā ṭhāyīṁ | pāpa puṇya nase || 34|| पाप पुण्य यमयातना। हें निर्गुणीं तों असेना। आपण तोचि तरी जन्ममरणा। ठावो कैंचा॥ ३५॥ pāpa puṇya yamayātanā | heṁ nirguṇīṁ toṁ asenā | āpaṇa toci tarī janmamaraṇā | ṭhāvo kaiṁcā || 35|| देहबुद्धीनें बांधला। तो विवेकें मोकळा केला। देहातीत होतां पावला। मोक्षपद॥ ३६॥ dehabuddhīneṁ bāṁdhalā | to vivekeṁ mokaḻā kelā | dehātīta hotāṁ pāvalā | mokṣapada || 36|| झालें जन्माचें सार्थक। निर्गुण आत्मा आपण एक। परंतु हा विवेक। पाहिलाचि पहावा॥ ३७॥ jhāleṁ janmāceṁ sārthaka | nirguṇa ātmā āpaṇa eka | paraṁtu hā viveka | pāhilāci pahāvā || 37|| जागें होतां स्वप्न सरे। विवेक पाहतां दृश्य ओसरे। स्वरूपानुसंधानें तरे। प्राणिमात्र॥ ३८॥ jāgeṁ hotāṁ svapna sare | viveka pāhatāṁ dṛśya osare | svarūpānusaṁdhāneṁ tare | prāṇimātra || 38|| आपणास निवेदावें। आपण विवेकें नुरावें। आत्मनिवेदन जाणावें। याचें नांव॥ ३९॥ āpaṇāsa nivedāveṁ | āpaṇa vivekeṁ nurāveṁ | ātmanivedana jāṇāveṁ | yāceṁ nāṁva || 39|| आधीं अध्यात्मश्रवण। मग सद्गुरुपादसेवन। पुढें आत्मनिवेदन। सद्गुरुप्रसादें॥ ४०॥ ādhīṁ adhyātmaśravaṇa | maga sadgurupādasevana | puḍheṁ ātmanivedana | sadguruprasādeṁ || 40|| आत्मनिवेदनाउपरी। निखळ वस्तु निरंतरी। आपण आत्मा हा अंतरीं। बोध जाहला॥ ४१॥ ātmanivedanāuparī | nikhaḻa vastu niraṁtarī | āpaṇa ātmā hā aṁtarīṁ | bodha jāhalā || 41|| त्या ब्रह्मबोधें ब्रह्मचि झाला। संसारखेद तो उडाला। देह प्रारब्धीं टाकिला। सावकाश॥ ४२॥ tyā brahmabodheṁ brahmaci jhālā | saṁsārakheda to uḍālā | deha prārabdhīṁ ṭākilā | sāvakāśa || 42|| यासि म्हणिजे आत्मज्ञान। येणें पाविजे समाधान। परब्रह्मीं अभिन्न। भक्तचि जाहला॥ ४३॥ yāsi mhaṇije ātmajñāna | yeṇeṁ pāvije samādhāna | parabrahmīṁ abhinna | bhaktaci jāhalā || 43|| आतां होणार तें होईना कां। आणि जाणार तें जाईना कां। तुटली मनांतील आशंका। जन्ममृत्यूची॥ ४४॥ ātāṁ hoṇāra teṁ hoīnā kāṁ | āṇi jāṇāra teṁ jāīnā kāṁ | tuṭalī manāṁtīla āśaṁkā | janmamṛtyūcī || 44|| संसारीं पुंडावें चुकलें। देवां भक्तां ऐक्य झालें। मुख्य देवासि ओळखिलें। सत्संगेंकरूनी॥ ४५॥ saṁsārīṁ puṁḍāveṁ cukaleṁ | devāṁ bhaktāṁ aikya jhāleṁ | mukhya devāsi oḻakhileṁ | satsaṁgeṁkarūnī || 45|| हरिः ॐ तत्सत् इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके ब्रह्मप्रतिपादननिरूपणं नाम द्वितीयः समासः॥ २॥ ६.२ hariḥ om tatsat iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake brahmapratipādananirūpaṇaṁ nāma dvitīyaḥ samāsaḥ || 2|| 6.2 समास तिसरा : मायोद्भवनिरूपण samāsa tisarā : māyodbhavanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || निर्गुण आत्मा तो निश्चळ। जैसें आकाश अंतराळ। घन दाट निर्मळ निश्चळ। सदोदित॥ १॥ nirguṇa ātmā to niścaḻa | jaiseṁ ākāśa aṁtarāḻa | ghana dāṭa nirmaḻa niścaḻa | sadodita || 1|| जें खंडलेंचि नाहीं अखंड। जें उदंडाहूनि उदंड। जें गगनाहूनि वाड। अति सूक्ष्म॥ २॥ jeṁ khaṁḍaleṁci nāhīṁ akhaṁḍa | jeṁ udaṁḍāhūni udaṁḍa | jeṁ gaganāhūni vāḍa | ati sūkṣma || 2|| जें दिसेना ना भासेना। जें उपजेना ना नासेना। जें येईना ना जाईना। परब्रह्म तें॥ ३॥ jeṁ disenā nā bhāsenā | jeṁ upajenā nā nāsenā | jeṁ yeīnā nā jāīnā | parabrahma teṁ || 3|| जें चळेना ना ढळेना। जें तुटेना ना फुटेना। जें रचेना ना खचेना। परब्रह्म तें॥ ४॥ jeṁ caḻenā nā ḍhaḻenā | jeṁ tuṭenā nā phuṭenā | jeṁ racenā nā khacenā | parabrahma teṁ || 4|| जें सन्मुखचि सर्वकाळ। जें निष्कलंक आणि निखळ। सर्वांतर आकाश पाताळ। व्यापूनि असे॥ ५॥ jeṁ sanmukhaci sarvakāḻa | jeṁ niṣkalaṁka āṇi nikhaḻa | sarvāṁtara ākāśa pātāḻa | vyāpūni ase || 5|| अविनाश तें ब्रह्म निर्गुण। नासे तें माया सगुण। सगुण आणि निर्गुण। कालवलें॥ ६॥ avināśa teṁ brahma nirguṇa | nāse teṁ māyā saguṇa | saguṇa āṇi nirguṇa | kālavaleṁ || 6|| या कर्दमाचा विचार। करूं जाणती योगीश्वर। जैसें क्षीर आणि नीर। राजहंस निवडिती॥ ७॥ yā kardamācā vicāra | karūṁ jāṇatī yogīśvara | jaiseṁ kṣīra āṇi nīra | rājahaṁsa nivaḍitī || 7|| जड सकळ पंचभौतिक। त्यामध्यें आत्मा व्यापक। तो नित्यानित्यविवेक। पाहतां कळे॥ ८॥ jaḍa sakaḻa paṁcabhautika | tyāmadhyeṁ ātmā vyāpaka | to nityānityaviveka | pāhatāṁ kaḻe || 8|| उंसामधील घेईजे रस। येर तें सांडिजे बाकस। तैसा जगामध्यें जगदीश। विवेकें ओळखावा॥ ९॥ uṁsāmadhīla gheīje rasa | yera teṁ sāṁḍije bākasa | taisā jagāmadhyeṁ jagadīśa | vivekeṁ oḻakhāvā || 9|| रस नाशवंत पातळ। आत्मा शाश्वत निश्चळ। रस अपूर्ण आत्मा केवळ। परिपूर्ण जाणावा॥ १०॥ rasa nāśavaṁta pātaḻa | ātmā śāśvata niścaḻa | rasa apūrṇa ātmā kevaḻa | paripūrṇa jāṇāvā || 10|| आत्म्यासारिखें एक असावें। मग तें दृष्टांतासि द्यावें। दृष्टांतमिसे समजावें। कैसें तरी॥ ११॥ ātmyāsārikheṁ eka asāveṁ | maga teṁ dṛṣṭāṁtāsi dyāveṁ | dṛṣṭāṁtamise samajāveṁ | kaiseṁ tarī || 11|| ऐशी आत्मस्थिति संचली। तेथें माया कैशी झाली। जैशी आकाशीं वाहिली। झुळूक वायूची॥ १२॥ aiśī ātmasthiti saṁcalī | tetheṁ māyā kaiśī jhālī | jaiśī ākāśīṁ vāhilī | jhuḻūka vāyūcī || 12|| वायूपासून तेज झालें। तेजापासून आप निपजलें। आपापासून आकारलें। भूमंडळ॥ १३॥ vāyūpāsūna teja jhāleṁ | tejāpāsūna āpa nipajaleṁ | āpāpāsūna ākāraleṁ | bhūmaṁḍaḻa || 13|| भूमंडळापासून उत्पत्ती। जीव नेणों झाले किती। परंतु ब्रह्म आदि अंतीं। व्यापून आहे॥ १४॥ bhūmaṁḍaḻāpāsūna utpattī | jīva neṇoṁ jhāle kitī | paraṁtu brahma ādi aṁtīṁ | vyāpūna āhe || 14|| जें जें कांहीं निर्माण झालें। तें तें अवघेंचि नासलें। परी मुळीं ब्रह्म तें संचलें। जैसें तैसें॥ १५॥ jeṁ jeṁ kāṁhīṁ nirmāṇa jhāleṁ | teṁ teṁ avagheṁci nāsaleṁ | parī muḻīṁ brahma teṁ saṁcaleṁ | jaiseṁ taiseṁ || 15|| घटापूर्वीं आकाश असे। घटामध्येंही आकाश भासे। घट फुटतां न नासे। आकाश जैसें॥ १६॥ ghaṭāpūrvīṁ ākāśa ase | ghaṭāmadhyeṁhī ākāśa bhāse | ghaṭa phuṭatāṁ na nāse | ākāśa jaiseṁ || 16|| तैसें परब्रह्म केवळ। अचळ आणि अढळ। मध्यें होत जात सकळ। सचराचर॥ १७॥ taiseṁ parabrahma kevaḻa | acaḻa āṇi aḍhaḻa | madhyeṁ hota jāta sakaḻa | sacarācara || 17|| जें जें कांहीं निर्माण झालें। तें तें आधीं ब्रह्में व्यापिलें। सर्व नासतां उरलें। अविनाश ब्रह्म॥ १८॥ jeṁ jeṁ kāṁhīṁ nirmāṇa jhāleṁ | teṁ teṁ ādhīṁ brahmeṁ vyāpileṁ | sarva nāsatāṁ uraleṁ | avināśa brahma || 18|| ऐसें ब्रह्म अविनाश। तें सेविती ज्ञाते पुरुष। तत्त्वनिरसनें आपणास। आपण लाभे॥ १९॥ aiseṁ brahma avināśa | teṁ sevitī jñāte puruṣa | tattvanirasaneṁ āpaṇāsa | āpaṇa lābhe || 19|| तत्त्वें तत्त्व मेळविलें। त्यासि देह ऐसें नाम ठेविलें। तें जाणते पुरुषीं शोधिलें। तत्त्वें तत्त्व॥ २०॥ tattveṁ tattva meḻavileṁ | tyāsi deha aiseṁ nāma ṭhevileṁ | teṁ jāṇate puruṣīṁ śodhileṁ | tattveṁ tattva || 20|| तत्त्वझाडा निःशेष होतां। तेथें निमाली देहअहंता। निर्गुण ब्रह्मीं ऐक्यता। विवेकें जाहली॥ २१॥ tattvajhāḍā niḥśeṣa hotāṁ | tetheṁ nimālī dehaahaṁtā | nirguṇa brahmīṁ aikyatā | vivekeṁ jāhalī || 21|| विवेकें देहाकडे पाहिलें। तों तत्त्वें तत्त्व ओसरलें। आपण कांहीं नाहीं आलें। प्रत्ययासी॥ २२॥ vivekeṁ dehākaḍe pāhileṁ | toṁ tattveṁ tattva osaraleṁ | āpaṇa kāṁhīṁ nāhīṁ āleṁ | pratyayāsī || 22|| आपला आपण शोध घेतां। आपुली तों मायिक वार्ता। तत्त्वांतीं उरलें तत्त्वता। निर्गुण ब्रह्म॥ २३॥ āpalā āpaṇa śodha ghetāṁ | āpulī toṁ māyika vārtā | tattvāṁtīṁ uraleṁ tattvatā | nirguṇa brahma || 23|| आपणाविण निर्गुण ब्रह्म। हेंचि निवेदनाचें वर्म। तत्त्वासरिसा गेला भ्रम। मीतूंपणाचा॥ २४॥ āpaṇāviṇa nirguṇa brahma | heṁci nivedanāceṁ varma | tattvāsarisā gelā bhrama | mītūṁpaṇācā || 24|| मीपण पाहतां आढळेना। निर्गुण ब्रह्म तें चळेना। आपण तेंचि परी कळेना। सद्गुरूविण॥ २५॥ mīpaṇa pāhatāṁ āḍhaḻenā | nirguṇa brahma teṁ caḻenā | āpaṇa teṁci parī kaḻenā | sadgurūviṇa || 25|| सारासार अवघें शोधिलें। तों असार तें निघून गेलें। पुढें सार तें उरलें। निर्गुण ब्रह्म॥ २६॥ sārāsāra avagheṁ śodhileṁ | toṁ asāra teṁ nighūna geleṁ | puḍheṁ sāra teṁ uraleṁ | nirguṇa brahma || 26|| आधीं ब्रह्म निरूपिलें। तेंचि सकळामध्यें व्यापिलें। सकळ अवघेंचि नासलें। उरलें तें केवळ ब्रह्म॥ २७॥ ādhīṁ brahma nirūpileṁ | teṁci sakaḻāmadhyeṁ vyāpileṁ | sakaḻa avagheṁci nāsaleṁ | uraleṁ teṁ kevaḻa brahma || 27|| होतां विवेकें संहार। तेथें निवडे सारासार। आपला आपणासि विचार। ठायीं पडे॥ २८॥ hotāṁ vivekeṁ saṁhāra | tetheṁ nivaḍe sārāsāra | āpalā āpaṇāsi vicāra | ṭhāyīṁ paḍe || 28|| आपण कल्पिलें मीपण। मीपण शोधितां नुरे जाण। मीपण गेलिया निर्गुण। आत्माचि स्वयें॥ २९॥ āpaṇa kalpileṁ mīpaṇa | mīpaṇa śodhitāṁ nure jāṇa | mīpaṇa geliyā nirguṇa | ātmāci svayeṁ || 29|| झालिया तत्त्वांचें निरसन। निर्गुण आत्माचि आपण। कां दाखवावें मीपण। तत्त्वनिरसनाउपरी॥ ३०॥ jhāliyā tattvāṁceṁ nirasana | nirguṇa ātmāci āpaṇa | kāṁ dākhavāveṁ mīpaṇa | tattvanirasanāuparī || 30|| तत्त्वांमध्यें मीपण गेलें। तरी निर्गुण सहजचि उरलें। सोहंभावें प्रत्यया आलें। आत्मनिवेदन॥ ३१॥ tattvāṁmadhyeṁ mīpaṇa geleṁ | tarī nirguṇa sahajaci uraleṁ | sohaṁbhāveṁ pratyayā āleṁ | ātmanivedana || 31|| आत्मनिवेदन होतां। देवभक्तांस ऐक्यता। साचार भक्त विभक्तता। सांडूनि जाहला॥ ३२॥ ātmanivedana hotāṁ | devabhaktāṁsa aikyatā | sācāra bhakta vibhaktatā | sāṁḍūni jāhalā || 32|| निर्गुणासि नाहीं जन्ममरण। निर्गुणासि नाहीं पाप पुण्य। निर्गुणीं अनन्य होतां आपण। मुक्त जाहला॥ ३३॥ nirguṇāsi nāhīṁ janmamaraṇa | nirguṇāsi nāhīṁ pāpa puṇya | nirguṇīṁ ananya hotāṁ āpaṇa | mukta jāhalā || 33|| तत्त्वीं वेंटाळूनि घेतला। प्राणी संशयें गुंडाळला। आपणास आपण भुलला। कोहं म्हणे॥ ३४॥ tattvīṁ veṁṭāḻūni ghetalā | prāṇī saṁśayeṁ guṁḍāḻalā | āpaṇāsa āpaṇa bhulalā | kohaṁ mhaṇe || 34|| तत्त्वीं गुंतला म्हणे कोहं। विवेकें पाहतां म्हणे सोहं। अनन्य होतां अहं सोहं। मावळलीं॥ ३५॥ tattvīṁ guṁtalā mhaṇe kohaṁ | vivekeṁ pāhatāṁ mhaṇe sohaṁ | ananya hotāṁ ahaṁ sohaṁ | māvaḻalīṁ || 35|| याउपरि उर्वरित। तेंचि स्वरूप संत। देहीं असोनि देहातीत। जाणिजे ऐसा॥ ३६॥ yāupari urvarita | teṁci svarūpa saṁta | dehīṁ asoni dehātīta | jāṇije aisā || 36|| संदेहवृत्ति ते न भंगे। म्हणोनि बोलिलेंच बोलावें लागे॥ saṁdehavṛtti te na bhaṁge | mhaṇoni bolileṁca bolāveṁ lāge || आम्हांसि हें घडलें प्रसंगें। श्रोतीं क्षमा केली पाहिजे॥ ३७॥ āmhāṁsi heṁ ghaḍaleṁ prasaṁgeṁ | śrotīṁ kṣamā kelī pāhije || 37|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके मायोद्भवनिरूपणं नाम तृतीयः समासः॥ ३॥ ६.३ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake māyodbhavanirūpaṇaṁ nāma tṛtīyaḥ samāsaḥ || 3|| 6.3 समास चवथा : ब्रह्मनिरूपण samāsa cavathā : brahmanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || कृतयुग सत्रा लक्ष अठ्ठावीस सहस्र। त्रेतायुग बारा लक्ष शाण्णव सहस्र। द्वापरयुग आठ लक्ष चौसष्ट सहस्र। आतां कलियुग ऐका॥ १॥ kṛtayuga satrā lakṣa aṭhṭhāvīsa sahasra | tretāyuga bārā lakṣa śāṇṇava sahasra | dvāparayuga āṭha lakṣa causaṣṭa sahasra | ātāṁ kaliyuga aikā || 1|| कलियुग चार लक्ष बत्तीस सहस्र। चतुर्युगें त्रेचाळीस लक्ष वीस सहस्र। ऐशीं चतुर्युगें सहस्र। तो ब्रह्मयाचा एक दिवस॥ २॥ kaliyuga cāra lakṣa battīsa sahasra | caturyugeṁ trecāḻīsa lakṣa vīsa sahasra | aiśīṁ caturyugeṁ sahasra | to brahmayācā eka divasa || 2|| ऐसे ब्रह्मे सहस्र देखा। तेव्हां विष्णूची एक घटिका। विष्णू सहस्र होतां ऐका। पळ एक ईश्वराचें॥ ३॥ aise brahme sahasra dekhā | tevhāṁ viṣṇūcī eka ghaṭikā | viṣṇū sahasra hotāṁ aikā | paḻa eka īśvarāceṁ || 3|| ईश्वर जाय सहस्र वेळ। तैं शक्तीचें अर्ध पळ। ऐशी संख्या बोलिली सकळ। शास्त्रांतरीं॥ ४॥ īśvara jāya sahasra veḻa | taiṁ śaktīceṁ ardha paḻa | aiśī saṁkhyā bolilī sakaḻa | śāstrāṁtarīṁ || 4|| चतुर्युगसहस्राणि दिनमेकंपितामहम्‌। पितामहसहस्राणि विष्णोर्घटिकमेव च॥ caturyugasahasrāṇi dinamekaṁpitāmaham | pitāmahasahasrāṇi viṣṇorghaṭikameva ca || विष्णोरेकः सहस्राणि पलमेकं महेश्वरम्‌। महेश्वरसहस्राणि शक्तेरर्धं पलं भवेत्‌॥ viṣṇorekaḥ sahasrāṇi palamekaṁ maheśvaram | maheśvarasahasrāṇi śakterardhaṁ palaṁ bhavet || ऐशा अनन्त शक्ती होती। अनंत रचना होती जाती। तरी अखंड खंडेना स्थिति। परब्रह्माची॥ ५॥ aiśā ananta śaktī hotī | anaṁta racanā hotī jātī | tarī akhaṁḍa khaṁḍenā sthiti | parabrahmācī || 5|| परब्रह्मासि कैंची स्थिती। परी ही बोलावयाची रीती। वेदश्रुती नेति नेति म्हणती। परब्रह्मीं॥ ६॥ parabrahmāsi kaiṁcī sthitī | parī hī bolāvayācī rītī | vedaśrutī neti neti mhaṇatī | parabrahmīṁ || 6|| चार सहस्र सातशें साठी। इतुकी कलियुगाची राहाटी। उरल्या कलियुगाची गोष्टी। ऐसी असे॥ ७॥ cāra sahasra sātaśeṁ sāṭhī | itukī kaliyugācī rāhāṭī | uralyā kaliyugācī goṣṭī | aisī ase || 7|| चार लक्ष सत्तावीस सहस्र। दोनशें चाळीस संवत्सर। पुढें अन्योन्य वर्णसंकर। होणार आहे॥ ८॥ cāra lakṣa sattāvīsa sahasra | donaśeṁ cāḻīsa saṁvatsara | puḍheṁ anyonya varṇasaṁkara | hoṇāra āhe || 8|| ऐसें रचलें चराचर। येथें एकाहूनि एक थोर। पाहतां येथींचा विचार। अंत न लगे॥ ९॥ aiseṁ racaleṁ carācara | yetheṁ ekāhūni eka thora | pāhatāṁ yethīṁcā vicāra | aṁta na lage || 9|| एक म्हणती विष्णु थोर। एक म्हणती रुद्र थोर। एक म्हणती शक्ति थोर। सकळांमध्यें॥ १०॥ eka mhaṇatī viṣṇu thora | eka mhaṇatī rudra thora | eka mhaṇatī śakti thora | sakaḻāṁmadhyeṁ || 10|| ऐसे आपुलालेपरी बोलती। परंतु अवघेंचि नासेल कल्पांतीं। यद्दृष्टं तन्नष्टं हें श्रुति। बोलतसे॥ ११॥ aise āpulāleparī bolatī | paraṁtu avagheṁci nāsela kalpāṁtīṁ | yaddṛṣṭaṁ tannaṣṭaṁ heṁ śruti | bolatase || 11|| आपुलाली उपासना। अभिमान लागला जनां। याचा निश्चयो निवडेना। साधुविण॥ १२॥ āpulālī upāsanā | abhimāna lāgalā janāṁ | yācā niścayo nivaḍenā | sādhuviṇa || 12|| साधु निश्चयो करिती एक। आत्मा सर्वत्र व्यापक। येर हें अवघेंचि मायिक। चराचर॥ १३॥ sādhu niścayo karitī eka | ātmā sarvatra vyāpaka | yera heṁ avagheṁci māyika | carācara || 13|| चित्रीं लिहिली सेना। त्यांत कोण थोर कोण साना। हें कां तुम्ही विचाराना। आपुलें ठायीं॥ १४॥ citrīṁ lihilī senā | tyāṁta koṇa thora koṇa sānā | heṁ kāṁ tumhī vicārānā | āpuleṁ ṭhāyīṁ || 14|| स्वप्नीं उदंड देखिलें। लहान थोरही कल्पिलें। परंतु जागें झालिया झालें। कैसें पहा॥ १५॥ svapnīṁ udaṁḍa dekhileṁ | lahāna thorahī kalpileṁ | paraṁtu jāgeṁ jhāliyā jhāleṁ | kaiseṁ pahā || 15|| पाहतां जागृतीचा विचार। कैंचें लहान कैंचें थोर। झाला अवघाचि विचार। स्वप्नरचनेचा॥ १६॥ pāhatāṁ jāgṛtīcā vicāra | kaiṁceṁ lahāna kaiṁceṁ thora | jhālā avaghāci vicāra | svapnaracanecā || 16|| अवघाचि मायिक विचार। कैंचें लहान कैंचें थोर। लहानथोराचा हा निर्धार। जाणती ज्ञानी॥ १७॥ avaghāci māyika vicāra | kaiṁceṁ lahāna kaiṁceṁ thora | lahānathorācā hā nirdhāra | jāṇatī jñānī || 17|| जो जन्मास प्राणी आला। तो मी थोर म्हणतचि मेला। परी याचा विचार पाहिला। पाहिजे श्रेष्ठीं॥ १८॥ jo janmāsa prāṇī ālā | to mī thora mhaṇataci melā | parī yācā vicāra pāhilā | pāhije śreṣṭhīṁ || 18|| जयां झालें आत्मज्ञान। तेचि थोर महाजन। वेद शास्त्रें पुराण। साधु संत बोलिले॥ १९॥ jayāṁ jhāleṁ ātmajñāna | teci thora mahājana | veda śāstreṁ purāṇa | sādhu saṁta bolile || 19|| एवं सकळांमध्यें थोर। तो एकचि परमेश्वर। तयामध्यें हरिहर। होती जाती॥ २०॥ evaṁ sakaḻāṁmadhyeṁ thora | to ekaci parameśvara | tayāmadhyeṁ harihara | hotī jātī || 20|| तो निर्गुण निराकार। तेथें नाहीं उत्पत्ति स्थिति संहार। स्थानमानांचा विचार। ऐलिकडे॥ २१॥ to nirguṇa nirākāra | tetheṁ nāhīṁ utpatti sthiti saṁhāra | sthānamānāṁcā vicāra | ailikaḍe || 21|| नांव रूप स्थान मान। हा तों अवघाचि अनुमान। तथापि होईल निदान। ब्रह्मप्रळयीं॥ २२॥ nāṁva rūpa sthāna māna | hā toṁ avaghāci anumāna | tathāpi hoīla nidāna | brahmapraḻayīṁ || 22|| ब्रह्म प्रळयावेगळें। ब्रह्म नामरूपावेगळें। ब्रह्म कोणा एक्या काळें। जैसें तैसें॥ २३॥ brahma praḻayāvegaḻeṁ | brahma nāmarūpāvegaḻeṁ | brahma koṇā ekyā kāḻeṁ | jaiseṁ taiseṁ || 23|| करिती ब्रह्मनिरूपण। जाणती ब्रह्म संपूर्ण। तेचि जाणावे ब्राह्मण। ब्रह्मविद॥ २४॥ karitī brahmanirūpaṇa | jāṇatī brahma saṁpūrṇa | teci jāṇāve brāhmaṇa | brahmavida || 24|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके ब्रह्मनिरूपणं नाम चतुर्थः समासः॥ ४॥ ६.४ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake brahmanirūpaṇaṁ nāma caturthaḥ samāsaḥ || 4|| 6.4 समास पांचवा : मायाब्रह्मनिरूपण samāsa pāṁcavā : māyābrahmanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || श्रोते पुसती ऐसें। मायाब्रह्म तें कैसें। श्रोत्या वक्‍त्याचे मिषें। निरूपण ऐका॥ १॥ śrote pusatī aiseṁ | māyābrahma teṁ kaiseṁ | śrotyā vaktyāce miṣeṁ | nirūpaṇa aikā || 1|| ब्रह्म निर्गुण निराकार। माया सगुण साकार। ब्रह्मासि नाहीं पारावार। मायेसि आहे॥ २॥ brahma nirguṇa nirākāra | māyā saguṇa sākāra | brahmāsi nāhīṁ pārāvāra | māyesi āhe || 2|| ब्रह्म निर्मळ निश्चळ। माया चंचळ चपळ। ब्रह्म निरुपाधि केवळ। माया उपाधिरूप॥ ३॥ brahma nirmaḻa niścaḻa | māyā caṁcaḻa capaḻa | brahma nirupādhi kevaḻa | māyā upādhirūpa || 3|| माया दिसे ब्रह्म दिसेना। माया भासे ब्रह्म भासेना। माया नासे ब्रह्म नासेना। कल्पांतकाळीं॥ ४॥ māyā dise brahma disenā | māyā bhāse brahma bhāsenā | māyā nāse brahma nāsenā | kalpāṁtakāḻīṁ || 4|| माया रचे ब्रह्म रचेना। माया खचे ब्रह्म खचेना। माया रुचे ब्रह्म रुचेना। अज्ञानासी॥ ५॥ māyā race brahma racenā | māyā khace brahma khacenā | māyā ruce brahma rucenā | ajñānāsī || 5|| माया उपजे ब्रह्म उपजेना। माया मरे ब्रह्म मरेना। माया धरे ब्रह्म धरेना। धारणेसी॥ ६॥ māyā upaje brahma upajenā | māyā mare brahma marenā | māyā dhare brahma dharenā | dhāraṇesī || 6|| माया फुटे ब्रह्म फुटेना। माया तुटे ब्रह्म तुटेना। माया विटे ब्रह्म विटेना। अविट तें॥ ७॥ māyā phuṭe brahma phuṭenā | māyā tuṭe brahma tuṭenā | māyā viṭe brahma viṭenā | aviṭa teṁ || 7|| माया विकारी ब्रह्म निर्विकारी। माया सर्व करी ब्रह्म कांहींच न करी। माया नाना रूपें धरी। ब्रह्म तें अरूप॥ ८॥ māyā vikārī brahma nirvikārī | māyā sarva karī brahma kāṁhīṁca na karī | māyā nānā rūpeṁ dharī | brahma teṁ arūpa || 8|| माया पंचभौतिक अनेक। ब्रह्म तें शाश्वत एक। मायाब्रह्माचा विवेक। विवेकी जाणती॥ ९॥ māyā paṁcabhautika aneka | brahma teṁ śāśvata eka | māyābrahmācā viveka | vivekī jāṇatī || 9|| माया लहान ब्रह्म थोर। माया असार ब्रह्म सार। माया अर्ति पारावार। ब्रह्मासि नाहीं॥ १०॥ māyā lahāna brahma thora | māyā asāra brahma sāra | māyā arti pārāvāra | brahmāsi nāhīṁ || 10|| सकळ माया विस्तारली। ब्रह्मस्थिति आच्छादिली। परी ते निवडून घेतली। साधुजनीं॥ ११॥ sakaḻa māyā vistāralī | brahmasthiti ācchādilī | parī te nivaḍūna ghetalī | sādhujanīṁ || 11|| गोंडाळ सांडून नीर घेइजे। नीर सांडून क्षीर सेविजे। माया सांडून अनुभविजे। परब्रह्म तैसें॥ १२॥ goṁḍāḻa sāṁḍūna nīra gheije | nīra sāṁḍūna kṣīra sevije | māyā sāṁḍūna anubhavije | parabrahma taiseṁ || 12|| ब्रह्म आकाशा ऐसें निवळ। माया वसुंधरा डहुळ। ब्रह्म सूक्ष्म केवळ। माया स्थूळरूप॥ १३॥ brahma ākāśā aiseṁ nivaḻa | māyā vasuṁdharā ḍahuḻa | brahma sūkṣma kevaḻa | māyā sthūḻarūpa || 13|| ब्रह्म तें अप्रत्यक्ष असे। माया ते प्रत्यक्ष दिसे। ब्रह्म तें समचि असे। माया ते विषमरूप॥ १४॥ brahma teṁ apratyakṣa ase | māyā te pratyakṣa dise | brahma teṁ samaci ase | māyā te viṣamarūpa || 14|| माया लक्ष्य ब्रह्म अलक्ष्य। माया साक्ष ब्रह्म असाक्ष। मायेमध्यें दोन्ही पक्ष। ब्रह्मीं पक्षचि नाहीं॥ १५॥ māyā lakṣya brahma alakṣya | māyā sākṣa brahma asākṣa | māyemadhyeṁ donhī pakṣa | brahmīṁ pakṣaci nāhīṁ || 15|| माया पूर्वपक्ष ब्रह्म सिद्धांत। माया असत् ब्रह्म सत्‌। ब्रह्मासि नाहीं करणें हित। मायेसि आहे॥ १६॥ māyā pūrvapakṣa brahma siddhāṁta | māyā asat brahma sat | brahmāsi nāhīṁ karaṇeṁ hita | māyesi āhe || 16|| ब्रह्म अखंड घनदाट। माया पंचभौतिक पोंचट। ब्रह्म तें निरंतर निघोट। माया ते जुनी जर्जरी॥ १७॥ brahma akhaṁḍa ghanadāṭa | māyā paṁcabhautika poṁcaṭa | brahma teṁ niraṁtara nighoṭa | māyā te junī jarjarī || 17|| माया घडे ब्रह्म घडेना। माया पडे ब्रह्म पडेना। माया विघडे ब्रह्म विघडेना। जैसें तैसें॥ १८॥ māyā ghaḍe brahma ghaḍenā | māyā paḍe brahma paḍenā | māyā vighaḍe brahma vighaḍenā | jaiseṁ taiseṁ || 18|| ब्रह्म असतचि असे। माया निरसितांच निरसे। ब्रह्मास कल्पांत नसे। मायेसि असे॥ १९॥ brahma asataci ase | māyā nirasitāṁca nirase | brahmāsa kalpāṁta nase | māyesi ase || 19|| माया कठिण ब्रह्म कोमळ। माया अल्प ब्रह्म विशाळ। माया नसे सर्वकाळ। ब्रह्मचि असे॥ २०॥ māyā kaṭhiṇa brahma komaḻa | māyā alpa brahma viśāḻa | māyā nase sarvakāḻa | brahmaci ase || 20|| वस्तु नव्हे बोलिजे ऐशी। माया जैशी बोलिजे तैशी। काळ पावेना वस्तूसी। मायेसी झडपी॥ २१॥ vastu navhe bolije aiśī | māyā jaiśī bolije taiśī | kāḻa pāvenā vastūsī | māyesī jhaḍapī || 21|| नाना रूप नाना रंग। तितुका मायेचा प्रसंग। माया भंगे ब्रह्म अभंग। जैसें तैसें॥ २२॥ nānā rūpa nānā raṁga | titukā māyecā prasaṁga | māyā bhaṁge brahma abhaṁga | jaiseṁ taiseṁ || 22|| आतां असो हा विस्तार। चालत जातें सचराचर। तितुकी माया परमेश्वर। सबाह्य अभ्यंतरीं॥ २३॥ ātāṁ aso hā vistāra | cālata jāteṁ sacarācara | titukī māyā parameśvara | sabāhya abhyaṁtarīṁ || 23|| सकळ उपाधींवेगळा। तो परमात्मा निराळा। जळीं असोन नातळे जळा। आकाश जैसें॥ २४॥ sakaḻa upādhīṁvegaḻā | to paramātmā nirāḻā | jaḻīṁ asona nātaḻe jaḻā | ākāśa jaiseṁ || 24|| मायाब्रह्मांचें विवरण। करितां चुके जन्ममरण। संतांसि गेलिया शरण। मोक्ष लाभे॥ २५॥ māyābrahmāṁceṁ vivaraṇa | karitāṁ cuke janmamaraṇa | saṁtāṁsi geliyā śaraṇa | mokṣa lābhe || 25|| अरे या संतांचा महिमा। बोलावया नाहीं सीमा। जयांचेनि जगदात्मा। अंतरींच होय॥ २६॥ are yā saṁtāṁcā mahimā | bolāvayā nāhīṁ sīmā | jayāṁceni jagadātmā | aṁtarīṁca hoya || 26|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके मायाब्रह्मनिरूपणं नाम पंचमः समासः॥ ५॥ ६.५ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake māyābrahmanirūpaṇaṁ nāma paṁcamaḥ samāsaḥ || 5|| 6.5 समास सहावा : सृष्टीकथन samāsa sahāvā : sṛṣṭīkathana श्रीराम॥ śrīrāma || सृष्टीपूर्वींच ब्रह्म असे। तेथें सृष्टि मुळींच नसे। आतां सृष्टि दिसत असे। ते सत्य कीं मिथ्या॥ १॥ sṛṣṭīpūrvīṁca brahma ase | tetheṁ sṛṣṭi muḻīṁca nase | ātāṁ sṛṣṭi disata ase | te satya kīṁ mithyā || 1|| तुम्ही सर्वज्ञ गोसावी। माझी आशंका फेडावी। ऐसा श्रोता विनवी। वक्तयासी॥ २॥ tumhī sarvajña gosāvī | mājhī āśaṁkā pheḍāvī | aisā śrotā vinavī | vaktayāsī || 2|| आतां ऐका प्रत्युत्तर। कथेसि व्हावें तत्पर। वक्ता सर्वज्ञ उदार। बोलता जाहला॥ ३॥ ātāṁ aikā pratyuttara | kathesi vhāveṁ tatpara | vaktā sarvajña udāra | bolatā jāhalā || 3|| जीवभूतः सनातनः। ऐसें गीतेचें वचन। येणें वाक्यें सत्यपण। सृष्टीस आलें॥ ४॥ jīvabhūtaḥ sanātanaḥ | aiseṁ gīteceṁ vacana | yeṇeṁ vākyeṁ satyapaṇa | sṛṣṭīsa āleṁ || 4|| यद्दृष्टं तन्नष्टं येणें-। वाक्यें सृष्टि मिथ्यापणें। सत्य मिथ्या ऐसें कोणें। निवडावें॥ ५॥ yaddṛṣṭaṁ tannaṣṭaṁ yeṇeṁ- | vākyeṁ sṛṣṭi mithyāpaṇeṁ | satya mithyā aiseṁ koṇeṁ | nivaḍāveṁ || 5|| सत्य म्हणों तरी नासे। मिथ्या म्हणों तरी दिसे। आतां जैसें आहे तैसें। बोलिजेल॥ ६॥ satya mhaṇoṁ tarī nāse | mithyā mhaṇoṁ tarī dise | ātāṁ jaiseṁ āhe taiseṁ | bolijela || 6|| सृष्टीमध्यें बहु जन। अज्ञान आणि सज्ञान। म्हणोनियां समाधान। होत नाहीं॥ ७॥ sṛṣṭīmadhyeṁ bahu jana | ajñāna āṇi sajñāna | mhaṇoniyāṁ samādhāna | hota nāhīṁ || 7|| ऐका अज्ञानाचें मत। सृष्टि आहे ते शाश्वत। देव धर्म तीर्थ व्रत। सत्यचि आहे॥ ८॥ aikā ajñānāceṁ mata | sṛṣṭi āhe te śāśvata | deva dharma tīrtha vrata | satyaci āhe || 8|| बोले सर्वज्ञांचा राजा। मूर्खस्य प्रतिमापूजा। ब्रह्मप्रळयाच्या पैजा। घालूं पाहे॥ ९॥ bole sarvajñāṁcā rājā | mūrkhasya pratimāpūjā | brahmapraḻayācyā paijā | ghālūṁ pāhe || 9|| तंव बोले तो अज्ञान। तरी कां करिसी संध्या स्नान। गुरुभजन तीर्थाटन। कासया करावें॥ १०॥ taṁva bole to ajñāna | tarī kāṁ karisī saṁdhyā snāna | gurubhajana tīrthāṭana | kāsayā karāveṁ || 10|| तीर्थे तीर्थे निर्मलं ब्रह्मवृन्दम्। वृन्दे वृन्दे तत्त्वचिन्तानुवादः। वादे वादे जायते तत्त्वबोधः। बोधे बोधे भासते चन्द्रचूडः॥ १॥ tīrthe tīrthe nirmalaṁ brahmavṛndam | vṛnde vṛnde tattvacintānuvādaḥ | vāde vāde jāyate tattvabodhaḥ | bodhe bodhe bhāsate candracūḍaḥ || 1|| ऐसें चन्द्रचूडाचें वचन। सद्गुरूचें उपासन। गुरुगीतानिरूपण। बोलिलें हरें॥ ११॥ aiseṁ candracūḍāceṁ vacana | sadgurūceṁ upāsana | gurugītānirūpaṇa | bolileṁ hareṁ || 11|| गुरूसि कैसें भजावें। आधीं तयासि ओळखावें। त्याचें समाधान घ्यावें। विवेकें स्वयें॥ १२॥ gurūsi kaiseṁ bhajāveṁ | ādhīṁ tayāsi oḻakhāveṁ | tyāceṁ samādhāna ghyāveṁ | vivekeṁ svayeṁ || 12|| ब्रह्मानन्दं परमसुखदं केवलं ज्ञानमूर्तिम् द्वन्द्वातीतं गगनसदृशं तत्त्वमस्यादिलक्ष्यम्‌। एकं नित्यं विमलमचलं सर्वधीसाक्षिभूतम् भावातीतं त्रिगुणरहितं सद्गुरुं तं नमामि॥ १॥ brahmānandaṁ paramasukhadaṁ kevalaṁ jñānamūrtim dvandvātītaṁ gaganasadṛśaṁ tattvamasyādilakṣyam | ekaṁ nityaṁ vimalamacalaṁ sarvadhīsākṣibhūtam bhāvātītaṁ triguṇarahitaṁ sadguruṁ taṁ namāmi || 1|| गुरुगीतेचें वचन। ऐसें सद्गुरूचें ध्यान। तेथें सृष्टि मिथ्या भान। उरेल कैंचें॥ १३॥ gurugīteceṁ vacana | aiseṁ sadgurūceṁ dhyāna | tetheṁ sṛṣṭi mithyā bhāna | urela kaiṁceṁ || 13|| ऐसें सज्ञान बोलिला। सद्गुरु तो ओळखिला। सृष्टि मिथ्या ऐसा केला। निश्चितार्थ॥ १४॥ aiseṁ sajñāna bolilā | sadguru to oḻakhilā | sṛṣṭi mithyā aisā kelā | niścitārtha || 14|| श्रोता ऐसें न मानी कदा। अधिक उठिला विवादा। म्हणे कैसा रे गोविंदा। अज्ञान म्हणतोसी॥ १५॥ śrotā aiseṁ na mānī kadā | adhika uṭhilā vivādā | mhaṇe kaisā re goviṁdā | ajñāna mhaṇatosī || 15|| जीवभूतः सनातनः। ऐसें गीतेचें वचन। तयासि तूं अज्ञान। म्हणतोसि कैसा॥ १६॥ jīvabhūtaḥ sanātanaḥ | aiseṁ gīteceṁ vacana | tayāsi tūṁ ajñāna | mhaṇatosi kaisā || 16|| ऐसा श्रोता आक्षेप करी। विषाद मानिला अंतरीं। याचें प्रत्युत्तर चतुरीं। सावध परिसावें॥ १७॥ aisā śrotā ākṣepa karī | viṣāda mānilā aṁtarīṁ | yāceṁ pratyuttara caturīṁ | sāvadha parisāveṁ || 17|| गीतेंत बोलिला गोविंद। त्याचा न कळे तुज भेद। म्हणोनियां व्यर्थ खेद। वाहतोसि॥ १८॥ gīteṁta bolilā goviṁda | tyācā na kaḻe tuja bheda | mhaṇoniyāṁ vyartha kheda | vāhatosi || 18|| अश्वत्थः सर्ववृक्षाणां। माझी विभूती पिंपळ। म्हणोनि बोलिला गोपाळ। वृक्ष तोडितां तत्काळ। तुटत आहे॥ १९॥ aśvatthaḥ sarvavṛkṣāṇāṁ | mājhī vibhūtī piṁpaḻa | mhaṇoni bolilā gopāḻa | vṛkṣa toḍitāṁ tatkāḻa | tuṭata āhe || 19|| नैनं छिंदंति शस्त्राणि नैनं दहति पावकः। न चैनं क्लेदयन्त्यापो न शोषयति मारुतः॥ १॥ nainaṁ chiṁdaṁti śastrāṇi nainaṁ dahati pāvakaḥ | na cainaṁ kledayantyāpo na śoṣayati mārutaḥ || 1|| शस्त्रांचेनि तुटेना। अग्नीचेनि जळेना। उदकामध्यें कालवेना। स्वरूप माझें॥ २०॥ śastrāṁceni tuṭenā | agnīceni jaḻenā | udakāmadhyeṁ kālavenā | svarūpa mājheṁ || 20|| पिंपळ तुटे शस्त्रानें। पिंपळ जळे पावकानें। पिंपळ कालवे उदकानें। नाशवंत॥ २१॥ piṁpaḻa tuṭe śastrāneṁ | piṁpaḻa jaḻe pāvakāneṁ | piṁpaḻa kālave udakāneṁ | nāśavaṁta || 21|| तुटे जळे बुडे उडे। आतां ऐक्य कैसें घडे। म्हणोनि हें उजेडे। सद्गुरुमुखें॥ २२॥ tuṭe jaḻe buḍe uḍe | ātāṁ aikya kaiseṁ ghaḍe | mhaṇoni heṁ ujeḍe | sadgurumukheṁ || 22|| इन्द्रियाणां मनश्चास्मि॑। कृष्ण म्हणे मन तो मी। तरी कां आवरावी ऊर्मी। चंचळ मनाची॥ २३॥ indriyāṇāṁ manaścāsmi̍ | kṛṣṇa mhaṇe mana to mī | tarī kāṁ āvarāvī ūrmī | caṁcaḻa manācī || 23|| ऐसें कृष्ण कां बोलिला। साधनमार्ग दाखविला। खडे मांडूनि शिकविला। ओनामा जेवीं॥ २४॥ aiseṁ kṛṣṇa kāṁ bolilā | sādhanamārga dākhavilā | khaḍe māṁḍūni śikavilā | onāmā jevīṁ || 24|| ऐसा आहे वाक्यभेद। सर्व जाणे तो गोविंद। देहबुद्धीचा विवाद। कामा नये॥ २५॥ aisā āhe vākyabheda | sarva jāṇe to goviṁda | dehabuddhīcā vivāda | kāmā naye || 25|| वेद शास्त्र श्रुति स्मृती। तेथें वाक्यभेद पडती। ते सर्वही निवडती। सद्गुरूचेनि वचनें॥ २६॥ veda śāstra śruti smṛtī | tetheṁ vākyabheda paḍatī | te sarvahī nivaḍatī | sadgurūceni vacaneṁ || 26|| वेदशास्त्रांचें भांडण। शस्त्रें तोडी ऐसा कोण। हें निवडेना साधुविण। कदा कल्पांतीं॥ २७॥ vedaśāstrāṁceṁ bhāṁḍaṇa | śastreṁ toḍī aisā koṇa | heṁ nivaḍenā sādhuviṇa | kadā kalpāṁtīṁ || 27|| पूर्वपक्ष आणि सिद्धांत। शास्त्रीं बोलिला संकेत। याचा होय निश्चितार्थ। साधुमुखें॥ २८॥ pūrvapakṣa āṇi siddhāṁta | śāstrīṁ bolilā saṁketa | yācā hoya niścitārtha | sādhumukheṁ || 28|| येऱ्हवीं वादाचीं उत्तरें। एकाहूनि एक थोरें। बोलूं जातां अपारें। वेदशास्त्रें॥ २९॥ yehavīṁ vādācīṁ uttareṁ | ekāhūni eka thoreṁ | bolūṁ jātāṁ apāreṁ | vedaśāstreṁ || 29|| म्हणोनि वादविवाद। सांडूनि कीजे संवाद। तेणें होय ब्रह्मानंद। स्वानुभवें॥ ३०॥ mhaṇoni vādavivāda | sāṁḍūni kīje saṁvāda | teṇeṁ hoya brahmānaṁda | svānubhaveṁ || 30|| एके कल्पनेचे पोटीं। होती जाती अनंत सृष्टी। तया सृष्टीची गोष्टी। साच केवीं॥ ३१॥ eke kalpanece poṭīṁ | hotī jātī anaṁta sṛṣṭī | tayā sṛṣṭīcī goṣṭī | sāca kevīṁ || 31|| कल्पनेचा केला देव। तेथें झाला दृढ भाव। देवालागीं येतां खेव। भक्त दुःखें दुखवला॥ ३२॥ kalpanecā kelā deva | tetheṁ jhālā dṛḍha bhāva | devālāgīṁ yetāṁ kheva | bhakta duḥkheṁ dukhavalā || 32|| पाषाणाचा देव केला। एके दिवशीं भंगोनि गेला। तेणें भक्त दुखवला। रडे पडे आक्रंदे॥ ३३॥ pāṣāṇācā deva kelā | eke divaśīṁ bhaṁgoni gelā | teṇeṁ bhakta dukhavalā | raḍe paḍe ākraṁde || 33|| देव हारपला घरीं। एक देव नेला चोरीं। एक देव दुराचारीं। फोडिला बळें॥ ३४॥ deva hārapalā gharīṁ | eka deva nelā corīṁ | eka deva durācārīṁ | phoḍilā baḻeṁ || 34|| एक देव जापाणिला। एक देव उदकीं टाकिला। एक देव नेऊन घातला। पायांतळीं॥ ३५॥ eka deva jāpāṇilā | eka deva udakīṁ ṭākilā | eka deva neūna ghātalā | pāyāṁtaḻīṁ || 35|| काय सांगों तीर्थमहिमा। मोडोनि गेला दुरात्मा। थोर सत्व होतें तें मा। काय जाहलें कळेना॥ ३६॥ kāya sāṁgoṁ tīrthamahimā | moḍoni gelā durātmā | thora satva hoteṁ teṁ mā | kāya jāhaleṁ kaḻenā || 36|| देव घडिला सोनारीं। देव ओतिला ओतारीं। एक देव घडिला पाथरीं। पाषाणाचा॥ ३७॥ deva ghaḍilā sonārīṁ | deva otilā otārīṁ | eka deva ghaḍilā pātharīṁ | pāṣāṇācā || 37|| नर्मदा गंडिकातीरीं। देव पडिले लक्षवरी। त्यांची संख्या कोण करी। असंख्यात गोटे॥ ३८॥ narmadā gaṁḍikātīrīṁ | deva paḍile lakṣavarī | tyāṁcī saṁkhyā koṇa karī | asaṁkhyāta goṭe || 38|| चक्रतीर्थीं चक्रांकित। देव असती असंख्यात। नाहीं मनीं निश्चितार्थ। एक देव॥ ३९॥ cakratīrthīṁ cakrāṁkita | deva asatī asaṁkhyāta | nāhīṁ manīṁ niścitārtha | eka deva || 39|| बाण तांदळे ताम्रनाणें। स्फटिक देव्हारां पूजणें। ऐसे देव कोण जाणे। खरे कीं खोटे॥ ४०॥ bāṇa tāṁdaḻe tāmranāṇeṁ | sphaṭika devhārāṁ pūjaṇeṁ | aise deva koṇa jāṇe | khare kīṁ khoṭe || 40|| देव रेशिमाचा केला। तोही तुटोनियां गेला। आतां नवा नेम धरिला। मृत्तिकेच्या लिंगाचा॥ ४१॥ deva reśimācā kelā | tohī tuṭoniyāṁ gelā | ātāṁ navā nema dharilā | mṛttikecyā liṁgācā || 41|| आमचा देव बहु सत्य। आम्हांस आकांतीं पावत। पूर्ण करी मनोरथ। सर्वकाळ॥ ४२॥ āmacā deva bahu satya | āmhāṁsa ākāṁtīṁ pāvata | pūrṇa karī manoratha | sarvakāḻa || 42|| आतां याचें सत्त्व गेलें। प्राप्त होतें तें झालें। प्राक्तन नवचे पालटिलें। ईश्वराचेनि॥ ४३॥ ātāṁ yāceṁ sattva geleṁ | prāpta hoteṁ teṁ jhāleṁ | prāktana navace pālaṭileṁ | īśvarāceni || 43|| धातु पाषाण मृत्तिका। चित्रलेप काष्ठ देखा। तेथें देव कैंचा मूर्खा। भ्रांति पडिली॥ ४४॥ dhātu pāṣāṇa mṛttikā | citralepa kāṣṭha dekhā | tetheṁ deva kaiṁcā mūrkhā | bhrāṁti paḍilī || 44|| हे आपुलाली कल्पना। प्राक्तना-ऐशीं फळें जाणा। परी त्या देवाचिया खुणा। वेगळ्याचि॥ ४५॥ he āpulālī kalpanā | prāktanā-aiśīṁ phaḻeṁ jāṇā | parī tyā devāciyā khuṇā | vegaḻyāci || 45|| नानाशास्त्रविदो लोका नानादैवतपूजकाः। आत्मज्ञानं विना पार्थ सर्वकर्म निरर्थकम्‌॥ १॥ nānāśāstravido lokā nānādaivatapūjakāḥ | ātmajñānaṁ vinā pārtha sarvakarma nirarthakam || 1|| म्हणोनि हें माया भ्रमणें। सृष्टि मिथ्या कोटिगुणें। वेद शास्त्रें पुराणें। ऐशींच बोलती॥ ४६॥ mhaṇoni heṁ māyā bhramaṇeṁ | sṛṣṭi mithyā koṭiguṇeṁ | veda śāstreṁ purāṇeṁ | aiśīṁca bolatī || 46|| साधु संत महानुभाव। त्यांचा ऐसाचि अनुभव। पंचभूतातीत देव। सृष्टि मिथ्या॥ ४७॥ sādhu saṁta mahānubhāva | tyāṁcā aisāci anubhava | paṁcabhūtātīta deva | sṛṣṭi mithyā || 47|| सृष्टीपूर्वीं सृष्टि चालतां। सृष्टि अवघी संहारतां। शाश्वत देव तत्त्वतां। आदि अंतीं॥ ४८॥ sṛṣṭīpūrvīṁ sṛṣṭi cālatāṁ | sṛṣṭi avaghī saṁhāratāṁ | śāśvata deva tattvatāṁ | ādi aṁtīṁ || 48|| ऐसा सर्वांचा निश्चयो। यदर्थीं नाहीं संशयो। व्यतिरेक आणि अन्वयो। कल्पनारूप॥ ४९॥ aisā sarvāṁcā niścayo | yadarthīṁ nāhīṁ saṁśayo | vyatireka āṇi anvayo | kalpanārūpa || 49|| एके कल्पनेचे पोटीं। बोलिजेती अष्ट सृष्टि। तये सृष्टीची गोष्टी। सावध ऐका॥ ५०॥ eke kalpanece poṭīṁ | bolijetī aṣṭa sṛṣṭi | taye sṛṣṭīcī goṣṭī | sāvadha aikā || 50|| एक कल्पनेची सृष्टी। दुसरी शाब्दिक सृष्टी। तिसरी प्रत्यक्ष सृष्टी। जाणती सर्व॥ ५१॥ eka kalpanecī sṛṣṭī | dusarī śābdika sṛṣṭī | tisarī pratyakṣa sṛṣṭī | jāṇatī sarva || 51|| चौथी चित्रलेप सृष्टी। पांचवी स्वप्नसृष्टी। साहावी गंधर्वसृष्टी। ज्वरसृष्टी सातवी॥ ५२॥ cauthī citralepa sṛṣṭī | pāṁcavī svapnasṛṣṭī | sāhāvī gaṁdharvasṛṣṭī | jvarasṛṣṭī sātavī || 52|| आठवी दृष्टिबंधन। ऐशा अष्ट सृष्टि जाण। यांमध्ये श्रेष्ठ कोण। सत्य मानावी॥ ५३॥ āṭhavī dṛṣṭibaṁdhana | aiśā aṣṭa sṛṣṭi jāṇa | yāṁmadhye śreṣṭha koṇa | satya mānāvī || 53|| म्हणोन सृष्टी नाशवंत। जाणती संत महंत। सगुण भजावा निश्चित। निश्चयालागीं॥ ५४॥ mhaṇona sṛṣṭī nāśavaṁta | jāṇatī saṁta mahaṁta | saguṇa bhajāvā niścita | niścayālāgīṁ || 54|| सगुणाचेनि आधारें। निर्गुण पाविजे निर्धारें। सारासारविचारें। संतसंगें॥ ५५॥ saguṇāceni ādhāreṁ | nirguṇa pāvije nirdhāreṁ | sārāsāravicāreṁ | saṁtasaṁgeṁ || 55|| आतां असो हें बहुत। संतसंगें केलें नेमस्त। येरवीं चित्त दुश्चित। संशयीं पडे॥ ५६॥ ātāṁ aso heṁ bahuta | saṁtasaṁgeṁ keleṁ nemasta | yeravīṁ citta duścita | saṁśayīṁ paḍe || 56|| तंव शिष्यें आक्षेपिलें। सृष्टी मिथ्या ऐसें कळलें। परी हें दृश्य अवघें नाथिलें। तरी दिसतें कां॥ ५७॥ taṁva śiṣyeṁ ākṣepileṁ | sṛṣṭī mithyā aiseṁ kaḻaleṁ | parī heṁ dṛśya avagheṁ nāthileṁ | tarī disateṁ kāṁ || 57|| दृश्य प्रत्यक्ष दिसतें। म्हणोनि सत्यचि वाटतें। यासि काय करावें तें। सांगा स्वामी॥ ५८॥ dṛśya pratyakṣa disateṁ | mhaṇoni satyaci vāṭateṁ | yāsi kāya karāveṁ teṁ | sāṁgā svāmī || 58|| याचें प्रत्युत्तर भलें। पुढिले समासीं बोलिलें। श्रोतीं श्रवण केलें। पाहिजे पुढें॥ ५९॥ yāceṁ pratyuttara bhaleṁ | puḍhile samāsīṁ bolileṁ | śrotīṁ śravaṇa keleṁ | pāhije puḍheṁ || 59|| एवं सृष्टि मिथ्या जाण। जाणोनि रक्षावें सगुण। ऐशी हे अनुभवाची खूण। अनुभवी जाणती॥ ६०॥ evaṁ sṛṣṭi mithyā jāṇa | jāṇoni rakṣāveṁ saguṇa | aiśī he anubhavācī khūṇa | anubhavī jāṇatī || 60|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके सृष्टिकथानिरूपणं नाम षष्ठः समासः॥ ६॥ ६.६ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake sṛṣṭikathānirūpaṇaṁ nāma ṣaṣṭhaḥ samāsaḥ || 6|| 6.6 समास सातवा : सगुणभजन samāsa sātavā : saguṇabhajana श्रीराम॥ śrīrāma || ज्ञानें दृश्य मिथ्या झालें। तरी कां पाहिजे भजन केलें। तेणें काय प्राप्त झालें। हें मज निरूपावें॥ १॥ jñāneṁ dṛśya mithyā jhāleṁ | tarī kāṁ pāhije bhajana keleṁ | teṇeṁ kāya prāpta jhāleṁ | heṁ maja nirūpāveṁ || 1|| ज्ञानाहून थोर असेना। तरी कां पाहिजे उपासना। उपासनेनें जनां। काय प्राप्त॥ २॥ jñānāhūna thora asenā | tarī kāṁ pāhije upāsanā | upāsaneneṁ janāṁ | kāya prāpta || 2|| मुख्य सार तें निर्गुण। तेथें दिसेचिना सगुण। भजन केलियाचा गुण। मज निरूपावा॥ ३॥ mukhya sāra teṁ nirguṇa | tetheṁ disecinā saguṇa | bhajana keliyācā guṇa | maja nirūpāvā || 3|| जें प्रत्यक्ष नाशवंत। त्यासि भजावें किंनिमित्त। सत्य सांडून असत्य। कोणें भजावें॥ ४॥ jeṁ pratyakṣa nāśavaṁta | tyāsi bhajāveṁ kiṁnimitta | satya sāṁḍūna asatya | koṇeṁ bhajāveṁ || 4|| असत्याचा प्रत्ययो आला। तरी मग नेम कां लागला। सत्य सांडून गलबला। कासया करावा॥ ५॥ asatyācā pratyayo ālā | tarī maga nema kāṁ lāgalā | satya sāṁḍūna galabalā | kāsayā karāvā || 5|| निर्गुणानें मोक्ष होतो। प्रत्यक्ष प्रत्यय येतो। सगुण काय देऊं पाहतो। सांगा स्वामी॥ ६॥ nirguṇāneṁ mokṣa hoto | pratyakṣa pratyaya yeto | saguṇa kāya deūṁ pāhato | sāṁgā svāmī || 6|| सगुण नाशवंत ऐसें सांगतां। पुनः भजन करावें म्हणतां। तरी कासयासाठीं आतां। भजन करूं॥ ७॥ saguṇa nāśavaṁta aiseṁ sāṁgatāṁ | punaḥ bhajana karāveṁ mhaṇatāṁ | tarī kāsayāsāṭhīṁ ātāṁ | bhajana karūṁ || 7|| स्वामीचे भिडेनें बोलवेना। येऱ्हवीं हें कांहींच मानेना। साध्यचि झालिया साधना। कां प्रवर्तावें॥ ८॥ svāmīce bhiḍeneṁ bolavenā | yehavīṁ heṁ kāṁhīṁca mānenā | sādhyaci jhāliyā sādhanā | kāṁ pravartāveṁ || 8|| ऐसें श्रोतयाचें बोलणें। शब्द बोले निर्बुजलेपणें। याचें उत्तर ऐकणें। म्हणे वक्ता॥ ९॥ aiseṁ śrotayāceṁ bolaṇeṁ | śabda bole nirbujalepaṇeṁ | yāceṁ uttara aikaṇeṁ | mhaṇe vaktā || 9|| सद्गुरु वचन प्रतिपालन। हेंचि मुख्य परमार्थाचें लक्षण। वचनभंग करितां विलक्षण। सहजचि जाहलें॥ १०॥ sadguru vacana pratipālana | heṁci mukhya paramārthāceṁ lakṣaṇa | vacanabhaṁga karitāṁ vilakṣaṇa | sahajaci jāhaleṁ || 10|| म्हणोनि आज्ञेसि वंदावें। सगुण भजन मानावें। श्रोता म्हणे हें देवें। कां प्रयोजिलें॥ ११॥ mhaṇoni ājñesi vaṁdāveṁ | saguṇa bhajana mānāveṁ | śrotā mhaṇe heṁ deveṁ | kāṁ prayojileṁ || 11|| काय मानिला उपकार। कोण झाला साक्षात्कार। किंवा प्रारब्धाचें अक्षर। पुसिलें देवें॥ १२॥ kāya mānilā upakāra | koṇa jhālā sākṣātkāra | kiṁvā prārabdhāceṁ akṣara | pusileṁ deveṁ || 12|| होणार हें तों पालटेना। भजनें काय करावें जना। हें तों पाहतां अनुमाना। कांहींच न ये॥ १३॥ hoṇāra heṁ toṁ pālaṭenā | bhajaneṁ kāya karāveṁ janā| heṁ toṁ pāhatāṁ anumānā | kāṁhīṁca na ye || 13|| स्वामीची आज्ञा प्रमाण। कोण करील अप्रमाण। परंतु याचा काय गुण। मज निरूपावा॥ १४॥ svāmīcī ājñā pramāṇa | koṇa karīla apramāṇa | paraṁtu yācā kāya guṇa | maja nirūpāvā || 14|| वक्ता म्हणे सावधपणें। सांग ज्ञानाची लक्षणें। तुज कांहीं लागे करणें। किंवा नाहीं॥ १५॥ vaktā mhaṇe sāvadhapaṇeṁ | sāṁga jñānācī lakṣaṇeṁ | tuja kāṁhīṁ lāge karaṇeṁ | kiṁvā nāhīṁ || 15|| करणें लागे भोजन। करणें लागे उदकप्राशन। मळमूत्रत्यागलक्षण। तेंही सुटेना॥ १६॥ karaṇeṁ lāge bhojana | karaṇeṁ lāge udakaprāśana | maḻamūtratyāgalakṣaṇa | teṁhī suṭenā || 16|| जनाचें समाधान राखावें। आपुलें पारिखें ओळखावें। आणि भजनचि मोडावें। हें कोण ज्ञान॥ १७॥ janāceṁ samādhāna rākhāveṁ | āpuleṁ pārikheṁ oḻakhāveṁ | āṇi bhajanaci moḍāveṁ | heṁ koṇa jñāna || 17|| ज्ञान विवेकें मिथ्या झालें। परंतु अवघें नाहीं टाकिलें। तरी मग भजनेंचि काय केलें। सांग बापा॥ १८॥ jñāna vivekeṁ mithyā jhāleṁ | paraṁtu avagheṁ nāhīṁ ṭākileṁ | tarī maga bhajaneṁci kāya keleṁ | sāṁga bāpā || 18|| साहेबास लोटांगणीं जावें। नीचासारिखें व्हावें। आणि देवास न मानावें। हें कोण ज्ञान॥ १९॥ sāhebāsa loṭāṁgaṇīṁ jāveṁ | nīcāsārikheṁ vhāveṁ | āṇi devāsa na mānāveṁ | heṁ koṇa jñāna || 19|| हरि हर ब्रह्मादिक। हे जयाचे आज्ञाधारक। तूं एक मानवी रंक। भजसि ना तरी काय गेलें॥ २०॥ hari hara brahmādika | he jayāce ājñādhāraka | tūṁ eka mānavī raṁka | bhajasi nā tarī kāya geleṁ || 20|| आमुचे कुळीं रघुनाथ। रघुनाथ आमुचा परमार्थ। जो समर्थाचाही समर्थ। देवां सोडविता॥ २१॥ āmuce kuḻīṁ raghunātha | raghunātha āmucā paramārtha | jo samarthācāhī samartha | devāṁ soḍavitā || 21|| त्याचे आम्ही सेवकजन। सेवा करितां झालें ज्ञान। तेथें अभाव धरितां पतन। पाविजेल कीं॥ २२॥ tyāce āmhī sevakajana | sevā karitāṁ jhāleṁ jñāna | tetheṁ abhāva dharitāṁ patana | pāvijela kīṁ || 22|| सद्गुरु सांगती सारासार। त्यास कैसें म्हणावें असार। तुज काय सांगणें विचार। शाहाणे जाणती॥ २३॥ sadguru sāṁgatī sārāsāra | tyāsa kaiseṁ mhaṇāveṁ asāra | tuja kāya sāṁgaṇeṁ vicāra | śāhāṇe jāṇatī || 23|| समर्थाचे मनींचें तुटे। तेंचि जाणावें अदृष्ट खोटें। राज्यपदापासून करंटें। चेवलें जैसें॥ २४॥ samarthāce manīṁceṁ tuṭe | teṁci jāṇāveṁ adṛṣṭa khoṭeṁ | rājyapadāpāsūna karaṁṭeṁ | cevaleṁ jaiseṁ || 24|| मी थोर वाटे मनीं। तो नव्हे ब्रह्मज्ञानी। विचार पाहतां देहाभिमानी। प्रत्यक्ष दिसे॥ २५॥ mī thora vāṭe manīṁ | to navhe brahmajñānī | vicāra pāhatāṁ dehābhimānī | pratyakṣa dise || 25|| वस्तु भजन करीना। न करीं ऐसेंही म्हणेना। तरी जाणावी ती कल्पना। दडोन राहिली॥ २६॥ vastu bhajana karīnā | na karīṁ aiseṁhī mhaṇenā | tarī jāṇāvī tī kalpanā | daḍona rāhilī || 26|| ना तें ज्ञान ना तें भजन। उगाचि आला देहाभिमान। तेथें नाहीं कीं अनुमान। प्रत्ययो तुझा॥ २७॥ nā teṁ jñāna nā teṁ bhajana | ugāci ālā dehābhimāna | tetheṁ nāhīṁ kīṁ anumāna | pratyayo tujhā || 27|| तरी आतां ऐसें न करावें। रघुनाथभजनीं लागावें। तेणेंचि ज्ञान बोलावें। चळेना ऐसें॥ २८॥ tarī ātāṁ aiseṁ na karāveṁ | raghunāthabhajanīṁ lāgāveṁ | teṇeṁci jñāna bolāveṁ | caḻenā aiseṁ || 28|| करी दुर्जनांचा संहार। भक्तजनांचा आधार। ऐसा हा चमत्कार। रोकडा चाले॥ २९॥ karī durjanāṁcā saṁhāra | bhaktajanāṁcā ādhāra | aisā hā camatkāra | rokaḍā cāle || 29|| मनीं धरावें तें होतें। विघ्न अवघेंचि नासोनि जातें। कृपा केलिया रघुनाथें। प्रचीति येते॥ ३०॥ manīṁ dharāveṁ teṁ hoteṁ | vighna avagheṁci nāsoni jāteṁ | kṛpā keliyā raghunātheṁ | pracīti yete || 30|| रघुनाथभजनें ज्ञान झालें। रघुनाथभजनें महत्व वाढलें। म्हणोनि तुवां केलें। पाहिजे आधीं॥ ३१॥ raghunāthabhajaneṁ jñāna jhāleṁ | raghunāthabhajaneṁ mahatva vāḍhaleṁ | mhaṇoni tuvāṁ keleṁ | pāhije ādhīṁ || 31|| हें तों आहे सप्रचीत। आणि तुज वाटेना प्रचित। साक्षात्कारें नेमस्त। प्रत्ययो करावा॥ ३२॥ heṁ toṁ āhe sapracīta | āṇi tuja vāṭenā pracita | sākṣātkāreṁ nemasta | pratyayo karāvā || 32|| रघुनाथ स्मरोन कार्य करावें। तें तत्काळचि सिद्धि पावे। कर्ता राम हें असावें। अभ्यंतरीं॥ ३३॥ raghunātha smarona kārya karāveṁ | teṁ tatkāḻaci siddhi pāve | kartā rāma heṁ asāveṁ | abhyaṁtarīṁ || 33|| कर्ता राम मी नव्हे आपण। ऐसें सगुण निवेदन। निर्गुणीं तें अनन्य। निर्गुणचि होइजे॥ ३४॥ kartā rāma mī navhe āpaṇa | aiseṁ saguṇa nivedana | nirguṇīṁ teṁ ananya | nirguṇaci hoije || 34|| मी कर्ता ऐसें म्हणतां। कांहींच घडेना सर्वथा। प्रतीत पाहसी तरी आतां। शीघ्रचि आहे॥ ३५॥ mī kartā aiseṁ mhaṇatāṁ | kāṁhīṁca ghaḍenā sarvathā | pratīta pāhasī tarī ātāṁ | śīghraci āhe || 35|| मी कर्ता ऐसें म्हणसी। तेणें तूं कष्टी होसी। राम कर्ता म्हणतां पावसी। यश कीर्ति प्रताप॥ ३६॥ mī kartā aiseṁ mhaṇasī | teṇeṁ tūṁ kaṣṭī hosī | rāma kartā mhaṇatāṁ pāvasī | yaśa kīrti pratāpa || 36|| एके भावनेसाठीं। देवासि पडे तुटी। कां ते होय कृपादृष्टी। देव कर्ताभावितां॥ ३७॥ eke bhāvanesāṭhīṁ | devāsi paḍe tuṭī | kāṁ te hoya kṛpādṛṣṭī | deva kartābhāvitāṁ || 37|| आपण आहे दों दिवसांचा। आणि देव बहुतां काळांचा। आपण थोडे ओळखीचा। देवास त्रैलोक्य जाणे॥ ३८॥ āpaṇa āhe doṁ divasāṁcā | āṇi deva bahutāṁ kāḻāṁcā | āpaṇa thoḍe oḻakhīcā | devāsa trailokya jāṇe || 38|| याकारणें रघुनाथ भजन। त्यासि मानिती बहुत जन। ब्रह्मादिक आदिकरून। रामभजनीं तत्पर॥ ३९॥ yākāraṇeṁ raghunātha bhajana | tyāsi mānitī bahuta jana | brahmādika ādikarūna | rāmabhajanīṁ tatpara || 39|| ज्ञानबळें उपासना। अम्ही भक्त जरी मानूं ना। तरी या दोषाचिया पतना। पावों अभक्तपणें॥ ४०॥ jñānabaḻeṁ upāsanā | amhī bhakta jarī mānūṁ nā | tarī yā doṣāciyā patanā | pāvoṁ abhaktapaṇeṁ || 40|| देव उपेक्षी थोरपणें। तरी मग त्याचें तोचि जाणे। अप्रमाण तें श्लाघ्यवाणें। नव्हेचि कीं श्रेष्ठा॥ ४१॥ deva upekṣī thorapaṇeṁ | tarī maga tyāceṁ toci jāṇe | apramāṇa teṁ ślāghyavāṇeṁ | navheci kīṁ śreṣṭhā || 41|| देहास लागली उपासना। आपण विवेकें उरेना। ऐशी स्थिति सज्जना। अंतरींची॥ ४२॥ dehāsa lāgalī upāsanā | āpaṇa vivekeṁ urenā | aiśī sthiti sajjanā | aṁtarīṁcī || 42|| सकळ मिथ्या होऊन जातें। हें रामभजनें कळों येतें। दृश्य ज्ञानियांचें मतें। स्वप्न जैसें॥ ४३॥ sakaḻa mithyā hoūna jāteṁ | heṁ rāmabhajaneṁ kaḻoṁ yeteṁ | dṛśya jñāniyāṁceṁ mateṁ | svapna jaiseṁ || 43|| मिथ्या स्वप्नविवंचना। तैशी हे सृष्टिरचना। दृश्य मिथ्या साधुजनां। कळों आलें॥ ४४॥ mithyā svapnavivaṁcanā | taiśī he sṛṣṭiracanā | dṛśya mithyā sādhujanāṁ | kaḻoṁ āleṁ || 44|| आक्षेप झाला श्रोतयांसी। मिथ्या तरी दिसतें कां आम्हासीं। याचें उत्तर पुढिलें समासीं। बोलिलें असे॥ ४५॥ ākṣepa jhālā śrotayāṁsī | mithyā tarī disateṁ kāṁ āmhāsīṁ | yāceṁ uttara puḍhileṁ samāsīṁ | bolileṁ ase || 45|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके सगुणभजननिरूपणं नाम सप्तमः समासः॥ ७॥ ६.७ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake saguṇabhajananirūpaṇaṁ nāma saptamaḥ samāsaḥ || 7|| 6.7 समास आठवा : दृश्यनिरूपण samāsa āṭhavā : dṛśyanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || मागां श्रोतीं पुसिलें होतें। दृश्य मिथ्या तरी कां दिसतें। त्याचें उत्तर बोलिजेल तें। सावधान ऐका॥ १॥ māgāṁ śrotīṁ pusileṁ hoteṁ | dṛśya mithyā tarī kāṁ disateṁ | tyāceṁ uttara bolijela teṁ | sāvadhāna aikā || 1|| देखिलें तें सत्यचि मानावें। हें ज्ञात्याचें देखणें नव्हे। जड मूढ अज्ञान जीवें। हें सत्य मानिजे॥ २॥ dekhileṁ teṁ satyaci mānāveṁ | heṁ jñātyāceṁ dekhaṇeṁ navhe | jaḍa mūḍha ajñāna jīveṁ | heṁ satya mānije || 2|| एका देखिल्यासाठीं। लटिक्या कराव्या ग्रंथकोटी। संतमहंतांच्या गोष्टी। त्याही मिथ्या मानाव्या॥ ३॥ ekā dekhilyāsāṭhīṁ | laṭikyā karāvyā graṁthakoṭī | saṁtamahaṁtāṁcyā goṣṭī | tyāhī mithyā mānāvyā || 3|| माझें दिसतें हेंचि खरें। तेथें चालेना दुसरें। ऐशिया संशयाच्या भरें। भरोंचि नये॥ ४॥ mājheṁ disateṁ heṁci khareṁ | tetheṁ cālenā dusareṁ | aiśiyā saṁśayācyā bhareṁ | bharoṁci naye || 4|| मृगें देखिलें मृगजळ। तेथें धांवे तें बरळ। जळ नव्हे मिथ्या सकळ। त्या पशूसि कोणें म्हणावें॥ ५॥ mṛgeṁ dekhileṁ mṛgajaḻa | tetheṁ dhāṁve teṁ baraḻa | jaḻa navhe mithyā sakaḻa | tyā paśūsi koṇeṁ mhaṇāveṁ || 5|| रात्रौ स्वप्न देखिलें। बहुत द्रव्य सांपडलें। बहुत जनांसि वेव्हारिलें। तें खरें कैसेनि मानावें॥ ६॥ rātrau svapna dekhileṁ | bahuta dravya sāṁpaḍaleṁ | bahuta janāṁsi vevhārileṁ | teṁ khareṁ kaiseni mānāveṁ || 6|| कुशळ चितारी विचित्र। तेणें निर्माण केलें चित्र। देखतां उठे प्रीति मात्र। परंतु तेथें मृत्तिका॥ ७॥ kuśaḻa citārī vicitra | teṇeṁ nirmāṇa keleṁ citra | dekhatāṁ uṭhe prīti mātra | paraṁtu tetheṁ mṛttikā || 7|| नाना वनिता हस्ती घोडे। रात्रौ देखतां मन बुडे। दिवसा पाहतां कातडें। कंटाळवाणें॥ ८॥ nānā vanitā hastī ghoḍe | rātrau dekhatāṁ mana buḍe | divasā pāhatāṁ kātaḍeṁ | kaṁṭāḻavāṇeṁ || 8|| काष्ठी पाषाणी पुतळ्या। नाना प्रकारें निर्मिल्या। परम सुंदर वाटल्या। परंतु तेथें पाषाण॥ ९॥ kāṣṭhī pāṣāṇī putaḻyā | nānā prakāreṁ nirmilyā | parama suṁdara vāṭalyā | paraṁtu tetheṁ pāṣāṇa || 9|| नाना गोपुरीं पुतळ्या असती। वक्रांगें वक्रदृष्टीं पाहती। लाघव देखता भरे वृत्ती। परंतु तेथें त्रिभाग॥ १०॥ nānā gopurīṁ putaḻyā asatī | vakrāṁgeṁ vakradṛṣṭīṁ pāhatī | lāghava dekhatā bhare vṛttī | paraṁtu tetheṁ tribhāga || 10|| खेळतां नेटके दशावतारी। तेथें येती सुंदर नारी। नेत्र मोडिती कळाकुसरीं। परी ते अवघे धटिंगण॥ ११॥ kheḻatāṁ neṭake daśāvatārī | tetheṁ yetī suṁdara nārī | netra moḍitī kaḻākusarīṁ | parī te avaghe dhaṭiṁgaṇa || 11|| सृष्टि बहुरंगी असत्य। बहुरूपाचें हें कृत्य। तुज वाटे दृश्य सत्य। परी हे जाण अविद्या॥ १२॥ sṛṣṭi bahuraṁgī asatya | bahurūpāceṁ heṁ kṛtya | tuja vāṭe dṛśya satya | parī he jāṇa avidyā || 12|| मिथ्या साचासारिखें देखिलें। परी तें पाहिजे विचारिलें। दृष्टि तरळतां भासलें। तें साच कैसें मानावें॥ १३॥ mithyā sācāsārikheṁ dekhileṁ | parī teṁ pāhije vicārileṁ | dṛṣṭi taraḻatāṁ bhāsaleṁ | teṁ sāca kaiseṁ mānāveṁ || 13|| वरी पाहतां पालथें आकाश। उदकीं पाहतां उताणें आकाश। मध्यें चांदण्याचाही प्रकाश। परी तें अवघें मिथ्या॥ १४॥ varī pāhatāṁ pālatheṁ ākāśa | udakīṁ pāhatāṁ utāṇeṁ ākāśa | madhyeṁ cāṁdaṇyācāhī prakāśa | parī teṁ avagheṁ mithyā || 14|| नृपतीनें चितारी आणिले। ज्याचे त्या ऐसे पुतळे केले। पाहतां तेचि ऐसे गमले। परी ते अवघे मायिक॥ १५॥ nṛpatīneṁ citārī āṇile | jyāce tyā aise putaḻe kele | pāhatāṁ teci aise gamale | parī te avaghe māyika || 15|| नेत्रीं कांहीं बाहुली नसे। जेव्हां जें पहावें तेव्हां तें भासे। डोळां प्रतिबिंब दिसे। तें साच कैसेनी॥ १६॥ netrīṁ kāṁhīṁ bāhulī nase | jevhāṁ jeṁ pahāveṁ tevhāṁ teṁ bhāse | ḍoḻāṁ pratibiṁba dise | teṁ sāca kaisenī || 16|| जितुके बुडबुडे उठती। तितुक्यांमध्यें रूपें दिसती। क्षणामध्यें फुटोनि जाती। रूपें मिथ्या॥ १७॥ jituke buḍabuḍe uṭhatī | titukyāṁmadhyeṁ rūpeṁ disatī | kṣaṇāmadhyeṁ phuṭoni jātī | rūpeṁ mithyā || 17|| लघुदर्पणें दोनी चारी होतीं। तितुकीं मुखें प्रतिबिंबती। परी तीं मिथ्या आदिअंतीं। एकचि मुख॥ १८॥ laghudarpaṇeṁ donī cārī hotīṁ | titukīṁ mukheṁ pratibiṁbatī | parī tīṁ mithyā ādiaṁtīṁ | ekaci mukha || 18|| नदीतीरीं भार जातां। दुसरा भार दिसे पालथा। कां पडसादाचा अवचितां। गजर उठे॥ १९॥ nadītīrīṁ bhāra jātāṁ | dusarā bhāra dise pālathā | kāṁ paḍasādācā avacitāṁ | gajara uṭhe || 19|| वापी सरोवरांचें नीर। तेथें पशु पक्षी नर वानर। नाना पत्रें वृक्ष विस्तार। दिसे दोहीं सवां॥ २०॥ vāpī sarovarāṁceṁ nīra | tetheṁ paśu pakṣī nara vānara | nānā patreṁ vṛkṣa vistāra | dise dohīṁ savāṁ || 20|| एक शस्त्र झाडूं जातां। दोन दिसती तत्त्वतां। नाना तंतु टणत्कारितां। द्विधा भासती॥ २१॥ eka śastra jhāḍūṁ jātāṁ | dona disatī tattvatāṁ | nānā taṁtu ṭaṇatkāritāṁ | dvidhā bhāsatī || 21|| कां ते दर्पणाचे मंदिरीं। बैसली सभा दिसे दुसरी। बहुत दीपांचिये हारीं। बहुत छाया दिसती॥ २२॥ kāṁ te darpaṇāce maṁdirīṁ | baisalī sabhā dise dusarī | bahuta dīpāṁciye hārīṁ | bahuta chāyā disatī || 22|| ऐसें हें बहुविध भासे। साचासारिखें दिसे। परी हें सत्य म्हणोन कैसें। विश्वासावें॥ २३॥ aiseṁ heṁ bahuvidha bhāse | sācāsārikheṁ dise | parī heṁ satya mhaṇona kaiseṁ | viśvāsāveṁ || 23|| माया मिथ्या बाजीगिरी। दिसे साचाचिये परी। परी हे जाणत्यानें खरी। मानूंचि नये॥ २४॥ māyā mithyā bājīgirī | dise sācāciye parī | parī he jāṇatyāneṁ kharī | mānūṁci naye || 24|| लटिकें साचा ऐसे भावावें। तरी मग पारखी कासया असावें। एवं ये अविद्येचे गोवें। ऐसेचि असती॥ २५॥ laṭikeṁ sācā aise bhāvāveṁ | tarī maga pārakhī kāsayā asāveṁ | evaṁ ye avidyece goveṁ | aiseci asatī || 25|| मनुष्यांची बाजीगिरी। बहुत जनां वाटे खरी। शेवट पाहतां निर्धारीं। मिथ्या होय॥ २६॥ manuṣyāṁcī bājīgirī | bahuta janāṁ vāṭe kharī | śevaṭa pāhatāṁ nirdhārīṁ | mithyā hoya || 26|| तैशीच माव राक्षसांची। देवांसही वाटे साची। पंचवटिकेसि मृगाची। पाठी घेतली रामें॥ २७॥ taiśīca māva rākṣasāṁcī | devāṁsahī vāṭe sācī | paṁcavaṭikesi mṛgācī | pāṭhī ghetalī rāmeṁ || 27|| पूर्वकाया पालटिती। एकाचेचि बहुत होती। रक्तबिंदीं जन्मती। रजनीचर॥ २८॥ pūrvakāyā pālaṭitī | ekāceci bahuta hotī | raktabiṁdīṁ janmatī | rajanīcara || 28|| नाना पदार्थ फळेंचि झाले। द्वारकेमध्यें प्रवेशले। कृष्णें दैत्य किती वधिले। कपटरूपी॥ २९॥ nānā padārtha phaḻeṁci jhāle | dvārakemadhyeṁ praveśale | kṛṣṇeṁ daitya kitī vadhile | kapaṭarūpī || 29|| कैसें कपट रावणाचें। शिर केलें मावेचें। काळनेमीच्या आश्रमाचें। अपूर्व कैसें॥ ३०॥ kaiseṁ kapaṭa rāvaṇāceṁ | śira keleṁ māveceṁ | kāḻanemīcyā āśramāceṁ | apūrva kaiseṁ || 30|| नाना दैत्य कपटमती। जे देवांसही नाटोपती। मग निर्माण होऊन शक्ती। संहार केला॥ ३१॥ nānā daitya kapaṭamatī | je devāṁsahī nāṭopatī | maga nirmāṇa hoūna śaktī | saṁhāra kelā || 31|| ऐसी राक्षसांची माव। जाणों न शकती देव। कपटविद्येचें लाघव। अघटित ज्यांचें॥ ३२॥ aisī rākṣasāṁcī māva | jāṇoṁ na śakatī deva | kapaṭavidyeceṁ lāghava | aghaṭita jyāṁceṁ || 32|| मनुष्यांची बाजीगिरी। राक्षसांची वोडंबरी। भगवंताची नानापरी। विचित्र माया॥ ३३॥ manuṣyāṁcī bājīgirī | rākṣasāṁcī voḍaṁbarī | bhagavaṁtācī nānāparī | vicitra māyā || 33|| हे साचासारिखीच दिसे। विचारितांचि निरसे। मिथ्याच परी आभासे। निरंतर॥ ३४॥ he sācāsārikhīca dise | vicāritāṁci nirase | mithyāca parī ābhāse | niraṁtara || 34|| साच म्हणावी तरी हे नासे। मिथ्या म्हणावी तरी हे दिसे। दोहीं पदार्थीं अविश्वासे। सांगतां मन॥ ३५॥ sāca mhaṇāvī tarī he nāse | mithyā mhaṇāvī tarī he dise | dohīṁ padārthīṁ aviśvāse | sāṁgatāṁ mana || 35|| परंतु हें नव्हे साचार। मायेचा मिथ्या विचार। दिसतें हें स्वप्नाकार। जाण बापा॥ ३६॥ paraṁtu heṁ navhe sācāra | māyecā mithyā vicāra | disateṁ heṁ svapnākāra | jāṇa bāpā || 36|| तथापि असो तुजला। भासचि सत्य वाटला। तरी तेथें चुका पडिला। ऐक बापा॥ ३७॥ tathāpi aso tujalā | bhāsaci satya vāṭalā | tarī tetheṁ cukā paḍilā | aika bāpā || 37|| दृश्यभास अविद्यात्मक। तुझाही देह तदात्मक। म्हणोनि हा विवेक। तेथें संचरला॥ ३८॥ dṛśyabhāsa avidyātmaka | tujhāhī deha tadātmaka | mhaṇoni hā viveka | tetheṁ saṁcaralā || 38|| दृष्टीनें दृश्य देखिलें। मन भासावरी बैसलें। परी तें लिंगदेह झालें। अविद्यात्मक॥ ३९॥ dṛṣṭīneṁ dṛśya dekhileṁ | mana bhāsāvarī baisaleṁ | parī teṁ liṁgadeha jhāleṁ | avidyātmaka || 39|| अविद्येनें अविद्या देखिली। म्हणोन गोष्टी विश्वासली। तुझी काया अवघी संचली। अविद्येची॥ ४०॥ avidyeneṁ avidyā dekhilī | mhaṇona goṣṭī viśvāsalī | tujhī kāyā avaghī saṁcalī | avidyecī || 40|| तेचि काया मी आपण। हें देहबुद्धीचें लक्षण। येणेंकरितां झालें प्रमाण। दृश्य अवघें॥ ४१॥ teci kāyā mī āpaṇa | heṁ dehabuddhīceṁ lakṣaṇa | yeṇeṁkaritāṁ jhāleṁ pramāṇa | dṛśya avagheṁ || 41|| इकडे सत्य मानिला देह। तिकडे दृश्य सत्य हा निर्वाह। दोंहींमध्यें हा संदेह। पैसावला बळें॥ ४२॥ ikaḍe satya mānilā deha | tikaḍe dṛśya satya hā nirvāha | doṁhīṁmadhyeṁ hā saṁdeha | paisāvalā baḻeṁ || 42|| देहबुद्धी केली बळकट। आणि ब्रह्म पाहों गेला धीट। तों दृश्यानें रोधिली वाट। परब्रह्माची॥ ४३॥ dehabuddhī kelī baḻakaṭa | āṇi brahma pāhoṁ gelā dhīṭa | toṁ dṛśyāneṁ rodhilī vāṭa | parabrahmācī || 43|| तेथें साच मानिलें दृश्याला। निश्चयचि बाणोनि गेला। पहा हो केवढा चुका पडिला। अकस्मात॥ ४४॥ tetheṁ sāca mānileṁ dṛśyālā | niścayaci bāṇoni gelā | pahā ho kevaḍhā cukā paḍilā | akasmāta || 44|| आतां असो हें बोलणें। ब्रह्म न पाविजे मीपणें। देहबुद्धीची लक्षणें। दृश्य भाविती॥ ४५॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ | brahma na pāvije mīpaṇeṁ | dehabuddhīcī lakṣaṇeṁ | dṛśya bhāvitī || 45|| अस्थींच्या देहीं मांसाचा गोळा। पाहेन म्हणे ब्रह्मींचा सोहळा। तो ज्ञाता नव्हे आंधळा। केवळ मूर्ख॥ ४६॥ asthīṁcyā dehīṁ māṁsācā goḻā | pāhena mhaṇe brahmīṁcā sohaḻā | to jñātā navhe āṁdhaḻā | kevaḻa mūrkha || 46|| दृष्टीस दिसे मनास भासे। तितुकें काळांतरीं नासे। म्हणोनि दृश्यातीत असे। परब्रह्म तें॥ ४७॥ dṛṣṭīsa dise manāsa bhāse | titukeṁ kāḻāṁtarīṁ nāse | mhaṇoni dṛśyātīta ase | parabrahma teṁ || 47|| परब्रह्म तें शाश्वत। माया तेचि अशाश्वत। ऐसा बोलिला निश्चितार्थ। नानाशास्त्रीं॥ ४८॥ parabrahma teṁ śāśvata | māyā teci aśāśvata | aisā bolilā niścitārtha | nānāśāstrīṁ || 48|| आतां पुढें निरूपण। देहबुद्धीचें लक्षण। चुका पडिला तो कोण। बोलिलें असे॥ ४९॥ ātāṁ puḍheṁ nirūpaṇa | dehabuddhīceṁ lakṣaṇa | cukā paḍilā to koṇa | bolileṁ ase || 49|| मी कोण हें जाणावें। मीपण त्यागून अनन्य व्हावें। मग समाधान तें स्वभावें। अंगीं बाणे॥ ५०॥ mī koṇa heṁ jāṇāveṁ | mīpaṇa tyāgūna ananya vhāveṁ | maga samādhāna teṁ svabhāveṁ | aṁgīṁ bāṇe || 50|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके दृश्यनिरसनं नाम अष्टमः समासः॥ ८॥ ६.८ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake dṛśyanirasanaṁ nāma aṣṭamaḥ samāsaḥ || 8|| 6.8 श्री रघुवीर समर्थ॥ śrī raghuvīra samartha || समास नववा : सारशोधन samāsa navavā : sāraśodhana श्रीराम॥ śrīrāma || गुप्त आहे उदंड धन। काय जाणती सेवकजन। तयांस आहे तें ज्ञान। बाह्याकाराचें॥ १॥ gupta āhe udaṁḍa dhana | kāya jāṇatī sevakajana | tayāṁsa āhe teṁ jñāna | bāhyākārāceṁ || 1|| गुप्त ठेविले उदंड अर्थ। आणि प्रगट दिसती पदार्थ। शहाणे शोधिति स्वार्थ। अंतरीं असे॥ २॥ gupta ṭhevile udaṁḍa artha | āṇi pragaṭa disatī padārtha | śahāṇe śodhiti svārtha | aṁtarīṁ ase || 2|| तैसें दृश्य हें मायिक। पाहत असती सकळ लोक। परी जयांस ठाउका विवेक। ते अंतर जाणती॥ ३॥ taiseṁ dṛśya heṁ māyika | pāhata asatī sakaḻa loka | parī jayāṁsa ṭhāukā viveka | te aṁtara jāṇatī || 3|| द्रव्य ठेऊन जळ सोडिलें। लोक म्हणती सरोवर भरलें। तयाचें अभ्यंतर कळलें। समर्थ जनांसी॥ ४॥ dravya ṭheūna jaḻa soḍileṁ | loka mhaṇatī sarovara bharaleṁ | tayāceṁ abhyaṁtara kaḻaleṁ | samartha janāṁsī || 4|| तैसे ज्ञाते जे समर्थ। तिहीं ओळखिला परमार्थ। इतर ते करिती स्वार्थ। दृश्य पदार्थांचा॥ ५॥ taise jñāte je samartha | tihīṁ oḻakhilā paramārtha | itara te karitī svārtha | dṛśya padārthāṁcā || 5|| काबाडी वाहती काबाड। श्रेष्ठ भोगिती रत्नें जाड। हें जयांचें त्यांस गोड। कर्मयोगें॥ ६॥ kābāḍī vāhatī kābāḍa | śreṣṭha bhogitī ratneṁ jāḍa | heṁ jayāṁceṁ tyāṁsa goḍa | karmayogeṁ || 6|| एक काष्ठस्वार्थ करिती। एक शुभा एकवटिती। तैसे नव्हेत कीं नृपती। सारभोक्ते॥ ७॥ eka kāṣṭhasvārtha karitī | eka śubhā ekavaṭitī | taise navheta kīṁ nṛpatī | sārabhokte || 7|| जयांस आहे विचार। ते सुखासनीं झाले स्वार। इतर ते जवळील भार। वाहतचि मेले॥ ८॥ jayāṁsa āhe vicāra | te sukhāsanīṁ jhāle svāra | itara te javaḻīla bhāra | vāhataci mele || 8|| एक दिव्यान्नें भक्षिती। एक विष्ठा सावडिती। आपण वर्तल्याचा घेती। साभिमान॥ ९॥ eka divyānneṁ bhakṣitī | eka viṣṭhā sāvaḍitī | āpaṇa vartalyācā ghetī | sābhimāna || 9|| सार सेविजे श्रेष्ठीं। असार घेइजे वृथापुष्टीं। सारासाराची गोष्टी। सज्ञान जाणती॥ १०॥ sāra sevije śreṣṭhīṁ | asāra gheije vṛthāpuṣṭīṁ | sārāsārācī goṣṭī | sajñāna jāṇatī || 10|| गुप्त परिस चिंतामणी। प्रगट खडे काचमणी। गुप्त हेम रत्नखाणी। प्रगट पाषाण मृत्तिका॥ ११॥ gupta parisa ciṁtāmaṇī | pragaṭa khaḍe kācamaṇī | gupta hema ratnakhāṇī | pragaṭa pāṣāṇa mṛttikā || 11|| अव्हाशंख अव्हावेल। गुप्त वनस्पती अमूल्य। एरंड धोत्रे बहुसाल। प्रगट शिंपी॥ १२॥ avhāśaṁkha avhāvela | gupta vanaspatī amūlya | eraṁḍa dhotre bahusāla | pragaṭa śiṁpī || 12|| कोठें दिसेना कल्पतरू। उदंड शेरांचा विस्तारू। पाहतां नाहीं मैलागरू। बोरी बाभळी उदंड॥ १३॥ koṭheṁ disenā kalpatarū | udaṁḍa śerāṁcā vistārū | pāhatāṁ nāhīṁ mailāgarū | borī bābhaḻī udaṁḍa || 13|| कामधेनु जाणिजे इंद्रें। सृष्टींत उदंड खिल्लारें। महद्भाग्य भोगिजे नृपवरें। इतरां कर्मानुसार॥ १४॥ kāmadhenu jāṇije iṁdreṁ | sṛṣṭīṁta udaṁḍa khillāreṁ | mahadbhāgya bhogije nṛpavareṁ | itarāṁ karmānusāra || 14|| नाना व्यापार करिती जन। अवघेच म्हणती सकांचन। परंतु कुबेराचें महिमान। कोणासीच न ये॥ १५॥ nānā vyāpāra karitī jana | avagheca mhaṇatī sakāṁcana | paraṁtu kuberāceṁ mahimāna | koṇāsīca na ye || 15|| तैसा ज्ञानी योगीश्वर। गुप्तार्थलाभाचा ईश्वर। इतर ते पोटाचे किंकर। नाना मतें धुंडिती॥ १६॥ taisā jñānī yogīśvara | guptārthalābhācā īśvara | itara te poṭāce kiṁkara | nānā mateṁ dhuṁḍitī || 16|| तस्मात् सार तें दिसेना। आणि असार तें दिसे जनां। सारासारविवंचना। साधु जाणती॥ १७॥ tasmāt sāra teṁ disenā | āṇi asāra teṁ dise janāṁ | sārāsāravivaṁcanā | sādhu jāṇatī || 17|| इतरास हें काये सांगणे। खरें खोटें कोण जाणे। साधुसंतांचिये खुणे। साधुसंत जाणती॥ १८॥ itarāsa heṁ kāye sāṁgaṇe | khareṁ khoṭeṁ koṇa jāṇe | sādhusaṁtāṁciye khuṇe | sādhusaṁta jāṇatī || 18|| दिसेना जें गुप्त धन। तयास करणें लागे अंजन। गुप्त परमात्मा सज्जन। संगतीं शोधावा॥ १९॥ disenā jeṁ gupta dhana | tayāsa karaṇeṁ lāge aṁjana | gupta paramātmā sajjana | saṁgatīṁ śodhāvā || 19|| रायाचें सान्निध्य होतां। सहजचि लाभे श्रीमंतता। तैसा हा सत्संग धरितां। सद्वस्तु लाभे॥ २०॥ rāyāceṁ sānnidhya hotāṁ | sahajaci lābhe śrīmaṁtatā | taisā hā satsaṁga dharitāṁ | sadvastu lābhe || 20|| सद्वस्तूस लाभे सद्वस्तु। अव्यवस्थासि अव्यवस्थु। पाहतां प्रशस्तासि प्रशस्तु। विचार लाभे॥ २१॥ sadvastūsa lābhe sadvastu | avyavasthāsi avyavasthu | pāhatāṁ praśastāsi praśastu | vicāra lābhe || 21|| म्हणोनि हें दृश्यजात। अवघें आहे अशाश्वत। परमात्मा अच्युत अनंत। तो या दृष्यावेगळा॥ २२॥ mhaṇoni heṁ dṛśyajāta | avagheṁ āhe aśāśvata | paramātmā acyuta anaṁta | to yā dṛṣyāvegaḻā || 22|| दृश्यावेगळा दृश्याअन्तरीं। सर्वात्मा तो चराचरीं। विचार पाहतां अंतरीं। निश्चयो बाणे॥ २३॥ dṛśyāvegaḻā dṛśyāantarīṁ | sarvātmā to carācarīṁ | vicāra pāhatāṁ aṁtarīṁ | niścayo bāṇe || 23|| संसारत्याग न करितां। प्रपंचउपाधि न सांडितां। जनांमध्ये सार्थकता। विचारेंचि होय॥ २४॥ saṁsāratyāga na karitāṁ | prapaṁcaupādhi na sāṁḍitāṁ | janāṁmadhye sārthakatā | vicāreṁci hoya || 24|| हें प्रचीतीचें बोलणें। विवेकें प्रचीत बाणे। प्रचीत पाहतील ते शहाणे। अन्यथा नव्हे॥ २५॥ heṁ pracītīceṁ bolaṇeṁ | vivekeṁ pracīta bāṇe | pracīta pāhatīla te śahāṇe | anyathā navhe || 25|| प्रचीत आणि अनुमान। उधार आणि रोकडें धन। मानसपूजा प्रत्यक्ष दर्शन। यास महदंतर॥ २६॥ pracīta āṇi anumāna | udhāra āṇi rokaḍeṁ dhana | mānasapūjā pratyakṣa darśana | yāsa mahadaṁtara || 26|| पुढें जन्मांतरीं होणार। हा तो अवघाच उधार। तैसें नव्हे सारासार। तत्काळ लभे॥ २७॥ puḍheṁ janmāṁtarīṁ hoṇāra | hā to avaghāca udhāra | taiseṁ navhe sārāsāra | tatkāḻa labhe || 27|| तत्काळचि लाभ होतो। प्राणी संसारीं सुटतो। संशय अवघाचि तुटतो। जन्ममरणांचा॥ २८॥ tatkāḻaci lābha hoto | prāṇī saṁsārīṁ suṭato | saṁśaya avaghāci tuṭato | janmamaraṇāṁcā || 28|| याचि जन्में येणेंचि काळें। संसारीं होइजे निराळें। मोक्ष पाविजे निश्चळें। स्वरूपाकारें॥ २९॥ yāci janmeṁ yeṇeṁci kāḻeṁ | saṁsārīṁ hoije nirāḻeṁ | mokṣa pāvije niścaḻeṁ | svarūpākāreṁ || 29|| ये गोष्टीस करी अनुमान। तो शीघ्रचि पावेल पतन। मिथ्या वदेल त्यास आण। उपासनेची॥ ३०॥ ye goṣṭīsa karī anumāna | to śīghraci pāvela patana | mithyā vadela tyāsa āṇa | upāsanecī || 30|| हें यथार्थचि आहे बोलणें। विवेकें शीघ्रचि मुक्त होणें। असोनि कांहींच नसणें। जनांमध्यें॥ ३१॥ heṁ yathārthaci āhe bolaṇeṁ | vivekeṁ śīghraci mukta hoṇeṁ | asoni kāṁhīṁca nasaṇeṁ | janāṁmadhyeṁ || 31|| देवपद आहे निर्गुण। देवपदीं अनन्यपण। हाचि अर्थ पाहतां पूर्ण। समाधान बाणे॥ ३२॥ devapada āhe nirguṇa | devapadīṁ ananyapaṇa | hāci artha pāhatāṁ pūrṇa | samādhāna bāṇe || 32|| देहींच विदेह होणें। करून कांहींच न करणें। जीवन्मुक्तांचीं लक्षणें। जीवन्मुक्त जाणती॥ ३३॥ dehīṁca videha hoṇeṁ | karūna kāṁhīṁca na karaṇeṁ | jīvanmuktāṁcīṁ lakṣaṇeṁ | jīvanmukta jāṇatī || 33|| येरवीं हें खरें न वाटे। अनुमानेंचि संदेह वाटे। संदेहाचें मूळ तुटे। सद्गुरुवचनें॥ ३४॥ yeravīṁ heṁ khareṁ na vāṭe | anumāneṁci saṁdeha vāṭe | saṁdehāceṁ mūḻa tuṭe | sadguruvacaneṁ || 34|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके सारशोधननिरूपणं नाम नवमः समासः॥ ९॥ ६.९ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake sāraśodhananirūpaṇaṁ nāma navamaḥ samāsaḥ || 9|| 6.9 समास दहावा : अनुर्वाच्यनिरूपण samāsa dahāvā : anurvācyanirūpaṇa श्रीराम॥ śrīrāma || समाधान पुसतां कांहीं। म्हणती बोलिजे ऐसें नाहीं। तरी तें कैसें आहे सर्वही। मज निरूपावें॥ १॥ samādhāna pusatāṁ kāṁhīṁ | mhaṇatī bolije aiseṁ nāhīṁ | tarī teṁ kaiseṁ āhe sarvahī | maja nirūpāveṁ || 1|| मुक्यानें गूळ खादला। गोडी न ये सांगायाला। याचा अभिप्रायो मजला। निरूपण कीजे॥ २॥ mukyāneṁ gūḻa khādalā | goḍī na ye sāṁgāyālā | yācā abhiprāyo majalā | nirūpaṇa kīje || 2|| अनुभवही पुसों जातां। म्हणती न ये कीं सांगतां। तरी कोणापाशीं पुसों आतां। समाधान॥ ३॥ anubhavahī pusoṁ jātāṁ | mhaṇatī na ye kīṁ sāṁgatāṁ | tarī koṇāpāśīṁ pusoṁ ātāṁ | samādhāna || 3|| जे ते अगम्य सांगती। न ये माझिया प्रचीती। विचार बैसे माझे चित्तीं। ऐसें करावें॥ ४॥ je te agamya sāṁgatī | na ye mājhiyā pracītī | vicāra baise mājhe cittīṁ | aiseṁ karāveṁ || 4|| ऐसें श्रोतयाचें उत्तर। याचें कैसें प्रत्युत्तर। निरूपिजेल तत्पर। होऊन ऐका॥ ५॥ aiseṁ śrotayāceṁ uttara | yāceṁ kaiseṁ pratyuttara | nirūpijela tatpara | hoūna aikā || 5|| जें समाधानाचें स्थळ। कीं तो अनुभवचि केवळ। तेंचि स्वरूप प्रांजळ। बोलून दाऊं॥ ६॥ jeṁ samādhānāceṁ sthaḻa | kīṁ to anubhavaci kevaḻa | teṁci svarūpa prāṁjaḻa | bolūna dāūṁ || 6|| जें बोलास आकळेना। बोलिल्याविणही कळेना। जयास कल्पितां कल्पना। हिंपुटी होय॥ ७॥ jeṁ bolāsa ākaḻenā | bolilyāviṇahī kaḻenā | jayāsa kalpitāṁ kalpanā | hiṁpuṭī hoya || 7|| तें जाणावें परब्रह्म। जें वेदांचें गुह्य परम। धरितां संत समागम। सर्वही कळे॥ ८॥ teṁ jāṇāveṁ parabrahma | jeṁ vedāṁceṁ guhya parama | dharitāṁ saṁta samāgama | sarvahī kaḻe || 8|| तेंचि आतां सांगिजेल। जें समाधान सखोल। ऐक अनुभवाचे बोल। अनिर्वाच्य वस्तु॥ ९॥ teṁci ātāṁ sāṁgijela | jeṁ samādhāna sakhola | aika anubhavāce bola | anirvācya vastu || 9|| सांगतां न ये तें सांगणें। गोडी कळावया गूळ देणें। ऐसें हें सद्गुरुविणें। होणार नाहीं॥ १०॥ sāṁgatāṁ na ye teṁ sāṁgaṇeṁ | goḍī kaḻāvayā gūḻa deṇeṁ | aiseṁ heṁ sadguruviṇeṁ | hoṇāra nāhīṁ || 10|| सद्गुरुकृपा कळे त्यासी। जो शोधील आपणासी। पुढें कळेल अनुभवासी। आपेंआप वस्तु॥ ११॥ sadgurukṛpā kaḻe tyāsī | jo śodhīla āpaṇāsī | puḍheṁ kaḻela anubhavāsī | āpeṁāpa vastu || 11|| दृढ करूनियां बुद्धि। आधीं घ्यावी आपुली शुद्धी। तेणें लागे समाधी। अकस्मात॥ १२॥ dṛḍha karūniyāṁ buddhi | ādhīṁ ghyāvī āpulī śuddhī | teṇeṁ lāge samādhī | akasmāta || 12|| आपुलें मूळ बरें शोधितां। आपुली तों मायिक वार्ता। पुढें वस्तूच तत्त्वतां। समाधान॥ १३॥ āpuleṁ mūḻa bareṁ śodhitāṁ | āpulī toṁ māyika vārtā | puḍheṁ vastūca tattvatāṁ | samādhāna || 13|| आत्मा आहे सर्वसाक्षी। हें बोलिजे पूर्वपक्षीं। जो कोणी सिद्धांत लक्षी। तोचि साधु॥ १४॥ ātmā āhe sarvasākṣī | heṁ bolije pūrvapakṣīṁ | jo koṇī siddhāṁta lakṣī | toci sādhu || 14|| सिद्धांत वस्तु लक्षूं जातां। सर्वसाक्षिणी ते अवस्था। आत्मा त्याहून परता। अवस्थातीत॥ १५॥ siddhāṁta vastu lakṣūṁ jātāṁ | sarvasākṣiṇī te avasthā | ātmā tyāhūna paratā | avasthātīta || 15|| पदार्थज्ञान जेव्हां सरे। द्रष्टा द्रष्टेपणें नुरे। ते समयीं फुंज उतरे। मीपणाचा॥ १६॥ padārthajñāna jevhāṁ sare | draṣṭā draṣṭepaṇeṁ nure | te samayīṁ phuṁja utare | mīpaṇācā || 16|| जेथें मुरालें मीपण। तेचि अनुभवाची खूण। अनिर्वाच्य समाधान। याकारणें बोलिजे॥ १७॥ jetheṁ murāleṁ mīpaṇa | teci anubhavācī khūṇa | anirvācya samādhāna | yākāraṇeṁ bolije || 17|| अत्यंत विचाराचे बोल। तरी ते मायिकचि फोल। शब्द सबाह्य सखोल। अर्थचि अवघा॥ १८॥ atyaṁta vicārāce bola | tarī te māyikaci phola | śabda sabāhya sakhola | arthaci avaghā || 18|| शब्दाकरितां कळे अर्थ। अर्थ पाहतां शब्द व्यर्थ। शब्द सांगें तें यथार्थ। परी आपण मिथ्या॥ १९॥ śabdākaritāṁ kaḻe artha | artha pāhatāṁ śabda vyartha | śabda sāṁgeṁ teṁ yathārtha | parī āpaṇa mithyā || 19|| शब्दाकरितां वस्तु भासे। वस्तु पाहतां शब्द नासे। शब्द फोल अर्थ असे। घनदाटपणें॥ २०॥ śabdākaritāṁ vastu bhāse | vastu pāhatāṁ śabda nāse | śabda phola artha ase | ghanadāṭapaṇeṁ || 20|| भूसाकरितां धान्य निपजे। धान्य घेऊन भूस टाकिजे। तैसा भूस शब्द जाणिजे। अर्थ धान्य॥ २१॥ bhūsākaritāṁ dhānya nipaje | dhānya gheūna bhūsa ṭākije | taisā bhūsa śabda jāṇije | artha dhānya || 21|| पोंचटामध्यें घनवट। घनवटीं उडे पोंचट। तैसा शब्द हा फलकट। परब्रह्मीं॥ २२॥ poṁcaṭāmadhyeṁ ghanavaṭa | ghanavaṭīṁ uḍe poṁcaṭa | taisā śabda hā phalakaṭa | parabrahmīṁ || 22|| शब्द बोलूनि राहे। अर्थ शब्दापूर्वींच आहे। याकारणें न साहे। उपमा तया अर्थासी॥ २३॥ śabda bolūni rāhe | artha śabdāpūrvīṁca āhe | yākāraṇeṁ na sāhe | upamā tayā arthāsī || 23|| भूस सांडून कण घ्यावा। तैसा वाच्यांश त्यजावा। कण लक्ष्यांश लक्षावा। शुद्ध स्वानुभवें॥ २४॥ bhūsa sāṁḍūna kaṇa ghyāvā | taisā vācyāṁśa tyajāvā | kaṇa lakṣyāṁśa lakṣāvā | śuddha svānubhaveṁ || 24|| दृश्यावेगळें बोलिजे। त्यास वाच्यांश म्हणिजे। त्याचा अर्थ तो जाणिजे। शुद्ध लक्ष्यांश॥ २५॥ dṛśyāvegaḻeṁ bolije | tyāsa vācyāṁśa mhaṇije | tyācā artha to jāṇije | śuddha lakṣyāṁśa || 25|| ऐसा जो शुद्ध लक्ष्यांश। तोचि जाणावा पूर्वपक्ष। स्वानुभव तो अलक्ष्य। लक्षिला न वचे॥ २६॥ aisā jo śuddha lakṣyāṁśa | toci jāṇāvā pūrvapakṣa | svānubhava to alakṣya | lakṣilā na vace || 26|| जेथें गाळून सांडिलें नभा। जो अनुभवाचा गाभा। ऐसा तोही उभा। कल्पित केला॥ २७॥ jetheṁ gāḻūna sāṁḍileṁ nabhā | jo anubhavācā gābhā | aisā tohī ubhā | kalpita kelā || 27|| मिथ्या कल्पनेपासून झाला। खरेंपण कैसें असेल त्याला। म्हणोनि तेथें अनुभवाला। ठावचि नाहीं॥ २८॥ mithyā kalpanepāsūna jhālā | khareṁpaṇa kaiseṁ asela tyālā | mhaṇoni tetheṁ anubhavālā | ṭhāvaci nāhīṁ || 28|| दुजेविण अनुभव। हें बोलणेंचि तों वाव। याकारणें नाहीं ठाव। अनुभवासी॥ २९॥ dujeviṇa anubhava | heṁ bolaṇeṁci toṁ vāva | yākāraṇeṁ nāhīṁ ṭhāva | anubhavāsī || 29|| अनुभवें त्रिपुटी उपजे। अद्वैतीं द्वैतचि लाजे। म्हणोनियां बोलणें साजे। अनिर्वाच्य॥ ३०॥ anubhaveṁ tripuṭī upaje | advaitīṁ dvaitaci lāje | mhaṇoniyāṁ bolaṇeṁ sāje | anirvācya || 30|| दिवसरजनीचें परिमित। करावया मूळ आदित्य। तो आदित्य गेलिया उर्वरित। त्यासि काय म्हणावें॥ ३१॥ divasarajanīceṁ parimita | karāvayā mūḻa āditya | to āditya geliyā urvarita | tyāsi kāya mhaṇāveṁ || 31|| शब्द मौनाचा विचार। व्हावया मूळ ओंकार। तो ओंकार गेलिया उच्चार। कैसा करावा॥ ३२॥ śabda maunācā vicāra | vhāvayā mūḻa oṁkāra | to oṁkāra geliyā uccāra | kaisā karāvā || 32|| अनुभव आणि अनुभविता। सकळ ये मायेचि करितां। ते माया मुळींच नसतां। त्यास काय म्हणावें॥ ३३॥ anubhava āṇi anubhavitā | sakaḻa ye māyeci karitāṁ | te māyā muḻīṁca nasatāṁ | tyāsa kāya mhaṇāveṁ || 33|| वस्तु एक आपण एक। ऐशी असती वेगळीक। तरी अनुभवाचा विवेक। बोलों येता मुखें॥ ३४॥ vastu eka āpaṇa eka | aiśī asatī vegaḻīka | tarī anubhavācā viveka | boloṁ yetā mukheṁ || 34|| वेगळेपणाची माता। ते लटिकी वंध्येची सुता। म्हणूनियां अभिन्नता। मुळींच आहे॥ ३५॥ vegaḻepaṇācī mātā | te laṭikī vaṁdhyecī sutā | mhaṇūniyāṁ abhinnatā | muḻīṁca āhe || 35|| अजन्मा होता निजला। तेणें स्वप्नीं स्वप्न देखिला। सद्गुरूसी शरण गेला। संसारदुःखें॥ ३६॥ ajanmā hotā nijalā | teṇeṁ svapnīṁ svapna dekhilā | sadgurūsī śaraṇa gelā | saṁsāraduḥkheṁ || 36|| सद्गुरुकृपेस्तव। झाला संसार वाव। ज्ञान झालिया ठाव। पुसे अज्ञानाचा॥ ३७॥ sadgurukṛpestava | jhālā saṁsāra vāva | jñāna jhāliyā ṭhāva | puse ajñānācā || 37|| आहे तितुकें नाहीं झालें। नाहीं नाहींपणें निमालें। आहे नाहीं जाऊन उरलें। नसोन कांहीं॥ ३८॥ āhe titukeṁ nāhīṁ jhāleṁ | nāhīṁ nāhīṁpaṇeṁ nimāleṁ | āhe nāhīṁ jāūna uraleṁ | nasona kāṁhīṁ || 38|| शून्यत्वातीत शुद्ध ज्ञान। तेणें झालें समाधान। ऐक्यरूपें अभिन्न। सहजस्थिति॥ ३९॥ śūnyatvātīta śuddha jñāna | teṇeṁ jhāleṁ samādhāna | aikyarūpeṁ abhinna | sahajasthiti || 39|| अद्वैतनिरूपण होतां। निमाली द्वैताची वार्ता। ज्ञानचर्चा बोलों जातां। जागृति आली॥ ४०॥ advaitanirūpaṇa hotāṁ | nimālī dvaitācī vārtā | jñānacarcā boloṁ jātāṁ | jāgṛti ālī || 40|| श्रोतीं व्हावें सावधान। अर्थीं घालावें मन। खुणे पावतां समाधान। अंतरीं कळे॥ ४१॥ śrotīṁ vhāveṁ sāvadhāna | arthīṁ ghālāveṁ mana | khuṇe pāvatāṁ samādhāna | aṁtarīṁ kaḻe || 41|| तेणें जितुकें ज्ञान कथिलें। तितुकें स्वप्नावारीं गेलें। अनिर्वाच्य सुख उरलें। शब्दातीत॥ ४२॥ teṇeṁ jitukeṁ jñāna kathileṁ | titukeṁ svapnāvārīṁ geleṁ | anirvācya sukha uraleṁ | śabdātīta || 42|| तेथें शब्देंविण ऐक्यता। अनुभव ना अनुभविता। ऐसा निवांत तो मागुता। जागृती आला॥ ४३॥ tetheṁ śabdeṁviṇa aikyatā | anubhava nā anubhavitā | aisā nivāṁta to māgutā | jāgṛtī ālā || 43|| तेणें स्वप्नीं स्वप्न देखिला। जागा होऊन जागृतीस आला। तेथें तर्क कुंठित जाहला। अंत न लगे॥ ४४॥ teṇeṁ svapnīṁ svapna dekhilā | jāgā hoūna jāgṛtīsa ālā | tetheṁ tarka kuṁṭhita jāhalā | aṁta na lage || 44|| या निरूपणाचें मूळ। केलेंच करूं प्रांजळ। तेणें अंतरीं निवळ। समाधान कळे॥ ४५॥ yā nirūpaṇāceṁ mūḻa | keleṁca karūṁ prāṁjaḻa | teṇeṁ aṁtarīṁ nivaḻa | samādhāna kaḻe || 45|| तंव शिष्यें विनविलें। जी हें आतां निरूपिलें। तरी पाहिजे बोलिलें। मागुतें स्वामी॥ ४६॥ taṁva śiṣyeṁ vinavileṁ | jī heṁ ātāṁ nirūpileṁ | tarī pāhije bolileṁ | māguteṁ svāmī || 46|| मज कळाया कारण। केलेंच करावें निरूपण। तेथील जे का निजखूण। ते मज अनुभवावी॥ ४७॥ maja kaḻāyā kāraṇa | keleṁca karāveṁ nirūpaṇa | tethīla je kā nijakhūṇa | te maja anubhavāvī || 47|| अजन्मा तो सांगा कवण। तेणें देखिला कैसा स्वप्न। येथें कैसें निरूपण। बोलिलें आहे॥ ४८॥ ajanmā to sāṁgā kavaṇa | teṇeṁ dekhilā kaisā svapna | yetheṁ kaiseṁ nirūpaṇa | bolileṁ āhe || 48|| जाणोनि शिष्याचा आदर। स्वामी देती प्रत्युत्तर। तेंचि आतां अति तत्पर। श्रोतीं येथें परिसावें॥ ४९॥ jāṇoni śiṣyācā ādara | svāmī detī pratyuttara | teṁci ātāṁ ati tatpara | śrotīṁ yetheṁ parisāveṁ || 49|| ऐक शिष्या सावधान। अजन्मा तो तूंचि जण। तुवां देखिला स्वप्नीं स्वप्न। तोही आतां सांगतों॥ ५०॥ aika śiṣyā sāvadhāna | ajanmā to tūṁci jaṇa | tuvāṁ dekhilā svapnīṁ svapna | tohī ātāṁ sāṁgatoṁ || 50|| स्वप्नीं स्वप्नाचा विचार। तो तूं जाण हा संसार। तेथें तुवां सारासार। विचार केला॥ ५१॥ svapnīṁ svapnācā vicāra | to tūṁ jāṇa hā saṁsāra | tetheṁ tuvāṁ sārāsāra | vicāra kelā || 51|| रिघोनि सद्गुरूसी शरण। काढून शुद्ध निरूपण। याची करिसी उणखूण। प्रत्यक्ष आतां॥ ५२॥ righoni sadgurūsī śaraṇa | kāḍhūna śuddha nirūpaṇa | yācī karisī uṇakhūṇa | pratyakṣa ātāṁ || 52|| याचाचि घेतां अनुभव। बोलणें तितुकें होतें वाव। निवांत विश्रांतीचा ठाव। ते तूं जाण जागृती॥ ५३॥ yācāci ghetāṁ anubhava | bolaṇeṁ titukeṁ hoteṁ vāva | nivāṁta viśrāṁtīcā ṭhāva | te tūṁ jāṇa jāgṛtī || 53|| ज्ञानगोष्टीचा गलबला। सरोन अर्थ प्रगटला। याचा विचार घेतां आला। अंतरीं अनुभव॥ ५४॥ jñānagoṣṭīcā galabalā | sarona artha pragaṭalā | yācā vicāra ghetāṁ ālā | aṁtarīṁ anubhava || 54|| तुज वाटे हे जागृती। मज झाली अनुभवप्राप्ती। या नांव केवळ भ्रांती। फिटलीच नाहीं॥ ५५॥ tuja vāṭe he jāgṛtī | maja jhālī anubhavaprāptī | yā nāṁva kevaḻa bhrāṁtī | phiṭalīca nāhīṁ || 55|| अनुभव अनुभवीं विराला। अनुभवेंविण अनुभव आला। हाही स्वप्नींचा चेइला। नाहींस बापा॥ ५६॥ anubhava anubhavīṁ virālā | anubhaveṁviṇa anubhava ālā | hāhī svapnīṁcā ceilā | nāhīṁsa bāpā || 56|| जागा झालिया स्वप्नऊर्मी। स्वप्नीं म्हणसी अजन्मा तो मी। जागेपणीं स्वप्नऊर्मी। गेलीच नाहीं॥ ५७॥ jāgā jhāliyā svapnaūrmī | svapnīṁ mhaṇasī ajanmā to mī | jāgepaṇīṁ svapnaūrmī | gelīca nāhīṁ || 57|| स्वप्नीं वाटे जागेपण। तैशी अनुभवाची खूण। आली परी तें सत्य स्वप्न। भ्रमरूप॥ ५८॥ svapnīṁ vāṭe jāgepaṇa | taiśī anubhavācī khūṇa | ālī parī teṁ satya svapna | bhramarūpa || 58|| जागृति यापैलीकडे। तें सांगणें केवीं घडे। जेथें धारणाचि मोडे। विवेकाची॥ ५९॥ jāgṛti yāpailīkaḍe | teṁ sāṁgaṇeṁ kevīṁ ghaḍe | jetheṁ dhāraṇāci moḍe | vivekācī || 59|| म्हणोनि तें समाधान। बोलतांचि न ये ऐसें जाण। निःशब्दाची ऐशी खूण। ओळखावी॥ ६०॥ mhaṇoni teṁ samādhāna | bolatāṁci na ye aiseṁ jāṇa | niḥśabdācī aiśī khūṇa | oḻakhāvī || 60|| ऐसें आहे समाधान। बोलतांच न ये जाण। इतुकेनें बाणली खूण। निःशब्दाची॥ ६१॥ aiseṁ āhe samādhāna | bolatāṁca na ye jāṇa | itukeneṁ bāṇalī khūṇa | niḥśabdācī || 61|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे षष्ठदशके अनिर्वाच्यनिरूपणं नाम दशमः समासः॥ १०॥ ६.१० iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde ṣaṣṭhadaśake anirvācyanirūpaṇaṁ nāma daśamaḥ samāsaḥ || 10|| 6.10 ॥ दशक सहवा समाप्त॥ || daśaka sahavā samāpta ||