॥ दशक पाचवा : मंत्रांचा॥ ५॥ || daśaka pācavā : maṁtrāṁcā || 5|| समास पहिला : गुरुनिश्चय samāsa pahilā : guruniścaya ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || जय जज जी सद्‍गुरु पूर्णकामा। परमपुरुषा आत्मयारामा। अनुर्वाच्य तुमचा महिमा। वर्णिला न वचे॥ १॥ jaya jaja jī sadguru pūrṇakāmā | paramapuruṣā ātmayārāmā | anurvācya tumacā mahimā | varṇilā na vace || 1|| जें वेदांस सांकडें। जें शब्दासि कानडें। तें सत्शिष्यास रोकडें। अलभ्य लाभे॥ २॥ jeṁ vedāṁsa sāṁkaḍeṁ | jeṁ śabdāsi kānaḍeṁ | teṁ satśiṣyāsa rokaḍeṁ | alabhya lābhe || 2|| जें योगियांचें निजवर्म। जें शंकराचें निजधाम। जें विश्रांतीचें निजविश्राम। परम गुह्य अगाध॥ ३॥ jeṁ yogiyāṁceṁ nijavarma | jeṁ śaṁkarāceṁ nijadhāma | jeṁ viśrāṁtīceṁ nijaviśrāma | parama guhya agādha || 3|| तें ब्रह्म तुमचेनि योगें। स्वयें आपणचि हो‍ईजे आंगें। दुर्घट संसाराचेनि पांगें। पांगिजेना सर्वथा॥ ४॥ teṁ brahma tumaceni yogeṁ | svayeṁ āpaṇaci hoīje āṁgeṁ | durghaṭa saṁsārāceni pāṁgeṁ | pāṁgijenā sarvathā || 4|| आतां स्वामिचेनि लडिवाळपणें। गुरुशिष्यांचीं लक्षणें। सांगिजेती तेणें प्रमाणें -। मुमुक्षें शरण जावें॥ ५॥ ātāṁ svāmiceni laḍivāḻapaṇeṁ | guruśiṣyāṁcīṁ lakṣaṇeṁ | sāṁgijetī teṇeṁ pramāṇeṁ - | mumukṣeṁ śaraṇa jāveṁ || 5|| गुरु तों सकळांसी ब्राह्मण। जऱ्हीं तो जाला क्रियाहीन। तरी तयासीच शरण। अनन्यभावें असावें॥ ६॥ guru toṁ sakaḻāṁsī brāhmaṇa | jahīṁ to jālā kriyāhīna | tarī tayāsīca śaraṇa | ananyabhāveṁ asāveṁ || 6|| अहो या ब्राह्मणाकारणें। अवतार घेतला नारायेणें। विष्णूनें श्रीवत्स मिरविणें। तेथें इतर ते किती॥ ७॥ aho yā brāhmaṇākāraṇeṁ | avatāra ghetalā nārāyeṇeṁ | viṣṇūneṁ śrīvatsa miraviṇeṁ | tetheṁ itara te kitī || 7|| ब्राह्मणवचनें प्रमाण। होती शूद्रांचे ब्राह्मण। धातुपाषाणीं देवपण। ब्राह्मणचेनि मंत्रें॥ ८॥ brāhmaṇavacaneṁ pramāṇa | hotī śūdrāṁce brāhmaṇa | dhātupāṣāṇīṁ devapaṇa | brāhmaṇaceni maṁtreṁ || 8|| मुंजीबंधनेंविरहित। तो शूद्रचि निभ्रांत। द्विजन्मी म्हणोनि सतंत। द्विज ऐसें नाम त्याचें॥ ९॥ muṁjībaṁdhaneṁvirahita | to śūdraci nibhrāṁta | dvijanmī mhaṇoni sataṁta | dvija aiseṁ nāma tyāceṁ || 9|| सकळांसि पूज्य ब्राह्मण। हे मुख्य वेदाज्ञा प्रमाण। वेदविरहित तें अप्रमाण। अप्रिये भगवंता॥ १०॥ sakaḻāṁsi pūjya brāhmaṇa | he mukhya vedājñā pramāṇa | vedavirahita teṁ apramāṇa | apriye bhagavaṁtā || 10|| ब्राह्मणीं योग याग व्रतें दानें। ब्राह्मणीं सकळ तीर्थाटणें। कर्ममार्ग ब्राह्मणाविणें। होणार नाहीं॥ ११॥ brāhmaṇīṁ yoga yāga vrateṁ dāneṁ | brāhmaṇīṁ sakaḻa tīrthāṭaṇeṁ | karmamārga brāhmaṇāviṇeṁ | hoṇāra nāhīṁ || 11|| ब्राह्मण वेद मूर्तिमंत। ब्राह्मण तोचि भगवंत। पूर्ण होती मनोरथ। विप्रवाक्येंकरूनी॥ १२॥ brāhmaṇa veda mūrtimaṁta | brāhmaṇa toci bhagavaṁta | pūrṇa hotī manoratha | vipravākyeṁkarūnī || 12|| ब्राह्मणपूजनें शुद्ध वृत्ती-। हो‍ऊन जडे भगवंतीं। ब्राह्मणतीर्थे उत्तम गती। पावती प्राणी॥ १३॥ brāhmaṇapūjaneṁ śuddha vṛttī- | hoūna jaḍe bhagavaṁtīṁ | brāhmaṇatīrthe uttama gatī | pāvatī prāṇī || 13|| लक्षभोजनीं पूज्य ब्राह्मण। आन यातिसि पुसे कोण। परी भगवंतासि भाव प्रमाण। येरा चाड नाहीं॥ १४॥ lakṣabhojanīṁ pūjya brāhmaṇa | āna yātisi puse koṇa | parī bhagavaṁtāsi bhāva pramāṇa | yerā cāḍa nāhīṁ || 14|| असो ब्राह्मणा सुरवर वंदिती। तेथें मानव बापुडें किती। जरी ब्राह्मण मूढमती। तरी तो जगद्वंद्य॥ १५॥ aso brāhmaṇā suravara vaṁditī | tetheṁ mānava bāpuḍeṁ kitī | jarī brāhmaṇa mūḍhamatī | tarī to jagadvaṁdya || 15|| अंत्येज शब्दज्ञाता बरवा। परी तो ने‍ऊन काये करावा। ब्राह्मणासन्निध पुजावा। हें तों न घडे कीं॥ १६॥ aṁtyeja śabdajñātā baravā | parī to neūna kāye karāvā | brāhmaṇāsannidha pujāvā | heṁ toṁ na ghaḍe kīṁ || 16|| जें जनावेगळें केलें। तें वेदें अव्हेरिलें। म्हणोनि तयासि नाम ठेविलें। पाषांडमत॥ १७॥ jeṁ janāvegaḻeṁ keleṁ | teṁ vedeṁ avherileṁ | mhaṇoni tayāsi nāma ṭhevileṁ | pāṣāṁḍamata || 17|| असो जे हरिहरदास। तयास ब्राह्मणीं विस्वास। ब्राह्मणभजनें बहुतांस। पावन केलें॥ १८॥ aso je hariharadāsa | tayāsa brāhmaṇīṁ visvāsa | brāhmaṇabhajaneṁ bahutāṁsa | pāvana keleṁ || 18|| ब्राह्मणें पाविजे देवाधिदेवा। तरी किमर्थ सद्‍गुरु करावा। ऐसें म्हणाल तरी निजठेवा। सद्‍गुरुविण नाहीं॥ १९॥ brāhmaṇeṁ pāvije devādhidevā | tarī kimartha sadguru karāvā | aiseṁ mhaṇāla tarī nijaṭhevā | sadguruviṇa nāhīṁ || 19|| स्वधर्मकर्मीं पूज्य ब्राह्मण। परी ज्ञान नव्हे सद्‍गुरुविण। ब्रह्मज्ञान नस्तां सीण। जन्ममृत्य चुकेना॥ २०॥ svadharmakarmīṁ pūjya brāhmaṇa | parī jñāna navhe sadguruviṇa | brahmajñāna nastāṁ sīṇa | janmamṛtya cukenā || 20|| सद्‍गुरुविण ज्ञान कांहीं। सर्वथा होणार नाहीं। अज्ञान प्राणी प्रवाहीं। वाहातचि गेले॥ २१॥ sadguruviṇa jñāna kāṁhīṁ | sarvathā hoṇāra nāhīṁ | ajñāna prāṇī pravāhīṁ | vāhātaci gele || 21|| ज्ञानविरहित जें जें केलें। तें तें जन्मासि मूळ जालें। म्हणौनि सद्‍गुरूचीं पा‍ऊलें। सुधृढ धरावीं॥ २२॥ jñānavirahita jeṁ jeṁ keleṁ | teṁ teṁ janmāsi mūḻa jāleṁ | mhaṇauni sadgurūcīṁ pāūleṁ | sudhṛḍha dharāvīṁ || 22|| जयास वाटे देव पाहावा। तेणें सत्संग धरावा। सत्संगेंविण देवाधिदेवा। पाविजेत नाहीं॥ २३॥ jayāsa vāṭe deva pāhāvā | teṇeṁ satsaṁga dharāvā | satsaṁgeṁviṇa devādhidevā | pāvijeta nāhīṁ || 23|| नाना साधनें बापुडीं। सद्‍गुरुविण करिती वेडीं। गुरुकृपेविण कुडकुडीं। वेर्थचि होती॥ २४॥ nānā sādhaneṁ bāpuḍīṁ | sadguruviṇa karitī veḍīṁ | gurukṛpeviṇa kuḍakuḍīṁ | verthaci hotī || 24|| कार्तिकस्नानें माघस्नानें। व्रतें उद्यापनें दानें। गोरांजनें धूम्रपानें। साधिती पंचाग्नी॥ २५॥ kārtikasnāneṁ māghasnāneṁ | vrateṁ udyāpaneṁ dāneṁ | gorāṁjaneṁ dhūmrapāneṁ | sādhitī paṁcāgnī || 25|| हरिकथा पुराणश्रवण। आदरें करिती निरूपण। सर्व तीर्थें परम कठिण। फिरती प्राणी॥ २६॥ harikathā purāṇaśravaṇa | ādareṁ karitī nirūpaṇa | sarva tīrtheṁ parama kaṭhiṇa | phiratī prāṇī || 26|| झळफळित देवतार्चनें। स्नानें संध्या दर्भासनें। टिळे माळा गोपीचंदनें। ठसे श्रीमुद्रांचे॥ २७॥ jhaḻaphaḻita devatārcaneṁ | snāneṁ saṁdhyā darbhāsaneṁ | ṭiḻe māḻā gopīcaṁdaneṁ | ṭhase śrīmudrāṁce || 27|| अर्घ्यपात्रें संपुष्ट गोकर्णें। मंत्रयंत्रांचीं तांब्रपर्णें। नाना प्रकारीचीं उपकर्णें। साहित्यशोभा॥ २८॥ arghyapātreṁ saṁpuṣṭa gokarṇeṁ | maṁtrayaṁtrāṁcīṁ tāṁbraparṇeṁ | nānā prakārīcīṁ upakarṇeṁ | sāhityaśobhā || 28|| घंटा घणघणा वाजती। स्तोत्रें स्तवनें आणी स्तुती। आसनें मुद्रा ध्यानें करिती। प्रदक्ष्णा नमस्कार॥ २९॥ ghaṁṭā ghaṇaghaṇā vājatī | stotreṁ stavaneṁ āṇī stutī | āsaneṁ mudrā dhyāneṁ karitī | pradakṣṇā namaskāra || 29|| पंचायेत्न पूजा केली। मृत्तिकेचीं लिंगें लाखोली। बेलें नारिकेळें भरिली। संपूर्ण सांग पूजा॥ ३०॥ paṁcāyetna pūjā kelī | mṛttikecīṁ liṁgeṁ lākholī | beleṁ nārikeḻeṁ bharilī | saṁpūrṇa sāṁga pūjā || 30|| उपोषणें निष्ठा नेम। परम सायासीं केलें कर्म। फळचि पावती वर्म-। चुकले प्राणी॥ ३१॥ upoṣaṇeṁ niṣṭhā nema | parama sāyāsīṁ keleṁ karma | phaḻaci pāvatī varma- | cukale prāṇī || 31|| येज्ञादिकें कर्में केलीं। हृदईं फळाशा कल्पिली। आपले इछेनें घेतली। सूति जन्मांची॥ ३२॥ yejñādikeṁ karmeṁ kelīṁ | hṛdaīṁ phaḻāśā kalpilī | āpale icheneṁ ghetalī | sūti janmāṁcī || 32|| करूनि नाना सायास। केला चौदा विद्यांचा अभ्यास। रिद्धि सिद्धि सावकास। वोळल्या जरी॥ ३३॥ karūni nānā sāyāsa | kelā caudā vidyāṁcā abhyāsa | riddhi siddhi sāvakāsa | voḻalyā jarī || 33|| तरी सद्‍गुरुकृपेविरहित। सर्वथा न घडे स्वहित। येमेपुरीचा अनर्थ। चुकेना येणें॥ ३४॥ tarī sadgurukṛpevirahita | sarvathā na ghaḍe svahita | yemepurīcā anartha | cukenā yeṇeṁ || 34|| जंव नाहीं ज्ञानप्राप्ती। तंव चुकेना यातायाती। गुरुकृपेविण अधोगती। गर्भवास चुकेना॥ ३५॥ jaṁva nāhīṁ jñānaprāptī | taṁva cukenā yātāyātī | gurukṛpeviṇa adhogatī | garbhavāsa cukenā || 35|| ध्यान धारणा मुद्रा आसन। भक्ती भाव आणी भजन। सकळहि फोल ब्रह्मज्ञान -। जंव तें प्राप्त नाहीं॥ ३६॥ dhyāna dhāraṇā mudrā āsana | bhaktī bhāva āṇī bhajana | sakaḻahi phola brahmajñāna - | jaṁva teṁ prāpta nāhīṁ || 36|| सद्‍गुरुकृपा न जोडे। आणी भलतीचकडे वावडे। जैसें आंधळें चाचरोन पडे। गारीं आणी गडधरां॥ ३७॥ sadgurukṛpā na joḍe | āṇī bhalatīcakaḍe vāvaḍe | jaiseṁ āṁdhaḻeṁ cācarona paḍe | gārīṁ āṇī gaḍadharāṁ || 37|| जैसें नेत्रीं घालितां अंजन। पडे दृष्टीस निधान। तैसें सद्‍गुरुवचनें ज्ञान-। प्रकाश होये॥ ३८॥ jaiseṁ netrīṁ ghālitāṁ aṁjana | paḍe dṛṣṭīsa nidhāna | taiseṁ sadguruvacaneṁ jñāna- | prakāśa hoye || 38|| सद्‍गुरुविण जन्म निर्फळ। सद्‍गुरुविण दुःख सकळ। सद्‍गुरुविण तळमळ। जाणार नाहीं॥ ३९॥ sadguruviṇa janma nirphaḻa | sadguruviṇa duḥkha sakaḻa | sadguruviṇa taḻamaḻa | jāṇāra nāhīṁ || 39|| सद्‍गुरुचेनि अभयंकरें। प्रगट हो‍ईजे ईश्वरें। संसारदुःखें अपारें। नासोन जाती॥ ४०॥ sadguruceni abhayaṁkareṁ | pragaṭa hoīje īśvareṁ | saṁsāraduḥkheṁ apāreṁ | nāsona jātī || 40|| मागें जाले थोर थोर। संत महंत मुनेश्वर। तयांसहि ज्ञानविज्ञानविचार। सद्‍गुरुचेनी॥ ४१॥ māgeṁ jāle thora thora | saṁta mahaṁta muneśvara | tayāṁsahi jñānavijñānavicāra | sadgurucenī || 41|| श्रीरामकृष्ण आदिकरूनी। अतितत्पर गुरुभजनीं। सिद्ध साधु आणी संतजनीं। गुरुदास्य केलें॥ ४२॥ śrīrāmakṛṣṇa ādikarūnī | atitatpara gurubhajanīṁ | siddha sādhu āṇī saṁtajanīṁ | gurudāsya keleṁ || 42|| सकळ सृष्टीचे चाळक। हरिहरब्रह्मादिक। तेहि सद्‍गुपदीं रंक। महत्वा न चढेती॥ ४३॥ sakaḻa sṛṣṭīce cāḻaka | hariharabrahmādika | tehi sadgupadīṁ raṁka | mahatvā na caḍhetī || 43|| असो जयासि मोक्ष व्हावा। तेणें सद्‍गुरु करावा। सद्‍गुरुविण मोक्ष पावावा। हें कल्पांतीं न घडे॥ ४४॥ aso jayāsi mokṣa vhāvā | teṇeṁ sadguru karāvā | sadguruviṇa mokṣa pāvāvā | heṁ kalpāṁtīṁ na ghaḍe || 44|| आतां सद्‍गुरु ते कैसे। नव्हेति इतरां गुरु ऐसे। जयांचे कृपेनें प्रकाशे। शुद्ध ज्ञान॥ ४५॥ ātāṁ sadguru te kaise | navheti itarāṁ guru aise | jayāṁce kṛpeneṁ prakāśe | śuddha jñāna || 45|| त्या सद्‍गुरूची वोळखण। पुढिले समासीं निरूपण। बोलिलें असे श्रोतीं श्रवण। अनुक्रमें करावें॥ ४६॥ tyā sadgurūcī voḻakhaṇa | puḍhile samāsīṁ nirūpaṇa | bolileṁ ase śrotīṁ śravaṇa | anukrameṁ karāveṁ || 46|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे गुरुनिश्चयेनाम समास पहिला॥ १॥ ५.१ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde guruniścayenāma samāsa pahilā || 1|| 5.1 समास दुसरा : गुरुलक्षण samāsa dusarā : gurulakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || जे करामती दाखविती। तेहि गुरु म्हणिजेती। परंतु सद्‍गुरु नव्हेती। मोक्षदाते॥ १॥ je karāmatī dākhavitī | tehi guru mhaṇijetī | paraṁtu sadguru navhetī | mokṣadāte || 1|| सभामोहन भुररीं चेटकें। साबरमंत्र कौटालें अनेकें। नाना चमत्कार कौतुकें। असंभाव्य सांगती॥ २॥ sabhāmohana bhurarīṁ ceṭakeṁ | sābaramaṁtra kauṭāleṁ anekeṁ | nānā camatkāra kautukeṁ | asaṁbhāvya sāṁgatī || 2|| सांगती औषधीप्रयोग। कां सुवर्णधातूचा मार्ग। दृष्टिबंधनें लागवेग। अभिळाषाचा॥ ३॥ sāṁgatī auṣadhīprayoga | kāṁ suvarṇadhātūcā mārga | dṛṣṭibaṁdhaneṁ lāgavega | abhiḻāṣācā || 3|| साहित संगीत रागज्ञान। गीत नृत्य तान मान। नाना वाद्यें सिकविती जन। तेहि येक गुरु॥ ४॥ sāhita saṁgīta rāgajñāna | gīta nṛtya tāna māna | nānā vādyeṁ sikavitī jana | tehi yeka guru || 4|| विद्या सिकविती पंचाक्षरी। ताडेतोडे नानापरी। कां पोट भरे जयावरी। ते विद्या सिकविती॥ ५॥ vidyā sikavitī paṁcākṣarī | tāḍetoḍe nānāparī | kāṁ poṭa bhare jayāvarī | te vidyā sikavitī || 5|| जो यातीचा जो व्यापार। सिकविती भरावया उदर। तेहि गुरु परी साचार-। सद्‍गुरु नव्हेती॥ ६॥ jo yātīcā jo vyāpāra | sikavitī bharāvayā udara | tehi guru parī sācāra- | sadguru navhetī || 6|| आपली माता आणी पिता। तेहि गुरुचि तत्वतां। परी पैलापार पावविता। तो सद्‍गुरु वेगळा॥ ७॥ āpalī mātā āṇī pitā | tehi guruci tatvatāṁ | parī pailāpāra pāvavitā | to sadguru vegaḻā || 7|| गाईत्रीमंत्राचा इचारू। सांगे तो साचार कुळगुरु। परी ज्ञानेंविण पैलपारु। पाविजेत नाहीं॥ ८॥ gāītrīmaṁtrācā icārū | sāṁge to sācāra kuḻaguru | parī jñāneṁviṇa pailapāru | pāvijeta nāhīṁ || 8|| जो ब्रह्मज्ञान उपदेसी। अज्ञानअंधारें निरसी। जीवात्मयां परमात्मयांसी। ऐक्यता करी॥ ९॥ jo brahmajñāna upadesī | ajñānaaṁdhāreṁ nirasī | jīvātmayāṁ paramātmayāṁsī | aikyatā karī || 9|| विघडले देव आणी भक्त। जीवशिवपणें द्वैत। तया देवभक्तां येकांत-। करी तो सद्‍गुरु॥ १०॥ vighaḍale deva āṇī bhakta | jīvaśivapaṇeṁ dvaita | tayā devabhaktāṁ yekāṁta- | karī to sadguru || 10|| भवव्याघ्रें घालूनि उडी। गोवत्सास तडातोडी। केली देखोनि सीघ्र सोडी। तो सद्‍गुरु जाणावा॥ ११॥ bhavavyāghreṁ ghālūni uḍī | govatsāsa taḍātoḍī | kelī dekhoni sīghra soḍī | to sadguru jāṇāvā || 11|| प्राणी मायाजाळीं पडिलें। संसारदुःखें दुःखवलें। ऐसें जेणें मुक्त केलें। तो सद्‍गुरु जाणावा॥ १२॥ prāṇī māyājāḻīṁ paḍileṁ | saṁsāraduḥkheṁ duḥkhavaleṁ | aiseṁ jeṇeṁ mukta keleṁ | to sadguru jāṇāvā || 12|| वासनानदीमाहांपुरीं। प्राणी बुडतां ग्लांती करी। तेथें उडी घालूनि तारी। तो सद्‍गुरु जाणावा॥ १३॥ vāsanānadīmāhāṁpurīṁ | prāṇī buḍatāṁ glāṁtī karī | tetheṁ uḍī ghālūni tārī | to sadguru jāṇāvā || 13|| गर्भवास अति सांकडी। इछाबंधनाची बेडी। ज्ञान दे‍ऊन सीघ्र सोडी। तो सद्‍गुरु स्वामी॥ १४॥ garbhavāsa ati sāṁkaḍī | ichābaṁdhanācī beḍī | jñāna deūna sīghra soḍī | to sadguru svāmī || 14|| फोडूनि शब्दाचें अंतर। वस्तु दाखवी निजसार। तोचि गुरु माहेर। अनाथांचें॥ १५॥ phoḍūni śabdāceṁ aṁtara | vastu dākhavī nijasāra | toci guru māhera | anāthāṁceṁ || 15|| जीव येकदेसी बापुडें। तयास ब्रह्मचि करी रोकडें। फेडी संसारसांकडे। वचनमात्रें॥ १६॥ jīva yekadesī bāpuḍeṁ | tayāsa brahmaci karī rokaḍeṁ | pheḍī saṁsārasāṁkaḍe | vacanamātreṁ || 16|| जें वेदांचे अभ्यांतरीं। तें काढून अपत्यापरी। शिष्यश्रवणीं कवळ भरी। उद्‍गारवचनें॥ १७॥ jeṁ vedāṁce abhyāṁtarīṁ | teṁ kāḍhūna apatyāparī | śiṣyaśravaṇīṁ kavaḻa bharī | udgāravacaneṁ || 17|| वेद शास्त्र माहानुभाव। पाहातां येकचि अनुभव। तोचि येक गुरुराव। ऐक्यरूपें॥ १८॥ veda śāstra māhānubhāva | pāhātāṁ yekaci anubhava | toci yeka gururāva | aikyarūpeṁ || 18|| संदेह निःशेष जाळी। स्वधर्म आदरें प्रतिपाळी। वेदविरहित टवाळी। करूंच नेणे॥ १९॥ saṁdeha niḥśeṣa jāḻī | svadharma ādareṁ pratipāḻī | vedavirahita ṭavāḻī | karūṁca neṇe || 19|| जें जें मन अंगिकारी। तें तें स्वयें मुक्त करी। तो गुरु नव्हे भिकारी-। झडे आला॥ २०॥ jeṁ jeṁ mana aṁgikārī | teṁ teṁ svayeṁ mukta karī | to guru navhe bhikārī- | jhaḍe ālā || 20|| शिष्यास न लविती साधन। न करविती इंद्रियेंदमन। ऐसे गुरु आडक्याचे तीन। मिळाले तरी त्यजावे॥ २१॥ śiṣyāsa na lavitī sādhana | na karavitī iṁdriyeṁdamana | aise guru āḍakyāce tīna | miḻāle tarī tyajāve || 21|| जो कोणी ज्ञान बोधी। समूळ अविद्या छेदी। इंद्रियेंदमन प्रतिपादी। तो सद्‍गुरु जाणावा॥ २२॥ jo koṇī jñāna bodhī | samūḻa avidyā chedī | iṁdriyeṁdamana pratipādī | to sadguru jāṇāvā || 22|| येक द्रव्याचे विकिले। येक शिष्याचे आखिले। अतिदुराशेनें केले। दीनरूप॥ २३॥ yeka dravyāce vikile | yeka śiṣyāce ākhile | atidurāśeneṁ kele | dīnarūpa || 23|| जें जें रुचे शिष्यामनीं। तैसीच करी मनधरणी। ऐसी कामना पापिणी। पडली गळां॥ २४॥ jeṁ jeṁ ruce śiṣyāmanīṁ | taisīca karī manadharaṇī | aisī kāmanā pāpiṇī | paḍalī gaḻāṁ || 24|| जो गुरु भीडसारु। तो अद्धमाहून अद्धम थोरु। चोरटा मंद पामरु। द्रव्यभोंदु॥ २५॥ jo guru bhīḍasāru | to addhamāhūna addhama thoru | coraṭā maṁda pāmaru | dravyabhoṁdu || 25|| जैसा वैद्य दुराचारी। केली सर्वस्वें बोहरी। आणी सेखीं भीड करी। घातघेणा॥ २६॥ jaisā vaidya durācārī | kelī sarvasveṁ boharī | āṇī sekhīṁ bhīḍa karī | ghātagheṇā || 26|| तैसा गुरु नसावा। जेणें अंतर पडे देवा। भीड करूनियां गोवा-। घाली बंधनाचा॥ २७॥ taisā guru nasāvā | jeṇeṁ aṁtara paḍe devā | bhīḍa karūniyāṁ govā- | ghālī baṁdhanācā || 27|| जेथें शुद्ध ब्रह्मज्ञान। आणी स्थूळ क्रियेचें साधन। तोचि सद्‍गुरु निधान। दाखवी डोळां॥ २८॥ jetheṁ śuddha brahmajñāna | āṇī sthūḻa kriyeceṁ sādhana | toci sadguru nidhāna | dākhavī ḍoḻāṁ || 28|| देखणें दाखविती आदरें। मंत्र फुंकिती कर्णद्वारें। इतुकेंच ज्ञान तें पामरें-। अंतरलीं भगवंता॥ २९॥ dekhaṇeṁ dākhavitī ādareṁ | maṁtra phuṁkitī karṇadvāreṁ | itukeṁca jñāna teṁ pāmareṁ- | aṁtaralīṁ bhagavaṁtā || 29|| बाणे तिहींची खूण। तोचि गुरु सुलक्षण। तेथेंचि रिघावें शरण। अत्यादरें मुमुक्षें॥ ३०॥ bāṇe tihīṁcī khūṇa | toci guru sulakṣaṇa | tetheṁci righāveṁ śaraṇa | atyādareṁ mumukṣeṁ || 30|| अद्वैतनिरूपणीं अगाध वक्ता। परी विषईं लोलंगता। ऐसिया गुरूचेनि सार्थकता। होणार नाहीं॥ ३१॥ advaitanirūpaṇīṁ agādha vaktā | parī viṣaīṁ lolaṁgatā | aisiyā gurūceni sārthakatā | hoṇāra nāhīṁ || 31|| जैसा निरूपणसमयो। तैसेंचि मनहि करी वायो। कृतबुद्धीचा जयो। जालाच नाहीं॥ ३२॥ jaisā nirūpaṇasamayo | taiseṁci manahi karī vāyo | kṛtabuddhīcā jayo | jālāca nāhīṁ || 32|| निरूपणीं सामर्थ्य सिद्धी। श्रवण होतां दुराशा बाधी। नाना चमत्कारें बुद्धी। दंडळूं लागे॥ ३३॥ nirūpaṇīṁ sāmarthya siddhī | śravaṇa hotāṁ durāśā bādhī | nānā camatkāreṁ buddhī | daṁḍaḻūṁ lāge || 33|| पूर्वीं ज्ञाते विरक्त भक्त। तयांसि सादृश्य भगवंत। आणी सामर्थ्यहि अद्‍भुत। सिद्धीचेनि योगें॥ ३४॥ pūrvīṁ jñāte virakta bhakta | tayāṁsi sādṛśya bhagavaṁta | āṇī sāmarthyahi adbhuta | siddhīceni yogeṁ || 34|| ऐसें तयांचें सामर्थ्य। आमुचें ज्ञानचि नुसदें वेर्थ। ऐसा सामर्थ्याचा स्वार्थ। अंतरीं वसे॥ ३५॥ aiseṁ tayāṁceṁ sāmarthya | āmuceṁ jñānaci nusadeṁ vertha | aisā sāmarthyācā svārtha | aṁtarīṁ vase || 35|| निशेष दुराशा तुटे। तरीच भगवंत भेटे। दुराशा धरिती ते वोखटे। शब्दज्ञाते कामिक॥ ३६॥ niśeṣa durāśā tuṭe | tarīca bhagavaṁta bheṭe | durāśā dharitī te vokhaṭe | śabdajñāte kāmika || 36|| बहुत ज्ञातीं नागवलीं। कामनेनें वेडीं केलीं। कामना इच्छितांच मेलीं। बापुडीं मूर्खें॥ ३७॥ bahuta jñātīṁ nāgavalīṁ | kāmaneneṁ veḍīṁ kelīṁ | kāmanā icchitāṁca melīṁ | bāpuḍīṁ mūrkheṁ || 37|| निशेष कामनारहित। ऐसा तो विरुळा संत। अवघ्यांवेगळें मत। अक्षै ज्याचें॥ ३८॥ niśeṣa kāmanārahita | aisā to viruḻā saṁta | avaghyāṁvegaḻeṁ mata | akṣai jyāceṁ || 38|| अक्षै ठेवा सकळांचा। परी पांगडा फिटेना शरीराचा। तेणें मार्ग ईश्वराचा। चुकोनि जाती॥ ३९॥ akṣai ṭhevā sakaḻāṁcā | parī pāṁgaḍā phiṭenā śarīrācā | teṇeṁ mārga īśvarācā | cukoni jātī || 39|| सिद्धि आणी सामर्थ्य जालें। सामर्थ्यें देहास महत्त्व आलें। तेणें वेंचाड वळकावलें। देहबुद्धीचें॥ ४०॥ siddhi āṇī sāmarthya jāleṁ | sāmarthyeṁ dehāsa mahattva āleṁ | teṇeṁ veṁcāḍa vaḻakāvaleṁ | dehabuddhīceṁ || 40|| सांडूनि अक्षै सुख। सामर्थ्य इछिती ते मूर्ख। कामनेसारिखें दुःख। आणीक कांहींच नाहीं॥ ४१॥ sāṁḍūni akṣai sukha | sāmarthya ichitī te mūrkha | kāmanesārikheṁ duḥkha | āṇīka kāṁhīṁca nāhīṁ || 41|| ईश्वरेंविण जे कामना। तेणेंचि गुणें नाना यातना। पावती होती पतना-। वरपडे प्राणी॥ ४२॥ īśvareṁviṇa je kāmanā | teṇeṁci guṇeṁ nānā yātanā | pāvatī hotī patanā- | varapaḍe prāṇī || 42|| होतां शरीरासी अंत। सामर्थ्यहि निघोन जात। सेखीं अंतरला भगवंत। कामनागुणें॥ ४३॥ hotāṁ śarīrāsī aṁta | sāmarthyahi nighona jāta | sekhīṁ aṁtaralā bhagavaṁta | kāmanāguṇeṁ || 43|| म्हणोनि निःकामताविचारु। दृढबुद्धीचा निर्धारु। तोचि सद्‍गुरु पैलपारु। पाववी भवाचा॥ ४४॥ mhaṇoni niḥkāmatāvicāru | dṛḍhabuddhīcā nirdhāru | toci sadguru pailapāru | pāvavī bhavācā || 44|| मुख्य सद्‍गुरूचें लक्षण। आधीं पाहिजे विमळ ज्ञान। निश्चयाचें समाधान। स्वरूपस्थिती॥ ४५॥ mukhya sadgurūceṁ lakṣaṇa | ādhīṁ pāhije vimaḻa jñāna | niścayāceṁ samādhāna | svarūpasthitī || 45|| याहीवरी वैराग्य प्रबळ। वृत्ति उदास केवळ। विशेष आचारें निर्मळ। स्वधर्मविषईं॥ ४६॥ yāhīvarī vairāgya prabaḻa | vṛtti udāsa kevaḻa | viśeṣa ācāreṁ nirmaḻa | svadharmaviṣaīṁ || 46|| याहिवरी अध्यात्मश्रवण। हरिकथा निरूपण। जेथें परमार्थविवरण। निरंतर॥ ४७॥ yāhivarī adhyātmaśravaṇa | harikathā nirūpaṇa | jetheṁ paramārthavivaraṇa | niraṁtara || 47|| जेथें सारासारविचार। तेथें होये जगोद्धार। नवविधा भक्तीचा आधार। बहुता जनासी॥ ४८॥ jetheṁ sārāsāravicāra | tetheṁ hoye jagoddhāra | navavidhā bhaktīcā ādhāra | bahutā janāsī || 48|| म्हणोनि नवविधा भजन। जेथें प्रतिष्ठलें साधन। हें सद्‍गुरूचें लक्षण। श्रोतीं वोळखावें॥ ४९॥ mhaṇoni navavidhā bhajana | jetheṁ pratiṣṭhaleṁ sādhana | heṁ sadgurūceṁ lakṣaṇa | śrotīṁ voḻakhāveṁ || 49|| अंतरीं शुद्ध ब्रह्मज्ञान। बाह्य निष्ठेचें भजन। तेथें बहु भक्त जन। विश्रांति पावती॥ ५०॥ aṁtarīṁ śuddha brahmajñāna | bāhya niṣṭheceṁ bhajana | tetheṁ bahu bhakta jana | viśrāṁti pāvatī || 50|| नाहीं उपासनेचा आधार। तो परमार्थ निराधार। कर्मेंविण अनाचार। भ्रष्ट होती॥ ५१॥ nāhīṁ upāsanecā ādhāra | to paramārtha nirādhāra | karmeṁviṇa anācāra | bhraṣṭa hotī || 51|| म्हणोनि ज्ञान वैराग्य आणि भजन। स्वधर्मकर्म आणि साधन। कथा निरूपण श्रवण मनन। नीति न्याये मर्यादा॥ ५२॥ mhaṇoni jñāna vairāgya āṇi bhajana | svadharmakarma āṇi sādhana | kathā nirūpaṇa śravaṇa manana | nīti nyāye maryādā || 52|| यामधें येक उणें असे। तेणें तें विलक्षण दिसे। म्हणौन सर्वहि विलसे। सद्‍गुरुपासीं॥ ५३॥ yāmadheṁ yeka uṇeṁ ase | teṇeṁ teṁ vilakṣaṇa dise | mhaṇauna sarvahi vilase | sadgurupāsīṁ || 53|| तो बहुतांचें पाळणकर्ता। त्यास बहुतांची असे चिंता। नाना साधनें समर्था। सद्‍गुरुपासीं॥ ५४॥ to bahutāṁceṁ pāḻaṇakartā | tyāsa bahutāṁcī ase ciṁtā | nānā sādhaneṁ samarthā | sadgurupāsīṁ || 54|| साधनेंविण परमार्थ प्रतिष्ठे। तो मागुतां सवेंच भ्रष्टे। याकारणे दुरीद्रष्टे। माहानुभाव॥ ५५॥ sādhaneṁviṇa paramārtha pratiṣṭhe | to māgutāṁ saveṁca bhraṣṭe | yākāraṇe durīdraṣṭe | māhānubhāva || 55|| आचार उपासना सोडिती। ते भ्रष्ट अभक्त दिसती। जळो तयांची महंती। कोण पुसे॥ ५६॥ ācāra upāsanā soḍitī | te bhraṣṭa abhakta disatī | jaḻo tayāṁcī mahaṁtī | koṇa puse || 56|| कर्म उपासनेचा अभाव। तेथें भकाधेसि जाला ठाव। तो कानकोंडा समुदाव। प्रपंची हांसती॥ ५७॥ karma upāsanecā abhāva | tetheṁ bhakādhesi jālā ṭhāva | to kānakoṁḍā samudāva | prapaṁcī hāṁsatī || 57|| नीच यातीचा गुरु। तोही कानकोंड विचारु। ब्रह्मसभेस जैसा चोरू। तैसा दडे॥ ५८॥ nīca yātīcā guru | tohī kānakoṁḍa vicāru | brahmasabhesa jaisā corū | taisā daḍe || 58|| ब्रह्मसभे देखतां। त्याचें तीर्थ नये घेतां। अथवा प्रसाद सेवितां। प्राश्चित पडे॥ ५९॥ brahmasabhe dekhatāṁ | tyāceṁ tīrtha naye ghetāṁ | athavā prasāda sevitāṁ | prāścita paḍe || 59|| तीर्थप्रसादाची सांडी केली। तेथें नीचता दिसोन आली। गुरुभक्ति ते सटवली। येकायेकी॥ ६०॥ tīrthaprasādācī sāṁḍī kelī | tetheṁ nīcatā disona ālī | gurubhakti te saṭavalī | yekāyekī || 60|| गुरुची मर्यादा राखतां। ब्राह्मण क्षोभती तत्वतां। तेथें ब्राह्मण्य रक्षूं जातां। गुरुक्षोभ घडे॥ ६१॥ gurucī maryādā rākhatāṁ | brāhmaṇa kṣobhatī tatvatāṁ | tetheṁ brāhmaṇya rakṣūṁ jātāṁ | gurukṣobha ghaḍe || 61|| ऐसीं सांकडीं दोहींकडे। तेथें प्रस्तावा घडे। नीच यातीस गुरुत्व न घडे। याकारणें॥ ६२॥ aisīṁ sāṁkaḍīṁ dohīṁkaḍe | tetheṁ prastāvā ghaḍe | nīca yātīsa gurutva na ghaḍe | yākāraṇeṁ || 62|| तथापि आवडी घेतली जीवें। तरी आपणचि भ्रष्टावें। बहुत जनांसी भ्रष्टवावें। हें तों दूषणचि कीं॥ ६३॥ tathāpi āvaḍī ghetalī jīveṁ | tarī āpaṇaci bhraṣṭāveṁ | bahuta janāṁsī bhraṣṭavāveṁ | heṁ toṁ dūṣaṇaci kīṁ || 63|| आतां असो हा विचारू। स्वयातीचा पाहिजे गुरु। नाहीं तरी भ्रष्टाकारु। नेमस्त घडे॥ ६४॥ ātāṁ aso hā vicārū | svayātīcā pāhije guru | nāhīṁ tarī bhraṣṭākāru | nemasta ghaḍe || 64|| जे जे कांहीं उत्तम गुण। तें तें सद्‍गुरूचें लक्षण। तथापि संगों वोळखण। होये जेणें॥ ६५॥ je je kāṁhīṁ uttama guṇa | teṁ teṁ sadgurūceṁ lakṣaṇa | tathāpi saṁgoṁ voḻakhaṇa | hoye jeṇeṁ || 65|| येक गुरु येक मंत्रगुरु। येक यंत्रगुरु येक तांत्रगुरु। येक वस्तादगुरु येक राजगुरु। म्हणती जनीं॥ ६६॥ yeka guru yeka maṁtraguru | yeka yaṁtraguru yeka tāṁtraguru | yeka vastādaguru yeka rājaguru | mhaṇatī janīṁ || 66|| येक कुळगुरु येक मानिला गुरु। येक विद्यागुरु येक कुविद्यागुरु। येक असद्‍गुरु येक यातिगुरु। दंडकर्ते॥ ६७॥ yeka kuḻaguru yeka mānilā guru | yeka vidyāguru yeka kuvidyāguru | yeka asadguru yeka yātiguru | daṁḍakarte || 67|| येक मातागुरु येक पितागुरु। येक राजागुरु येक देवगुरु। येक बोलिजे जगद्‍गुरु। सकळकळा॥ ६८॥ yeka mātāguru yeka pitāguru | yeka rājāguru yeka devaguru | yeka bolije jagadguru | sakaḻakaḻā || 68|| ऐसे हे सत्रा गुरु। याहिवेगळे आणीक गुरु। ऐक तयांचा विचारु। सांगिजेल॥ ६९॥ aise he satrā guru | yāhivegaḻe āṇīka guru | aika tayāṁcā vicāru | sāṁgijela || 69|| येक स्वप्नगुरु येक दीक्षागुरु। येक म्हणती प्रतिमागुरु। येक म्हणती स्वयें गुरु। आपला आपण॥ ७०॥ yeka svapnaguru yeka dīkṣāguru | yeka mhaṇatī pratimāguru | yeka mhaṇatī svayeṁ guru | āpalā āpaṇa || 70|| जे जे यातीचा जो व्यापारु। ते ते त्याचे तितुके गुरु। याचा पाहातां विचारु। उदंड आहे॥ ७१॥ je je yātīcā jo vyāpāru | te te tyāce tituke guru | yācā pāhātāṁ vicāru | udaṁḍa āhe || 71|| असो ऐसे उदंड गुरु। नाना मतांचा विचारु। परी जो मोक्षदाता सद्‍गुरु। तो वेगळाचि असे॥ ७२॥ aso aise udaṁḍa guru | nānā matāṁcā vicāru | parī jo mokṣadātā sadguru | to vegaḻāci ase || 72|| नाना सद्विद्येचे गुण। याहिवरी कृपाळूपण। हें सद्‍गुरूचें लक्षण। जाणिजे श्रोतीं॥ ७३॥ nānā sadvidyece guṇa | yāhivarī kṛpāḻūpaṇa | heṁ sadgurūceṁ lakṣaṇa | jāṇije śrotīṁ || 73|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे गुरुलक्षणनाम समास दुसरा॥ २॥ ५.२ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde gurulakṣaṇanāma samāsa dusarā || 2|| 5.2 समास तिसरा : शिष्यलक्षण samāsa tisarā : śiṣyalakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || मागां सद्‍गुरूचें लक्षण। विशद केलें निरूपण। आतां सच्छिष्याची वोळखण। सावध ऐका॥ १॥ māgāṁ sadgurūceṁ lakṣaṇa | viśada keleṁ nirūpaṇa | ātāṁ sacchiṣyācī voḻakhaṇa | sāvadha aikā || 1|| सद्‍गुरुविण सच्छिष्य। तो वायां जाय निशेष। कां सच्छिष्येंविण विशेष। सद्‍गुरु सिणे॥ २॥ sadguruviṇa sacchiṣya | to vāyāṁ jāya niśeṣa | kāṁ sacchiṣyeṁviṇa viśeṣa | sadguru siṇe || 2|| उत्तमभूमि शोधिली शुद्ध। तेथें बीज पेरिलें किडखाद। कां तें उत्तम बीज परी समंध। खडकेंसि पडिला॥ ३॥ uttamabhūmi śodhilī śuddha | tetheṁ bīja perileṁ kiḍakhāda | kāṁ teṁ uttama bīja parī samaṁdha | khaḍakeṁsi paḍilā || 3|| तैसा सच्छिष्य तें सत्पात्र। परंतु गुरु सांगे मंत्र तंत्र। तेथें अरत्र ना परत्र। कांहिंच नाहीं॥ ४॥ taisā sacchiṣya teṁ satpātra | paraṁtu guru sāṁge maṁtra taṁtra | tetheṁ aratra nā paratra | kāṁhiṁca nāhīṁ || 4|| अथवा गुरु पूर्ण कृपा करी। परी शिष्य अनाधिकारी। भाग्यपुरुषाचा भिकारी। पुत्र जैसा॥ ५॥ athavā guru pūrṇa kṛpā karī | parī śiṣya anādhikārī | bhāgyapuruṣācā bhikārī | putra jaisā || 5|| तैसें येकाविण येक। होत असे निरार्थक। परलोकींचें सार्थक। तें दुऱ्हावे॥ ६॥ taiseṁ yekāviṇa yeka | hota ase nirārthaka | paralokīṁceṁ sārthaka | teṁ duhāve || 6|| म्हणौनि सद्‍गुरु आणी सच्छिष्य। तेथें न लगती सायास। त्यां उभयतांचा हव्यास। पुरे येकसरा॥ ७॥ mhaṇauni sadguru āṇī sacchiṣya | tetheṁ na lagatī sāyāsa | tyāṁ ubhayatāṁcā havyāsa | pure yekasarā || 7|| सुभूमि आणी उत्तम कण। उगवेना प्रजन्येंविण। तैसें अध्यात्मनिरूपण। नस्तां होये॥ ८॥ subhūmi āṇī uttama kaṇa | ugavenā prajanyeṁviṇa | taiseṁ adhyātmanirūpaṇa | nastāṁ hoye || 8|| सेत पेरिलें आणी उगवलें। परंतु निगेविण गेलें। साधनेंविण तैसें जालें। साधकांसी॥ ९॥ seta perileṁ āṇī ugavaleṁ | paraṁtu nigeviṇa geleṁ | sādhaneṁviṇa taiseṁ jāleṁ | sādhakāṁsī || 9|| जंवरी पीक आपणास भोगे। तंवरी अवघेंचि करणें लागे। पीक आलियांहि उगें-। राहोंचि नये॥ १०॥ jaṁvarī pīka āpaṇāsa bhoge | taṁvarī avagheṁci karaṇeṁ lāge | pīka āliyāṁhi ugeṁ- | rāhoṁci naye || 10|| तैसें आत्मज्ञान जालें। परी साधन पाहिजे केलें। येक वेळ उदंड जेविलें। तऱ्हीं सामग्री पाहिजे॥ ११॥ taiseṁ ātmajñāna jāleṁ | parī sādhana pāhije keleṁ | yeka veḻa udaṁḍa jevileṁ | tahīṁ sāmagrī pāhije || 11|| म्हणौन साधन अभ्यास आणी सद्‍गुगु। सच्छिष्य आणी सच्छास्त्रविचारु। सत्कर्म सद्वासना पारु-। पाववी भवाचा॥ १२॥ mhaṇauna sādhana abhyāsa āṇī sadgugu | sacchiṣya āṇī sacchāstravicāru | satkarma sadvāsanā pāru- | pāvavī bhavācā || 12|| सदुपासना सत्कर्म। सत्क्रिया आणी स्वधर्म। सत्संग आणी नित्य नेम। निरंतर॥ १३॥ sadupāsanā satkarma | satkriyā āṇī svadharma | satsaṁga āṇī nitya nema | niraṁtara || 13|| ऐसें हें अवघेंचि मिळे। तरीच विमळ ज्ञान निवळे। नाहीं तरी पाषांड संचरे बळें। समुदा‍ईं॥ १४॥ aiseṁ heṁ avagheṁci miḻe | tarīca vimaḻa jñāna nivaḻe | nāhīṁ tarī pāṣāṁḍa saṁcare baḻeṁ | samudāīṁ || 14|| येथें शब्द नाहीं शिष्यासी। हें अवघें सद्‍गुरुपासीं। सद्‍गुरु पालटी अवगुणासी। नाना येत्नें करूनी॥ १५॥ yetheṁ śabda nāhīṁ śiṣyāsī | heṁ avagheṁ sadgurupāsīṁ | sadguru pālaṭī avaguṇāsī | nānā yetneṁ karūnī || 15|| सद्‍गुरुचेनि असच्छिष्य पालटे। परंतु सच्छिष्यें असद्‍गुरु न पालटे। कां जें थोरपण तुटे। म्हणौनिया॥ १६॥ sadguruceni asacchiṣya pālaṭe | paraṁtu sacchiṣyeṁ asadguru na pālaṭe | kāṁ jeṁ thorapaṇa tuṭe | mhaṇauniyā || 16|| याकरणें सद्‍गुरु पाहिजे। तरीच सन्मार्ग लाहिजे। नाहिं तरी हो‍ईजे। पाषांडा वरपडे॥ १७॥ yākaraṇeṁ sadguru pāhije | tarīca sanmārga lāhije | nāhiṁ tarī hoīje | pāṣāṁḍā varapaḍe || 17|| येथें सद्‍गुरुचि कारण। येर सर्व निःकारण। तथापि सांगो वोळखण। सच्छिष्याची॥ १८॥ yetheṁ sadguruci kāraṇa | yera sarva niḥkāraṇa | tathāpi sāṁgo voḻakhaṇa | sacchiṣyācī || 18|| मुख्य सच्छिष्याचें लक्षण। सद्‍गुरुवचनीं विश्वास पूर्ण। अनन्यभावें शरण। त्या नांव सच्छिष्य॥ १९॥ mukhya sacchiṣyāceṁ lakṣaṇa | sadguruvacanīṁ viśvāsa pūrṇa | ananyabhāveṁ śaraṇa | tyā nāṁva sacchiṣya || 19|| शिष्य पाहिजे निर्मळ। शिष्य पाहिजे आचारसीळ। शिष्य पाहिजे केवळ। विरक्त अनुतापी॥ २०॥ śiṣya pāhije nirmaḻa | śiṣya pāhije ācārasīḻa | śiṣya pāhije kevaḻa | virakta anutāpī || 20|| शिष्य पाहिजे निष्ठावंत। शिष्य पाहिजे सुचिष्मंत। शिष्य पाहिजे नेमस्त। सर्वप्रकारीं॥ २१॥ śiṣya pāhije niṣṭhāvaṁta | śiṣya pāhije suciṣmaṁta | śiṣya pāhije nemasta | sarvaprakārīṁ || 21|| शिष्य पाहिजे साक्षपी विशेष। शिष्य पाहिजे परम दक्ष। शिष्य पाहिजे अलक्ष। लक्षी ऐसा॥ २२॥ śiṣya pāhije sākṣapī viśeṣa | śiṣya pāhije parama dakṣa | śiṣya pāhije alakṣa | lakṣī aisā || 22|| शिष्य पाहिजे अति धीर। शिष्य पाहिजे अति उदार। शिष्य पाहिजे अति तत्पर। परमार्थविषईं॥ २३॥ śiṣya pāhije ati dhīra | śiṣya pāhije ati udāra | śiṣya pāhije ati tatpara | paramārthaviṣaīṁ || 23|| शिष्य पाहिजे परोपकारी। शिष्य पाहिजे निर्मत्सरी। शिष्य पाहिजे अर्थांतरीं। प्रवेशकर्ता॥ २४॥ śiṣya pāhije paropakārī | śiṣya pāhije nirmatsarī | śiṣya pāhije arthāṁtarīṁ | praveśakartā || 24|| शिष्य पाहिजे परम शुद्ध। शिष्य पाहिजे परम सावध। शिष्य पाहिजे अगाध। उत्तम गुणांचा॥ २५॥ śiṣya pāhije parama śuddha | śiṣya pāhije parama sāvadha | śiṣya pāhije agādha | uttama guṇāṁcā || 25|| शिष्य पाहिजे प्रज्ञावंत। शिष्य पाहिजे प्रेमळ भक्त। शिष्य पाहिजे नीतिवंत। मर्यादेचा॥ २६॥ śiṣya pāhije prajñāvaṁta | śiṣya pāhije premaḻa bhakta | śiṣya pāhije nītivaṁta | maryādecā || 26|| शिष्य पाहिजे युक्तिवंत। शिष्य पाहिजे बुद्धिवंत। शिष्य पाहिजे संतासंत। विचार घेता॥ २७॥ śiṣya pāhije yuktivaṁta | śiṣya pāhije buddhivaṁta | śiṣya pāhije saṁtāsaṁta | vicāra ghetā || 27|| शिष्य पाहिजे धारिष्टाचा। शिष्य पाहिजे दृढ व्रताचा। शिष्य पाहिजे उत्तम कुळीचा। पुण्यसीळ॥ २८॥ śiṣya pāhije dhāriṣṭācā | śiṣya pāhije dṛḍha vratācā | śiṣya pāhije uttama kuḻīcā | puṇyasīḻa || 28|| शिष्य असावा सात्विक। शिष्य असावा भजक। शिष्य असावा साधक। साधनकर्ता॥ २९॥ śiṣya asāvā sātvika | śiṣya asāvā bhajaka | śiṣya asāvā sādhaka | sādhanakartā || 29|| शिष्य असावा विश्वासी। शिष्य असावा कायाक्लेशी। शिष्य असावा परमार्थासी। वाढऊं जाणे॥ ३०॥ śiṣya asāvā viśvāsī | śiṣya asāvā kāyākleśī | śiṣya asāvā paramārthāsī | vāḍhaūṁ jāṇe || 30|| शिष्य असावा स्वतंत्र। शिष्य असावा जगमित्र। शिष्य असावा सत्पात्र। सर्व गुणें॥ ३१॥ śiṣya asāvā svataṁtra | śiṣya asāvā jagamitra | śiṣya asāvā satpātra | sarva guṇeṁ || 31|| शिष्य असावा सद्विद्येचा। शिष्य असावा सद्भावाचा। शिष्य असावा अंतरींचा। परमशुद्ध॥ ३२॥ śiṣya asāvā sadvidyecā | śiṣya asāvā sadbhāvācā | śiṣya asāvā aṁtarīṁcā | paramaśuddha || 32|| शिष्य नसावा अविवेकी। शिष्य नसावा गर्भसुखी। शिष्य असावा संसारदुःखी। संतप्त देही॥ ३३॥ śiṣya nasāvā avivekī | śiṣya nasāvā garbhasukhī | śiṣya asāvā saṁsāraduḥkhī | saṁtapta dehī || 33|| जो संसारदुःखें दुःखवला। जो त्रिविधतापें पोळला। तोचि अधिकारी जाला। परमार्थविषीं॥ ३४॥ jo saṁsāraduḥkheṁ duḥkhavalā | jo trividhatāpeṁ poḻalā | toci adhikārī jālā | paramārthaviṣīṁ || 34|| बहु दुःख भोगिलें जेणें। तयासीच परमार्थ बाणे। संसारदुःखाचेनि गुणें। वैराग्य उपजे॥ ३५॥ bahu duḥkha bhogileṁ jeṇeṁ | tayāsīca paramārtha bāṇe | saṁsāraduḥkhāceni guṇeṁ | vairāgya upaje || 35|| जया संसाराचा त्रास। तयासीच उपजे विस्वास। विस्वासबळें दृढ कास। धरिली सद्‍गुरूची॥ ३६॥ jayā saṁsārācā trāsa | tayāsīca upaje visvāsa | visvāsabaḻeṁ dṛḍha kāsa | dharilī sadgurūcī || 36|| अविस्वासें कास सोडिली। ऐसीं बहुतेक भवीं बुडालीं। नाना जळचरीं तोडिलीं। मध्येंचि सुखदुःखें॥ ३७॥ avisvāseṁ kāsa soḍilī | aisīṁ bahuteka bhavīṁ buḍālīṁ | nānā jaḻacarīṁ toḍilīṁ | madhyeṁci sukhaduḥkheṁ || 37|| याकारणें दृढ विस्वास। तोचि जाणावा सच्छिष्य। मोक्षाधिकारी विशेष। आग्रगण्यु॥ ३८॥ yākāraṇeṁ dṛḍha visvāsa | toci jāṇāvā sacchiṣya | mokṣādhikārī viśeṣa | āgragaṇyu || 38|| जो सद्‍गुरुवचनें निवाला। तो सयोज्यतेचा आंखिला। सांसारसंगे पांगिला। न वचे कदा॥ ३९॥ jo sadguruvacaneṁ nivālā | to sayojyatecā āṁkhilā | sāṁsārasaṁge pāṁgilā | na vace kadā || 39|| सद्‍गुरुहून देव मोठा। जयास वाटे तो करंटा। सुटला वैभवाचा फांटा। सामरथ्यपिसें॥ ४०॥ sadguruhūna deva moṭhā | jayāsa vāṭe to karaṁṭā | suṭalā vaibhavācā phāṁṭā | sāmarathyapiseṁ || 40|| सद्‍गुरुस्वरूप तें संत। आणी देवांस मांडेल कल्पांत। तेथें कैचें उरेल सामर्थ्य। हरिहरांचें॥ ४१॥ sadgurusvarūpa teṁ saṁta | āṇī devāṁsa māṁḍela kalpāṁta | tetheṁ kaiceṁ urela sāmarthya | hariharāṁceṁ || 41|| म्हणौन सद्‍गुरुसामर्थ्य आधीक। जेथें आटती ब्रह्मादिक। अल्पबुद्धी मानवी रंक। तयांसि हें कळेना॥ ४२॥ mhaṇauna sadgurusāmarthya ādhīka | jetheṁ āṭatī brahmādika | alpabuddhī mānavī raṁka | tayāṁsi heṁ kaḻenā || 42|| गुरुदेवांस बराबरी-। करी तो शिष्य दुराचारी। भ्रांति बैसली अभ्यांतरीं। सिद्धांत नेणवे॥ ४३॥ gurudevāṁsa barābarī- | karī to śiṣya durācārī | bhrāṁti baisalī abhyāṁtarīṁ | siddhāṁta neṇave || 43|| देव मनिषीं भाविला। मंत्रीं देवपणासि आला। सद्‍गुरु न वचे कल्पिला। ईश्वराचेनि॥ ४४॥ deva maniṣīṁ bhāvilā | maṁtrīṁ devapaṇāsi ālā | sadguru na vace kalpilā | īśvarāceni || 44|| म्हणौनि सद्‍गुरु पूर्णपणें। देवाहून आधीक कोटिगुणें। जयासि वर्णितां भांडणें। वेदशास्त्रीं लागलीं॥ ४५॥ mhaṇauni sadguru pūrṇapaṇeṁ | devāhūna ādhīka koṭiguṇeṁ | jayāsi varṇitāṁ bhāṁḍaṇeṁ | vedaśāstrīṁ lāgalīṁ || 45|| असो सद्‍गुरुपदापुढें। दुजें कांहींच न चढे। देवसामर्थ्य तें केवढें। मायाजनित॥ ४६॥ aso sadgurupadāpuḍheṁ | dujeṁ kāṁhīṁca na caḍhe | devasāmarthya teṁ kevaḍheṁ | māyājanita || 46|| अहो सद्‍गुरुकृपा जयासी। सामर्थ्य न चले तयापासीं। ज्ञानबळें वैभवासी। तृणतुछ केलें॥ ४७॥ aho sadgurukṛpā jayāsī | sāmarthya na cale tayāpāsīṁ | jñānabaḻeṁ vaibhavāsī | tṛṇatucha keleṁ || 47|| अहो सद्‍गुरुकृपेचेनि बळें। अपरोक्षज्ञानाचेनि उसाळें। मायेसहित ब्रह्मांड सगळें। दृष्टीस न यें॥ ४८॥ aho sadgurukṛpeceni baḻeṁ | aparokṣajñānāceni usāḻeṁ | māyesahita brahmāṁḍa sagaḻeṁ | dṛṣṭīsa na yeṁ || 48|| ऐसें सच्छिष्याचें वैभव। सद्‍गुरुवचनीं दृढ भाव। तेणें गुणें देवराव। स्वयेंचि होती॥ ४९॥ aiseṁ sacchiṣyāceṁ vaibhava | sadguruvacanīṁ dṛḍha bhāva | teṇeṁ guṇeṁ devarāva | svayeṁci hotī || 49|| अंतरीं अनुतापें तापले। तेणें अंतर शुद्ध जालें। पुढें सद्‍गुरुवचनें निवाले। सच्छिष्य ऐसे॥ ५०॥ aṁtarīṁ anutāpeṁ tāpale | teṇeṁ aṁtara śuddha jāleṁ | puḍheṁ sadguruvacaneṁ nivāle | sacchiṣya aise || 50|| लागतां सद्‍गुरुवचनपंथें। जालें ब्रह्मांड पालथें। तरी जयाच्या शुद्ध भावार्थें। पालट न धरिजे॥ ५१॥ lāgatāṁ sadguruvacanapaṁtheṁ | jāleṁ brahmāṁḍa pālatheṁ | tarī jayācyā śuddha bhāvārtheṁ | pālaṭa na dharije || 51|| शरण सद्‍गुरूस गेले। सच्छिष्य ऐसे निवडले। क्रियापालटें जाले। पावन ईश्वरीं॥ ५२॥ śaraṇa sadgurūsa gele | sacchiṣya aise nivaḍale | kriyāpālaṭeṁ jāle | pāvana īśvarīṁ || 52|| ऐसा सद्भाव अंतरीं। तेचि मुक्तीचे वाटेकरी। येर माईक वेषधारी। असच्छिष्य॥ ५३॥ aisā sadbhāva aṁtarīṁ | teci muktīce vāṭekarī | yera māīka veṣadhārī | asacchiṣya || 53|| वाटे विषयांचे सुख। परमार्थ संपादणे लौकिक। देखोवेखीं पढतमूर्ख। शरण गेले॥ ५४॥ vāṭe viṣayāṁce sukha | paramārtha saṁpādaṇe laukika | dekhovekhīṁ paḍhatamūrkha | śaraṇa gele || 54|| जाली विष‍ईं वृत्ति अनावर। दृढ धरिला संसार। परमार्थचर्चेचा विचार। मळिण झाला॥ ५५॥ jālī viṣaīṁ vṛtti anāvara | dṛḍha dharilā saṁsāra | paramārthacarcecā vicāra | maḻiṇa jhālā || 55|| मोड घेतला परमार्थाचा। हव्यास धरिला प्रपंचाचा। भार वाहिला कुटुंबाचा। काबाडी जाला॥ ५६॥ moḍa ghetalā paramārthācā | havyāsa dharilā prapaṁcācā | bhāra vāhilā kuṭuṁbācā | kābāḍī jālā || 56|| मानिला प्रपंचीं आनंद। केला परमार्थी विनोद। भ्रांत मूढ मतिमंद। लोधला कामीं॥ ५७॥ mānilā prapaṁcīṁ ānaṁda | kelā paramārthī vinoda | bhrāṁta mūḍha matimaṁda | lodhalā kāmīṁ || 57|| सूकर पूजिलें विलेपनें। म्हैसा मर्दिला चंदनें। तैसा विष‍ई ब्रह्मज्ञानें। विवेकें बोधिला॥ ५८॥ sūkara pūjileṁ vilepaneṁ | mhaisā mardilā caṁdaneṁ | taisā viṣaī brahmajñāneṁ | vivekeṁ bodhilā || 58|| रासभ उकिरडां लोळे। तयासि परिमळसोहळे। उलूक अंधारीं पळे। तया केवी हंसपंगती॥ ५९॥ rāsabha ukiraḍāṁ loḻe | tayāsi parimaḻasohaḻe | ulūka aṁdhārīṁ paḻe | tayā kevī haṁsapaṁgatī || 59|| तैसा विषयदारींचा बराडी। घाली अधःपतनीं उडी। तयास भगवंत आवडी। सत्संग कैंचा॥ ६०॥ taisā viṣayadārīṁcā barāḍī | ghālī adhaḥpatanīṁ uḍī | tayāsa bhagavaṁta āvaḍī | satsaṁga kaiṁcā || 60|| वर्ती करून दांताळीं। स्वानपुत्र हाडें चगळी। तैसा विष‍ई तळमळी। विषयसुखाकारणे॥ ६१॥ vartī karūna dāṁtāḻīṁ | svānaputra hāḍeṁ cagaḻī | taisā viṣaī taḻamaḻī | viṣayasukhākāraṇe || 61|| तया स्वानमुखीं परमान्न। कीं मर्कटास सिंहासन। तैसें विषयशक्तां ज्ञान। जिरेल कैंचें॥ ६२॥ tayā svānamukhīṁ paramānna | kīṁ markaṭāsa siṁhāsana | taiseṁ viṣayaśaktāṁ jñāna | jirela kaiṁceṁ || 62|| रासभें राखतां जन्म गेला। तो पंडितांमध्यें प्रतिष्ठला। न वचे तैसा आशक्ताला। परमार्थ नाहीं॥ ६३॥ rāsabheṁ rākhatāṁ janma gelā | to paṁḍitāṁmadhyeṁ pratiṣṭhalā | na vace taisā āśaktālā | paramārtha nāhīṁ || 63|| मिळाला राजहंसांचा मेळा। तेथें आला डोंबकावळा। लक्षून विष्ठेचा गोळा। हंस म्हणवी॥ ६४॥ miḻālā rājahaṁsāṁcā meḻā | tetheṁ ālā ḍoṁbakāvaḻā | lakṣūna viṣṭhecā goḻā | haṁsa mhaṇavī || 64|| तैसे सज्जनाचे संगती। विष‍ई सज्जन म्हणविती। विषय आमेद्य चित्तीं। गोळा लक्षिला॥ ६५॥ taise sajjanāce saṁgatī | viṣaī sajjana mhaṇavitī | viṣaya āmedya cittīṁ | goḻā lakṣilā || 65|| काखे घे‍ऊनियां दारा। म्हणे मज संन्यासी करा। तैसा विष‍ई सैरावैरा। ज्ञान बडबडी॥ ६६॥ kākhe gheūniyāṁ dārā | mhaṇe maja saṁnyāsī karā | taisā viṣaī sairāvairā | jñāna baḍabaḍī || 66|| असो ऐसे पढतमूर्ख। ते काय जाणती अद्वैतसुख। नारकी प्राणी नर्क। भोगिती स्वइच्छा॥ ६७॥ aso aise paḍhatamūrkha | te kāya jāṇatī advaitasukha | nārakī prāṇī narka | bhogitī svaicchā || 67|| वैषेची करील सेवा। तो कैसा मंत्री म्हणावा। तैसा विषयदास मानावा। भक्तराज केवी॥ ६८॥ vaiṣecī karīla sevā | to kaisā maṁtrī mhaṇāvā | taisā viṣayadāsa mānāvā | bhaktarāja kevī || 68|| तैसे विष‍ई बापुडे। त्यांस ज्ञान कोणीकडे। वाचाळ शाब्दिक बडबडे। वरपडे जाले॥ ६९॥ taise viṣaī bāpuḍe | tyāṁsa jñāna koṇīkaḍe | vācāḻa śābdika baḍabaḍe | varapaḍe jāle || 69|| ऐसे शिष्य परम नष्ट। कनिष्ठांमधें कनिष्ठ। हीन अविवेकी आणी दृष्ट। खळ खोटे दुर्जन॥ ७०॥ aise śiṣya parama naṣṭa | kaniṣṭhāṁmadheṁ kaniṣṭha | hīna avivekī āṇī dṛṣṭa | khaḻa khoṭe durjana || 70|| ऐसे जे पापरूप। दीर्घदोषी वज्रलेप। तयांस प्राश्चीत अनुताप-। उद्भवतां॥ ७१॥ aise je pāparūpa | dīrghadoṣī vajralepa | tayāṁsa prāścīta anutāpa- | udbhavatāṁ || 71|| तेंहि पुन्हां शरण जावें। सद्‍गुरूस संतोषवावें। कृपादृष्टी जालियां व्हावें। पुन्हां शुद्ध॥ ७२॥ teṁhi punhāṁ śaraṇa jāveṁ | sadgurūsa saṁtoṣavāveṁ | kṛpādṛṣṭī jāliyāṁ vhāveṁ | punhāṁ śuddha || 72|| स्वामीद्रोह जया घडे। तो यावश्चंद्र नरकीं पडे। तयास उपावचि न घडे। स्वामी तुष्टल्यावांचुनी॥ ७३॥ svāmīdroha jayā ghaḍe | to yāvaścaṁdra narakīṁ paḍe | tayāsa upāvaci na ghaḍe | svāmī tuṣṭalyāvāṁcunī || 73|| स्मशानवैराग्य आलें। म्हणोन लोटांगण घातलें। तेणें गुणें उपतिष्ठले-। नाहीं ज्ञान॥ ७४॥ smaśānavairāgya āleṁ | mhaṇona loṭāṁgaṇa ghātaleṁ | teṇeṁ guṇeṁ upatiṣṭhale- | nāhīṁ jñāna || 74|| भाव आणिला जायाचा। मंत्र घेतला गुरूचा। शिष्य जाला दो दिसांचा। मंत्राकारणें॥ ७५॥ bhāva āṇilā jāyācā | maṁtra ghetalā gurūcā | śiṣya jālā do disāṁcā | maṁtrākāraṇeṁ || 75|| ऐसे केले गुरु उदंड। शब्द सिकला पाषांड। जाला तोंडाळ तर्मुंड। माहापाषांडी॥ ७६॥ aise kele guru udaṁḍa | śabda sikalā pāṣāṁḍa | jālā toṁḍāḻa tarmuṁḍa | māhāpāṣāṁḍī || 76|| घडी येक रडे आणी पडे। घडी येक वैराग्य चढे। घडी येक अहंभाव जडे। ज्ञातेपणाचा॥ ७७॥ ghaḍī yeka raḍe āṇī paḍe | ghaḍī yeka vairāgya caḍhe | ghaḍī yeka ahaṁbhāva jaḍe | jñātepaṇācā || 77|| घडी येक विस्वास धरी। सवेंच घडि येक गुर्गुरी। ऐसे नाना छंद करी। पिसाट जैसा॥ ७८॥ ghaḍī yeka visvāsa dharī | saveṁca ghaḍi yeka gurgurī | aise nānā chaṁda karī | pisāṭa jaisā || 78|| काम क्रोध मद मत्सर। लोभ मोह नाना विकार। अभिमान कापट्य तिरस्कार। हृद‍ईं नांदती॥ ७९॥ kāma krodha mada matsara | lobha moha nānā vikāra | abhimāna kāpaṭya tiraskāra | hṛdaīṁ nāṁdatī || 79|| अहंकार आणी देहपांग। अनाचार आणी विषयसंग। संसार प्रपंच उद्वेग। अंतरीं वसे॥ ८०॥ ahaṁkāra āṇī dehapāṁga | anācāra āṇī viṣayasaṁga | saṁsāra prapaṁca udvega | aṁtarīṁ vase || 80|| दीर्घसूत्री कृतघ्न पापी। कुकर्मी कुतर्की विकल्पी। अभक्त अभाव सीघ्रकोपी। निष्ठुर परघातक॥ ८१॥ dīrghasūtrī kṛtaghna pāpī | kukarmī kutarkī vikalpī | abhakta abhāva sīghrakopī | niṣṭhura paraghātaka || 81|| हृदयेंसुन्य आणी आळसी। अविवेकी आणि अविस्वासी। अधीर अविचार संदेहासी-। दृढ धर्ता॥ ८२॥ hṛdayeṁsunya āṇī āḻasī | avivekī āṇi avisvāsī | adhīra avicāra saṁdehāsī- | dṛḍha dhartā || 82|| आशा ममता तृष्णा कल्पना। कुबुद्धी दुर्वृत्ति दुर्वासना। अल्पबुद्धि विषयकामना। हृद‍ईं वसे॥ ८३॥ āśā mamatā tṛṣṇā kalpanā | kubuddhī durvṛtti durvāsanā | alpabuddhi viṣayakāmanā | hṛdaīṁ vase || 83|| ईषणा असूया तिरस्कारें। निंदेसि प्रवर्ते आदरें। देहाभिमानें हुंबरे। जाणपणें॥ ८४॥ īṣaṇā asūyā tiraskāreṁ | niṁdesi pravarte ādareṁ | dehābhimāneṁ huṁbare | jāṇapaṇeṁ || 84|| क्षुधा तृष्णा आवरेना। निद्रा सहसा धरेना। कुटुंबचिंता वोसरेना। भ्रांति पडिली॥ ८५॥ kṣudhā tṛṣṇā āvarenā | nidrā sahasā dharenā | kuṭuṁbaciṁtā vosarenā | bhrāṁti paḍilī || 85|| शाब्दिक बोले उदंड वाचा। लेश नाहीं वैराग्याचा। अनुताप धारिष्ट साधनाचा। मार्ग न धरी॥ ८६॥ śābdika bole udaṁḍa vācā | leśa nāhīṁ vairāgyācā | anutāpa dhāriṣṭa sādhanācā | mārga na dharī || 86|| भक्ति विरक्ति ना शांती। सद्‍वृत्ति लीनता ना दांती। कृपा दया ना तृप्ती। सुबुद्धि असेच ना॥ ८७॥ bhakti virakti nā śāṁtī | sadvṛtti līnatā nā dāṁtī | kṛpā dayā nā tṛptī | subuddhi aseca nā || 87|| कायाक्लेसीं शेरीरहीन। धर्मविष‍ईं परम कृपण। क्रिया पालटेना कठिण। हृदये जयाचें॥ ८८॥ kāyāklesīṁ śerīrahīna | dharmaviṣaīṁ parama kṛpaṇa | kriyā pālaṭenā kaṭhiṇa | hṛdaye jayāceṁ || 88|| आर्जव नाहीं जनासी। जो अप्रिये सज्जनासी। जयाचे जिवीं आहिर्णेसीं। परन्यून वसे॥ ८९॥ ārjava nāhīṁ janāsī | jo apriye sajjanāsī | jayāce jivīṁ āhirṇesīṁ | paranyūna vase || 89|| सदा सर्वकाळ लटिका। बोले मा‍ईक लापणिका। क्रिया विचार पाहतां येका। वचनीं सत्य नाहीं॥ ९०॥ sadā sarvakāḻa laṭikā | bole māīka lāpaṇikā | kriyā vicāra pāhatāṁ yekā | vacanīṁ satya nāhīṁ || 90|| परपीडेविष‍ईं तत्पर। जैसे विंचु आणि विखार। तैसा कुशब्दें जिव्हार। भेदी सकळांचें॥ ९१॥ parapīḍeviṣaīṁ tatpara | jaise viṁcu āṇi vikhāra | taisā kuśabdeṁ jivhāra | bhedī sakaḻāṁceṁ || 91|| आपले झांकी अवगुण। पुढिलांस बोले कठिण। मिथ्या गुणदोषेंविण। गुणदोष लावी॥ ९२॥ āpale jhāṁkī avaguṇa | puḍhilāṁsa bole kaṭhiṇa | mithyā guṇadoṣeṁviṇa | guṇadoṣa lāvī || 92|| स्वयें पापात्मा अंतरीं। पुढिलांचि कणव न करी। जैसा हिंसक दुराचारी। परदुःखें शिणेना॥ ९३॥ svayeṁ pāpātmā aṁtarīṁ | puḍhilāṁci kaṇava na karī | jaisā hiṁsaka durācārī | paraduḥkheṁ śiṇenā || 93|| दुःख पराव्याचें नेणती। दुर्जन गांजिले चि गांजिती। श्रम पावतां आनंदती। आपुले मनीं॥ ९४॥ duḥkha parāvyāceṁ neṇatī | durjana gāṁjile ci gāṁjitī | śrama pāvatāṁ ānaṁdatī | āpule manīṁ || 94|| स्वदुःखें झुरे अंतरीं। आणी परदुःखें हास्य करी। तयास प्राप्त येमपुरी। राजदूत ताडिती॥ ९५॥ svaduḥkheṁ jhure aṁtarīṁ | āṇī paraduḥkheṁ hāsya karī | tayāsa prāpta yemapurī | rājadūta tāḍitī || 95|| असो ऐसें मदांध बापुडें। तयांसि भगवंत कैंचा जोडे। जयांस सुबुद्धि नावडे। पूर्वपातकेंकरूनी॥ ९६॥ aso aiseṁ madāṁdha bāpuḍeṁ | tayāṁsi bhagavaṁta kaiṁcā joḍe | jayāṁsa subuddhi nāvaḍe | pūrvapātakeṁkarūnī || 96|| तयास देहाचा अंतीं। गात्रें क्षीणता पावती। जिवलगें वोसंडिती। जाणवेल तेव्हां॥ ९७॥ tayāsa dehācā aṁtīṁ | gātreṁ kṣīṇatā pāvatī | jivalageṁ vosaṁḍitī | jāṇavela tevhāṁ || 97|| असो ऐसे गुणावेगळे। ते सच्छिष्य आगळे। दृढभावार्थें सोहळे। भोगिती स्वानंदाचे॥ ९८॥ aso aise guṇāvegaḻe | te sacchiṣya āgaḻe | dṛḍhabhāvārtheṁ sohaḻe | bhogitī svānaṁdāce || 98|| जये स्थळीं विकल्प जागे। कुळाभिमान पाठीं लागे। ते प्राणी प्रपंचसंगें। हिंपुटी होती॥ ९९॥ jaye sthaḻīṁ vikalpa jāge | kuḻābhimāna pāṭhīṁ lāge | te prāṇī prapaṁcasaṁgeṁ | hiṁpuṭī hotī || 99|| जेणेंकरितां दुःख जालें। तेंचि मनीं दृढ धरिलें। तेणें गुणें प्राप्त जालें। पुन्हां दुःख॥ १००॥ jeṇeṁkaritāṁ duḥkha jāleṁ | teṁci manīṁ dṛḍha dharileṁ | teṇeṁ guṇeṁ prāpta jāleṁ | punhāṁ duḥkha || 100|| संसारसंगें सुख जालें। ऐसें देखिलें ना ऐकिलें। ऐसें जाणोन अनहित केलें। ते दुःखी होती स्वयें॥ १०१॥ saṁsārasaṁgeṁ sukha jāleṁ | aiseṁ dekhileṁ nā aikileṁ | aiseṁ jāṇona anahita keleṁ | te duḥkhī hotī svayeṁ || 101|| संसारीं सुख मानिती। ते प्राणी मूढमती। जाणोन डोळे झांकिती। पढतमूर्ख॥ १०२॥ saṁsārīṁ sukha mānitī | te prāṇī mūḍhamatī | jāṇona ḍoḻe jhāṁkitī | paḍhatamūrkha || 102|| प्रपंच सुखें करावा। परी कांहीं परमार्थ वाढवावा। परमार्थ अवघाचि बुडवावा। हें विहित नव्हे॥ १०३॥ prapaṁca sukheṁ karāvā | parī kāṁhīṁ paramārtha vāḍhavāvā | paramārtha avaghāci buḍavāvā | heṁ vihita navhe || 103|| मागां जालें निरूपण। गुरुशिष्यांची वोळखण। आतां उपदेशाचें लक्षण। सांगिजेल॥ १०४॥ māgāṁ jāleṁ nirūpaṇa | guruśiṣyāṁcī voḻakhaṇa | ātāṁ upadeśāceṁ lakṣaṇa | sāṁgijela || 104|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे शिष्यलक्षणनाम समास तिसरा॥ ३॥ ५.३ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde śiṣyalakṣaṇanāma samāsa tisarā || 3|| 5.3 समास चवथा : उपदेशलक्षण samāsa cavathā : upadeśalakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ऐका उपदेशाचीं लक्षणें। बहुविधें कोण कोणें। सांगतां तें असाधारणें। परी कांहीं येक सांगों॥ १॥ aikā upadeśācīṁ lakṣaṇeṁ | bahuvidheṁ koṇa koṇeṁ | sāṁgatāṁ teṁ asādhāraṇeṁ | parī kāṁhīṁ yeka sāṁgoṁ || 1|| बहुत मंत्र उपदेशिती। कोणी नाम मात्र सांगती। येक ते जप करविती। वोंकाराचा॥ २॥ bahuta maṁtra upadeśitī | koṇī nāma mātra sāṁgatī | yeka te japa karavitī | voṁkārācā || 2|| शिवमंत्र भवानीमंत्र। विष्णुमंत्र माहाल्क्ष्मीमंत्र। अवधूतमंत्र गणेशमंत्र। मार्तंडमंत्र सांगती॥ ३॥ śivamaṁtra bhavānīmaṁtra | viṣṇumaṁtra māhālkṣmīmaṁtra | avadhūtamaṁtra gaṇeśamaṁtra | mārtaṁḍamaṁtra sāṁgatī || 3|| मछकूर्मवऱ्हावमंत्र। नृसिंहमंत्र वामनमंत्र। भार्गवमंत्र रघुनाथमंत्र। कृष्णमंत्र सांगती॥ ४॥ machakūrmavahāvamaṁtra | nṛsiṁhamaṁtra vāmanamaṁtra | bhārgavamaṁtra raghunāthamaṁtra | kṛṣṇamaṁtra sāṁgatī || 4|| भैरवमंत्र मल्लारिमंत्र। हनुमंतमंत्र येक्षिणीमंत्र। नारायेणमंत्र पांडुरंगमंत्र। अघोरमंत्र सांगती॥ ५॥ bhairavamaṁtra mallārimaṁtra | hanumaṁtamaṁtra yekṣiṇīmaṁtra | nārāyeṇamaṁtra pāṁḍuraṁgamaṁtra | aghoramaṁtra sāṁgatī || 5|| शेषमंत्र गरुडमंत्र। वायोमन्त्र वेताळमंत्र। झोटिंगमंत्र बहुधा मंत्र। किती म्हणौनि सांगावे॥ ६॥ śeṣamaṁtra garuḍamaṁtra | vāyomantra vetāḻamaṁtra | jhoṭiṁgamaṁtra bahudhā maṁtra | kitī mhaṇauni sāṁgāve || 6|| बाळामंत्र बगुळामंत्र। काळिमंत्र कंकाळिमंत्र। बटुकमंत्र नाना मंत्र। नाना शक्तींचे॥ ७॥ bāḻāmaṁtra baguḻāmaṁtra | kāḻimaṁtra kaṁkāḻimaṁtra | baṭukamaṁtra nānā maṁtra | nānā śaktīṁce || 7|| पृथकाकारें स्वतंत्र। जितुके देव तितुके मंत्र। सोपे अवघड विचित्र। खेचर दारुण बीजाचे॥ ८॥ pṛthakākāreṁ svataṁtra | jituke deva tituke maṁtra | sope avaghaḍa vicitra | khecara dāruṇa bījāce || 8|| पाहों जातां पृथ्वीवरी। देवांची गणना कोण करी। तितुके मंत्र वैखरी। किती म्हणौनि वदवावी॥ ९॥ pāhoṁ jātāṁ pṛthvīvarī | devāṁcī gaṇanā koṇa karī | tituke maṁtra vaikharī | kitī mhaṇauni vadavāvī || 9|| असंख्यात मंत्रमाळा। येकाहूनि येक आगळा। विचित्र मायेची कळा। कोण जाणे॥ १०॥ asaṁkhyāta maṁtramāḻā | yekāhūni yeka āgaḻā | vicitra māyecī kaḻā | koṇa jāṇe || 10|| कित्येक मंत्रीं भूतें जाती। कित्येक मंत्रीं वेथा नासती। कित्येक मंत्रीं उतरती। सितें विंचू विखार॥ ११॥ kityeka maṁtrīṁ bhūteṁ jātī | kityeka maṁtrīṁ vethā nāsatī | kityeka maṁtrīṁ utaratī | siteṁ viṁcū vikhāra || 11|| ऐसे नाना परीचे मंत्री। उपदेशिती कर्णपात्रीं। जप ध्यान पूजा यंत्री। विधानयुक्त सांगती॥ १२॥ aise nānā parīce maṁtrī | upadeśitī karṇapātrīṁ | japa dhyāna pūjā yaṁtrī | vidhānayukta sāṁgatī || 12|| येक शिव शिव सांगती। येक हरि हरि म्हणविती। येक उपदेशिती। विठल विठल म्हणोनी॥ १३॥ yeka śiva śiva sāṁgatī | yeka hari hari mhaṇavitī | yeka upadeśitī | viṭhala viṭhala mhaṇonī || 13|| येक सांगती कृष्ण कृष्ण। येक सांगती विष्ण विष्ण। येक नारायण नारायण। म्हणौन उपदेशिती॥ १४॥ yeka sāṁgatī kṛṣṇa kṛṣṇa | yeka sāṁgatī viṣṇa viṣṇa | yeka nārāyaṇa nārāyaṇa | mhaṇauna upadeśitī || 14|| येक म्हणती अच्युत अच्युत। येक म्हणती अनंत अनंत। येक सांगती दत्त दत्त। म्हणत जावें॥ १५॥ yeka mhaṇatī acyuta acyuta | yeka mhaṇatī anaṁta anaṁta | yeka sāṁgatī datta datta | mhaṇata jāveṁ || 15|| येक सांगती राम राम। येक सांगती ॐ ॐ म। येक म्हणती मेघशाम। बहुतां नामीं स्मरावा॥ १६॥ yeka sāṁgatī rāma rāma | yeka sāṁgatī om om ma | yeka mhaṇatī meghaśāma | bahutāṁ nāmīṁ smarāvā || 16|| येक सांगती गुरु गुरु। येक म्हणती परमेश्वरु। येक म्हणती विघ्नहरु। चिंतीत जावा॥ १७॥ yeka sāṁgatī guru guru | yeka mhaṇatī parameśvaru | yeka mhaṇatī vighnaharu | ciṁtīta jāvā || 17|| येक सांगती शामराज। येक सांगती गरुडध्वज। येक सांगती अधोक्षज। म्हणत जावें॥ १८॥ yeka sāṁgatī śāmarāja | yeka sāṁgatī garuḍadhvaja | yeka sāṁgatī adhokṣaja | mhaṇata jāveṁ || 18|| येक सांगती देव देव। येक म्हणती केशव केशव। येक म्हणती भार्गव भार्गव। म्हणत जावें॥ १९॥ yeka sāṁgatī deva deva | yeka mhaṇatī keśava keśava | yeka mhaṇatī bhārgava bhārgava | mhaṇata jāveṁ || 19|| येक विश्वनाथ म्हणविती। येक मल्लारि सांगती। येक ते जप करविती। तुका‍ई तुका‍ई म्हणौनी॥ २०॥ yeka viśvanātha mhaṇavitī | yeka mallāri sāṁgatī | yeka te japa karavitī | tukāī tukāī mhaṇaunī || 20|| हें म्हणौनी सांगावें। शिवशक्तीचीं अनंत नांवें। इछेसारिखीं स्वभावें। उपदेशिती॥ २१॥ heṁ mhaṇaunī sāṁgāveṁ | śivaśaktīcīṁ anaṁta nāṁveṁ | ichesārikhīṁ svabhāveṁ | upadeśitī || 21|| येक सांगती मुद्रा च्यारी। खेचरी भूचरी चाचरी अगोचरी। येक आसनें परोपरी। उपदेशिती॥ २२॥ yeka sāṁgatī mudrā cyārī | khecarī bhūcarī cācarī agocarī | yeka āsaneṁ paroparī | upadeśitī || 22|| येक दाखविती देखणी। येक अनुहातध्वनी। येक गुरु पिंडज्ञानी। पिंडज्ञान सांगती॥ २३॥ yeka dākhavitī dekhaṇī | yeka anuhātadhvanī | yeka guru piṁḍajñānī | piṁḍajñāna sāṁgatī || 23|| येक संगती कर्ममार्ग। येक उपासनामार्ग। येक सांगती अष्टांग योग। नाना चक्रें॥ २४॥ yeka saṁgatī karmamārga | yeka upāsanāmārga | yeka sāṁgatī aṣṭāṁga yoga | nānā cakreṁ || 24|| येक तपें सांगती। येक अजपा निरोपिती। येक तत्वें विस्तारिती तत्वज्ञानी॥ २५॥ yeka tapeṁ sāṁgatī | yeka ajapā niropitī | yeka tatveṁ vistāritī tatvajñānī || 25|| येक सांगती सगुण। येक निरोपिती निर्गुण। येक उपदेशिती तीर्थाटण। फिरावें म्हणूनी॥ २६॥ yeka sāṁgatī saguṇa | yeka niropitī nirguṇa | yeka upadeśitī tīrthāṭaṇa | phirāveṁ mhaṇūnī || 26|| येक माहावाक्यें सांगती। त्यांचा जप करावा म्हणती। येक उपदेश करिती। सर्व ब्रह्म म्हणोनी॥ २७॥ yeka māhāvākyeṁ sāṁgatī | tyāṁcā japa karāvā mhaṇatī | yeka upadeśa karitī | sarva brahma mhaṇonī || 27|| येक शाक्तमार्ग सांगती। येक मुक्तमार्ग प्रतिष्ठिती। येक इंद्रियें पूजन करविती। येका भावें॥ २८॥ yeka śāktamārga sāṁgatī | yeka muktamārga pratiṣṭhitī | yeka iṁdriyeṁ pūjana karavitī | yekā bhāveṁ || 28|| येक सांगती वशीकर्ण। स्तंबन मोहन उच्चाटण। नाना चेटकें आपण। स्वयें निरोपिती॥ २९॥ yeka sāṁgatī vaśīkarṇa | staṁbana mohana uccāṭaṇa | nānā ceṭakeṁ āpaṇa | svayeṁ niropitī || 29|| ऐसी उपदेशांची स्थिती। पुरे आतां सांगों किती। ऐसे हे उपदेश असती। असंख्यात॥ ३०॥ aisī upadeśāṁcī sthitī | pure ātāṁ sāṁgoṁ kitī | aise he upadeśa asatī | asaṁkhyāta || 30|| ऐसे उपदेश अनेक। परी ज्ञानेविण निरार्थक। येविष‍ईं असे येक। भगवद्वचन॥ ३१॥ aise upadeśa aneka | parī jñāneviṇa nirārthaka | yeviṣaīṁ ase yeka | bhagavadvacana || 31|| श्लोक॥ नानाशास्त्रं पठेल्लोको नाना दैवतपूजनम्। आत्मज्ञानं विना पार्थ सर्वकर्म निरर्थकम्॥ śloka || nānāśāstraṁ paṭhelloko nānā daivatapūjanam | ātmajñānaṁ vinā pārtha sarvakarma nirarthakam || शैवशाक्तागमाद्या ये अन्ये च बहवो मताः। अपभ्रंशसमास्तेऽपि जीवानां भ्रांतचेतसाम्॥ śaivaśāktāgamādyā ye anye ca bahavo matāḥ | apabhraṁśasamāste'pi jīvānāṁ bhrāṁtacetasām || न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिदमुत्तमम्॥ na hi jñānena sadṛśaṁ pavitramidamuttamam || याकारणें ज्ञानासमान। पवित्र उत्तम न दिसे अन्न। म्हणौन आधीं आत्मज्ञान। साधिलें पाहिजे॥ ३२॥ yākāraṇeṁ jñānāsamāna | pavitra uttama na dise anna | mhaṇauna ādhīṁ ātmajñāna | sādhileṁ pāhije || 32|| सकळ उपदेशीं विशेष। आत्मज्ञानाचा उपदेश। येविष‍ईं जगदीश। बहुतां ठा‍ईं बोलिला॥ ३३॥ sakaḻa upadeśīṁ viśeṣa | ātmajñānācā upadeśa | yeviṣaīṁ jagadīśa | bahutāṁ ṭhāīṁ bolilā || 33|| श्लोक॥ यस्य कस्य च वर्णस्य ज्ञानं देहे प्रतिष्ठितम्। तस्य दासस्य दासोहं भवे जन्मनि जन्मनि॥ śloka || yasya kasya ca varṇasya jñānaṁ dehe pratiṣṭhitam | tasya dāsasya dāsohaṁ bhave janmani janmani || आत्मज्ञानाचा महिमा। नेणे चतुर्मुख ब्रह्मा। प्राणी बापुडा जीवात्मा। काये जाणे॥ ३४॥ ātmajñānācā mahimā | neṇe caturmukha brahmā | prāṇī bāpuḍā jīvātmā | kāye jāṇe || 34|| सकळ तीर्थांची संगती। स्नानदानाची फळश्रुती। त्याहूनि ज्ञानाची स्थिती। विशेष कोटिगुणें॥ ३५॥ sakaḻa tīrthāṁcī saṁgatī | snānadānācī phaḻaśrutī | tyāhūni jñānācī sthitī | viśeṣa koṭiguṇeṁ || 35|| श्लोक॥ पृथिव्यां यानि तीर्थानि स्नानदानेषु यत्फलम्। तत्फलं कोटिगुणितं ब्रह्मज्ञानसमोपमम्॥ śloka || pṛthivyāṁ yāni tīrthāni snānadāneṣu yatphalam | tatphalaṁ koṭiguṇitaṁ brahmajñānasamopamam || म्हणौनि जें आत्मज्ञान। तें गहनाहूनि गहन। ऐक तयाचें लक्षण। सांगिजेल॥ ३६॥ mhaṇauni jeṁ ātmajñāna | teṁ gahanāhūni gahana | aika tayāceṁ lakṣaṇa | sāṁgijela || 36|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे उपदेशनाम समास चवथा॥ ४॥ ५.४ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde upadeśanāma samāsa cavathā || 4|| 5.4 समास पाचवा : बहुधाज्ञान निरूपण samāsa pācavā : bahudhājñāna nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || जंव तें ज्ञान नाहीं प्रांजळ। तंव सर्व कांहीं निर्फळ। ज्ञानरहित तळमळ। जाणार नाहीं॥ १॥ jaṁva teṁ jñāna nāhīṁ prāṁjaḻa | taṁva sarva kāṁhīṁ nirphaḻa | jñānarahita taḻamaḻa | jāṇāra nāhīṁ || 1|| ज्ञान म्हणतां वाटे भस्म। काये रे बा असेल वर्म। म्हणौनि हा अनुक्रम। सांगिजेल आतां॥ २॥ jñāna mhaṇatāṁ vāṭe bhasma | kāye re bā asela varma | mhaṇauni hā anukrama | sāṁgijela ātāṁ || 2|| भूत भविष्य वर्तमान। ठा‍ऊकें आहे परिछिन्न। यासीहि म्हणिजेत ज्ञान। परी तें ज्ञान नव्हे॥ ३॥ bhūta bhaviṣya vartamāna | ṭhāūkeṁ āhe parichinna | yāsīhi mhaṇijeta jñāna | parī teṁ jñāna navhe || 3|| बहुत केलें विद्यापठण। संगीतशास्त्र रागज्ञान। वैदिक शास्त्र वेदाधेन। हेंहि ज्ञान नव्हे॥ ४॥ bahuta keleṁ vidyāpaṭhaṇa | saṁgītaśāstra rāgajñāna | vaidika śāstra vedādhena | heṁhi jñāna navhe || 4|| नाना वेवसायाचें ज्ञान। नाना दिक्षेचें ज्ञान। नाना परीक्षेचें ज्ञान। हें ज्ञान नव्हे॥ ५॥ nānā vevasāyāceṁ jñāna | nānā dikṣeceṁ jñāna | nānā parīkṣeceṁ jñāna | heṁ jñāna navhe || 5|| नाना वनितांची परीक्षा। नाना मनुष्यांची परीक्षा। नाना नरांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ ६॥ nānā vanitāṁcī parīkṣā | nānā manuṣyāṁcī parīkṣā | nānā narāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 6|| नाना अश्वांची परीक्षा। नाना गजांची परीक्षा। नाना स्वापदांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ ७॥ nānā aśvāṁcī parīkṣā | nānā gajāṁcī parīkṣā | nānā svāpadāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 7|| नाना पशूंची परीक्षा। नाना पक्षांची परीक्षा। नाना भूतांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ ८॥ nānā paśūṁcī parīkṣā | nānā pakṣāṁcī parīkṣā | nānā bhūtāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 8|| नाना यानांची परीक्षा। नाना वस्त्रांची परीक्षा। नाना शस्त्रांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ ९॥ nānā yānāṁcī parīkṣā | nānā vastrāṁcī parīkṣā | nānā śastrāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 9|| नाना धातूंची परीक्षा। नाना नाण्यांची परीक्षा। नाना रत्नांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १०॥ nānā dhātūṁcī parīkṣā | nānā nāṇyāṁcī parīkṣā | nānā ratnāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 10|| नाना पाषाण परीक्षा। नाना काष्ठांची परीक्षा। नाना वाद्यांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ ११॥ nānā pāṣāṇa parīkṣā | nānā kāṣṭhāṁcī parīkṣā | nānā vādyāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 11|| नाना भूमींची परीक्षा। नाना जळांची परीक्षा। नाना सतेज परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १२॥ nānā bhūmīṁcī parīkṣā | nānā jaḻāṁcī parīkṣā | nānā sateja parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 12|| नाना रसांची परीक्षा। नाना बीजांची परीक्षा। नाना अंकुर परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १३॥ nānā rasāṁcī parīkṣā | nānā bījāṁcī parīkṣā | nānā aṁkura parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 13|| नाना पुष्पांची परीक्षा। नाना फळांची परीक्षा। नाना वल्लींची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १४॥ nānā puṣpāṁcī parīkṣā | nānā phaḻāṁcī parīkṣā | nānā vallīṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 14|| नाना दुःखांची परीक्षा। नाना रोगांची परीक्षा। नाना चिन्हांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १५॥ nānā duḥkhāṁcī parīkṣā | nānā rogāṁcī parīkṣā | nānā cinhāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 15|| नाना मंत्रांची परीक्षा। नाना यंत्रांची परीक्षा। नाना मूर्तींची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १६॥ nānā maṁtrāṁcī parīkṣā | nānā yaṁtrāṁcī parīkṣā | nānā mūrtīṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 16|| नाना क्षत्रांची परीक्षा। नाना गृहांची परीक्षा। नाना पात्रांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १७॥ nānā kṣatrāṁcī parīkṣā | nānā gṛhāṁcī parīkṣā | nānā pātrāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 17|| नाना होणार परीक्षा। नाना समयांची परीक्षा। नाना तर्कांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १८॥ nānā hoṇāra parīkṣā | nānā samayāṁcī parīkṣā | nānā tarkāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 18|| नाना अनुमान परीक्षा। नाना नेमस्त परीक्षा। नाना प्रकार परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ १९॥ nānā anumāna parīkṣā | nānā nemasta parīkṣā | nānā prakāra parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 19|| नाना विद्येची परीक्षा। नाना कळेची परीक्षा। नाना चातुर्य परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ २०॥ nānā vidyecī parīkṣā | nānā kaḻecī parīkṣā | nānā cāturya parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 20|| नाना शब्दांची परीक्षा। नाना अर्थांची परीक्षा। नाना भाषांची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ २१॥ nānā śabdāṁcī parīkṣā | nānā arthāṁcī parīkṣā | nānā bhāṣāṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 21|| नाना स्वरांची परीक्षा। नाना वर्णांची परीक्षा। नाना लेक्षनपरीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ २२॥ nānā svarāṁcī parīkṣā | nānā varṇāṁcī parīkṣā | nānā lekṣanaparīkṣā | heṁ jñāna navhe || 22|| नाना मतांची परीक्षा। नाना ज्ञानांची परीक्षा। नाना वृत्तींची परीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ २३॥ nānā matāṁcī parīkṣā | nānā jñānāṁcī parīkṣā | nānā vṛttīṁcī parīkṣā | heṁ jñāna navhe || 23|| नाना रूपांची परीक्षा। नाना रसनेची परीक्षा। नाना सुगंधपरीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ २४॥ nānā rūpāṁcī parīkṣā | nānā rasanecī parīkṣā | nānā sugaṁdhaparīkṣā | heṁ jñāna navhe || 24|| नाना सृष्टींची परीक्षा। नाना विस्तारपरीक्षा। नाना पदार्थपरीक्षा। हें ज्ञान नव्हे॥ २५॥ nānā sṛṣṭīṁcī parīkṣā | nānā vistāraparīkṣā | nānā padārthaparīkṣā | heṁ jñāna navhe || 25|| नेमकेचि बोलणें। तत्काळचि प्रतिवचन देणें। सीघ्रचि कवित्व करणें। हें ज्ञान नव्हे॥ २६॥ nemakeci bolaṇeṁ | tatkāḻaci prativacana deṇeṁ | sīghraci kavitva karaṇeṁ | heṁ jñāna navhe || 26|| नेत्रपालवी नादकळा। करपालवी भेदकळा। स्वरपालवी संकेतकळा। हें ज्ञान नव्हे॥ २७॥ netrapālavī nādakaḻā | karapālavī bhedakaḻā | svarapālavī saṁketakaḻā | heṁ jñāna navhe || 27|| काव्यकुशळ संगीतकळा। गीत प्रबंद नृत्यकळा। सभाच्यातुर्य शब्दकळा। हें ज्ञान नव्हे॥ २८॥ kāvyakuśaḻa saṁgītakaḻā | gīta prabaṁda nṛtyakaḻā | sabhācyāturya śabdakaḻā | heṁ jñāna navhe || 28|| वग्विळास मोहनकळा। रम्य रसाळ गायनकळा। हास्य विनोद कामकळा। हें ज्ञान नव्हे॥ २९॥ vagviḻāsa mohanakaḻā | ramya rasāḻa gāyanakaḻā | hāsya vinoda kāmakaḻā | heṁ jñāna navhe || 29|| नाना लाघवें चित्रकळा। नाना वाद्यें संगीतकळा। नाना प्रकारें विचित्र कळा। हें ज्ञान नव्हे॥ ३०॥ nānā lāghaveṁ citrakaḻā | nānā vādyeṁ saṁgītakaḻā | nānā prakāreṁ vicitra kaḻā | heṁ jñāna navhe || 30|| आदिकरूनि चौसष्टि कळा। याहि वेगळ्या नाना कळा। चौदा विद्या सिद्धि सकळा। हें ज्ञान नव्हे॥ ३१॥ ādikarūni causaṣṭi kaḻā | yāhi vegaḻyā nānā kaḻā | caudā vidyā siddhi sakaḻā | heṁ jñāna navhe || 31|| असो सकळ कळाप्रवीण। विद्यामात्र परिपूर्ण। तरी ते कौशल्यता परी ज्ञान-। म्हणोंचि नये॥ ३२॥ aso sakaḻa kaḻāpravīṇa | vidyāmātra paripūrṇa | tarī te kauśalyatā parī jñāna- | mhaṇoṁci naye || 32|| हें ज्ञान होयेसें भासे। परंतु मुख्य ज्ञान तें अनारिसें। जेथें प्रकृतीचें पिसें। समूळ वाव॥ ३३॥ heṁ jñāna hoyeseṁ bhāse | paraṁtu mukhya jñāna teṁ anāriseṁ | jetheṁ prakṛtīceṁ piseṁ | samūḻa vāva || 33|| जाणावें दुसर्याचें जीवीचें। हे ज्ञान वाटे साचें। परंतु हें आत्मज्ञानाचें। लक्षण नव्हे॥ ३४॥ jāṇāveṁ dusaryāceṁ jīvīceṁ | he jñāna vāṭe sāceṁ | paraṁtu heṁ ātmajñānāceṁ | lakṣaṇa navhe || 34|| माहानुभाव माहाभला। मानसपूजा करितां चुकला। कोणी येकें पाचारिला। ऐसें नव्हे म्हणोनी॥ ३५॥ māhānubhāva māhābhalā | mānasapūjā karitāṁ cukalā | koṇī yekeṁ pācārilā | aiseṁ navhe mhaṇonī || 35|| ऐसी जाणे अंतरस्थिती। तयासि परम ज्ञाता म्हणती। परंतु जेणें मोक्षप्राप्ती। तें हें ज्ञान नव्हे॥ ३६॥ aisī jāṇe aṁtarasthitī | tayāsi parama jñātā mhaṇatī | paraṁtu jeṇeṁ mokṣaprāptī | teṁ heṁ jñāna navhe || 36|| बहुत प्रकारींची ज्ञानें। सांगों जातां असाधारणें। सायोज्यप्राप्ती होये जेणें। तें ज्ञान वेगळें॥ ३७॥ bahuta prakārīṁcī jñāneṁ | sāṁgoṁ jātāṁ asādhāraṇeṁ | sāyojyaprāptī hoye jeṇeṁ | teṁ jñāna vegaḻeṁ || 37|| तरी तें कैसें आहे ज्ञान। समाधानाचें लक्षण। ऐसें हें विशद करून। मज निरोपावें॥ ३८॥ tarī teṁ kaiseṁ āhe jñāna | samādhānāceṁ lakṣaṇa | aiseṁ heṁ viśada karūna | maja niropāveṁ || 38|| ऐसें शुद्ध ज्ञान पुसिलें। तें पुढिले समासीं निरोपिलें। श्रोतां अवधान दिधलें। पाहिजे पुढें॥ ३९॥ aiseṁ śuddha jñāna pusileṁ | teṁ puḍhile samāsīṁ niropileṁ | śrotāṁ avadhāna didhaleṁ | pāhije puḍheṁ || 39|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे बहुधाज्ञाननाम समास पंचवा॥ ५॥ ५.५ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde bahudhājñānanāma samāsa paṁcavā || 5|| 5.5 समास सहावा : शुद्धज्ञान निरूपण samāsa sahāvā : śuddhajñāna nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || ऐक ज्ञानाचें लक्षण। ज्ञान म्हणिजे आत्मज्ञान। पाहावें आपणासि आपण। या नांव ज्ञान॥ १॥ aika jñānāceṁ lakṣaṇa | jñāna mhaṇije ātmajñāna | pāhāveṁ āpaṇāsi āpaṇa | yā nāṁva jñāna || 1|| मुख्य देवास जाणावें। सत्य स्वरूप वोळखावें। नित्यानित्य विचारावें। या नांव ज्ञान॥ २॥ mukhya devāsa jāṇāveṁ | satya svarūpa voḻakhāveṁ | nityānitya vicārāveṁ | yā nāṁva jñāna || 2|| जेथें दृश्य प्रकृति सरे। पंचभूतिक वोसरे। समूळ द्वैत निवारे। या नांव ज्ञान॥ ३॥ jetheṁ dṛśya prakṛti sare | paṁcabhūtika vosare | samūḻa dvaita nivāre | yā nāṁva jñāna || 3|| मनबुद्धि अगोचर। न चले तर्काचा विचार। उल्लेख परेहुनि पर। या नांव ज्ञान॥ ४॥ manabuddhi agocara | na cale tarkācā vicāra | ullekha parehuni para | yā nāṁva jñāna || 4|| जेथें नाहीं दृश्यभान। जेथें जाणीव हें अज्ञान। विमळ शुद्ध स्वरूपज्ञान। यासि बोलिजे॥ ५॥ jetheṁ nāhīṁ dṛśyabhāna | jetheṁ jāṇīva heṁ ajñāna | vimaḻa śuddha svarūpajñāna | yāsi bolije || 5|| सर्वसाक्षी अवस्ता तुर्या। ज्ञान ऐसें म्हणती तया। परी तें जाणिजे वायां। पदार्थज्ञान॥ ६॥ sarvasākṣī avastā turyā | jñāna aiseṁ mhaṇatī tayā | parī teṁ jāṇije vāyāṁ | padārthajñāna || 6|| दृश्य पदार्थ जाणिजे। त्यास पदार्थज्ञान बोलिजे। शुद्ध स्वरूप जाणिजे। या नांव स्वरूपज्ञान॥ ७॥ dṛśya padārtha jāṇije | tyāsa padārthajñāna bolije | śuddha svarūpa jāṇije | yā nāṁva svarūpajñāna || 7|| जेथें सर्वचि नाहीं ठा‍ईंचें। तेथें सर्वसाक्षत्व कैंचें। म्हणौनि शुद्ध ज्ञान तुर्येचें। मानूंचि नये॥ ८॥ jetheṁ sarvaci nāhīṁ ṭhāīṁceṁ | tetheṁ sarvasākṣatva kaiṁceṁ | mhaṇauni śuddha jñāna turyeceṁ | mānūṁci naye || 8|| ज्ञान म्हणिजे अद्वैत। तुर्या प्रत्यक्ष द्वैत। म्हणौनि शुद्ध ज्ञान सतंत। वेगळेंचि असे॥ ९॥ jñāna mhaṇije advaita | turyā pratyakṣa dvaita | mhaṇauni śuddha jñāna sataṁta | vegaḻeṁci ase || 9|| ऐक शुद्ध ज्ञानाचें लक्षण। शुद्ध स्वरूपचि आपण। या नांव शुद्ध स्वरूपज्ञान। जाणिजे श्रोतीं॥ १०॥ aika śuddha jñānāceṁ lakṣaṇa | śuddha svarūpaci āpaṇa | yā nāṁva śuddha svarūpajñāna | jāṇije śrotīṁ || 10|| माहावाक्यउपदेश भला। परी त्याचा जप नाहीं बोलिला। तेथीचा तो विचारचि केला। पाहिजे साधकें॥ ११॥ māhāvākyaupadeśa bhalā | parī tyācā japa nāhīṁ bolilā | tethīcā to vicāraci kelā | pāhije sādhakeṁ || 11|| माहावाक्य उपदेशसार। परी घेतला पाहिजे विचार। त्याच्या जपें अंधकार-। न फिटे भ्रांतीचा॥ १२॥ māhāvākya upadeśasāra | parī ghetalā pāhije vicāra | tyācyā japeṁ aṁdhakāra- | na phiṭe bhrāṁtīcā || 12|| माहावाक्याचा अर्थ घेतां। आपण वस्तुचि तत्वतां। त्याचा जप करितां वृथा। सीणचि होये॥ १३॥ māhāvākyācā artha ghetāṁ | āpaṇa vastuci tatvatāṁ | tyācā japa karitāṁ vṛthā | sīṇaci hoye || 13|| माहावाक्याशें विवरण। हें मुख्य ज्ञानाचें लक्षण। शुद्ध लक्ष्यांचें आपण। वस्तुच आहे॥ १४॥ māhāvākyāśeṁ vivaraṇa | heṁ mukhya jñānāceṁ lakṣaṇa | śuddha lakṣyāṁceṁ āpaṇa | vastuca āhe || 14|| आपला आपणासि लाभ। हें ज्ञान परम दुल्लभ। जें आदि‍अंतीं स्वयंभ। स्वरूपचि स्वयें॥ १५॥ āpalā āpaṇāsi lābha | heṁ jñāna parama dullabha | jeṁ ādiaṁtīṁ svayaṁbha | svarūpaci svayeṁ || 15|| जेथून हें सर्व ही प्रगटे। आणि सकळही जेथें आटे। तें ज्ञान जालियां फिटे। भ्रांति बंधनाची॥ १६॥ jethūna heṁ sarva hī pragaṭe | āṇi sakaḻahī jetheṁ āṭe | teṁ jñāna jāliyāṁ phiṭe | bhrāṁti baṁdhanācī || 16|| मतें आणी मतांतरें। जेथें होती निर्विकारें। अतिसूक्ष्म विचारें। पाहातां ऐक्य॥ १७॥ mateṁ āṇī matāṁtareṁ | jetheṁ hotī nirvikāreṁ | atisūkṣma vicāreṁ | pāhātāṁ aikya || 17|| जे या चराचराचें मूळ। शुद्ध स्वरूप निर्मळ। या नांव ज्ञान केवळ। वेदांतमतें॥ १८॥ je yā carācarāceṁ mūḻa | śuddha svarūpa nirmaḻa | yā nāṁva jñāna kevaḻa | vedāṁtamateṁ || 18|| शोधितां आपलें मूळ स्थान। सहजचि उडे अज्ञान। या नांव म्हणिजे ब्रह्मज्ञान। मोक्षदायेक॥ १९॥ śodhitāṁ āpaleṁ mūḻa sthāna | sahajaci uḍe ajñāna | yā nāṁva mhaṇije brahmajñāna | mokṣadāyeka || 19|| आपणासि वोळखों जातां। आंगीं बाणे सर्वज्ञता। तेणें येकदेसी वार्ता। निशेष उडे॥ २०॥ āpaṇāsi voḻakhoṁ jātāṁ | āṁgīṁ bāṇe sarvajñatā | teṇeṁ yekadesī vārtā | niśeṣa uḍe || 20|| मी कोण ऐसा हेत-। धरून पाहातां देहातीत। आवलोकितां नेमस्त। स्वरूपचि होये॥ २१॥ mī koṇa aisā heta- | dharūna pāhātāṁ dehātīta | āvalokitāṁ nemasta | svarūpaci hoye || 21|| असो पूर्वीं थोर थोर। जेणें ज्ञानें पैलपार-। पावले ते साचार। ऐक आतां॥ २२॥ aso pūrvīṁ thora thora | jeṇeṁ jñāneṁ pailapāra- | pāvale te sācāra | aika ātāṁ || 22|| व्यास वसिष्ठ माहामुनी। शुक नारद समाधानी। जनकादिक माहाज्ञानी। येणेंचि ज्ञानें॥ २३॥ vyāsa vasiṣṭha māhāmunī | śuka nārada samādhānī | janakādika māhājñānī | yeṇeṁci jñāneṁ || 23|| वामदेवादिक योगेश्वर। वाल्मीक अत्रि ऋषेश्वर। शोनिकादि अध्यात्मसार। वेदांतमतें॥ २४॥ vāmadevādika yogeśvara | vālmīka atri ṛṣeśvara | śonikādi adhyātmasāra | vedāṁtamateṁ || 24|| सनकादिक मुख्यकरूनी। आदिनाथ मीन गोरक्षमुनी। आणीक बोलतां वचनी। अगाध असती॥ २५॥ sanakādika mukhyakarūnī | ādinātha mīna gorakṣamunī | āṇīka bolatāṁ vacanī | agādha asatī || 25|| सिद्ध मुनी माहानुभाव। सकळांचा जो अंतर्भाव। जेणें सुखें माहादेव। डुल्लत सदा॥ २६॥ siddha munī māhānubhāva | sakaḻāṁcā jo aṁtarbhāva | jeṇeṁ sukheṁ māhādeva | ḍullata sadā || 26|| जें वेदशास्त्रांचें सार। सिद्धांत धादांत विचार। ज्याची प्राप्ती भाग्यानुसार। भाविकांस होये॥ २७॥ jeṁ vedaśāstrāṁceṁ sāra | siddhāṁta dhādāṁta vicāra | jyācī prāptī bhāgyānusāra | bhāvikāṁsa hoye || 27|| साधु संत आणी सज्जन। भूत भविष्य वर्तमान। सर्वत्रांचें गुह्य ज्ञान। तें संगिजेल आतां॥ २८॥ sādhu saṁta āṇī sajjana | bhūta bhaviṣya vartamāna | sarvatrāṁceṁ guhya jñāna | teṁ saṁgijela ātāṁ || 28|| तीर्थें व्रतें तपें दानें। जें न जोडे धूम्रपानें। पंचाग्नी गोरांजनें। जें प्राप्त नव्हे॥ २९॥ tīrtheṁ vrateṁ tapeṁ dāneṁ | jeṁ na joḍe dhūmrapāneṁ | paṁcāgnī gorāṁjaneṁ | jeṁ prāpta navhe || 29|| सकळ साधनाचें फळ। ज्ञानाची सिगचि केवळ। जेणें संशयाचें मूळ। निशेष तुटे॥ ३०॥ sakaḻa sādhanāceṁ phaḻa | jñānācī sigaci kevaḻa | jeṇeṁ saṁśayāceṁ mūḻa | niśeṣa tuṭe || 30|| छपन्न भाषा तितुके ग्रंथ। आदिकरून वेदांत। या इतुकियांचा गहनार्थ। येकचि आहे॥ ३१॥ chapanna bhāṣā tituke graṁtha | ādikarūna vedāṁta | yā itukiyāṁcā gahanārtha | yekaci āhe || 31|| जें नेणवे पुराणीं। जेथें सिणल्या वेदवाणी। तेंचि आतां येचि क्षणीं। बोधीन गुरुकृपें॥ ३२॥ jeṁ neṇave purāṇīṁ | jetheṁ siṇalyā vedavāṇī | teṁci ātāṁ yeci kṣaṇīṁ | bodhīna gurukṛpeṁ || 32|| पाहिलें नस्तां संस्कृतीं। रीग नाहीं मऱ्हाष्ट ग्रंथीं। हृद‍ईं वसल्या कृपामुर्ती। सद्‍गुरु स्वामी॥ ३३॥ pāhileṁ nastāṁ saṁskṛtīṁ | rīga nāhīṁ mahāṣṭa graṁthīṁ | hṛdaīṁ vasalyā kṛpāmurtī | sadguru svāmī || 33|| आतां नलगे संस्कृत। अथवा ग्रंथ प्राकृत। माझा स्वामी कृपेसहित। हृद‍ईं वसे॥ ३४॥ ātāṁ nalage saṁskṛta | athavā graṁtha prākṛta | mājhā svāmī kṛpesahita | hṛdaīṁ vase || 34|| न करितां वेदाभ्यास। अथवा श्रवणसायास। प्रेत्नेंविण सौरस। सद्‍गुरुकृपा॥ ३५॥ na karitāṁ vedābhyāsa | athavā śravaṇasāyāsa | pretneṁviṇa saurasa | sadgurukṛpā || 35|| ग्रंथ मात्र मऱ्हाष्ट। त्याहून संस्कृत श्रेष्ठ। त्या संस्कृतामधें पष्ट। थोर तो वेदांत॥ ३६॥ graṁtha mātra mahāṣṭa | tyāhūna saṁskṛta śreṣṭha | tyā saṁskṛtāmadheṁ paṣṭa | thora to vedāṁta || 36|| त्या वेदांतापरतें कांहीं। सर्वथा श्रेष्ठ नाहीं। जेथें वेदगर्भ सर्वही। प्रगटजाला॥ ३७॥ tyā vedāṁtāparateṁ kāṁhīṁ | sarvathā śreṣṭha nāhīṁ | jetheṁ vedagarbha sarvahī | pragaṭajālā || 37|| असो ऐसा जो वेदांत। त्या वेदांताचाहि मथितार्थ। अतिगहन जो परमार्थ। तो तूं ऐक आतां॥ ३८॥ aso aisā jo vedāṁta | tyā vedāṁtācāhi mathitārtha | atigahana jo paramārtha | to tūṁ aika ātāṁ || 38|| अरे गहनाचेंही गहन। तें तूं जाण सद्‍गुरुवचन। सद्‍गुरुवचनें समाधान। नेमस्त आहे॥ ३९॥ are gahanāceṁhī gahana | teṁ tūṁ jāṇa sadguruvacana | sadguruvacaneṁ samādhāna | nemasta āhe || 39|| सद्‍गुरुवचन तोचि वेदांत। सद्‍गुरुवचन तोचि सिद्धांत। सद्‍गुरुवचन तोचि धादांत। सप्रचीत आतां॥ ४०॥ sadguruvacana toci vedāṁta | sadguruvacana toci siddhāṁta | sadguruvacana toci dhādāṁta | sapracīta ātāṁ || 40|| जें अत्यंत गहन। माझ्या स्वामीचें वचन। जेणें माझे समाधान। अत्यंत जालें॥ ४१॥ jeṁ atyaṁta gahana | mājhyā svāmīceṁ vacana | jeṇeṁ mājhe samādhāna | atyaṁta jāleṁ || 41|| तें हें माझें जीवीचें गुज। मी सांगैन म्हणतों तुज। जरी अवधान देसी मज। तरी आतां येच क्षणीं॥ ४२॥ teṁ heṁ mājheṁ jīvīceṁ guja | mī sāṁgaina mhaṇatoṁ tuja | jarī avadhāna desī maja | tarī ātāṁ yeca kṣaṇīṁ || 42|| शिष्य म्लान्वदनें बोले। धरिले सदृढ पाउले। मग बोलों आरंभिलें। गुरुदेवें॥ ४३॥ śiṣya mlānvadaneṁ bole | dharile sadṛḍha pāule | maga boloṁ āraṁbhileṁ | gurudeveṁ || 43|| अहं ब्रह्मास्मि माहांवाक्य। येथीचा अर्थ अतर्क्ये। तोही सांगतों ऐक्य-। गुरुशिष्य जेथें॥ ४४॥ ahaṁ brahmāsmi māhāṁvākya | yethīcā artha atarkye | tohī sāṁgatoṁ aikya- | guruśiṣya jetheṁ || 44|| ऐक शिष्या येथीचें वर्म। स्वयें तूंचि आहेसि ब्रह्म। ये विष‍ईं संदेह भ्रम। धरूंचि नको॥ ४५॥ aika śiṣyā yethīceṁ varma | svayeṁ tūṁci āhesi brahma | ye viṣaīṁ saṁdeha bhrama | dharūṁci nako || 45|| नवविधा प्रकारें भजन। त्यांत मुख्य तें आत्मनिवेदन। तें समग्र प्रकारें कथन। कीजेल आतां॥ ४६॥ navavidhā prakāreṁ bhajana | tyāṁta mukhya teṁ ātmanivedana | teṁ samagra prakāreṁ kathana | kījela ātāṁ || 46|| निर्माण पंचभूतें यीयें। कल्पांतीं नासतीं येथान्वयें। प्रकृति पुरुष जीयें। तेही ब्रह्म होती॥ ४७॥ nirmāṇa paṁcabhūteṁ yīyeṁ | kalpāṁtīṁ nāsatīṁ yethānvayeṁ | prakṛti puruṣa jīyeṁ | tehī brahma hotī || 47|| दृश्य पदार्थ आटतां। आपणहि नुरे तत्वतां। ऐक्यरूपें ऐक्यता। मुळींच आहे॥ ४८॥ dṛśya padārtha āṭatāṁ | āpaṇahi nure tatvatāṁ | aikyarūpeṁ aikyatā | muḻīṁca āhe || 48|| सृष्टीची नाहीं वार्ता। तेथें मुळींच ऐक्यता। पिंड ब्रह्मांड पाहों जातां। दिसेल कोठें॥ ४९॥ sṛṣṭīcī nāhīṁ vārtā | tetheṁ muḻīṁca aikyatā | piṁḍa brahmāṁḍa pāhoṁ jātāṁ | disela koṭheṁ || 49|| ज्ञानवन्ही प्रगटे। तेणें दृश्य केर आटे। तदाकारें मूळ तुटे। भिन्नत्वाचें॥ ५०॥ jñānavanhī pragaṭe | teṇeṁ dṛśya kera āṭe | tadākāreṁ mūḻa tuṭe | bhinnatvāceṁ || 50|| मिथ्यत्वें वृत्ति फिरे। तों दृश्य असतांच वोसरे। सहजचि येणें प्रकारें। जालें आत्मनिवेदन॥ ५१॥ mithyatveṁ vṛtti phire | toṁ dṛśya asatāṁca vosare | sahajaci yeṇeṁ prakāreṁ | jāleṁ ātmanivedana || 51|| असो गुरूचे ठा‍ईं अनन्यता। तरी तुज कायेसी रे चिंता। वेगळेंपणें अभक्ता। उरोंचि नको॥ ५२॥ aso gurūce ṭhāīṁ ananyatā | tarī tuja kāyesī re ciṁtā | vegaḻeṁpaṇeṁ abhaktā | uroṁci nako || 52|| आतां हेंचि दृढीकर्ण-। व्हावया करीं सद्‍गुरुभजन। सद्‍गुरुभजनें समाधान। नेमस्त आहे॥ ५३॥ ātāṁ heṁci dṛḍhīkarṇa- | vhāvayā karīṁ sadgurubhajana | sadgurubhajaneṁ samādhāna | nemasta āhe || 53|| या नांव शिष्या आत्मज्ञान। येणें पाविजे समाधान। भवभयाचें बंधन। समूळ मिथ्या॥ ५४॥ yā nāṁva śiṣyā ātmajñāna | yeṇeṁ pāvije samādhāna | bhavabhayāceṁ baṁdhana | samūḻa mithyā || 54|| देह मी वाटे ज्या नरा। तो जाणावा आत्महत्यारा। देहाभिनानें येरझारा। भोगिल्याच भोगी॥ ५५॥ deha mī vāṭe jyā narā | to jāṇāvā ātmahatyārā | dehābhināneṁ yerajhārā | bhogilyāca bhogī || 55|| असो चहूं देहावेगळा। जन्मकर्मासी निराळा। सकळ आबाळगोबळा। सबाह्य तूं॥ ५६॥ aso cahūṁ dehāvegaḻā | janmakarmāsī nirāḻā | sakaḻa ābāḻagobaḻā | sabāhya tūṁ || 56|| कोणासीच नाहीं बंधन। भ्रांतिस्तव भुलले जन। दृढ घेतला देहाभिमान। म्हणौनियां॥ ५७॥ koṇāsīca nāhīṁ baṁdhana | bhrāṁtistava bhulale jana | dṛḍha ghetalā dehābhimāna | mhaṇauniyāṁ || 57|| शिष्या येकांतीं बैसावें। स्वरूपीं विश्रांतीस जावें। तेणें गुणें दृढावे। परमार्थ हा॥ ५८॥ śiṣyā yekāṁtīṁ baisāveṁ | svarūpīṁ viśrāṁtīsa jāveṁ | teṇeṁ guṇeṁ dṛḍhāve | paramārtha hā || 58|| अखंड घडे श्रवणमनन। तरीच पाविजे समाधान। पूर्ण जालियां ब्रह्मज्ञान। वैराग्य भरे आंगीं॥ ५९॥ akhaṁḍa ghaḍe śravaṇamanana | tarīca pāvije samādhāna | pūrṇa jāliyāṁ brahmajñāna | vairāgya bhare āṁgīṁ || 59|| शिष्या मुक्तपणें अनर्गळ। करिसीं इंद्रियें बाष्कळ। तेणें तुझी तळमळ। जाणार नाहीं॥ ६०॥ śiṣyā muktapaṇeṁ anargaḻa | karisīṁ iṁdriyeṁ bāṣkaḻa | teṇeṁ tujhī taḻamaḻa | jāṇāra nāhīṁ || 60|| विष‍ईं वैराग्य उपजलें। तयासीच पूर्ण ज्ञान जालें। मणी टाकितांचि लाधलें। राज्य जेवीं॥ ६१॥ viṣaīṁ vairāgya upajaleṁ | tayāsīca pūrṇa jñāna jāleṁ | maṇī ṭākitāṁci lādhaleṁ | rājya jevīṁ || 61|| मणी होतां सीगटाचा। लोभ धरूनिया तयाचा। मूर्खपणें राज्याचा। अव्हेर केला॥ ६२॥ maṇī hotāṁ sīgaṭācā | lobha dharūniyā tayācā | mūrkhapaṇeṁ rājyācā | avhera kelā || 62|| ऐक शिष्या सावधान। आतां भविष्य मी सांगेन। जया पुरुषास जें ध्यान। तयासि तेंचि प्राप्त॥ ६३॥ aika śiṣyā sāvadhāna | ātāṁ bhaviṣya mī sāṁgena | jayā puruṣāsa jeṁ dhyāna | tayāsi teṁci prāpta || 63|| म्हणोनि जे अविद्या। सांडून धरावी सुविद्या। तेणें गुणें जगद्वंद्या। पाविजे सीघ्र॥ ६४॥ mhaṇoni je avidyā | sāṁḍūna dharāvī suvidyā | teṇeṁ guṇeṁ jagadvaṁdyā | pāvije sīghra || 64|| सन्यपाताचेनि दुःखें। भयानक दृष्टीस देखे। औषध घेतांचि सुखें। आनंद पावे॥ ६५॥ sanyapātāceni duḥkheṁ | bhayānaka dṛṣṭīsa dekhe | auṣadha ghetāṁci sukheṁ | ānaṁda pāve || 65|| तैसें अज्ञानसन्यपातें। मिथ्या दृष्टीस दिसतें। ज्ञानऔषध घेतां तें। मुळींच नाहीं॥ ६६॥ taiseṁ ajñānasanyapāteṁ | mithyā dṛṣṭīsa disateṁ | jñānaauṣadha ghetāṁ teṁ | muḻīṁca nāhīṁ || 66|| मिथ्या स्वप्नें वोसणाला। तो जागृतीस आणिला। तेणें पूर्वदशा पावला। निर्भय जे॥ ६७॥ mithyā svapneṁ vosaṇālā | to jāgṛtīsa āṇilā | teṇeṁ pūrvadaśā pāvalā | nirbhaya je || 67|| मिथ्याच परी सत्य वाटलें। तेणें गुणें दुःख जालें। मिथ्या आणी निरसलें। हें तों घडेना॥ ६८॥ mithyāca parī satya vāṭaleṁ | teṇeṁ guṇeṁ duḥkha jāleṁ | mithyā āṇī nirasaleṁ | heṁ toṁ ghaḍenā || 68|| मिथ्या आहे जागृतासी। परी वेढा लाविलें निद्रिस्तांसी। जागा जालियां तयासी। भयेंचि नाहीं॥ ६९॥ mithyā āhe jāgṛtāsī | parī veḍhā lāvileṁ nidristāṁsī | jāgā jāliyāṁ tayāsī | bhayeṁci nāhīṁ || 69|| परी अविद्याझोंप येते भरें। भरे सर्वांगी काविरें। पूर्ण जागृती श्रवणद्वारें-। मननें करावी॥ ७०॥ parī avidyājhoṁpa yete bhareṁ | bhare sarvāṁgī kāvireṁ | pūrṇa jāgṛtī śravaṇadvāreṁ- | mananeṁ karāvī || 70|| जागृतीची वोळखण। ऐक तयाचें लक्षण। जो विष‍ईं विरक्त पूर्ण। अंतरापासुनी॥ ७१॥ jāgṛtīcī voḻakhaṇa | aika tayāceṁ lakṣaṇa | jo viṣaīṁ virakta pūrṇa | aṁtarāpāsunī || 71|| जेणें विरक्तीस न यावें। तो साधक ऐसें जाणावें। तेणें साधन करावें। थोरीव सांडुनी॥ ७२॥ jeṇeṁ viraktīsa na yāveṁ | to sādhaka aiseṁ jāṇāveṁ | teṇeṁ sādhana karāveṁ | thorīva sāṁḍunī || 72|| साधन न मने जयाला। तो सिद्धपणे बद्ध जाला। त्याहूनि मुमुक्ष भला। ज्ञानाधिकारी॥ ७३॥ sādhana na mane jayālā | to siddhapaṇe baddha jālā | tyāhūni mumukṣa bhalā | jñānādhikārī || 73|| तंव शिष्यें केला प्रश्न। कैसें बद्धमुमुक्षाचें लक्षण। साधक सिद्ध वोळखण। कैसी जाणावी॥ ७४॥ taṁva śiṣyeṁ kelā praśna | kaiseṁ baddhamumukṣāceṁ lakṣaṇa | sādhaka siddha voḻakhaṇa | kaisī jāṇāvī || 74|| याचें उत्तर श्रोतयांसी। दिधलें पुढिलीये समासीं। सावध श्रोतीं कथेसी। अवधान द्यावें॥ ७५॥ yāceṁ uttara śrotayāṁsī | didhaleṁ puḍhilīye samāsīṁ | sāvadha śrotīṁ kathesī | avadhāna dyāveṁ || 75|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे शुद्धज्ञाननिरूपणनाम समास सहावा॥ ६॥ ५.६ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde śuddhajñānanirūpaṇanāma samāsa sahāvā || 6|| 5.6 समास सातवा : बद्धलक्षण samāsa sātavā : baddhalakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || सृष्टी जे कां चराचर। जीव दाटले अपार। परी ते अवघे चत्वार। बोलिजेती॥ १॥ sṛṣṭī je kāṁ carācara | jīva dāṭale apāra | parī te avaghe catvāra | bolijetī || 1|| ऐक तयांचें लक्षण। चत्वार ते कोण कोण। बद्ध मुमुक्ष साधक जाण। चौथा सिद्ध॥ २॥ aika tayāṁceṁ lakṣaṇa | catvāra te koṇa koṇa | baddha mumukṣa sādhaka jāṇa | cauthā siddha || 2|| यां चौघांविरहित कांहीं। सचराचरीं पांचवा नाहीं। आतां असो हें सर्वही। विशद करूं॥ ३॥ yāṁ caughāṁvirahita kāṁhīṁ | sacarācarīṁ pāṁcavā nāhīṁ | ātāṁ aso heṁ sarvahī | viśada karūṁ || 3|| बद्ध म्हणिजे तो कोण। कैसें मुमुक्षाचें लक्षण। साधकसिद्धवोळखण। कैसी जाणावी॥ ४॥ baddha mhaṇije to koṇa | kaiseṁ mumukṣāceṁ lakṣaṇa | sādhakasiddhavoḻakhaṇa | kaisī jāṇāvī || 4|| श्रोतीं व्हावें सावध। प्रस्तुत ऐका बद्ध। मुमुक्ष साधक आणि सिद्ध। पुढें निरोपिले॥ ५॥ śrotīṁ vhāveṁ sāvadha | prastuta aikā baddha | mumukṣa sādhaka āṇi siddha | puḍheṁ niropile || 5|| आतां बद्ध तो जाणिजे ऐसा। अंधारींचा अंध जैसा। चक्षुविण दाही दिशा। सुन्याकार॥ ६॥ ātāṁ baddha to jāṇije aisā | aṁdhārīṁcā aṁdha jaisā | cakṣuviṇa dāhī diśā | sunyākāra || 6|| भक्त ज्ञाते तापसी। योगी वीतरागी संन्यासी। पुढें देखतां दृष्टीसी। येणार नाहीं॥ ७॥ bhakta jñāte tāpasī | yogī vītarāgī saṁnyāsī | puḍheṁ dekhatāṁ dṛṣṭīsī | yeṇāra nāhīṁ || 7|| न दिसे नेणे कर्माकर्म। न दिसे नेणे धर्माधर्म। न दिसे नेणे सुगम। परमार्थपंथ॥ ८॥ na dise neṇe karmākarma | na dise neṇe dharmādharma | na dise neṇe sugama | paramārthapaṁtha || 8|| तयास न दिसे सच्छास्त्र। सत्संगति सत्पात्र। सन्मार्ग जो कां पवित्र। तो ही न दिसे॥ ९॥ tayāsa na dise sacchāstra | satsaṁgati satpātra | sanmārga jo kāṁ pavitra | to hī na dise || 9|| न कळे सारासार विचार। न कळे स्वधर्म आचार। न कळे कैसा परोपकार। दानपुण्य॥ १०॥ na kaḻe sārāsāra vicāra | na kaḻe svadharma ācāra | na kaḻe kaisā paropakāra | dānapuṇya || 10|| नाहीं पोटीं भूतदया। नाहीं सुचिष्मंत काया। नाहीं जनासि निववावया। वचन मृद॥ ११॥ nāhīṁ poṭīṁ bhūtadayā | nāhīṁ suciṣmaṁta kāyā | nāhīṁ janāsi nivavāvayā | vacana mṛda || 11|| न कळे भक्ति न कळे ज्ञान। न कळे वैराग्य न कळे ध्यान। न कळे मोक्ष न कळे साधन। या नांव बद्ध॥ १२॥ na kaḻe bhakti na kaḻe jñāna | na kaḻe vairāgya na kaḻe dhyāna | na kaḻe mokṣa na kaḻe sādhana | yā nāṁva baddha || 12|| न कळे देव निश्चयात्मक। न कळे संतांचा विवेक। न कळे मायेचें कौतुक। या नांव बद्ध॥ १३॥ na kaḻe deva niścayātmaka | na kaḻe saṁtāṁcā viveka | na kaḻe māyeceṁ kautuka | yā nāṁva baddha || 13|| न कळे परमार्थाची खूण। न कळे अध्यात्मनिरूपण। न कळे आपणासि आपण। या नांव बद्ध॥ १४॥ na kaḻe paramārthācī khūṇa | na kaḻe adhyātmanirūpaṇa | na kaḻe āpaṇāsi āpaṇa | yā nāṁva baddha || 14|| न कळे जीवाचें जन्ममूळ। न कळे साधनाचें फळ। न कळे तत्वतां केवळ। या नांव बद्ध॥ १५॥ na kaḻe jīvāceṁ janmamūḻa | na kaḻe sādhanāceṁ phaḻa | na kaḻe tatvatāṁ kevaḻa | yā nāṁva baddha || 15|| न कळे कैसें तें बंधन। न कळे मुक्तीचें लक्षण। न कळे वस्तु विलक्षण। या नांव बद्ध॥ १६॥ na kaḻe kaiseṁ teṁ baṁdhana | na kaḻe muktīceṁ lakṣaṇa | na kaḻe vastu vilakṣaṇa | yā nāṁva baddha || 16|| न कळे शास्त्रार्थ बोलिला। न कळे निजस्वार्थ आपुला। न कळे संकल्पें बांधला। या नांव बद्ध॥ १७॥ na kaḻe śāstrārtha bolilā | na kaḻe nijasvārtha āpulā | na kaḻe saṁkalpeṁ bāṁdhalā | yā nāṁva baddha || 17|| जयासि नाहीं आत्मज्ञान। हें मुख्य बद्धाचें लक्षण। तीर्थ व्रत दान पुण्य। कांहींच नाहीं॥ १८॥ jayāsi nāhīṁ ātmajñāna | heṁ mukhya baddhāceṁ lakṣaṇa | tīrtha vrata dāna puṇya | kāṁhīṁca nāhīṁ || 18|| दया नाहीं करुणा नाहीं। आर्जव नाहीं मित्रि नाहीं। शांति नाहीं क्ष्मा नाहीं। या नांव बद्ध॥ १९॥ dayā nāhīṁ karuṇā nāhīṁ | ārjava nāhīṁ mitri nāhīṁ | śāṁti nāhīṁ kṣmā nāhīṁ | yā nāṁva baddha || 19|| जें ज्ञानविशिं उणें। तेथें कैचीं ज्ञानाचीं लक्षणें। बहुसाल कुलक्षणें। या नांव बद्ध॥ २०॥ jeṁ jñānaviśiṁ uṇeṁ | tetheṁ kaicīṁ jñānācīṁ lakṣaṇeṁ | bahusāla kulakṣaṇeṁ | yā nāṁva baddha || 20|| नाना प्रकारीचे दोष-। करितां वाटे परम संतोष। बाष्कळपणाचा हव्यास। या नांव बद्ध॥ २१॥ nānā prakārīce doṣa- | karitāṁ vāṭe parama saṁtoṣa | bāṣkaḻapaṇācā havyāsa | yā nāṁva baddha || 21|| बहु काम बहु क्रोध। बहु गर्व बहु मद। बहु द्वंद बहु खेद। या नांव बद्ध॥ २२॥ bahu kāma bahu krodha | bahu garva bahu mada | bahu dvaṁda bahu kheda | yā nāṁva baddha || 22|| बहु दर्प बहु दंभ। बहु विषये बहु लोभ। बहु कर्कश बहु अशुभ। या नांव बद्ध॥ २३॥ bahu darpa bahu daṁbha | bahu viṣaye bahu lobha | bahu karkaśa bahu aśubha | yā nāṁva baddha || 23|| बहु ग्रामणी बहु मत्सर। बहु असूया तिरस्कार। बहु पापी बहु विकार। या नांव बद्ध॥ २४॥ bahu grāmaṇī bahu matsara | bahu asūyā tiraskāra | bahu pāpī bahu vikāra | yā nāṁva baddha || 24|| बहु अभिमान बहु ताठा। बहु अहंकार बहु फांटा। बहु कुकर्माचा सांठा। या नांव बद्ध॥ २५॥ bahu abhimāna bahu tāṭhā | bahu ahaṁkāra bahu phāṁṭā | bahu kukarmācā sāṁṭhā | yā nāṁva baddha || 25|| बहु कापट्य वादवेवाद। बहु कुतर्क भेदाभेद। बहु क्रूर कृपामंद। या नांव बद्ध॥ २६॥ bahu kāpaṭya vādavevāda | bahu kutarka bhedābheda | bahu krūra kṛpāmaṁda | yā nāṁva baddha || 26|| बहु निंदा बहु द्वेष। बहु अधर्म बहु अभिळाष। बहु प्रकारीचे दोष। या नांव बद्ध॥ २७॥ bahu niṁdā bahu dveṣa | bahu adharma bahu abhiḻāṣa | bahu prakārīce doṣa | yā nāṁva baddha || 27|| बहु भ्रष्ट अनाचार। बहु नष्ट येकंकार। बहु आनित्य अविचार। या नांव बद्ध॥ २८॥ bahu bhraṣṭa anācāra | bahu naṣṭa yekaṁkāra | bahu ānitya avicāra | yā nāṁva baddha || 28|| बहु निष्ठुर बहु घातकी। बहु हत्यारा बहु पातकी। तपीळ कुविद्या अनेकी। या नांव बद्ध॥ २९॥ bahu niṣṭhura bahu ghātakī | bahu hatyārā bahu pātakī | tapīḻa kuvidyā anekī | yā nāṁva baddha || 29|| बहु दुराशा बहु स्वार्थी। बहु कळह बहु अनर्थी। बहु डा‍ईक दुर्मती। या नांव बद्ध॥ ३०॥ bahu durāśā bahu svārthī | bahu kaḻaha bahu anarthī | bahu ḍāīka durmatī | yā nāṁva baddha || 30|| बहु कल्पना बहु कामना। बहु तृष्णा बहु वासना। बहु ममता बहु भावना। या नांव बद्ध॥ ३१॥ bahu kalpanā bahu kāmanā | bahu tṛṣṇā bahu vāsanā | bahu mamatā bahu bhāvanā | yā nāṁva baddha || 31|| बहु विकल्पी बहु विषादी। बहु मूर्ख बहु समंधी। बहु प्रपंची बहु उपाधी। या नांव बद्ध॥ ३२॥ bahu vikalpī bahu viṣādī | bahu mūrkha bahu samaṁdhī | bahu prapaṁcī bahu upādhī | yā nāṁva baddha || 32|| बहु वाचाळ बहु पाषंडी। बहु दुर्जन बहु थोतांडी। बहु पैशून्य बहु खोडी। या नांव बद्ध॥ ३३॥ bahu vācāḻa bahu pāṣaṁḍī | bahu durjana bahu thotāṁḍī | bahu paiśūnya bahu khoḍī | yā nāṁva baddha || 33|| बहु अभाव बहु भ्रम। बहु भ्रांति बहु तम। बहु विक्षेप बहु विराम। या नांव बद्ध॥ ३४॥ bahu abhāva bahu bhrama | bahu bhrāṁti bahu tama | bahu vikṣepa bahu virāma | yā nāṁva baddha || 34|| बहु कृपण बहु खंदस्ती। बहु आदखणा बहु मस्ती। बहु असत्क्रिया व्यस्ती। या नांव बद्ध॥ ३५॥ bahu kṛpaṇa bahu khaṁdastī | bahu ādakhaṇā bahu mastī | bahu asatkriyā vyastī | yā nāṁva baddha || 35|| परमार्थविष‍ईं अज्ञान। प्रपंचाचें उदंड ज्ञान। नेणे स्वयें समाधान। या नांव बद्ध॥ ३६॥ paramārthaviṣaīṁ ajñāna | prapaṁcāceṁ udaṁḍa jñāna | neṇe svayeṁ samādhāna | yā nāṁva baddha || 36|| परमार्थाचा अनादर। प्रपंचाचा अत्यादर। संसारभार जोजार। या नांव बद्ध॥ ३७॥ paramārthācā anādara | prapaṁcācā atyādara | saṁsārabhāra jojāra | yā nāṁva baddha || 37|| सत्संगाची नाहीं गोडी। संतनिंदेची आवडी। देहेबुद्धीची घातली बेडी। या नाव बद्ध॥ ३८॥ satsaṁgācī nāhīṁ goḍī | saṁtaniṁdecī āvaḍī | dehebuddhīcī ghātalī beḍī | yā nāva baddha || 38|| हातीं द्रव्याची जपमाळ। कांताध्यान सर्वकाळ। सत्संगाचा दुष्काळ। या नांव बद्ध॥ ३९॥ hātīṁ dravyācī japamāḻa | kāṁtādhyāna sarvakāḻa | satsaṁgācā duṣkāḻa | yā nāṁva baddha || 39|| नेत्रीं द्रव्य दारा पाहावी। श्रवणीं द्रव्य दारा ऐकावी। चिंतनीं द्रव्य दारा चिंतावी। या नांव बद्ध॥ ४०॥ netrīṁ dravya dārā pāhāvī | śravaṇīṁ dravya dārā aikāvī | ciṁtanīṁ dravya dārā ciṁtāvī | yā nāṁva baddha || 40|| काया वाचा आणि मन। चित्त वित्त जीव प्राण। द्रव्यदारेचें करी भजन। या नांव बद्ध॥ ४१॥ kāyā vācā āṇi mana | citta vitta jīva prāṇa | dravyadāreceṁ karī bhajana | yā nāṁva baddha || 41|| इंद्रियें करून निश्चळ। चंचळ हो‍ऊं नेदी पळ। द्रव्यदारेसि लावी सकळ। या नांव बद्ध॥ ४२॥ iṁdriyeṁ karūna niścaḻa | caṁcaḻa hoūṁ nedī paḻa | dravyadāresi lāvī sakaḻa | yā nāṁva baddha || 42|| द्रव्य दारा तेंचि तीर्थ। द्रव्य दारा तोचि परमार्थ। द्रव्य दारा सकळ स्वार्थ। म्हणे तो बद्ध॥ ४३॥ dravya dārā teṁci tīrtha | dravya dārā toci paramārtha | dravya dārā sakaḻa svārtha | mhaṇe to baddha || 43|| वेर्थं जा‍ऊं नेदी काळ। संसारचिंता सर्वकाळ। कथा वार्ता तेचि सकळ। या नांव बद्ध॥ ४४॥ verthaṁ jāūṁ nedī kāḻa | saṁsāraciṁtā sarvakāḻa | kathā vārtā teci sakaḻa | yā nāṁva baddha || 44|| नाना चिंता नाना उद्वेग। नाना दुःखाचे संसर्ग। करी परमार्थाचा त्याग। या नांव बद्ध॥ ४५॥ nānā ciṁtā nānā udvega | nānā duḥkhāce saṁsarga | karī paramārthācā tyāga | yā nāṁva baddha || 45|| घटिका पळ निमिष्यभरी। दुश्चीत नव्हतां अंतरीं। सर्वकाळ ध्यान करी। द्रव्यदाराप्रपंचाचें॥ ४६॥ ghaṭikā paḻa nimiṣyabharī | duścīta navhatāṁ aṁtarīṁ | sarvakāḻa dhyāna karī | dravyadārāprapaṁcāceṁ || 46|| तीर्थ यात्रा दान पुण्य। भक्ति कथा निरूपण। मंत्र पूजा जप ध्यान। सर्वही द्रव्य दारा॥ ४७॥ tīrtha yātrā dāna puṇya | bhakti kathā nirūpaṇa | maṁtra pūjā japa dhyāna | sarvahī dravya dārā || 47|| जागृति स्वप्न रात्रि दिवस। ऐसा लागला विषयेध्यास। नाहीं क्षणाचा अवकाश। या नांव बद्ध॥ ४८॥ jāgṛti svapna rātri divasa | aisā lāgalā viṣayedhyāsa | nāhīṁ kṣaṇācā avakāśa | yā nāṁva baddha || 48|| ऐसें बद्धाचें लक्षण। मुमुक्षपणीं पालटे जाण। ऐक तेही वोळखण। पुढिलीये समासीं॥ ४९॥ aiseṁ baddhāceṁ lakṣaṇa | mumukṣapaṇīṁ pālaṭe jāṇa | aika tehī voḻakhaṇa | puḍhilīye samāsīṁ || 49|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे बद्धलक्षणनाम समास सातवा॥ ७॥ ५.७ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde baddhalakṣaṇanāma samāsa sātavā || 7|| 5.7 समास आठवा : मुमुक्षलक्षण samāsa āṭhavā : mumukṣalakṣaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || संसारमदाचेनि गुणें। नाना हीनें कुलक्षणें। जयाचेनि मुखावलोकनें। दोषचि लागे॥ १॥ saṁsāramadāceni guṇeṁ | nānā hīneṁ kulakṣaṇeṁ | jayāceni mukhāvalokaneṁ | doṣaci lāge || 1|| ऐसा प्रणी जो कां बद्ध। संसारीं वर्ततां अबद्ध। तायस प्राप्त जाला खेद। काळांतरीं॥ २॥ aisā praṇī jo kāṁ baddha | saṁsārīṁ vartatāṁ abaddha | tāyasa prāpta jālā kheda | kāḻāṁtarīṁ || 2|| संसारदुःखें दुखवला। त्रिविधतापें पोळला। निरूपणें प्रस्तावला। अंतर्यामीं॥ ३॥ saṁsāraduḥkheṁ dukhavalā | trividhatāpeṁ poḻalā | nirūpaṇeṁ prastāvalā | aṁtaryāmīṁ || 3|| जाला प्रपंचीं उदास। मनें घेतला विषयत्रास। म्हणे आतां पुरे सोस। संसारींचा॥ ४॥ jālā prapaṁcīṁ udāsa | maneṁ ghetalā viṣayatrāsa | mhaṇe ātāṁ pure sosa | saṁsārīṁcā || 4|| प्रपंच जा‍ईल सकळ। येथील श्रम तों निर्फळ। आतां कांहीं आपुला काळ। सार्थक करूं॥ ५॥ prapaṁca jāīla sakaḻa | yethīla śrama toṁ nirphaḻa | ātāṁ kāṁhīṁ āpulā kāḻa | sārthaka karūṁ || 5|| ऐसी बुद्धि प्रस्तावली। पोटीं आवस्ता लागली। म्हणे माझी वयेसा गेली। वेर्थचि आवघी॥ ६॥ aisī buddhi prastāvalī | poṭīṁ āvastā lāgalī | mhaṇe mājhī vayesā gelī | verthaci āvaghī || 6|| पूर्वी नाना दोष केले। ते अवघेचि आठवले। पुढें ये‍उनि उभे ठेले। अंतर्यामीं॥ ७॥ pūrvī nānā doṣa kele | te avagheci āṭhavale | puḍheṁ yeuni ubhe ṭhele | aṁtaryāmīṁ || 7|| आठवे येमाची यातना। तेणें भयेचि वाटे मना। नाहीं पापासि गणना। म्हणौनियां॥ ८॥ āṭhave yemācī yātanā | teṇeṁ bhayeci vāṭe manā | nāhīṁ pāpāsi gaṇanā | mhaṇauniyāṁ || 8|| नाहीं पुण्याचा विचार। जाले पापाचे डोंगर। आतां दुस्तर हा संसार। कैसा तरों॥ ९॥ nāhīṁ puṇyācā vicāra | jāle pāpāce ḍoṁgara | ātāṁ dustara hā saṁsāra | kaisā taroṁ || 9|| आपले दोष आछ्यादिले। भल्यांस गुणदोष लाविले। देवा म्यां वेर्थच निंदिले। संत साधु सज्जन॥ १०॥ āpale doṣa āchyādile | bhalyāṁsa guṇadoṣa lāvile | devā myāṁ verthaca niṁdile | saṁta sādhu sajjana || 10|| निंदे ऐसे नाहीं दोष। तें मज घडले कीं विशेष। माझे अवगुणीं आकाश। बुडों पाहे॥ ११॥ niṁde aise nāhīṁ doṣa | teṁ maja ghaḍale kīṁ viśeṣa | mājhe avaguṇīṁ ākāśa | buḍoṁ pāhe || 11|| नाहीं वोळखिले संत। नाहीं अर्चिला भगवंत। नाहीं अतित अभ्यागत। संतुष्ट केले॥ १२॥ nāhīṁ voḻakhile saṁta | nāhīṁ arcilā bhagavaṁta | nāhīṁ atita abhyāgata | saṁtuṣṭa kele || 12|| पूर्व पाप वोढवलें। मज कांहींच नाहीं घडलें। मन अव्हाटीं पडिलें। सर्वकाळ॥ १३॥ pūrva pāpa voḍhavaleṁ | maja kāṁhīṁca nāhīṁ ghaḍaleṁ | mana avhāṭīṁ paḍileṁ | sarvakāḻa || 13|| नाहीं कष्टविलें शेरीर। नाहीं केला परोपकार। नाहीं रक्षिला आचार। काममदें॥ १४॥ nāhīṁ kaṣṭavileṁ śerīra | nāhīṁ kelā paropakāra | nāhīṁ rakṣilā ācāra | kāmamadeṁ || 14|| भक्तिमाता हे बुडविली। शांति विश्रांति मोडिली। मूर्खपणें म्यां विघडिली। सद्‍बुद्धि सद्वासना॥ १५॥ bhaktimātā he buḍavilī | śāṁti viśrāṁti moḍilī | mūrkhapaṇeṁ myāṁ vighaḍilī | sadbuddhi sadvāsanā || 15|| आतां कैसें घडे सार्थक। दोष केले निरार्थक। पाहों जातां विवेक। उरला नाहीं॥ १६॥ ātāṁ kaiseṁ ghaḍe sārthaka | doṣa kele nirārthaka | pāhoṁ jātāṁ viveka | uralā nāhīṁ || 16|| कोण उपाये करावा। कैसा परलोक पावावा। कोण्या गुणें देवाधिदेवा। पाविजेल॥ १७॥ koṇa upāye karāvā | kaisā paraloka pāvāvā | koṇyā guṇeṁ devādhidevā | pāvijela || 17|| नाहीं सद्भाव उपजला। अवघा लोकिक संपादिला। दंभ वरपंगें केला। खटाटोप कर्माचा॥ १८॥ nāhīṁ sadbhāva upajalā | avaghā lokika saṁpādilā | daṁbha varapaṁgeṁ kelā | khaṭāṭopa karmācā || 18|| कीर्तन केलें पोटासाठीं। देव मांडिले हाटवटीं। आहा देवा बुद्धि खोटी। माझी मीच जाणें॥ १९॥ kīrtana keleṁ poṭāsāṭhīṁ | deva māṁḍile hāṭavaṭīṁ | āhā devā buddhi khoṭī | mājhī mīca jāṇeṁ || 19|| पोटीं धरूनि अभिमान। शब्दीं बोले निराभिमान। अंतरीं वांछूनियां धन। ध्यानस्त जालों॥ २०॥ poṭīṁ dharūni abhimāna | śabdīṁ bole nirābhimāna | aṁtarīṁ vāṁchūniyāṁ dhana | dhyānasta jāloṁ || 20|| वित्पत्तीनें लोक भोंदिले। पोटासाठीं संत निंदिले। माझे पोटीं दोष भरले। नाना प्रकारींचे॥ २१॥ vitpattīneṁ loka bhoṁdile | poṭāsāṭhīṁ saṁta niṁdile | mājhe poṭīṁ doṣa bharale | nānā prakārīṁce || 21|| सत्य तेंचि उछेदिलें। मिथ्य तेंचि प्रतिपादलें। ऐसें नाना कर्म केलें। उदरंभराकारणें॥ २२॥ satya teṁci uchedileṁ | mithya teṁci pratipādaleṁ | aiseṁ nānā karma keleṁ | udaraṁbharākāraṇeṁ || 22|| ऐसा पोटीं प्रस्तावला। निरूपणें पालटला। तोचि मुमुक्ष बोलिला। ग्रंथांतरीं॥ २३॥ aisā poṭīṁ prastāvalā | nirūpaṇeṁ pālaṭalā | toci mumukṣa bolilā | graṁthāṁtarīṁ || 23|| पुण्यमार्ग पोटीं धरी। सत्संगाची वांछा करी। विरक्त जाला संसारीं। या नांव मुमुक्ष॥ २४॥ puṇyamārga poṭīṁ dharī | satsaṁgācī vāṁchā karī | virakta jālā saṁsārīṁ | yā nāṁva mumukṣa || 24|| गेले राजे चक्रवर्ती। माझें वैभव तें किती। म्हणे धरूं सत्संगती। या नांव मुमुक्ष॥ २५॥ gele rāje cakravartī | mājheṁ vaibhava teṁ kitī | mhaṇe dharūṁ satsaṁgatī | yā nāṁva mumukṣa || 25|| आपुले अवगुण देखे। विरक्तिबळें वोळखे। आपणासि निंदी दुःखें। या नांव मुमुक्ष॥ २६॥ āpule avaguṇa dekhe | viraktibaḻeṁ voḻakhe | āpaṇāsi niṁdī duḥkheṁ | yā nāṁva mumukṣa || 26|| म्हणे मी काये अनोपकारी। म्हणे मी काय दंभधारी। म्हणे मी काये अनाचारी। या नांव मुमुक्ष॥ २७॥ mhaṇe mī kāye anopakārī | mhaṇe mī kāya daṁbhadhārī | mhaṇe mī kāye anācārī | yā nāṁva mumukṣa || 27|| म्हणे मी पतित चांडाळ। म्हणे मी दुराचारी खळ। म्हणे मी पापी केवळ। या नांव मुमुक्ष॥ २८॥ mhaṇe mī patita cāṁḍāḻa | mhaṇe mī durācārī khaḻa | mhaṇe mī pāpī kevaḻa | yā nāṁva mumukṣa || 28|| म्हणे मी अभक्त दुर्जन। म्हणे मी हीनाहूनि हीन। म्हणे मी जन्मलो पाषाण। या नांव मुमुक्ष॥ २९॥ mhaṇe mī abhakta durjana | mhaṇe mī hīnāhūni hīna | mhaṇe mī janmalo pāṣāṇa | yā nāṁva mumukṣa || 29|| म्हणे मी दुराभिमानी। म्हणे मी तपीळ जनीं। म्हणे मी नाना वेसनी। या नांव मुमुक्ष॥ ३०॥ mhaṇe mī durābhimānī | mhaṇe mī tapīḻa janīṁ | mhaṇe mī nānā vesanī | yā nāṁva mumukṣa || 30|| म्हणे मी आळसी आंगचोर। म्हणे मी कपटी कातर। म्हणे मी मूर्ख अविचार। या नांव मुमुक्ष॥ ३१॥ mhaṇe mī āḻasī āṁgacora | mhaṇe mī kapaṭī kātara | mhaṇe mī mūrkha avicāra | yā nāṁva mumukṣa || 31|| म्हणे मी निकामी वाचाळ। म्हणे मी पाषांडी तोंडाळ। म्हणे मी कुबुद्धि कुटीळ। या नांव मुमुक्ष॥ ३२॥ mhaṇe mī nikāmī vācāḻa | mhaṇe mī pāṣāṁḍī toṁḍāḻa | mhaṇe mī kubuddhi kuṭīḻa | yā nāṁva mumukṣa || 32|| म्हणे मी कांहींच नेणे। म्हणे मी सकळाहूनि उणें। आपलीं वर्णी कुलक्षणें। या नांव मुमुक्ष॥ ३३॥ mhaṇe mī kāṁhīṁca neṇe | mhaṇe mī sakaḻāhūni uṇeṁ | āpalīṁ varṇī kulakṣaṇeṁ | yā nāṁva mumukṣa || 33|| म्हणे मी अनाधिकारी। म्हणे मी कुश्चिळ अघोरी। म्हणे मी नीच नानापरी। या नांव मुमुक्ष॥ ३४॥ mhaṇe mī anādhikārī | mhaṇe mī kuściḻa aghorī | mhaṇe mī nīca nānāparī | yā nāṁva mumukṣa || 34|| म्हणे मी काये आपस्वार्थी। म्हणे मी काये अनर्थी। म्हणे मी नव्हे परमार्थी। या नांव मुमुक्ष॥ ३५॥ mhaṇe mī kāye āpasvārthī | mhaṇe mī kāye anarthī | mhaṇe mī navhe paramārthī | yā nāṁva mumukṣa || 35|| म्हणे मी अवगुणाची रासी। म्हणे मी वेर्थ आलों जन्मासी। म्हणे मी भार जालों भूमीसी। या नांव मुमुक्ष॥ ३६॥ mhaṇe mī avaguṇācī rāsī | mhaṇe mī vertha āloṁ janmāsī | mhaṇe mī bhāra jāloṁ bhūmīsī | yā nāṁva mumukṣa || 36|| आपणास निंदी सावकास। पोटीं संसाराचा त्रास। धरी सत्संगाचा हव्यास। या नांव मुमुक्ष॥ ३७॥ āpaṇāsa niṁdī sāvakāsa | poṭīṁ saṁsārācā trāsa | dharī satsaṁgācā havyāsa | yā nāṁva mumukṣa || 37|| नाना तीर्थे धुंडाळिलीं। शमदमादि साधनें केलीं। नाना ग्रन्थांतरें पाहिलीं। शोधूनियां॥ ३८॥ nānā tīrthe dhuṁḍāḻilīṁ | śamadamādi sādhaneṁ kelīṁ | nānā granthāṁtareṁ pāhilīṁ | śodhūniyāṁ || 38|| तेणें नव्हे समाधान। वाटे अवघाच अनुमान। म्हणे रिघों संतांस शरण। या नांव मुमुक्ष॥ ३९॥ teṇeṁ navhe samādhāna | vāṭe avaghāca anumāna | mhaṇe righoṁ saṁtāṁsa śaraṇa | yā nāṁva mumukṣa || 39|| देहाभिमान कुळाभिमान। द्रव्याभिमान नानाभिमान। सांडूनि संतचरणीं अनन्य-। या नांव मुमुक्ष॥ ४०॥ dehābhimāna kuḻābhimāna | dravyābhimāna nānābhimāna | sāṁḍūni saṁtacaraṇīṁ ananya- | yā nāṁva mumukṣa || 40|| अहंता सांडूनि दूरी। आपणास निंदी नानापरी। मोक्षाची अपेक्षा करी। या नांव मुमुक्ष॥ ४१॥ ahaṁtā sāṁḍūni dūrī | āpaṇāsa niṁdī nānāparī | mokṣācī apekṣā karī | yā nāṁva mumukṣa || 41|| ज्याचें थोरपण लाजे। जो परमार्थाकारणें झिजे। संतापा‍ईं विश्वास उपजे। या नांव मुमुक्ष॥ ४२॥ jyāceṁ thorapaṇa lāje | jo paramārthākāraṇeṁ jhije | saṁtāpāīṁ viśvāsa upaje | yā nāṁva mumukṣa || 42|| स्वार्थ सांडून प्रपंचाचा। हव्यास धरिला परमार्थाचा। अंकित हो‍ईन सज्जनाचा। म्हणे तो मुमुक्ष॥ ४३॥ svārtha sāṁḍūna prapaṁcācā | havyāsa dharilā paramārthācā | aṁkita hoīna sajjanācā | mhaṇe to mumukṣa || 43|| ऐसा मुमुक्ष जाणिजे। संकेतचिन्हें वोळखिजे। पुढें श्रोतीं अवधान दीजे। साधकलक्षणीं॥ ४४॥ aisā mumukṣa jāṇije | saṁketacinheṁ voḻakhije | puḍheṁ śrotīṁ avadhāna dīje | sādhakalakṣaṇīṁ || 44|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे मुमुक्षलक्षणनाम समास आठवा॥ ८॥ ५.८ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde mumukṣalakṣaṇanāma samāsa āṭhavā || 8|| 5.8 समास नववा : साधकनिरूपण samāsa navavā : sādhakanirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || मागां मुमुक्षाचें लक्षण। संकेतें केलें कथन। आतां परिसा सावधान। साधक तो कैसा॥ १॥ māgāṁ mumukṣāceṁ lakṣaṇa | saṁketeṁ keleṁ kathana | ātāṁ parisā sāvadhāna | sādhaka to kaisā || 1|| अवगुणाचा करूनि त्याग। जेणें धरिला संतसंग। तयासि बोलिजे मग। साधक ऐसा॥ २॥ avaguṇācā karūni tyāga | jeṇeṁ dharilā saṁtasaṁga | tayāsi bolije maga | sādhaka aisā || 2|| जो संतांसि शरण गेला। संतजनीं आश्वासिला। मग तो साधक बोलिला। ग्रन्थांतरीं॥ ३॥ jo saṁtāṁsi śaraṇa gelā | saṁtajanīṁ āśvāsilā | maga to sādhaka bolilā | granthāṁtarīṁ || 3|| उपदेशिलें आत्मज्ञान। तुटलें संसारबंधन। दृढतेकारणें करी साधन। या नांव साधक॥ ४॥ upadeśileṁ ātmajñāna | tuṭaleṁ saṁsārabaṁdhana | dṛḍhatekāraṇeṁ karī sādhana | yā nāṁva sādhaka || 4|| धरी श्रवणाची आवडी। अद्वैतनिरूपणाची गोडी। मननें अर्थांतर काढी। या नांव साधक॥ ५॥ dharī śravaṇācī āvaḍī | advaitanirūpaṇācī goḍī | mananeṁ arthāṁtara kāḍhī | yā nāṁva sādhaka || 5|| होतां सारासार विचार। ऐके हो‍ऊनि तत्पर। संदेह छेदूनि दृढोत्तर-। आत्मज्ञान पाहे॥ ६॥ hotāṁ sārāsāra vicāra | aike hoūni tatpara | saṁdeha chedūni dṛḍhottara- | ātmajñāna pāhe || 6|| नाना संदेहनिवृत्ती-। व्हावया धरी सत्संगती। आत्मशास्त्रगुरुप्रचीती। ऐक्यतेसी आणी॥ ७॥ nānā saṁdehanivṛttī- | vhāvayā dharī satsaṁgatī | ātmaśāstragurupracītī | aikyatesī āṇī || 7|| देहबुद्धि विवेकें वारी। आत्मबुद्धि सदृढ धरी। श्रवण मन केलेंचि करी। या नांव साधक॥ ८॥ dehabuddhi vivekeṁ vārī | ātmabuddhi sadṛḍha dharī | śravaṇa mana keleṁci karī | yā nāṁva sādhaka || 8|| विसंचूनि दृश्यभान। दृढ धरी आत्मज्ञान। विचारें राखे समाधान। या नांव साधक॥ ९॥ visaṁcūni dṛśyabhāna | dṛḍha dharī ātmajñāna | vicāreṁ rākhe samādhāna | yā nāṁva sādhaka || 9|| तोडूनि द्वैताची उपाधी। अद्वैत वस्तु साधनें साधी। लावी ऐक्यतेची समाधी। या नांव साधक॥ १०॥ toḍūni dvaitācī upādhī | advaita vastu sādhaneṁ sādhī | lāvī aikyatecī samādhī | yā nāṁva sādhaka || 10|| आत्मज्ञान जीर्ण जर्जर। त्याचा करी जीर्णोद्धार। विवेकें पावे पैलपार। या नांव साधक॥ ११॥ ātmajñāna jīrṇa jarjara | tyācā karī jīrṇoddhāra | vivekeṁ pāve pailapāra | yā nāṁva sādhaka || 11|| उत्तमें साधूचीं लक्षणें। आंगिकारी निरूपणें। बळेंचि स्वरूपाकार होणें। या नांव साधक॥ १२॥ uttameṁ sādhūcīṁ lakṣaṇeṁ | āṁgikārī nirūpaṇeṁ | baḻeṁci svarūpākāra hoṇeṁ | yā nāṁva sādhaka || 12|| असत्क्रिया ते सोडिली। आणी सत्क्रिया ते वाढविली। स्वरूपस्थिती बळावली। या नांव साधक॥ १३॥ asatkriyā te soḍilī | āṇī satkriyā te vāḍhavilī | svarūpasthitī baḻāvalī | yā nāṁva sādhaka || 13|| अवगुण त्यागी दिवसेंदिवस। करी उत्तम गुणाचा अभ्यास। स्वरूपीं लावी निजध्यास। या नांव साधक॥ १४॥ avaguṇa tyāgī divaseṁdivasa | karī uttama guṇācā abhyāsa | svarūpīṁ lāvī nijadhyāsa | yā nāṁva sādhaka || 14|| दृढ निश्चयाचेनि बळें। दृश्य असतांच नाडळे। सदा स्वरूपीं मिसळे। या नांव साधक॥ १५॥ dṛḍha niścayāceni baḻeṁ | dṛśya asatāṁca nāḍaḻe | sadā svarūpīṁ misaḻe | yā nāṁva sādhaka || 15|| प्रत्यक्ष माया अलक्ष करी। अलक्ष वस्तु लक्षी अंतरीं। आत्मस्थितीची धारणा धरी। या नांव साधक॥ १६॥ pratyakṣa māyā alakṣa karī | alakṣa vastu lakṣī aṁtarīṁ | ātmasthitīcī dhāraṇā dharī | yā nāṁva sādhaka || 16|| जें या जनासि चोरलें। मनास न वचे अनुमानलें। तेंचि जेणें दृढ केलें। या नांव साधक॥ १७॥ jeṁ yā janāsi coraleṁ | manāsa na vace anumānaleṁ | teṁci jeṇeṁ dṛḍha keleṁ | yā nāṁva sādhaka || 17|| जें बोलतांचि वाचा धरी। जें पाहातांचि अंध करी। तें साधी नाना परी। या नांव साधक॥ १८॥ jeṁ bolatāṁci vācā dharī | jeṁ pāhātāṁci aṁdha karī | teṁ sādhī nānā parī | yā nāṁva sādhaka || 18|| जें साधूं जाता साधवेना। जें लक्षूं जातां लक्षवेना। तेंचि अनुभवें आणी मना। या नांव साधक॥ १९॥ jeṁ sādhūṁ jātā sādhavenā | jeṁ lakṣūṁ jātāṁ lakṣavenā | teṁci anubhaveṁ āṇī manā | yā nāṁva sādhaka || 19|| जेथें मनचि मावळे। जेथे तर्कचि पांगुळे। तेंचि अनुभवा आणी बळें। या नांव साधक॥ २०॥ jetheṁ manaci māvaḻe | jethe tarkaci pāṁguḻe | teṁci anubhavā āṇī baḻeṁ | yā nāṁva sādhaka || 20|| स्वानुभवाचेनि योगें। वस्तु साधी लागवेगें। तेंचि वस्तु होये आंगें। या नांव साधक॥ २१॥ svānubhavāceni yogeṁ | vastu sādhī lāgavegeṁ | teṁci vastu hoye āṁgeṁ | yā nāṁva sādhaka || 21|| अनुभवाचीं आंगें जाणे। योगियांचे खुणे बाणे। कांहींच नहोन असणें। या नांव साधक॥ २२॥ anubhavācīṁ āṁgeṁ jāṇe | yogiyāṁce khuṇe bāṇe | kāṁhīṁca nahona asaṇeṁ | yā nāṁva sādhaka || 22|| परती सारून उपाधी। असाध्य वस्तु साधनें साधी। स्वरूपीं करी दृढ बुद्धी। या नांव साधक॥ २३॥ paratī sārūna upādhī | asādhya vastu sādhaneṁ sādhī | svarūpīṁ karī dṛḍha buddhī | yā nāṁva sādhaka || 23|| देवाभक्ताचें मूळ। शोधून पाहे सकळ। साध्यचि होये तत्काळ। या नांव साधक॥ २४॥ devābhaktāceṁ mūḻa | śodhūna pāhe sakaḻa | sādhyaci hoye tatkāḻa | yā nāṁva sādhaka || 24|| विवेकबळें गुप्त जाला। आपेंआप मावळला। दिसतो परी देखिला। नाहींच कोणीं॥ २५॥ vivekabaḻeṁ gupta jālā | āpeṁāpa māvaḻalā | disato parī dekhilā | nāhīṁca koṇīṁ || 25|| मीपण मागें सांडिलें। स्वयें आपणास धुंडिलें। तुर्येसहि वोलांडिलें। या नांव साधक॥ २६॥ mīpaṇa māgeṁ sāṁḍileṁ | svayeṁ āpaṇāsa dhuṁḍileṁ | turyesahi volāṁḍileṁ | yā nāṁva sādhaka || 26|| पुढें उन्मनीचा सेवटीं। आपली आपण अखंड भेटी। अखंड अनुभवीं ज्याची दृष्टी। या नांव साधक॥ २७॥ puḍheṁ unmanīcā sevaṭīṁ | āpalī āpaṇa akhaṁḍa bheṭī | akhaṁḍa anubhavīṁ jyācī dṛṣṭī | yā nāṁva sādhaka || 27|| द्वैताचा तटका तोडिला। भासाचा भास मोडिला। देहीं असोनि विदेह जाला। या नांव साधक॥ २८॥ dvaitācā taṭakā toḍilā | bhāsācā bhāsa moḍilā | dehīṁ asoni videha jālā | yā nāṁva sādhaka || 28|| जयास अखंड स्वरूपस्थिती। नाहीं देहाची अहंकृती। सकळ संदेहनिवृत्ती। या नांव साधक॥ २९॥ jayāsa akhaṁḍa svarūpasthitī | nāhīṁ dehācī ahaṁkṛtī | sakaḻa saṁdehanivṛttī | yā nāṁva sādhaka || 29|| पंचभूतांचा विस्तार। जयासि वाटे स्वप्नाकार। निर्गुणीं जयाचा निर्धार। या नांव साधक॥ ३०॥ paṁcabhūtāṁcā vistāra | jayāsi vāṭe svapnākāra | nirguṇīṁ jayācā nirdhāra | yā nāṁva sādhaka || 30|| स्वप्नीं भये जें वाटलें। तें जागृतास नाहीं आलें। सकळ मिथ्या निर्धारिलें। या नांव साधक॥ ३१॥ svapnīṁ bhaye jeṁ vāṭaleṁ | teṁ jāgṛtāsa nāhīṁ āleṁ | sakaḻa mithyā nirdhārileṁ | yā nāṁva sādhaka || 31|| मायेचें जें प्रत्यक्षपण। जनास वाटे हें प्रमाण। स्वानुभवें अप्रमाण। साधकें केलें॥ ३२॥ māyeceṁ jeṁ pratyakṣapaṇa | janāsa vāṭe heṁ pramāṇa | svānubhaveṁ apramāṇa | sādhakeṁ keleṁ || 32|| निद्रा सांडूनि चे‍इरा जाला। तो स्वप्नभयापासून सुटला। माया सांडून तैसा गेला। साधक स्वरूपीं॥ ३३॥ nidrā sāṁḍūni ceirā jālā | to svapnabhayāpāsūna suṭalā | māyā sāṁḍūna taisā gelā | sādhaka svarūpīṁ || 33|| ऐसि अंतरस्थिती बाणली। बाह्य निस्पृहता अवलंबिली। संसारउपाधी त्यागिली। या नांव साधक॥ ३४॥ aisi aṁtarasthitī bāṇalī | bāhya nispṛhatā avalaṁbilī | saṁsāraupādhī tyāgilī | yā nāṁva sādhaka || 34|| कामापासूनि सुटला। क्रोधापासूनि पळाला। मद मत्सर सांडिला। येकीकडे॥ ३५॥ kāmāpāsūni suṭalā | krodhāpāsūni paḻālā | mada matsara sāṁḍilā | yekīkaḍe || 35|| कुळाभिमानासि सांडिलें। लोकलाजेस लाजविलें। परमार्थास माजविलें। विरक्तिबळें॥ ३६॥ kuḻābhimānāsi sāṁḍileṁ | lokalājesa lājavileṁ | paramārthāsa mājavileṁ | viraktibaḻeṁ || 36|| अविद्येपासूनि फडकला। प्रपञ्चापासूनि निष्टला। लोभाचे हातींचा गेला। अकस्मात॥ ३७॥ avidyepāsūni phaḍakalā | prapañcāpāsūni niṣṭalā | lobhāce hātīṁcā gelā | akasmāta || 37|| थोरपणासि पाडिलें। वैभवासि लाथाडिलें। महत्वासि झिंजाडिलें। विरक्तिबळें॥ ३८॥ thorapaṇāsi pāḍileṁ | vaibhavāsi lāthāḍileṁ | mahatvāsi jhiṁjāḍileṁ | viraktibaḻeṁ || 38|| भेदाचा मडगा मोडिला। अहंकार झोडूनि पाडिला। पा‍ईं धरूनि आपटिला। संदेहशत्रू॥ ३९॥ bhedācā maḍagā moḍilā | ahaṁkāra jhoḍūni pāḍilā | pāīṁ dharūni āpaṭilā | saṁdehaśatrū || 39|| विकल्पाचा केला वधू। थापें मारिला भवसिंधू। सकळ भूतांचा विरोधू। तोडूनि टाकिला॥ ४०॥ vikalpācā kelā vadhū | thāpeṁ mārilā bhavasiṁdhū | sakaḻa bhūtāṁcā virodhū | toḍūni ṭākilā || 40|| भवभयासि भडकाविलें। काळाचें टांगें मोडिलें। मस्तक हाणोनि फोडिलें। जन्ममृत्याचें॥ ४१॥ bhavabhayāsi bhaḍakāvileṁ | kāḻāceṁ ṭāṁgeṁ moḍileṁ | mastaka hāṇoni phoḍileṁ | janmamṛtyāceṁ || 41|| देह समंधावरी लोटला। संकल्पावरी उठावला। कल्पनेचा घात केला। अकस्मात॥ ४२॥ deha samaṁdhāvarī loṭalā | saṁkalpāvarī uṭhāvalā | kalpanecā ghāta kelā | akasmāta || 42|| अपधाकासि ताडिलें। लिंगदेहासि विभांडिलें। पाषांडासि पछाडिलें। विवेकबळें॥ ४३॥ apadhākāsi tāḍileṁ | liṁgadehāsi vibhāṁḍileṁ | pāṣāṁḍāsi pachāḍileṁ | vivekabaḻeṁ || 43|| गर्वावरी गर्व केला। स्वार्थ अनर्थीं घातला। अनर्थ तोही निर्दाळिला। नीतिन्यायें॥ ४४॥ garvāvarī garva kelā | svārtha anarthīṁ ghātalā | anartha tohī nirdāḻilā | nītinyāyeṁ || 44|| मोहासि मध्येंचि तोडिलें। दुःखासि दुःधडचि केलें। शोकासि खंडून सांडिलें। एकीकडे॥ ४५॥ mohāsi madhyeṁci toḍileṁ | duḥkhāsi duḥdhaḍaci keleṁ | śokāsi khaṁḍūna sāṁḍileṁ | ekīkaḍe || 45|| द्वेष केला देशधडी। अभावाची घेतली नरडी। धाकें उदर तडाडी। कुतर्काचे॥ ४६॥ dveṣa kelā deśadhaḍī | abhāvācī ghetalī naraḍī | dhākeṁ udara taḍāḍī | kutarkāce || 46|| ज्ञानें विवेक माजला। तेणें निश्चयो बळावला। अवगुणांचा संव्हार केला। वैराग्यबळें॥ ४७॥ jñāneṁ viveka mājalā | teṇeṁ niścayo baḻāvalā | avaguṇāṁcā saṁvhāra kelā | vairāgyabaḻeṁ || 47|| अधर्मास स्वधर्में लुटिलें। कुकर्मासि सत्कर्में झुगटिलें। लांटुन वाटा लाविलें। विचारें अविचारासी॥ ४८॥ adharmāsa svadharmeṁ luṭileṁ | kukarmāsi satkarmeṁ jhugaṭileṁ | lāṁṭuna vāṭā lāvileṁ | vicāreṁ avicārāsī || 48|| तिरस्कार तो चिरडिला। द्वेष खिरडूनि सांडिला। विषाद अविषादें घातला। पायांतळीं॥ ४९॥ tiraskāra to ciraḍilā | dveṣa khiraḍūni sāṁḍilā | viṣāda aviṣādeṁ ghātalā | pāyāṁtaḻīṁ || 49|| कोपावरी घालणें घातलें। कापट्य अन्तरीं कुटिलें। सख्य आपुलें मानिलें। विश्वजनीं॥ ५०॥ kopāvarī ghālaṇeṁ ghātaleṁ | kāpaṭya antarīṁ kuṭileṁ | sakhya āpuleṁ mānileṁ | viśvajanīṁ || 50|| प्रवृत्तीचा केला त्याग। सुहृदांचा सोडिला संग। निवृत्तिपंथें ज्ञानयोग। साधिता जाहला॥ ५१॥ pravṛttīcā kelā tyāga | suhṛdāṁcā soḍilā saṁga | nivṛttipaṁtheṁ jñānayoga | sādhitā jāhalā || 51|| विषयमैंदासि सिंतरिलें। कुविद्येसी वेढा लाविलें। आपणास सोडविलें। आप्ततस्करांपासूनी॥ ५२॥ viṣayamaiṁdāsi siṁtarileṁ | kuvidyesī veḍhā lāvileṁ | āpaṇāsa soḍavileṁ | āptataskarāṁpāsūnī || 52|| पराधीनतेवरी कोपला। ममतेवरी संतापला। दुराशेचा त्याग केला। येकायेकीं॥ ५३॥ parādhīnatevarī kopalā | mamatevarī saṁtāpalā | durāśecā tyāga kelā | yekāyekīṁ || 53|| स्वरूपीं घातलें मना। यातनेसि केली यातना। साक्षेप आणि प्रेत्ना। प्रतिष्ठिलें॥ ५४॥ svarūpīṁ ghātaleṁ manā | yātanesi kelī yātanā | sākṣepa āṇi pretnā | pratiṣṭhileṁ || 54|| अभ्यासाचा संग धरिला। साक्षपासरिसा निघाला। प्रेत्न सांगातीं घेतला। साधनपंथें॥ ५५॥ abhyāsācā saṁga dharilā | sākṣapāsarisā nighālā | pretna sāṁgātīṁ ghetalā | sādhanapaṁtheṁ || 55|| सावध दक्ष तो साधक। पाहे नित्यानित्यविवेक। संग त्यागूनि एक। सत्संग धरी॥ ५६॥ sāvadha dakṣa to sādhaka | pāhe nityānityaviveka | saṁga tyāgūni eka | satsaṁga dharī || 56|| बळेंचि सारिला संसार। विवेकें टाकिला जोजार। शुद्धाचारें अनाचार। भ्रष्टविला॥ ५७॥ baḻeṁci sārilā saṁsāra | vivekeṁ ṭākilā jojāra | śuddhācāreṁ anācāra | bhraṣṭavilā || 57|| विसरास विसरला। आळसाचा आळस केला। सावध नाहीं दुश्चित्त झाला। दुश्चित्तपणासी॥ ५८॥ visarāsa visaralā | āḻasācā āḻasa kelā | sāvadha nāhīṁ duścitta jhālā | duścittapaṇāsī || 58|| आतां असो हें बोलणें। अवगुण सांडी निरूपणें। तो साधक ऐसा येणें-। प्रमाणें बुझावा॥ ५९॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ | avaguṇa sāṁḍī nirūpaṇeṁ | to sādhaka aisā yeṇeṁ- | pramāṇeṁ bujhāvā || 59|| बळेंचि अवघा त्याग कीजे। म्हणोनि साधक बोलिजे। आतां सिद्ध तोचि जाणिजे। पुढिले समासीं॥ ६०॥ baḻeṁci avaghā tyāga kīje | mhaṇoni sādhaka bolije | ātāṁ siddha toci jāṇije | puḍhile samāsīṁ || 60|| येथें संशयो उठिला। निस्पृह तोचि साधक जाहला। त्याग न घडे संसारिकाला। तरि तो साधक नव्हे कीं॥ ६१॥ yetheṁ saṁśayo uṭhilā | nispṛha toci sādhaka jāhalā | tyāga na ghaḍe saṁsārikālā | tari to sādhaka navhe kīṁ || 61|| ऐसें श्रोतयाचें उत्तर। त्याचें कैसें प्रत्युत्तर। पुढिले समासीं तत्पर। होऊनि ऐका॥ ६२॥ aiseṁ śrotayāceṁ uttara | tyāceṁ kaiseṁ pratyuttara | puḍhile samāsīṁ tatpara | hoūni aikā || 62|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे साधकलक्षणनिरूपण नाम समास नववा॥ ९॥ ५.९ iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde sādhakalakṣaṇanirūpaṇa nāma samāsa navavā || 9|| 5.9 समास दहावा : सिद्धलक्षण निरूपण samāsa dahāvā : siddhalakṣaṇa nirūpaṇa ॥ श्रीराम॥ || śrīrāma || मागां बोलिला संसारिक। त्यागेंविण नव्हे कीं साधक। ऐका याचा विवेक। ऐसा असे॥ १॥ māgāṁ bolilā saṁsārika | tyāgeṁviṇa navhe kīṁ sādhaka | aikā yācā viveka | aisā ase || 1|| सन्मार्ग तोचि जीवीं धरणें। अन्मार्गाचा त्याग करणें। संसारिका त्याग येणें। प्रकारें ऐसा॥ २॥ sanmārga toci jīvīṁ dharaṇeṁ | anmārgācā tyāga karaṇeṁ | saṁsārikā tyāga yeṇeṁ | prakāreṁ aisā || 2|| कुबुद्धित्यागेंविण कांहीं। सुबुद्धि लागणार नाहीं। संसारिकां त्याग पाहीं। ऐसा असे॥ ३॥ kubuddhityāgeṁviṇa kāṁhīṁ | subuddhi lāgaṇāra nāhīṁ | saṁsārikāṁ tyāga pāhīṁ | aisā ase || 3|| प्रपंचीं वीट मानिला। मनें विषयेत्याग केला। तरीच पुढें अवलंबिला। परमार्थमार्ग॥ ४॥ prapaṁcīṁ vīṭa mānilā | maneṁ viṣayetyāga kelā | tarīca puḍheṁ avalaṁbilā | paramārthamārga || 4|| त्याग घडे अभावाचा। त्याग घडे संशयाचा। त्याग घडे अज्ञानाचा। शनै शनै॥ ५॥ tyāga ghaḍe abhāvācā | tyāga ghaḍe saṁśayācā | tyāga ghaḍe ajñānācā | śanai śanai || 5|| ऐसा सूक्ष्म अंतर्त्याग। उभयतांस घडे सांग। निस्पृहास बाह्य त्याग। विशेष आहे॥ ६॥ aisā sūkṣma aṁtartyāga | ubhayatāṁsa ghaḍe sāṁga | nispṛhāsa bāhya tyāga | viśeṣa āhe || 6|| संसारिका ठा‍ईं ठा‍ईं। बाह्य त्याग घडे कांहीं। नित्य नेम श्रवण नाहीं। त्यागेंविण॥ ७॥ saṁsārikā ṭhāīṁ ṭhāīṁ | bāhya tyāga ghaḍe kāṁhīṁ | nitya nema śravaṇa nāhīṁ | tyāgeṁviṇa || 7|| फिटली आशंका स्वभावें। त्यागेंविण साधक नव्हे। पुढें कथेचा अन्वय। सावध ऐका॥ ८॥ phiṭalī āśaṁkā svabhāveṁ | tyāgeṁviṇa sādhaka navhe | puḍheṁ kathecā anvaya | sāvadha aikā || 8|| मागां झालें निरूपण। साधकाची ओळखण। आतां सांगिजेल खूण। सिद्धलक्षणाची॥ ९॥ māgāṁ jhāleṁ nirūpaṇa | sādhakācī oḻakhaṇa | ātāṁ sāṁgijela khūṇa | siddhalakṣaṇācī || 9|| साधु वस्तु होऊनि ठेला। संशयें ब्रह्मांडाबाहेरी गेला। निश्चयें चळेना ऐसा झाला। या नांव सिद्ध॥ १०॥ sādhu vastu hoūni ṭhelā | saṁśayeṁ brahmāṁḍābāherī gelā | niścayeṁ caḻenā aisā jhālā | yā nāṁva siddha || 10|| बद्धपणाचे अवगुण। मुमुक्षुपणीं नाहीं जाण। मुमुक्षुपणाचें लक्षण। साधकपणीं नाहीं॥ ११॥ baddhapaṇāce avaguṇa | mumukṣupaṇīṁ nāhīṁ jāṇa | mumukṣupaṇāceṁ lakṣaṇa | sādhakapaṇīṁ nāhīṁ || 11|| साधकासि संदेहवृत्ति। पुढें होतसे निवृत्ती। या कारणें निःसंदेह श्रोतीं। साधु वोळखावा॥ १२॥ sādhakāsi saṁdehavṛtti | puḍheṁ hotase nivṛttī | yā kāraṇeṁ niḥsaṁdeha śrotīṁ | sādhu voḻakhāvā || 12|| संशयरहित ज्ञान। तेंचि साधूचें लक्षण। सिद्धाआंगीं संशयो हीन। लागेल कैसा॥ १३॥ saṁśayarahita jñāna | teṁci sādhūceṁ lakṣaṇa | siddhāāṁgīṁ saṁśayo hīna | lāgela kaisā || 13|| कर्ममार्ग संशयें भरला। साधनीं संशय कालवला। सर्वांमध्यें संशयो भरला। साधु तो निःसंदेह॥ १४॥ karmamārga saṁśayeṁ bharalā | sādhanīṁ saṁśaya kālavalā | sarvāṁmadhyeṁ saṁśayo bharalā | sādhu to niḥsaṁdeha || 14|| संशयाचें ज्ञान खोटें। संशयाचें वैराग्य पोरटें। संशयाचें भजन वोखटें। निर्फळ होय॥ १५॥ saṁśayāceṁ jñāna khoṭeṁ | saṁśayāceṁ vairāgya poraṭeṁ | saṁśayāceṁ bhajana vokhaṭeṁ | nirphaḻa hoya || 15|| व्यर्थ संशयाचा देव। व्यर्थ संशयाचा भाव। व्यर्थ संशयाचा स्वभाव। सर्व कांही॥ १६॥ vyartha saṁśayācā deva | vyartha saṁśayācā bhāva | vyartha saṁśayācā svabhāva | sarva kāṁhī || 16|| व्यर्थ संशयाचें व्रत। व्यर्थ संशयाचें तीर्थ। व्यर्थ संशयाचा परमार्थ। निश्चयेंवीण॥ १७॥ vyartha saṁśayāceṁ vrata | vyartha saṁśayāceṁ tīrtha | vyartha saṁśayācā paramārtha | niścayeṁvīṇa || 17|| व्यर्थ संशयाची भक्ती। व्यर्थ संशयाची प्रीती। व्यर्थ संशयाची संगती। संशयो वाढवी॥ १८॥ vyartha saṁśayācī bhaktī | vyartha saṁśayācī prītī | vyartha saṁśayācī saṁgatī | saṁśayo vāḍhavī || 18|| व्यर्थ संशयाचें जिणें। व्यर्थ संशयाचें धरणें। व्यर्थ संशयाचें करणें। सर्व कांहीं॥ १९॥ vyartha saṁśayāceṁ jiṇeṁ | vyartha saṁśayāceṁ dharaṇeṁ | vyartha saṁśayāceṁ karaṇeṁ | sarva kāṁhīṁ || 19|| व्यर्थ संशयाची पोथी। व्यर्थ संशयाची व्युत्पत्ती। व्यर्थ संशयाची गती। निश्चयेंविण॥ २०॥ vyartha saṁśayācī pothī | vyartha saṁśayācī vyutpattī | vyartha saṁśayācī gatī | niścayeṁviṇa || 20|| व्यर्थ संशयाचा दक्ष। व्यर्थ संशयाचा पक्ष। व्यर्थ संशयाचा मोक्ष। होणार नाहीं॥ २१॥ vyartha saṁśayācā dakṣa | vyartha saṁśayācā pakṣa | vyartha saṁśayācā mokṣa | hoṇāra nāhīṁ || 21|| व्यर्थ संशयाचा संत। व्यर्थ संशयाचा पंडित। व्यर्थ संशयाचा बहुश्रुत। निश्चयेंविण॥ २२॥ vyartha saṁśayācā saṁta | vyartha saṁśayācā paṁḍita | vyartha saṁśayācā bahuśruta | niścayeṁviṇa || 22|| व्यर्थ संशयाची श्रेष्ठता। व्यर्थ संशयाची व्युत्पन्नता। व्यर्थ संशयाचा ज्ञाता। निश्चयेंविण॥ २३॥ vyartha saṁśayācī śreṣṭhatā | vyartha saṁśayācī vyutpannatā | vyartha saṁśayācā jñātā | niścayeṁviṇa || 23|| निश्चयेंविण सर्व कांहीं। अणुमात्र तें प्रमाण नाहीं। व्यर्थचि पडिले प्रवाहीं। संदेहाचे॥ २४॥ niścayeṁviṇa sarva kāṁhīṁ | aṇumātra teṁ pramāṇa nāhīṁ | vyarthaci paḍile pravāhīṁ | saṁdehāce || 24|| निश्चयेंविण जें बोलणें। तें अवघेंचि कंटाळवाणें। बाष्कळ बोलिजे वाचाळपणें। निरर्थक॥ २५॥ niścayeṁviṇa jeṁ bolaṇeṁ | teṁ avagheṁci kaṁṭāḻavāṇeṁ | bāṣkaḻa bolije vācāḻapaṇeṁ | nirarthaka || 25|| असो निश्चयेंविण जे वल्गना। ते अवघीच विटंबना। संशयें काहीं समाधाना। उरी नाहीं॥ २६॥ aso niścayeṁviṇa je valganā | te avaghīca viṭaṁbanā | saṁśayeṁ kāhīṁ samādhānā | urī nāhīṁ || 26|| म्हणोनि संदेहरहित ज्ञान। निश्चयाचें समाधान। तेंचि सिद्धाचें लक्षण। निश्चयेंसीं॥ २७॥ mhaṇoni saṁdeharahita jñāna | niścayāceṁ samādhāna | teṁci siddhāceṁ lakṣaṇa | niścayeṁsīṁ || 27|| तंव श्रोता करी प्रश्न। निश्चय करावा कवण। मुख्य निश्चयाचें लक्षण। मज निरूपावें॥ २८॥ taṁva śrotā karī praśna | niścaya karāvā kavaṇa | mukhya niścayāceṁ lakṣaṇa | maja nirūpāveṁ || 28|| ऐक निश्चय तो ऐसा। मुख्य देव आहे कैसा। नाना देवांचा वळसा। करूंचि नये॥ २९॥ aika niścaya to aisā | mukhya deva āhe kaisā | nānā devāṁcā vaḻasā | karūṁci naye || 29|| जेणें निर्मिलें सचराचर। त्याचा करावा विचार। शुद्ध विवेकें परमेश्वर। ओळखावा॥ ३०॥ jeṇeṁ nirmileṁ sacarācara | tyācā karāvā vicāra | śuddha vivekeṁ parameśvara | oḻakhāvā || 30|| मुख्य देव तो कोण। भक्तांचें कैसें लक्षण। असत्य सांडून वोळखण। सत्याची धरावी॥ ३१॥ mukhya deva to koṇa | bhaktāṁceṁ kaiseṁ lakṣaṇa | asatya sāṁḍūna voḻakhaṇa | satyācī dharāvī || 31|| आपुल्या देवास वोळखावें। मग मी कोण हें पहावें। संग त्यागून रहावें। वस्तुरूप॥ ३२॥ āpulyā devāsa voḻakhāveṁ | maga mī koṇa heṁ pahāveṁ | saṁga tyāgūna rahāveṁ | vasturūpa || 32|| तोडावा बंधनाचा संशयो। करावा मोक्षाचा निश्चयो। पहावा भूतांचा अन्वयो। वितिरेकेंसीं॥ ३३॥ toḍāvā baṁdhanācā saṁśayo | karāvā mokṣācā niścayo | pahāvā bhūtāṁcā anvayo | vitirekeṁsīṁ || 33|| पूर्वपक्षें सिद्धांत। पहावा प्रकृतीचा अंत। मग पावावा निवांत। निश्चयो देवाचा॥ ३४॥ pūrvapakṣeṁ siddhāṁta | pahāvā prakṛtīcā aṁta | maga pāvāvā nivāṁta | niścayo devācā || 34|| देहाचेनि योगें संशयो। करी समाधानाचा क्षयो। चळों नेदावा निश्चयो। आत्मत्वाचा॥ ३५॥ dehāceni yogeṁ saṁśayo | karī samādhānācā kṣayo | caḻoṁ nedāvā niścayo | ātmatvācā || 35|| सिद्ध असतां आत्मज्ञान। संदेह वाढवी देहाभिमान। याकारणें समाधान। आत्मनिश्चयें राखावें॥ ३६॥ siddha asatāṁ ātmajñāna | saṁdeha vāḍhavī dehābhimāna | yākāraṇeṁ samādhāna | ātmaniścayeṁ rākhāveṁ || 36|| आठवतां देहबुद्धी। उडे विवेकाची शुद्धी। याकारणें आत्मबुद्धी। सदृढ करावी॥ ३७॥ āṭhavatāṁ dehabuddhī | uḍe vivekācī śuddhī | yākāraṇeṁ ātmabuddhī | sadṛḍha karāvī || 37|| आत्मबुद्धी निश्चयाची। तेचि दशा मोक्षश्रीची। अहमात्मा हें कधींची। विसरों नये॥ ३८॥ ātmabuddhī niścayācī | teci daśā mokṣaśrīcī | ahamātmā heṁ kadhīṁcī | visaroṁ naye || 38|| निरोपिलें निश्चयाचें लक्षण। परी हें न कळे सत्संगेंविण। संतांसी गेलिया शरण। संशये तुटती॥ ३९॥ niropileṁ niścayāceṁ lakṣaṇa | parī heṁ na kaḻe satsaṁgeṁviṇa | saṁtāṁsī geliyā śaraṇa | saṁśaye tuṭatī || 39|| आतां असो हें बोलणें। ऐका सिद्धाचीं लक्षणें। मुख्य निःसंदेहपणें। सिद्ध बोलिजे॥ ४०॥ ātāṁ aso heṁ bolaṇeṁ | aikā siddhācīṁ lakṣaṇeṁ | mukhya niḥsaṁdehapaṇeṁ | siddha bolije || 40|| सिद्धस्वरूपीं नाहीं देहो। तेथें कैंचा हो संदेहो। याकारणें सिद्ध पाहो। निःसंदेही॥ ४१॥ siddhasvarūpīṁ nāhīṁ deho | tetheṁ kaiṁcā ho saṁdeho | yākāraṇeṁ siddha pāho | niḥsaṁdehī || 41|| देहसमंधाचेनि गुणें। लक्षणासि काये उणें। देहातीतांचीं लक्षणें। काय म्हणोनि सांगावीं॥ ४२॥ dehasamaṁdhāceni guṇeṁ | lakṣaṇāsi kāye uṇeṁ | dehātītāṁcīṁ lakṣaṇeṁ | kāya mhaṇoni sāṁgāvīṁ || 42|| जें लक्षवेना चक्षूंसी। त्याचीं लक्षणें सांगावीं कैसीं। निर्मळ वस्तु सिद्ध त्यासी। लक्षणें कैंसीं॥ ४३॥ jeṁ lakṣavenā cakṣūṁsī | tyācīṁ lakṣaṇeṁ sāṁgāvīṁ kaisīṁ | nirmaḻa vastu siddha tyāsī | lakṣaṇeṁ kaiṁsīṁ || 43|| लक्षणें म्हणिजे केवळ गुण। वस्तु ठा‍ईंची निर्गुण। तेंचि सिद्धांचें लक्षण। वस्तुरूप॥ ४४॥ lakṣaṇeṁ mhaṇije kevaḻa guṇa | vastu ṭhāīṁcī nirguṇa | teṁci siddhāṁceṁ lakṣaṇa | vasturūpa || 44|| तथापि ज्ञानदशकीं बोलिलें। म्हणोनि वक्तृत्व आटोपिलें। न्यून पूर्ण क्षमा केलें। पाहिजे श्रोतीं॥ ४५॥ tathāpi jñānadaśakīṁ bolileṁ | mhaṇoni vaktṛtva āṭopileṁ | nyūna pūrṇa kṣamā keleṁ | pāhije śrotīṁ || 45|| इति श्रीदासबोधे गुरुशिष्यसंवादे सिद्धलक्षणनिरूपणनाम समास दहावा॥ १०॥ ५.१० iti śrīdāsabodhe guruśiṣyasaṁvāde siddhalakṣaṇanirūpaṇanāma samāsa dahāvā || 10|| 5.10 ॥ दशक पाचवा समाप्त॥ || daśaka pācavā samāpta ||